Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/226/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6199899450 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6199899450.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa INVEST KAPPA, a.s., so sídlom Dunajská Lužná, administratívna budov PD, IČO: 35 734 426, zastúpeného Advokátska kancelária SCHULTZOVÁ& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25, IČO: 36 353 591 proti odporcovi Investičný fond Psips a.s, „ v likvidácii", so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta 85, IČO: 30 230 217, o zaplatenie 18 % úroku z omeškania ročne zo sumy 13.277,57,-Eur za obdobie omeškania od 15.4.2000 do 12.2.2009, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60 Cb 75/1999- 260 zo dňa 23.marca 2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60 Cb 75/1999- 260 zo dňa 23.marca 2012 v napadnutej časti výroku potvrdzuje. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 353, 72,-Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica č.k.60 Cb 75/1999-260 zo dňa 23.3.2012 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 13.277,57,-Eur spolu s 18 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.638,78,- Eur za obdobie od 10.11.1998 do 14.4.2000 a zo sumy 6-638,78,-Eur za obdobie od 10.12.1998 do 14.4.2000. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 18 % úrok z omeškania ročne zo sumy 13.277,57,-Eur za obdobie omeškania od 15.4.2000 do 12.2.2009 a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 2.486,51,-Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný navrhovateľ JUDr. Peter Púchovský, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, sa návrhom doručeným súdu dňa 15.12.1998 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 13.277,57,-Eur s 18 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.638, 78,-Eur od 11.11.1998 do zaplatenia, zo sumy 6.638,78,-Eur od 11.12.1998 do zaplatenia z dôvodu, že odporca mu nezaplatil paušálnu mesačnú odmenu za poskytnutú právnu pomoc za mesiac november 1998 vo výške 6.638,78,- Eur,-, ( 200.000,-Sk) a za mesiac december 1998 vo výške 6.638,78,-Eur, ( 200.000,-Sk) na ktorej sa dohodli v Mandátnej zmluve zo dňa 31.3.1995 v spojení s Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 26.6.1995. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, uplatnil si pôvodný navrhovateľ popri istine 6.638,78,-Eur ( 200.000,-Sk ) i zákonný úrok z omeškania vo výške 18 % ročne od 11.11.1998 a od 11.12.1998 do zaplatenia. Keďže v priebehu súdneho konania došlo dňa 14.4.2000 k vyhláseniu konkurzu na majetok odporcu ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24 K 83/00 zo dňa 14.4.2000 ), toto súdne konanie bolo ex offo prerušené. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že medzi pôvodným navrhovateľom ako mandatárom a odporcom ako mandantom došlo dňa 31.3.1995 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci ( mandátnej zmluvy ) a dňa 20.6.1995 k uzavretiu Dodatku č. 1 k zmluve. Podľa článku V zmluvy a Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli na mesačnej paušálnej odmene vo výške 6.638,78,- Eur ( 200.000,-Sk ). Mal preukázané, že odporca neuhradil pôvodnému navrhovateľovi dohodnutú odmenu za mesiac november a december 1998 . Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vzhľadom na to, že odporca sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku a to vo výške 18 % ročne zo sumy 6.638,78,-Eur od 11.11. 1998 do zaplatenia a zo sudmy 6.638,78,-Eur od 11.12.1998 do zaplatenia. . Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, bola v rámci konkurzného konania uspokojená v čiastočne a to vo výške istiny a príslušenstva vyčísleného ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu 14.4.2000. Úroky, ktoré k istine pohľadávky prirástli počas konkurzného konania, nemohli byť v rámci konkurzného konania uspokojené s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 písm.a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v znení ktoré sa aplikuje na predmetné konkurzné konania. V priebehu konkurzného konania bola pohľadávka dňa 6.2.2002 Zmluvou o postúpení pohľadávky spísanej vo forme notárskej zápisnice postúpená z JUDr. Petra Púchovského na nadobúdateľa T.A.X. CO. CONSULTING CYPRUS Ltd. , so sídlom Limassol, Cyprus, a následne dňa 20.2.2002 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky spísanej vo forme notárskej zápisnice bola pohľadávka postúpená na spoločnosť navrhovateľa. Dňa 13.2.2009 bola pohľadávka spoločnosti čiastočne uspokojená z konkurznej podstaty odporcu na základe rozvrhového uznesenia zo dňa 25.7.2008 v časti istiny a v časti 18 % úroku z omeškania ročne a to zo sudmy 6.638,78,-Eur za oddobie od 10.12.1998 do 14.4.2000. Z dôvodu čiastočného uspokojenia predmetnej pohľadávky, právna zástupkyňa navrhovateľa vzala návrh na začatie konania v tejto časti späť. Súd prvého stupňa preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom sporu zostalo uplatnené právo na zaplatenie 18 % úroku z omeškania ročne zo sumy 13.277,57,-Eur za obdobie omeškania od 15.4.2000 do 12.2.2009. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že odporca bol v omeškaní so zaplatením istiny odo dňa nasledujúceho po vyhlásení konkurzu od 15.4.2000 do 12.2.2009 vzhľadom na to, že dňa do 13.2.2009 bol navrhovateľ čiastočne uspokojený z konkurznej podstaty. Navrhovateľovi preto vzniklo právo na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania. Uviedol, že príslušenstvo pohľadávky, ktoré vzniklo po vyhlásení konkurzu a ktorého vznik po vyhlásení konkurzu a jeho narastanie priamo predpokladá ustanovenie § 33 ods. 1 písm.a) ZKV v znení platnom do 31.12.2005, je vylúčené len z uspokojenia v rámci konkurzného konania, avšak účinkami vyhlásenia konkurzu toto právo, vzniknuté po vyhlásení konkurzu nezaniká. Z právnej úpravy vyplýva, že v prípade zrušenia konkurzu na majetok úpadcu, pokiaľ tento po zrušení konkurzu ďalej existuje a nie je vymazaný z obchodného registra, je možné, aby veritelia svojich pohľadávok neuspokojení vo forme úrokov z omeškania, ako príslušenstva k pohľadávke v rámci konkurzného konania, uplatnili si tento svoj nárok po zrušení konkurzu voči dlžníkovi. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že sa nestotožnil s obranou odporcu v tom smere, že pôvodný navrhovateľ neposkytoval odporcovi žiadnu právnu pomoc, na základe ktorej by mu vzniklo právo na zaplatenie odmeny za právnu pomoc v roku 1998 a 1999, pretože pôvodnému navrhovateľovi bolo toto právo priznané právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28 Cbi 165/2001. S poukazom na ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. výrok tohto právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány. V odôvodnení tiež uviedol, prečo, nevykonal navrhnutý dôkaz pripojenie súdneho spisu vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 28 Cbi 165/2001, - vyžiadanie súdneho spisu z Okresného súdu Bratislava 1 pod sp.zn. 16 C 97/96, lebo tieto dôkazy vo vzťahu k predmetu súdneho konania považoval za irelevantné. Poznamenal, že z odôvodnenia rozsudkov vyplýva, že odporcovi boli sprístupnené spisy pôvodného navrhovateľa, tak aby si mohol overiť poskytovanie právnej pomoci. Odporca prostredníctvom správcu konkurznej podstaty mal po preskúmaní dokladov za to, že prihláška, ako aj žaloba navrhovateľa je oprávnená a nárok navrhovateľa v celkovej výške 167.186,50,-Eur ( 5.036. 660,40,-Sk) bol nesporným so zaradením do 4.triedy bez práva na oddelené uspokojenie. Keďže v konaní mal súd prvého stupňa za preukázané omeškanie odporcu s plnením peňažného záväzku v rozhodovanom období , vyhovel návrhu navrhovateľa podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2009 a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý bol v konaní plne úspešný. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 18 % úrok z omeškania ročne zo sumy 13.277,57,-Eur za obdobie omeškania od 15.4.2000 do 12.2.2009 a v časti výroku o trovách konania, podal zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. V odvolaní odvolateľ namietal, že konajúci súd sa vôbec nevysporiadal s právnymi argumentmi navrhovateľa uvedenými v podaní, ktoré majú zásadný právny význam pri rozhodovaní o veci a nebral do úvahy, že od januára 1996 na základe rozhodnutia MF SR bola správcom celej spoločnosti IF PSIPS, a.s. „ v likvidácii“ Rudlovská cesta 85, Banská Bystrica a teda aj majetku tejto spoločnosti určená Harvardská investičná spoločnosť, a.s. Bratislava, ktorá riadila činnosť odporcu. Zavedením správy prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady na správcu podľa zákona č. 24/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondov. Namietal, že súd nebral do úvahy, ani to, že v predošlom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici č.k. 28 Cbi 165/2001, ani v tomto a ani v konkurznom konaní voči správcovi samotnému, nebolo žiadny spôsobom vôbec preukázané, aká právna pomoc mala byť žalovanému poskytnutá zo strany pôvodného navrhovateľa v období od februára 1998 až do júna 1999. Túto právnu pomoc pôvodný navrhovateľ nešpecifikoval , a ani ďalší navrhovatelia, na ktorých prešla pohľadávka v konkurznom konaní. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy, že účastníkom konania vystupujúcim na strane odporcu v incidenčnom konaní bol správca konkurznej podstaty v zmysle príslušných ustanovení ZKV, ktorý uznal nepreukázanú pohľadávku. Pokiaľ v tomto konaní bývalý správca konkurznej podstaty uznal pohľadávku navrhovateľa, takýto výsledok sporu mal význam iba pre účely konkurzného konania, v ktorom bola prihlásená a uznaná pohľadávka zaplatená v plnej výške bez akéhokoľvek nároku na jej doplatenie alebo doplatenia príslušenstva k nej. Súdu prvého stupňa vytýkal aj to, že sa nevysporiadal s tým, či v čase podania žaloby pôvodný navrhovateľ bol v žalobe označený správne, keďže správcom už v tom čase bola H Harvardská investičná spoločnosť, a.s. Bratislava, a.s., ktorá v zmysle § 34 ods. 2, v spojení s § 37 Zákona č. 248/1990 Zb. nakladala v celom rozsahu s majetkom odporcu a vykonávala všetky úkony v mene tohto investičného fondu. Rovnako aj v tomto prípade bolo možné viesť súdne a iné konanie iba voči správcovi. Iba tento mohol v mene investičného fondu vykonávať procesné práva a povinnosti v konaní pred súdom a to po dobu vykonávania správy, ktorý stav trval až do vyhlásenia konkurzu. V tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I č.k. 16 C 97/l996 a zdôraznil, že záväzné ustanovenie § 34 a § 37 zákona č. 248/1992 Zb. o správcoch, nemožno opomenúť ani v tomto prípade. Nesprávne je odôvodnenie súdu a tiež aplikácia § 33 ods. 1 písm.a), a § 14 Zákona o konkurze a vyrovnaní, keď súd neberie do úvahy skutočnosť, že správca sa stal účastníkom konania a súčasne prešlo na neho v celom rozsahu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a to, že úpadca prestal mať akékoľvek dispozičné oprávnenie s majetkom spadajúcim do konkurznej podstaty nakladať. Vytýkal súdu prvého stupňa aj to, že sa nevysporiadal s námietkou odporcu uvedenou v podaní zo dňa 11.2.2011 , ani s ustanovením § 13 ods. 5 ZKV v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu, podľa ktorého dňom vyvesenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Ak sa dlžník stal úpadcom, nemal žiadne oprávnenie samostatne konať, ani rozhodovať a disponovať s majetkom úpadcu. Od úpadcu vôbec nebolo závislé žiadne plnenie záväzkov počas konkurzného konania, ani tých, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, rovnako ani tých, ktoré neboli popreté správcom. Samotný úpadca nemôže ani ovplyvniť dĺžku a trvanie konkurzného konania, neurčuje kedy, a komu bude záväzok splnený, a ani to, ktorý záväzok bude uznaný, pretože to prislúcha tretej osobe a to ustanovenému správcovi. Úpadca sa nemôže dostať do omeškania so splnením záväzkov po dobu trvania konkurzu. Odvolateľ namietal aj to, že navrhovateľ nikdy nevyúčtoval odmenu žiadnym daňovým dokladom a to aj napriek tomu, že súčasťou jeho pohľadávok mala byť 23 % DPH. Tento postup je v rozpore so zákonom o DPH a je dôvodom na uloženie daňových sankcií. Na záver poznamenal, že bez preukázania vecných a právnych dôvodov týkajúcich sa zaplatenia samotnej istiny, nemohlo vzniknúť navrhovateľovi žiadne právo na zaplatenie úroku z omeškania, keď pri vyúčtovaný odmeny zvýšenej o 23 % DPH nepostupoval v súlade so zákonom o DPH. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť úroky z omeškania a v časti výroku o trovách konania tak, že žalobu v tejto časti zamietne a odporcovi prizná právo na náhradu trov konania. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Uuviedol, že žiadny zásadný význam pri rozhodovaní o veci nemala skutočnosť, že majetok úpadcu spravovala Harvardská investičná spoločnosť, a.s. Navrhovateľ všetky tvrdenia odporcu vo vzťahu k uplatnenému nároku považuje za právne irelevantné, ktoré nemajú oporu v platných právnych predpisoch. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka navrhovateľa, t.j. istina spolu príslušenstvom, ku dňu vyhlásenia konkurzu bola rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28 Cbi 165/2001 zo dňa 13.6.2002 uznaná za oprávnenú čo do pravosti a výšky prihlásenej pohľadávky, preto je ju potrebné považovať za zistenú a je možné pre túto zistenú pohľadávku viesť exekúciu. Akékoľvek následné opakované preskúmanie pohľadávky navrhovateľa, ktorá bola zistená v incidenčnom konaní je neprípustné z dôvodu res iudicata. V tomto konaní nie je možné skúmať na základe čoho správca konkurznej podstaty úpadcu uznal pohľadávku navrhovateľa ako pravú, ale je potrebné vychádzať z toho, že predmetná pohľadávka vrátane príslušenstva existuje. V súvislosti s nárokom navrhovateľa na zaplatenie príslušenstva, ktoré k istine pohľadávky prirástlo počas konkurzného konania uviedol, že s touto otázkou sa súd prvého stupňa vysporiadal v odôvodní napadnutého rozhodnutia dostatočne , jasne a zrozumiteľne vyjadril právny názor na odporcom uplatnené námietky. Uviedol, že pohľadávka, resp. jej rozsah prihlásený a uznaný v konkurznom konaní nemusí byť identický s pohľadávkou veriteľa ako takou, pretože určité časti pohľadávky, ktoré v konkurznom konaní nie je možné uspokojiť, napríklad úroky z omeškania, ktoré k pohľadávke prirástli po vyhlásení konkurzu, ale na ktoré sa v konkurze neprihliada a nemôžu byť v rámci konkurzného konania uspokojené, nezanikajú a po zrušení konkurzu je ich možné uspokojiť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a zároveň žiadal, aby mu súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 270,54,-Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku potvrdil ako vecne správny. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 18 % úrok z omeškania ročne zo sumy 13.277,57-Eur za obdobie omeškania od 15.4.2000 do 12.2.2009 a ktorým uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia. Z doposiaľ z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom bola uzavretá Mandátna zmluva dňa 31.3.1995 a Dodatok č. l k zmluve dňa 26.6.1995. Navrhovateľ sa na základe zmluvy zaviazal poskytovať odporcovi právnu pomoc, zastupovať ho v konaní pred súdmi, štátnymi notárstvami, ostatnými štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektami, spracúvať právne rozbory, spisovať zmluvy, vykonávať úkony podľa pokynov a potrieb klienta. Podľa článku V zmluvy a Dodatku č. 1 zmluvy , odporca sa zaviazal zaplatiť mesačnú paušálnu odmenu navrhovateľovi vo výške 6.638,78,-Eur. Pôvodný navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky, ktorá tvorila mesačnú paušálnu odmenu vo výške 6.638,78,-Eur za mesiac november a december 1998 spolu s príslušenstvom . Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 51-24 K 83/2000 zo dňa 14.4.2000 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, preto toto konanie na základe zákona o konkurze a vyrovnaní bolo prerušené. Navrhovateľ si uplatnenú pohľadávku zákonným spôsobom prihlásil v konkurznom konaní , t.j. prihlásil si istinu a úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia konkurzu. V rámci konkurzného konania bola čiastočne uspokojená pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto sporu a to vo výške istiny a príslušenstva vyčísleného ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu 14.4.2000. Z tohto dôvodu navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v tejto časti späť, a súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Predmetom sporu zostalo uplatnené právo na zaplatenie 18 % úroku z omeškania ročne zo sumy 13.277,57,-Eur za obdobie od 15.4.2000 do 12.2.2009, kedy došlo k uspokojeniu pohľadávky v rámci konkurzného konania. Príslušenstvo pohľadávok v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch je upravené v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z o omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uspokojenia je vylúčené len to príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vzniklo právo po vyhlásení konkurzu. Veriteľ si môže uplatniť príslušenstvo pohľadávky, na ktoré mu vzniklo právo do vyhlásenia konkurzu. Predmetom tohto sporu je uplatnené právo na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, ktoré síce vzniklo pred vyhlásením konkurzu a ide o pokračujúci úrok z omeškania, ktorý odo dňa vyhlásenia konkurzu nie je možné uspokojiť. Tieto pohľadávky z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po zrušení konkurzu je ich možné uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, ak dlžník bude existovať a bude mať majetok ( § 33 ods. 1 písm.a) ZKV v znení platnom do 31.12.2005 ). V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca bol v omeškaní úhradou istiny v rozhodujúcom období, preto súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania za omeškanie so splnením záväzku v tomto období. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo skutkového zistenia, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní a že toto rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci. Je zrejmé, že pre právne posúdenie a správne rozhodnutie veci majú základný význam ustanovenia § 33 ods. 1 písm.a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31.12.2005, ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolanie odporcu neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že nebolo potrebné zaoberať sa tvrdením odporcu v súvislosti s nárokom navrhovateľa na zaplatenie istiny 13.277,57,-Eur spolu s príslušenstvom za obdobie od 10.7.1998 do 14.4.2000, pretože táto pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní bola právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28 Cbi 165/2001 zo dňa 13.6.2002 zistená ako oprávnená so zaradením do 4. tredy bez práva na oddelené uspokojenie a v rámci konkurzného konania bola aj uspokojená. Následné zisťovanie oprávnenosti uplatnenej pohľadávky v tomto štádiu konania je právne irelevantné. K námietke odvolateľa týkajúcej sa spôsobilosti byť účastníkom konania odvolací súd poznamenáva, spôsobilosť byť účastníkom konania upravuje ustanovenie § 19 O.s.p. tak, že spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou z najzákladnejších podmienok konania. Pod spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania treba rozumieť spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva. Zákon spôsobilosť byť účastníkom konania priznáva každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti . Právnická osoba ( obchodná spoločnosť ), ktorá vzniká dňom zápisu do obchodného registra, sa stáva subjektom práva a môže byť preto nositeľom práv a povinností. Pre konanie je rozhodné to, či osoba označená ako účastník konania mal spôsobilosť v čase, keď bol podaný návrh, prípadne, či táto osoba spôsobilosť byť účastníkom konania nestratila počas konania. V posudzovanom prípade odporca ( právnická osoba ) ako účastník konania, v čase keď bol podaný návrh bol zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 20 O.s.p. , každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať ( procesná spôsobilosť ) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Spôsobilosť právnickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti ( spôsobilosť na právne úkony ) vzniká súčasne s okamihom vzniku tejto osoby a zaniká jej zánikom. Tento okamih, je totožný s okamihom, kedy sa právnická osoba stáva subjektom práva. Podľa § 20 ods. 1 Občiansky zákonník, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou zmluvou alebo zákona ( štatutárne orgány ). Štatutárny orgán teda koná v mene právnickej osoby. Na základe rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 002/1996 SAM zo dňa 15.1.1996 odporcovi bolo odňaté povolenie č. 099/1993/ IF zo dňa 25.1.1993, zároveň bola zavedená dočasná správa majetku . Za správcu bola určená Harvardská investičná spoločnosť a.s. Bratislava, na ktorú prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady. Tieto skutočnosti však neovplyvnili to, že odporca v čase podania návrhu existoval, bol označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici, bol subjektom práva a mal spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorú nestratil ani počas konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu vo výške 287,14,-Eur, režijného paušálu vo výške 7,63,-Eur a 20 % DPH vo výške 58,95,-Eur podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm.b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Odvolací súd navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 353,72-Eur. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.