Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/298/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411208484 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6411208484.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobkyne: R. Z., narodená XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom T. R., P. 913/10, zastúpená splnomocneným advokátom: JUDr. Rudolf Fajbík, Advokátska kancelária 969 33 Banská Štiavnica, Dobšinského 14, proti žalovanému: D. B., narodený XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom T. R., J. XXXX/ X, zastúpený splnomocnenou advokátkou: JUDr. Mgr. Ivana Švarcová, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Horná 41, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného zo dňa 06. 08. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 5C/180/2011-72 zo dňa 27. 06. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje s tým, že v časti, v ktorej rozhodol o trovách konania, je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 826,07 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Rudolfa Fajbíka, č. účtu XXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXXX. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 66,32 € a to na účet splnomocneného právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Rudolfa Fajbíka číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX, do troch dní. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pozemok parc. č. CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 25 m2, zapísané na LV č. XXX, pozemok parc. č. CKN XXXX - zastavaná plocha s výmerou 261 m2 spolu s rodinným domom číslo súpisné XXX a s príslušenstvom, ktoré tvoria vonkajšie úpravy a oplotenie, pozemok parc. č. CKN XXXX - záhrada s výmerou 237 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX, záhrada s výmerou 130 m2 to všetko k. ú. T. R. patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne Vlasty Orčíkovej v podiele 5/8 a žalovaného D. B. v podiele 3/8. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 826,07 € do troch dní. Skutkovo mal súd preukázané, že dňa 26. 11. 2010 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darcami D. B., R. Z. rodenou B. a obdarovaným D. B.. Predmetom darovania darkyňou R. Z. boli nehnuteľnosti, ku ktorým žiada v spore určiť vlastníctvo. Darkyňa - žalobkyňa R. Z. darovala nehnuteľnosti darcovi žalovanému D. B.. D. B. sa vo vzťahu k žalobkyni dňa 21. 12. 2010 dopustil skutku - v úmysle usmrtiť zaútočil malou sekerou na E. Z., ktorému nie menej ako dvakrát zaťal do oblasti hlavy, čím mu spôsobil sečnú ranu v čelovej oblasti po lebku a sečnú ranu spánkovotemennej oblasti vľavo prenikajúcu lebkou s malým krvácaním pod lebku. Následne po vykonaní tohto skutku sa dopustil ďalšieho - v úmysle usmrtiť zaútočil so sekerou v ruke na R. Z., ktorej nie menej ako trikrát zaťal do oblasti hlavy, čím jej spôsobil zranenia. Trestné stíhanie proti žalovanému bolo zastavené, pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Znalec konštatoval, že konanie žalovaného vychádzalo z prítomnosti závažnej duševnej poruchy, nebolo dané jeho povahou - osobnosťou. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na právny názor krajského súdu, ktorý konštatoval, že žalobkyňa sa môže domáhať vrátenia daru, pretože žalovaný ako obdarovaný sa k nej správal tak, že hrubo porušil dobré mravy, pričom nie je podstatné, či žalovaný konal aktuálne v duševnej poruche, ani to, či má plnú alebo čiastočnú spôsobilosť na právne úkony, nie je právne rozhodujúce, či žalovaný ako obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy vedome alebo nevedome, ale rozhodujúce je, či výsledok jeho konania je hrubým porušením dobrých mravov alebo nie. Pokus o vraždu žalobkyne ako darkyne je hrubým porušením dobrých mravom. S poukazom na uvedené skutočnosti potom súd žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Úspešnému účastníkovi - žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodnutím Správy katastra T. R. zo dňa 13. 12. 2010 pod R došlo k povolaniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného D. B.. Ďalej bolo nesporne preukázané, že žalovaný dňa 21. 12. 