Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/117/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200741 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6113200741.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený spoločnosťou Lexpert, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, XXX XX G., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod spisovou značkou EX 166/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 950,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 2Er/95/2013-14 zo dňa 27. 02. 2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov. Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, sp.zn. IDB12100299 zo dňa 28. 10. 2011, tento bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 21. 11. 2007 (ďalej len „zmluva“). Predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, posúdil exekučný súd ako zmluvu spotrebiteľskú aplikujúc ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“). Poukázal aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, konkrétne na bod 1 písm. q/ prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“), ako aj na právny názor vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť s.r.o. C-76/10. Konštatoval, že rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť okresný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto dojednanú zmluvnú podmienku považoval súd za neprijateľnú, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonávať. Z uvedených dôvodov exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený vo včas podanom odvolaní žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť a súdnej exekútorke udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alternatívne ho navrhol zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. To znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z ust. § 159 ods. 2 OSP. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu č. k. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011. Zdôraznil, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 93b ods. 1 ustanovoval povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky si Poštová banka, a.s. splnila svoju zákonnú povinnosť. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie nebolo podané. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 druhej vety O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil z týchto dôvodov. Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol súd prvého stupňa. Okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. OZ a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd sa tak okrem iného musí zaoberať tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie č. k. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, č. k. 6 Cdo 122/2011 zo dňa 18. januára 2012, č. k. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietala neexistenciu rozhodcovskej zmluvy resp. v takomto konaní bol pasívny, je tu irelevantná. V danej exekučnej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia, exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011). Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. IDB12100299 zo dňa 28. 10. 2011, ktorý vo veci rozhodol na základe rozhodcovskej doložky „dohodnutej“ v čl. 11.2 obchodných podmienok pre úver, ako súčasti zmluvy o úvere. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa (spoločnosti Poštová banka, a.s. ako právneho predchodcu oprávneného) zo zmluvy o úvere č. 8742940107 zo dňa 21. 11. 2007. Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ), pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (č.l. 5 spisu, čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver) v znení tak ako bola koncipovaná, vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil výlučne rozhodovaniu sporu rozhodcovským súdom, čím je úplne vylúčená možnosť rozhodovania sporu všeobecným súdom. Spotrebiteľovi nebola daná žiadna možnosť dohodnúť si s veriteľom orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k spôsobu začlenenia rozhodcovskej doložky do predmetnej zmluvy ako zmluvy formulárovej, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem prípadu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Rozhodcovská doložka v znení a spôsobom, akým bola inkorporovaná do spotrebiteľskej zmluvy o úvere, splynula s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Došlo tak k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený v podanom odvolaní poukázal na povinnosť jeho právneho predchodcu, ktorá mu vyplývala z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere). Tvrdil, že predložením rozhodcovskej zmluvy povinnému si len plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona. K tomu odvolací súd uvádza, že zákonodarca v ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere určil síce bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, zároveň však stanovil, že klient nie je povinný prijať takýto predložený návrh a v prípade, že návrh neprijme, prípadné spory sa budú riešiť postupom podľa osobitných predpisov. Použitím logického výkladu tohto ustanovenia možno dôjsť k záveru, že banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, ale klient má právo uvedený návrh prijať alebo aj neprijať, pričom prípadné odmietnutie (neprijatie) návrhu na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní nemá žiadny vplyv na vznik resp. existenciu záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere. V prejednávanom prípade však rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver, nemá povahu návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorú by mohol klient buď prijať alebo odmietnuť, pričom jeho rozhodnutie by nemalo vplyv na uzavretie alebo neuzavretie zmluvy o úvere. Uvedené dojednanie je totiž súčasťou samotnej zmluvy o úvere, preto klient nemá reálne možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere nemožno považovať za návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak ako to má na mysli § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dojednanie rozhodcovskej doložky je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Za takýchto podmienok rozsudok rozhodcovského súdu (č.l. 7 spisu) nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto exekučný súd správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.