Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/119/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112230010 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112230010.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Ul. Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO 00 151 866, adresa na doručovanie - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom Ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému t.č. neexistujúci právny subjekt B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ul. Z. č. XXXX/XX, XXX XX K. K., vedenej pod sp. zn. EX 471/2005 súdnym exekútorom JUDr. Mário Mičák, so sídlom exekútorského úradu Ul. Kollárova č. 39, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 16,59 eur a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/324/2005-15, zo dňa 20. novembra 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom pod sp.zn. EX 471/05, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. 5601 017527 dňa 24.11.2005, zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že dňa 24.07.2012 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 14.10.2009 zomrel a dedičské konanie po ňom vedené bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného) podľa § 175h ods. 1 O.s.p.. Uplatnil trovy exekúcie vo výške 71,27 eur. Okresný súd aplikoval na daný prípad ust § 58 ods. 1 (súd konal ex offo) a § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že uplynula prekluzívna lehota stanovená zákonom (ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinné v rozhodnom čase) o preklúzii práva, na vykonanie exekučného titulu. V súvislosti so zastavením exekúcie rozhodol o trovách exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku) tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Odôvodnil to tým, že vzhľadom na aplikovaný zákonný dôvod zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. b) ) prichádza pri rozhodovaní o trovách exekúcie do úvahy aplikácia ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, teda úhrada trov povinným, nakoľko oprávnený dôvodne podal návrh na vykonanie exekúcie a nič na tom nemení skutočnosť, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným. Keďže ale povinný zomrel, nie je možné zaviazať ho k povinnosti platiť trovy exekúcie. Zákonné podmienky na aplikáciu ust. § 203 Exekučného poriadku, kedy výnimočne (namiesto povinného) musí znášať trovy exekúcie oprávnený tu nie sú splnené. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor voči výroku o trovách exekúcie. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že trovy exekúcie je povinný platiť oprávnený. Trovy uplatnil vo výške 103,44 eur, doplnené vyčíslenie predložil súdu spolu s odvolaním. Dôvodil, že zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený opozdeným podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čím podstatne skrátil lehotu na vymoženie pohľadávky cca na 7 mesiacov. Za takejto situácie oprávnený mal a mohol, vzhľadom na dikciu ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch o preklúzii práva, pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Okrem toho, podľa § 107 ods. 3 O.s.p., v prípade smrti povinného, po skončení dedičského konania súdny exekútor pokračuje v exekúcii proti dedičom povinného do výšky zdedeného majetku. V danom prípade však dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, aj z tohto dôvodu v danej exekúcii ide o prípad, kedy trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený. Podmienky aplikácie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, či už ods. 1 alebo ods. 2 sú tu splnené. Oprávnený navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. Rozhodnutie okresného súdu považuje za správne keď vychádza zo zásady, že trovy exekúcie má znášať povinný (§ 197 Exekučného poriadku) a len vo výnimočných prípadoch možno ich zaplatenie uložiť oprávnenému. Súdny exekútor mal čas viac ako 3 roky a 11 mesiacov do úmrtia povinného aby pohľadávku od povinného vymohol. Účel exekúcie naplnený nebol. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, keďže k zastaveniu došlo v dôsledku objektívnej právnej skutočnosti nezávislej od vôle oprávneného - v dôsledku úmrtia povinného. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.). Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V ostatnej časti uznesenie nie je dotknuté. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Vo veci je právoplatne rozhodnuté, že exekúcia je zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Pri zastavení exekúcie súd rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Výsledok rozhodnutia okresného súdu je založený na skutkovom zistení, že došlo k preklúzii práva, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa po začatí exekúcie stalo neúčinným - dňa 04.07.2006 uplynula 3-ročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu. I keď faktom je, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň potom čo uplynula uvedená prekluzívna lehota, povinný dňa 14.10.2009 zomrel, pričom zomrel ako nemajetný, čo vo všeobecnosti tiež predstavuje iný (ďalší) zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Postup okresného súdu je správny v tom, keď ako dôvod zastavenia exekúcie uprednostnil zistenú preklúziu práva, stratu spôsobilosti exekučného titulu (jeho neúčinnosť) ktorá skutočnosť nastala omnoho skôr, než úmrtie povinného. Po uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, v danom prípade 05.07.2006 bolo ďalšie vykonávanie exekúcie neprípustné, nezákonné a to bez ohľadu na následné úmrtie povinného. Keďže povinného niet, neprichádza v úvahu ani uloženie náhrady trov exekúcie povinnému. V zmysle Exekučného poriadku totiž trovy exekúcie zásadne uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Ide o trovy, ktoré exekútor vymáha v priebehu exekúcie. Ani v prípade zastavenia exekúcie zákon nevylučuje uloženie povinnosti povinnému aby uhradil trovy exekúcie. Ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého výnimočne možno uložiť uhradenie trov oprávnenému dopadá na tie prípady, kedy dôjde k zastaveniu exekúcie, pričom možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného bola zmarená a v spojitosti s tým je zmarená aj možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie. Potom oprávnený musí splniť povinnosť inak vyžadovanú od povinného. Za súčasne platného právneho stavu je to v prípadoch, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§ 203 ods.1 Exekučného poriadku, v zmysle procesného zavinenia), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), alebo ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinné od 01.01.2012). Okresný súd prejednávanú vec správne skutkovo a právne posúdil, keď dospel k záveru, že v danom prípade nejde o situáciu s akou počíta ust. § 203 Exekučného poriadku. Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule po vydaní exekučného titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom čo do trov tejto exekúcie. Povinný zomrel až 14.10.2009, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 04.07.2006, odkedy ďalšie vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom bolo neprípustné a bez ohľadu na to, kedy súd formálne - uznesením exekúciu zastavil (iné riešenie súdom v úvahu ani neprichádzalo) bolo povinnosťou súdneho exekútora v exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť túto zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii. Exekučné konanie začalo dôvodne dňa 03.02.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 Exekučného poriadku). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2003 a vykonateľnosť dňa 04.07.2003. Rozhodujúci je dôvod (skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo výlučne z dôvodu preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu zo zákona), hoci predmetná pohľadávka oprávneného (pokuta) nebola povinným uhradená. Teda nie z iného, takého dôvodu v spojitosti s ktorým by vskutku zanikla akákoľvek reálna možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie napr. pre úmrtie povinného, a pritom zistenú nemajetnosť povinného a pod., ako k tomu zvádza posledný existujúci skutkový stav. Preto aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie treba prihliadať na to, že tieto skutočnosti (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej úpravy pripúšťajúcej výnimočne aby trovy znášal oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, so značným časovým odstupom viac než 3 rokov. Niet pochýb o tom, že exekútorovi vznikli účelne vynaložené trovy exekúcie v danej exekúcii prinajmenšom za 1 úkon exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 eur a to podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. v znení účinnom do 30.04.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekútorovi súdom vydané dňa 24.11.2005. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že do 04.07.2006 súdny exekútor vykonal dňa 27.03.2006 - zisťovanie prostredníctvom internetu na stránke obchodného registra a živnostenského registra, či povinný je vedený v týchto registroch (nie je), dňa 27.03.2006 bolo odoslané povinnému upovedomenie o začatí exekúcie a výzva na prehlásenie o majetkovom stave povinného. Ďalšia činnosť exekútora - ďalšie úkony, ktoré už ani nemohli a nemali byť vykonávané pre neprípustnosť exekúcie, nasledovali až po 21.07.2010 (žiadosť o poskytnutie súčinnosti pre Sociálnu poisťovňu 21.07.2010, 04.11.2010, 8.11.2010, dňa 06.12.2010 Sociálna poisťovňa súdnemu exekútorovi oznámila, že nie je možné realizovať zrážky z dôchodku povinného nakoľko dňa 14.10.2009 zomrel). Aj pokiaľ ide o samotné vyúčtovanie trov exekúcie zo dňa 18.07.2012 (71,27 eur) a jeho doplnenie zo dňa 08.03.2013, ktorým exekútor uplatňuje už celkovú sumu trov vo výške 103,44 eur, treba uviesť, že nie je v súlade s platnou právnou úpravou, nie je správne. Vychádza z právnej úpravy trov exekúcie, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej a účinnej od 01.05.2008, hoci v zmysle prechodného ust. § 27a cit. vyhlášky v exekučný konaniach začatých do 30.04.2008 (o také v prejednávanej veci ide) treba vyúčtovanie vypracovať podľa dovtedajších predpisov. Vyúčtovanie obsahuje nesprávny výpočet odmeny súdneho exekútora, ale aj vyúčtovanie nákladov, za ktoré exekútorovi osobitná náhrada nepatrí (sú už zohľadnené v odmene alebo predstavujú výdavky na bežnú réžiu exekútorského úradu). Uvedené odvolací súd uvádza pre úplnosť, keďže v konečnom dôsledku tu vznikla situácia, kedy nebudú uspokojené nároky súdneho exekútora, ktorý sa neštandardným postupom v exekúcii (keď už dávno, akonáhle vznikol jednoznačný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie - preklúzia práva, nepodal podnet na zastavenie exekúcie) aj sám pripravil o reálnu možnosť upokojenia jeho trov. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.