KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica14. 5. 2013plný textcitované 2×

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/11/2013 z 14. 5. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. mája 2013, sp. zn. 3CoE/11/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6106202452.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/11/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106202452
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6106202452.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. , so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o. , so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinným 1.) K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX,
2.) S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D., X. XXX/XX, 3.) F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.- J., L.
XXX/X, 4.) E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D., K. XX, 5.) C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D.,
K. XX, 6.) S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D., K. XX , vedenej pod sp. zn. EX 318/06-2 súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom 960 01 Zvolen, Borovianska 17, na
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 302,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/246/2006-13 zo dňa 28.12.2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučného poriadku), a to s poukazom
na to, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnej, nie je
spôsobilým exekučným titulom, keďže vznikla na základe neplatnej dohody o plnomocenstve (§ 39 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len Občianskeho zákonníka). Zároveň súd rozhodol o tom,
že súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že v danom
prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Po doručení návrhu na vykonanie
exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal Okresný súd Banská Bystrica o udelenie
poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, udelené. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul
za „súladný“, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V danom
štádiu súd nezistil rozpor so zákonom, a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého
právneho úkonu. Oprávnený tiež namietal závery okresného súdu o vadnosti udeleného plnomocenstva
na spísanie notárskej zápisnice. Poukázal na to, že aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa názoru oprávneného sa udelením plnomocenstva
povinný, ako dlžník, nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku
za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Navyše, povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Oprávnený taktiež nesúhlasil
s tvrdením súdu, že udelením poverenia sa povinný vzdal svojich práv na uznanie záväzku, pretože
povinný len rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu na osobu splnomocniteľa, ale právne
predpisy mu nebránili v tom, aby záväzok uznal aj sám, najmä keď jeho výška mu bola známa. Taktiež
podľa odvolateľa neobstojí názor súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa



ani jeho výška. Formulácia uvedená v plomocenstve je určitá a plnomocenstvo spĺňa všetky predpísané
náležitosti, pričom súd pri preskúmavaní notárskej zápisnice v rámci exekučného konania išiel nad rámec
preskúmania materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený zároveň zdôraznil, že
predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú, hoci nedošlo počas celého
trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia
jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť
zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.04.2011 sa k podanému odvolaniu vyjadril súdny exekútor
JUDr. Jozef Ďurica. Poukázal na to, že z predmetného plnomocenstva jednoznačne nevyplýva, akú vôľu
mienil dlžník podpísaním zmluvy prejaviť, toto je preto podľa neho v zmysle § 37 ods. 2/ Občianskeho
zákonníka neplatné. Okrem toho Mgr. Tomáš Kušnír je v tomto konaní zástupcom povinného aj
oprávneného, čo podľa exekútora spôsobuje rozpor záujmov zástupcu so záujmami zastúpeného v
zmysle § 22 ods. 2/ Občianskeho zákonníka. Uvedené skutočnosti sú podľa prokurátora dôvodom na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, preto navrhol, aby krajský súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Podaním doručeným súdu dňa 08.04.2011 sa k odvolaniu oprávneného vyjadril povinný 3.) F. H.. V
prvom rade namietal, že mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo zrejmé, že
vstúpil do konania namiesto doterajšej povinnej H. H., preto podľa neho nie je účastníkom konania. Ďalej
poukázal na to, že sa s tvrdeniami odvolateľa nestotožňuje. Podľa povinného totiž súd môže skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Taktiež je podľa povinného zrejmé, že konanie zástupcu bolo v rozpore so
záujmami zastúpeného a zastúpený si ho dobrovoľne nezvolil. Navyše povinná mala v čase uzavretia
zmluvy 80 rokov, čo vyvoláva pochybnosti o tom, do akej miery porozumela právnym úkonom, ktoré
podpisovala. Pokiaľ ide o samotné uznanie záväzku, toto podľa povinného nespĺňa zákonné náležitosti,
keďže nie je určité. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto konštatoval, že postup súdu bol zákonný,
keďže vedenie exekúcie je v tomto prípade neprípustné.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania
uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Exekučným titulom v danej veci je Notárska zápisnica sp. zn. N 4082/2005, NZ 40007/2005 zo dňa
29.05.2005, spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom. Na základe tejto
notárskej zápisnice uznal Mgr. Tomáš Kušnír, splnomocnený konať v mene povinnej osoby- H. H., nar.
XX.XX.XXXX, dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 571,33 Eur. V priebehu exekúcie povinná
zomrela, teda zanikla jej spôsobilosť byť účastníkom konania a do konania namiesto nebohej povinnej
vstúpili jej dedičia- K. H., S. H., F. H., E. H., C. H. a S. H. (§ 107 ods. 1/ O. s. p., § 460, § 470 Občianskeho
zákonníka).

