Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/229/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411206405 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6411206405.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa Y. L. - Autodiely, Štúrova 40, 968 01 Nová Baňa, IČO: 34 771 760, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK. ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi Z. X. - LADYSPED, Starohutská 404/19, 968 01 Nová Baňa, IČO: 40 538 150 o zaplatenie 1.422,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č.k. 12Cb/196/2011-70, IČS : 6411206405 zo dňa 18. júna 2009 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č.k. 12Cb/196/2011-70, IČS: 6411206405 zo dňa 18. júna 2009 v dátume vyhlásenia o p r a v u j e tak, že správny dátum vyhlásenia je 18. júna 2012. Rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č.k. 12Cb/196/2011-70, IČS: 6411206405 zo dňa 18. júna 2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške 52,18 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zastavil prvostupňový súd konanie o sume 250,- Eur a odporcu zaviazal navrhovateľovi sumu 1.172,07 Eur spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 911,03 Eur od 03.02.2010 do 18.07.2011, zo sumy 661,03 Eur od 19.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 511,04 Eur od 27.02.2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania navrhovateľovi. Zároveň rozhodol o vrátení súdnych poplatkov navrhovateľovi aj odporkyni. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na základe objednávky odporkyne dodal jej navrhovateľ tovar v dohodnutom množstve a druhu, čím došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Cenu odobratého tovaru navrhovateľ odporkyni vyúčtoval faktúrami, ktoré táto uhradila len vo výške 250,- Eur a suma vo výške 1.172,07 Eur zostala neuhradená. Prvostupňový súd poukázal na § 447, § 448 ods. 1, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Určenie výšky úrokov z omeškania prvostupňový súd odôvodnil § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 149 ods. 1 O.s.p. a na ich náhradu zaviazal odporcu. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá uviedla, že v konaní pred súdom prvého stupňa žiadala o úhradu dlžnej sumy v splátkach z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie a súd sa s touto jej žiadosťou nevysporiadal. Ďalej odporkyňa uviedla, že jej finančná situácia sa nezmenila a je stále nepriaznivá a žiadala, aby súd vzal do úvahy aj jej tvrdenia o tom, že k nepriaznivej situácii prispel aj samotný navrhovateľ. Uviedla tiež, že navrhovateľovi po vydaní rozhodnutia okresným súdom zaplatila z dlžnej sumy 100,- Eur. Žiadala preto, aby odvolací súd schválil splácanie zvyšnej časti dlhu v mesačných splátkach. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, pričom uviedol, že všetky skutočnosti uvedené odporkyňou v odvolaní považuje za účelové. Rozhodnutie Okresného súdu považoval za vecne správne a navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a aby odporkyňu zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil právo na zaplatenie sumy 1.422,07 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr špecifikovaných v návrhu. V priebehu konania došlo k úhrade dlžnej sumy do výšky 250,- Eur a v priebehu odvolacieho konania odporkyňa zaplatila navrhovateľovi sumu 100,- Eur. Záväzok odporkyne na zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľovi vznikol tým, že odporkyňa prevzala od navrhovateľa tovar a neuhradila jeho cenu, ktorú jej navrhovateľ účtoval faktúrami. Z vyjadrení odporkyne v konaní pred prvostupňovým súdom, ako aj z podaného odvolania je zrejmé, že odporkyňa svoj dlh, ktorý bol v celkovej výške 1.422,07 Eur nepopierala, avšak žiadala, aby jej súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach, a to s poukázaním na jej nepriaznivú finančnú situáciu. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods.2 cit. ust. ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť dlh navrhovateľovi bez možnosti splácať dlh v splátkach, je vecne správne. Okresný súd v rozsudku, ktorým ukladá povinnosť na plnenie musí vždy určiť lehotu na splnenie dlhu, ktorá nemá žiadnu nadväznosť na lehotu hmotnoprávnu vrátane splatnosti sumy, ktorú rozsudkom ukladá odporkyni zaplatiť. Tým, že súd stanoví lehotu na plnenie, vymedzí nielen časový okamih, v ktorom povinný účastník ešte môže plniť dobrovoľne, aj keď je už s uspokojením nároku navrhovateľa v omeškaní, príp. sa môže s ním dohodnúť na platení dlhu v splátkach. Dôvody, pre ktoré by mal súd stanoviť inú než zákonom stanovenú 3- dňovú lehotu na plnenie pre odporkyňu alebo prečo by jej mal uložiť platiť peňažné plnenie v splátkach je súd povinný uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Pre uloženie povinnosti v splátkach nezistil okresný súd žiadne relevantné dôvody, preto ani o takomto spôsobe úhrady dlhu odporkyňou nerozhodoval. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že pri úvahe o určení lehoty na plnenie povinností v splátkach je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníka na strane dlžníka, ale ak ide o obchodnú vec, aj z postavenia účastníkov konania ako podnikateľov, ktoré je spojené s podnikateľským rizikom a posúdiť, či stanovenie zaplatenia dlžnej čiastky v mesačných splátkach v určitej výške nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej čiastky, dĺžku omeškania dlžníka s platením dlžnej čiastky neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, pričom týmto hľadiskám nie je možné vždy nadradiť osobné a majetkové pomery dlžníka. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Aj keď citované ustanovenie umožňuje súdu, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, je treba mať na zreteli, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Odvolací súd zistil, že v priebehu prvostupňového konania súd vyhodnotil majetkové pomery odporkyne, a to v súvislosti s jej žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov. Zo súdom zisťovaných majetkových pomerov odporkyne vyplynulo, že odporkyňa nespĺňa kritéria potrebné pre oslobodenie od súdnych poplatkov a prvostupňový súd jej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Odvolací súd je toho právneho názoru, že minimálne od februára 2010 mohla odporkyňa napriek jej nepriaznivým finančným pomerom splácať dlh navrhovateľovi aspoň v takých čiastkach, výšku ktorých jej dovoľovali okolnosti, čo však neurobila. Od podania návrhu navrhovateľom na súd, t.j. od 03.06.2011 ku dňu podania odvolania 22.07.2013 zaplatila navrhovateľovi na existujúci dlh len sumu 350 Eur. Zo správania odporkyne tak vyplýva, že sama svojim konaním zavinila nielen vznik sporu, keďže mala možnosť tomuto konaniu predísť tým, že by bola dobrovoľne splácala dlžnú sumu, avšak pravidelne, aj keď v nižších čiastkach, ale aj to, že sa jej dlh zvyšuje o úroky z omeškania. Jej správanie má tiež vplyv aj na vznik trov, ktoré musel navrhovateľ v súvislosti s uplatnením svojho práva na súde vynaložiť a na ktoré má podľa § 142 ods.1 O.s.p. ako účastník, ktorý bol v spore plne úspešný, právo. Krajský súd zistil, že v dátume vyhlásenia rozhodnutia okresným súdom došlo k zrejmej chybe, keď namiesto dátumu 18. júna 2012 je uvedený dátum 18. júna 2009. Podľa § 164 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O.s.p.) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. Podľa ust. § 211 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preto túto zrejmú chybu v písomnom vyhotovení rozhodnutia okresného súdu postupom podľa § 211 a § 164 O.s.p. opravil. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Dôvody, ktoré odporkyňa uvádza, a to konkrétne svoju nepriaznivú finančnú situáciu nie je možné akceptovať, pretože tieto nie sú natoľko nepriaznivé, že by jej neumožňovali dlh navrhovateľovi zaplatiť. Odporkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že jej majetková situácia a majetkové pomery sú také, odôvodňujú povolenie platenie dlžnej sumy v mesačných splátkach. Odvolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré je vo výroku vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške jednej polovice základne sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 61,41 Eur - vyjadrenie k odvolaniu, jedenkrát paušálna suma 7,81 Eur za každý úkon plus 20 % DPH, celkom vo výške 83,06 Eur. Podľa §10 ods. 1 a 2, § 14 ods.3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení patrí právnemu zástupcovi odmena len vo výške 52,18 Eur, keďže polovica hodnoty jedného úkonu určená pri začatí poskytovania právnej služby bola 71,37 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.