Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/117/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412200549 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412200549.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD., v právnej veci žalobcu Inforama, a. s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 54, IČO: 35 729 864, zast. JUDr. Zuzana Majcherová, advokátka, AK Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, proti žalovanej G.. C. T., nar. XX. XX. XXXX, Y. J., A. XXX/X, o zaplatenie 2.984,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/28/2012-62 zo dňa 20. decembra 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/28/2012-62 zo dňa 20. decembra 2012 potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.984,71 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 960,17 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobou podanou na súd dňa 12. 01. 2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 2.984,71 Eur titulom vyčíslených úrokov z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka za meškanie s úhradou faktúr za dodávky tovarov za obdobie od 14.01.2008 do 31. 12. 2008. Žalovaná v konaní najprv namietala, že vo vzťahu k žalobcovi si nie je vedomá akéhokoľvek dlhu titulom neuhradených faktúr, na pojednávaní na súde prvého stupňa 20. 12. 2012 však pripustila oneskorené plnenie v súvislosti s úhradou jednotlivých faktúr za dodávky tovaru od žalobcu počas vykonávania podnikateľskej činnosti a tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná uhrádzala faktúry oneskorene po dobe jej splatnosti a predmetom konania je vyčíslený úrok z omeškania za obdobie, počas ktorého bola žalovaná s úhradou fakturovanej ceny za dodávku tovaru v omeškaní, nespochybňovala. Poukazovala na svoju insolventnosť a nepriaznivý zdravotný stav. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 31. 12. 2008, v zmysle ktorého má žalobca právo na úroky z omeškania vo výške o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS SR v čase omeškania žalovanej s plnením faktúr predstavovala 4,25%. Po zhodnotení skutočností zistených vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pokiaľ žalobca uplatňuje v konaní vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 14,25% p.a., v celkovej výške za príslušné dni omeškania žalovanej pri úhrade jednotlivých faktúr 2.984,71 Eur, jeho nárok je dôvodný, a preto mu v celom rozsahu aj vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá bola v konaní neúspešná, uložil povinnosť náhrady trov prospech žalobcu ako úspešného účastníka v celkovej výške 960,17 Eur (súdny poplatok 174,- Eur a trovy právneho zastúpenia 786,17 Eur), a súčasne v zmysle § 149 ods. 1 OSP uložil žalovanej povinnosť zaplatiť tieto trovy na účet právneho zástupcu žalobcu. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že zo strany žalobcu bola uvedená do závažného omylu. Žalovaná uviedla, že v súvislosti s výzvou E. a. s. vo veci úhrady pohľadávok žalobcu si v septembri 2009 za prítomnosti svojej účtovníčky telefonicky u žalobcu overovala svoje záväzky za odber tovaru od žalobcu a žiadala o zaslanie kópie faktúr uvádzaných v liste E. a. s., nakoľko si bola vedomá, že nemá voči žalobcovi žiadnu dlžobu. Hlavná ekonómka žalobcu žalovanej jednoznačne oznámila, že sa jedná o omyl s ktorým nemá žalovaná nič spoločné, nepošlú žalovanej žiadne kópie faktúr, pretože žiadne také faktúry, úhradu ktorých by dlhovala žalobcovi, neexistujú. Žalovaná listom zo dňa 18. 09. 2009 oznámila E. J. a. s. J., Manažment rizikových pohľadávok, že nemá voči žalobcovi nijaké záväzky a ani žalobca nemá záväzky voči nej. Tento list zaslala na vedomie žalobcovi, nebola jej doručená žiadna odpoveď. Tvrdila, že až na pojednávaní sa dozvedela, že sa nejedná o faktúry za odobraté lieky, ale ide o penalizačné faktúry, keď ani právnička žalobcu pri telefonickom rozhovore po podaní odporu jej neoznámila, že sa jedná o penalizačné faktúry. Pokiaľ by žalovaná bola vedela, že ide o penalizačné faktúry, okamžite by žiadala o ich odpustenie na základe toho, že žije iba z invalidného dôchodku, ktorý jej ledva stačí na prežitie a nemá žiadne iné finančné príjmy. Poukazovala na nepriaznivý zdravotný stav, na ťažké podmienky pri podnikaní v dedinskej lekárni pri jednom obvodnom lekárovi, ako aj na to, že je slobodná, bezdetná, nemá nikoho, kto by jej pomohol. Žalovaná poberá plný invalidný dôchodok, ktorý jej bol v roku 2010 určený vo výške 318,- Eur, po dvoch exekúciách predstavuje 190,- Eur. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 25. 03. 2012 a uviedol, že jej odvolanie je účelové, nepravdivé a podané v rozpore s jej predchádzajúcimi vyjadreniami. Skutočnosť, že sa jedná o penalizačné faktúry bola jednoznačne uvedená v predsporovej výzve žalobcu a aj v podanom návrhu na začatie konania, a žalovaná bola o tom jednoznačne informovaná aj na pojednávaní dňa 20. 12. 2012, keď zaujala aj jednoznačné stanovisko, že si je tejto dlžnej sumy vedomá. Finančná situácia žalovanej ju nezbavuje povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, pričom žalobca mal záujem dohodnúť sa so žalovanou na mimosúdnom vyrovnaní veci, avšak žalovaná na výzvy žalobcu nereagovala. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď žalovanú zaviazal na zaplatenie žalobcom uplatnenej sumy 2.984,71 Eur titulom úrokov z omeškania. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to za meškanie žalovanej s úhradou faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanej cenu za lieky a zdravotnícky tovar, ktorý žalovanej dodal. Predložil výpočet úrokov z omeškania za meškanie s úhradou tovarových faktúr za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008 (celkom 11 tovarových faktúr) v ktorom úroky z omeškania vypočítal za príslušné obdobie meškania s úhradou jednotlivých faktúr vo výške 14,25 % ročne. Listinnými dokladmi, predloženými žalobcom v konaní (dodacie listy, faktúry, doklady o úhradách) bol preukázaný skutkový a aj právny základ žalobcovho nároku. Žalovaná tvrdenia žalobcu ohľadne základu ani výšky uplatneného nároku na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 20. 12. 2012 nespochybnila, a nespochybnila nárok žalobcu ani v odvolaní. Namietala len, že bola v domnení, že žalobca uplatňuje svoju pohľadávku titulom nezaplatených faktúr s tým, že pokiaľ by bola vedela, že sa jedná o úroky z omeškania, bola by žiadala o ich odpustenie. Súd prvého stupňa pri posúdení skutočností zistených vykonaným dokazovaním správne vychádzal zo znenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 31.12.2008, v zmysle ktorého ustanovenia povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania pri meškaní s úhradou peňažného záväzku vyplýva priamo zo zákona. Je potrebné tiež uviesť, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol žalovanej doručený dňa 01. 06. 2012 spolu s platobným rozkazom, vydaným súdom prvého stupňa dňa 16. 05. 2012 pod č. k. 16Rob/11/2012-14, jednoznačne vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovanej vyššie uvedenú sumu titulom úrokov z omeškania za meškanie s úhradou tovarových faktúr. Ako už bolo uvedené, žalovaná v konaní nespochybnila žalobcom uvádzané tvrdenia a predkladané dôkazy. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že o úhrade dlhu v splátkach, resp. aj o jeho odpustení sa žalobca so žalovanou dohodnúť môže, súdy však pri rozhodovaní v tejto veci sú viazané zákonom, ktorý im neumožňuje zohľadniť nepriaznivý zdravotný stav alebo finančnú situáciu žalovanej. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 221 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže si však takéto právo neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.