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2) je zrejmé,
že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené formálne
i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým či podklad, na základe ktorého súdny
exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle
ust. § 41 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné
zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul (a to akýkoľvek, ktorý pripúšťa ustanovenie § 41
ods. 1 a 2/ Exekučného poriadku) počas celého exekučného konania (na návrh účastníka alebo aj bez



návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorom je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas splnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Pri
notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma rovnako ako pri iných vykonateľných rozhodnutiach,
ktoré sú spôsobilými exekučnými titulmi. Formálna stránka spočíva v dodržaní náležitosti notárskej
zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná priamo
Exekučným poriadkom v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c/. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní
vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa
príslušných predpisov procesného práva, sa uplatňujú obdobné kritéria a preto záver o ich splnení alebo
nesplnení (formálnych a materiálnych náležitostí) sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže
podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie
súdu v rovnakej veci. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu- notárskej zápisnice
so zákonom, preto neobstojí. Závery o povinnosti (nielen oprávnenosti) exekučného súdu venovať
náležitú pozornosť formálnym a materiálnym náležitostiam notárskej zápisnice, pokiaľ má byť uznaná
za spôsobilý exekučný titul, taktiež vyplývajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp.
zn. 4Cdo 267/2007 zo dňa 18.12.2007), ako aj z nálezov a uznesení Ústavného súdu SR (napr. nález
I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000). V predmetnom náleze naviac Ústavný súd vyslovil osobitný akcent
na dôsledné skúmanie notárskej zápisnice v exekučnom konaní, keď vyslovil, že je nutné uznať, že
posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici, ako exekučnému
titulu, nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z
hľadiska hmotného práva tak, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu.

Podľa § 323 ods. 1/ zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý
záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky
nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 574 ods. 2/ Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť
až v budúcnosti, je neplatná.

Krajský súd po preskúmaní predmetného spisového materiálu dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré
udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu,
aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný
vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti.
Povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté
právo namietať výšku „uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je
dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné
okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) reálne v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného
navyše v notárskej zápisnici určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia na
takýto prejav vôle povinným a navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať
dlžník vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára
široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za
neplatné.

Okrem toho okresný súd tiež správne poukázal na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného"
zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2/ Občianskeho zákonníka. Ani argument o nezávislom
postavení advokáta za daných konkrétnych okolností neobstojí. Už len samotná skutočnosť, že súdom
je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že konkrétny oprávnený - Pohotovosť - vo všetkých zmluvách
o úvere priamo v predtlači mal už vopred zakomponované udelené plnomocenstvo dlžníka len tomuto
jedinému konkrétnemu advokátovi, naznačuje určitú väzbu oprávneného a konkrétneho advokáta,
čo spochybňuje predpoklad jeho nestrannosti a objektívnosti pri hájení záujmov dlžníka pri výkone



právnych úkonov vyplývajúcich z udeleného plnomocenstva. Taktiež zmluvná voľnosť povinného pri
„zvolení" si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri jedinej možnej variante
konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej
zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť.

Exekučný titul - notársku zápisnicu, ktorá bola spísaná v mene povinného bez platne dojednaného
splnomocnenia, je preto nutné považovať za nulitný právny akt, ktorý nemohol nadobudnúť účinky
vykonateľného rozhodnutia vo vzťahu k povinnému. Pokiaľ sa tak exekúcia v danej veci začala na
podklade nespôsobilého exekučného titulu, teda rozhodnutia, ktoré sa dosiaľ nestalo vykonateľným, je
to dôvodom na zastavenie nezákonne vedenej exekúcie.

Podľa názoru krajského súdu však exekučný súd exekúciu zastavil s použitím nesprávneho, resp.
nepresného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Odvolací súd sa
vzhľadom na konkrétny dôvod zastavenia exekúcie - zistenie materiálneho nedostatku exekučného
titulu spočívajúceho v absencii legitimity jeho vydania - domnieva, že danému dôvodu zastavenia
exekúciu zodpovedá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Exekučný titul - notársku
zápisnicu, ktorá bola vydaná bez platne dojednaného splnomocnenia je nutné považovať za nulitný
právny akt, ktorý nemohol nadobudnúť účinky vykonateľného rozhodnutia. Pokiaľ sa tak exekúcia v
danej veci začala na podklade nespôsobilého exekučného titulu, teda rozhodnutia, ktoré sa dosiaľ
nestalo vykonateľným, tejto zákonnej prekážke vedenia exekúcie zodpovedá osobitný dôvod zastavenia
nezákonne vedenej exekúcie vymienený v ustanovení § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku a nie
dôvod uvedený v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ktorý aplikoval exekučný súd.
Pokiaľ konkrétnej procesnej situácii zodpovedá osobitné zákonné ustanovenie upravujúce špeciálny
dôvod vedúci k zastaveniu exekúcie, niet dôvodu použiť ustanovenie všeobecnejšieho charakteru,
subsumujúce akékoľvek iné, osobitne neupravené dôvody neprípustnosti vedenia exekúcie, pre ktoré
je nutné nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Toto pochybenie však nemá vplyv na vecnú správnosť
odvolaním napadnutého uznesenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktoré je vo výroku vecne
správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1/ O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje