Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/513/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407208322 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6407208322.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: F. M. HAKOV TOOLS, so sídlom Svätoplukova 1267/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 41 370 643, zast. JUDr. Simonou Dobiášovou, advokátkou, so sídlom Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava, proti povinnému: ROTAWALL, s.r.o., so sídlom Chrásteka 19, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 637 335 (v súčasnosti neexistujúci právny subjekt), na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2 539,25 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou, Exekútorský úrad so sídlom Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 633/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12Er/1267/2007-26 zo dňa 25. júna 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12Er/1267/2007-26 zo dňa 25. júna 2012 vo výroku II. o trovách exekúcie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne oprávneného podľa § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 217,63 eura, t.j. vo výške uplatnenej súdnym exekútorom vo vyúčtovaní trov. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 80,74 eura alebo aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený uviedol, že cestovné výdavky, ktoré si uplatnila súdna exekútorka v rámci vyčíslenia trov exekúcie považuje za nedôvodné a neúčelne vynaložené - nie je zrejmé, v súvislosti s akým úkonom bola cesta vykonaná. Ďalej uviedol, že služobná cesta súdnej exekútorky nebola nevyhnutná, z vyčíslenia trov exekúcie je zrejmé, že súdna exekútorka vykonávala zisťovanie majetku povinného najmä formou prípisov zasielaných poštou, tieto úkony súdna exekútorka vykonávala ešte pred absolvovaním cesty do miesta sídla povinného. Zároveň oprávnený uviedol, že výška cestovných výdavkov (v sume 136,39 eura) je neúmerne vysoká a neprimeraná. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 53Er 1295/2006, ktorý v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekútor má nárok na náhradu cestovného podľa ceny cestovného lístka, nie na náhradu za používanie motorového vozidla. Podľa oprávneného by v takomto prípade cestovné výdavky predstavovali maximálne 60,- eur. V závere oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru si súdna exekútorka nesplnila svoju povinnosť podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, keď oznámenie o nemajetnosti povinného doručila súdu až 29. marca 2012, teda takmer 5 rokov po zistení nemajetnosti povinného. Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že odvolanie považuje za neodôvodnené. Konštatovala, že v prvom rade to bol oprávnený, kto si zvolil súdneho exekútora so sídlom vzdialeným od sídla povinného. V súvislosti s námietkou oprávneného, že návrh na zastavenie exekúcie podala až 5 rokov po zistení nemajetnosti povinného súdna exekútorka uviedla, že ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je účinné až od 1. júna 2010 a vzťahuje sa na exekučné konania začaté až po tomto dátume. Navyše, k výmazu povinného z obchodného registra došlo až v roku 2011. Cesta za povinným bola vykonaná v roku 2007, preto súdna exekútorka zdôraznila, že nešlo o žiadne navyšovanie trov exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté 15. augusta 2007 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal 23. augusta 2007. Povinný bol ku dňu 10. augusta 2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. Následne okresný súd s poukazom na skutočnosť, že došlo k zániku povinného bez prechodu jeho práv a povinností na iný subjekt, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky (1) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. (2) Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. S prihliadnutím na skutočnosť, že zániku povinného predchádzalo zrušenie obchodnej spoločnosti (povinného) bez likvidácie (rozhodnutím súdu), pričom v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka sa likvidácia nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, bolo namieste o trovách exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o odvolateľom spochybnené uplatnenie trov exekúcie v časti náhrady hotových výdavkov, konkrétne v časti cestovných náhrad, odvolací súd uvádza nasledovné. Zo spisu odvolací súd zistil, že súdna exekútorka vykonala dňa 10. septembra 2007 šetrenie v mieste sídla povinného, účelom ktorého mal byť súpis hnuteľných vecí povinného vrátane doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie zasielané povinnému poštou 28. augusta 2007 bolo súdnej exekútorke vrátené 3. septembra 2007 s poznámkou „adresát neznámy“. Zo spisu ďalej vyplýva, že súdna exekútorka prípismi datovanými 3. septembra 2007 žiadala o súčinnosť (oznámenie majetku, resp. účtov povinného) príslušný dopravný inšpektorát, daňový úrad a mesto Žiar nad Hronom, odpovede na tieto žiadosti boli súdnej exekútorke doručené až po dátume 10. septembra 2007. Vzhľadom na uvedené časové súvislosti a skutočnosť, že vykonanie súpisu hnuteľných vecí Exekučný poriadok predpokladá ako úkon exekučnej činnosti smerujúci k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky (predajom hnuteľných vecí) nemožno uznať námietku oprávneného o neúčelnosti a neopodstatnenosti služobnej cesty súdneho exekútora do miesta sídla povinného vrátane námietky, že všetky úkony exekútora boli vykonané ešte pred absolvovaním cesty do sídla povinného. Za nedôvodnú považoval odvolací súd i námietku oprávneného, že exekútor nemá nárok na náhradu cestovných výdavkov v uplatnenej výške 136,39 eura (náhradu za použitie osobného motorového vozidla), ale len v sume ceny cestovného lístka za cestu do miesta sídla povinného a späť. Ust. § 22 ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odkazuje v poznámke na zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, ktorý bol neskôr zrušený v súčasnosti platným zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Náhrada výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách a i. sa podľa tohto zákona okrem zamestnancov poskytuje aj osobám o ktorých to ustanovuje osobitný predpis. Zákon o cestovných náhradách osobitne upravuje aj náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, pričom zo zákona nevyplýva osobné obmedzenie poskytovanie takejto náhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie vo výroku o náhrade trov exekúcie v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Námietka odvolateľa, že súdna exekútorka porušila svoje povinnosti, keď súdu nemajetnosť povinného oznámila takmer 5 rokov po jej zistení, nemá vplyv na rozhodnutie súdu o trovách exekúcie, preto sa ňou odvolací súd osobitne nezaoberal. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.