2010 fyzicky napadol žalobkyňu a jej syna so zbraňou, tento skutok bol v prípravnom konaní kvalifikovaný ako pokus o vraždu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa utrpela poranenia. Tieto zranenia boli spôsobené použitím sekery voči telesnej integrite žalobkyne. Žalovaný v dôsledku schyzofrénnej psychózy nevedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto svoje konanie nemohol ovládať ani predvídať. Z tohto dôvodu trvá na aplikácii ust. § 422 OZ, pretože vzhľadom na osobu žalovaného sa jedná o prípad osobitnej zodpovednosti, resp. ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania. Nesúhlasí s názorom súdu, že je právne bezvýznamná skutočnosť, či obdarovaný konal voči darkyni vedome alebo nevedome, či žalovaný konal aktuálne v duševnej poruche, ani to, či má plnú alebo čiastočnú spôsobilosť na právne úkony. Rozhodujúce je, že výsledok jeho konania je hrubým porušením dobrých mravov. V tomto prípade zastáva právny rozpor, kedy z hľadiska trestnoprávneho žalovaný nebol zo spáchaného skutku odsúdený a trestné stíhanie bolo v dôsledku jeho duševnej choroby zastavené. Z hľadiska občianskoprávneho nemožno voči žalovanému uplatňovať náhradu škody keď tento nie je škodcom. Pri akomkoľvek hrubom porušení mravov je potrebné definovať príčinu a pôvodcu konania. U žalovaného nemožno aplikovať jednoduchý výklad zákonného ustanovenia § 630 OZ, teda nemožno posudzovať nevedomé a nepredvídateľné konanie osoby vyplývajúce preukázateľne z duševnej choroby zakladajúcej nepríčetnosť ako hrubé porušenie dobrých mravov, pretože v zmysle práva k takémuto správaniu nedošlo. Neboli potom naplnené zákonné podmienky ust. § 630 OZ na vrátenie daru ako porušenie boni mores. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená splnomocneným právnym zástupcom advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom. Tento ale postupoval v rozpore s ust. § 21 a 23 ods. 1, 2 zák. č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Právny zástupca žalobkyne JUDr. Rudolf Fajbík zastupoval účastníkov darovacej zmluvy v konaní o vklad vlastníckeho práva. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, návrh žalobkyne zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že pokiaľ ide o právne posúdenie veci, poukazuje na záväzný právny názor odvolacieho súdu a použitie správnej právnej normy. V konaní nejde o uplatnenie si náhrady za náhradu škody, preto priama aplikácia právnych noriem o náhrade škody nie je možná. Takúto aplikáciu nie je možné použiť ani analogicky, pretože existuje osobitná právna úprava. Analógia sa pripúšťa iba tam, kde právna úprava absentuje. Nie je rozhodujúce vedomé konanie obdarovaného, ale rozhodujúci je výsledok tohto konania. Právny inštitút vrátenia daru má vzhľadom na svoj obsah a účel bližšie k inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy ako inštitútu náhrady škody. Požiadavka žalovaného na kauzistické porovnanie je právne bezdôvodná, nespôsobuje ani vecnú nesprávnosť ani nepreskúmateľnosť rozsudku. Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,32 €. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov. Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správnej právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, predložených listinných dôkazov, vec správne právne posúdil. Zmluvou uzavretou dňa 26. 11. 2010 žalobkyňa R. Z. ako darkyňa darovala žalovanému - D. B. ako obdarovanému nehnuteľnosti. Vklad bol vykonaný pod R V ďalšom žalovaný ako obdarovaný fyzicky napadol so zbraňou žalobkyňu ako darkyňu, tento skutok bol orgánmi činnými v trestnom konaní kvalifikovaný ako pokus o vraždu. Vzhľadom na zistenú duševnú poruchu žalovaného bolo trestné stíhanie zastavené. Okresný súd rozsudkom č. k. 5C/180/2011-46 zo dňa 25. 01. 2012 žalobu zamietol. V dôsledku podaného odvolania krajský súd uznesením č. k. 13Co/115/2012-59 zo dňa 02. 05. 2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zaujal právny názor, podľa ktorého, podľa zákona „darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy“ (§ 630 OZ). Správaním sa, tu zákon nemá na mysli len právne úkony ako ich vymedzujú ustanovenia § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a ani neplatné právne úkony či protiprávne konanie osôb (ktoré sú tiež právnou skutočnosťou), ale akékoľvek konanie či opomenutie, ktorým sa porušujú dobré mravy, napr. vzájomné rešpektovanie sa nehľadiac na to, či ten, kto ich porušuje, má plnú alebo len čiastočnú spôsobilosť na právne úkony, či koná aktuálne v duševnej poruche. Nie je teda právne rozhodujúce, či obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy vedome či nevedome, ale rozhodujúce je, či výsledok jeho konania je hrubým porušením dobrých mravov alebo nie. V súdenej veci pokus o vraždu darkyne je určite hrubým porušením dobrých mravov a jeho nepríčetnosť v zmysle trestnoprávnych noriem je irelevantná. Podľa ust. § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd musí svoj právny názor vyložiť v odôvodnení rozhodnutia. Viazanosť prvostupňového súdu predpokladá, že odvolací súd svoj právny názor o veci v zrušujúcom uznesení vyloží a odôvodní. Právny názor je záväzný či sa vzťahuje na otázky právne (hmotnoprávne, procesné - postup, vady), alebo na otázky skutkového stavu, najmä jeho úplnosti. Pri určitej zmene skutkového stavu, z ktorého odvolací súd vychádzal, v ďalšom konaní sa viazanosť nemusí uplatniť, najmä ak sa ukáže potreba aplikovať na zmenený skutkový stav iné hmotnoprávne predpisy. V súdenej veci odvolací súd v zrušujúcom uznesení okresnému súdu vyložil svoj právny názor v odôvodnení rozhodnutia. V ďalšom konaní nebol preukázaný prípadný zmenený skutkový stav oproti stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd, keď zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Ani odvolateľ v podanom odvolaní prípadne neuvádza, že od rozhodnutia veci odvolacím súdom do rozhodnutia veci okresným súdom a vydaním napadnutého rozsudku došlo k zmene skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval iné právne posúdenie veci. Odvolací súd opätovne poukazuje, že podľa ust. § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu, nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravom a etických noriem spoločnosti. Rozhodujúce je hľadisko objektívne nie subjektívne pocity darcu. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych, mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. V súdenej veci bolo nepochybne preukázané, že obdarovaný sa dopustil pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy vo vzťahu k darkyni - žalobkyne. Potom hrubo porušil dobré mravy, výsledkom jeho správania bolo konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. To, že v zmysle trestnoprávnych noriem bolo trestné stíhanie zastavené a teda obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, je v konaní o vrátenie daru právne bezvýznamné. Z občianskoprávneho hľadiska výsledkom konania žalovaného je hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobkyňa sa v konaní domáhala vrátenia daru, teda uplatnila nárok na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 OZ. Potom prípadná analógia s ust. § 422 nie je možná. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza, že právny zástupca žalobkyne ako advokát porušil ust. § 21 a § 23 ods. 1, 2 zák. č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Neuvádza ale v čom konkrétne mal advokát porušiť uvedené ustanovenie. Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. V časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil rozsudok okresného súdu s tým, že upresnil miesto plnenia a to na účet splnomocneného právneho zástupcu advokáta JUDr. Rudolfa Fajbíka. Okresný súd ako miesto plnenia uviedol „zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu“, tiež ako miesto plnenia uviedol účet vedený v banke. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, za ktoré úkony právnej služby a v akej sume priznal právnemu zástupcovi trovy konania. V tomto smere žalovaný neuviedol nič, čím by spochybnil rozhodnutie okresného súdu. Odvolací súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešná žalobkyňa (§ 142 ods. 1 OSP) žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania, tieto vyčíslila (§ 151 ods. 1 OSP). Jej trovami konania je tarifná odmena právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) v sume 58,69 € a režijný paušál v sume 7,63 €. Spolu trovy odvolacieho konania v sume 66,32 €. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.