Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/197/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607201078 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6607201078.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci navrhovateľa Z. T. T..- Agrisem, 924 01 Galanta, Drevená 766/1, IČO: 14 064 022, zast. JUDr. Eduardom Šmelkom, advokátom, so sídlom Húščavova 1, Bratislava, proti odporcovi AGROTOM, s.r.o., 985 56 Tomášovce 486, IČO: 36 025 933, zast. JUDr. Jánom Ďurove, advokátom, M. Rázusa 29 Lučenec, o zaplatenie sumy 2688,70 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10 CbPv 7/2007-540 zo dňa 12.06.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10 CbPv 7/2007-540 zo dňa 12.06.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2688,70 Eur s 0,05% úrokom z omeškania denne zo sumy 1.344,35 Eur od 1. februára 2002 až do zaplatenia a s 0,05% úrokom z omeškania denne zo sumy 1.344,35 Eur od 3. februára 2003 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania (súdne poplatky) v sume 147,88 Eur a trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 4.198,48 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. V odôvodnení uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 34/2011-473 zo dňa 01.02.2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10 CbPv 7/2007-401 zo dňa 09.11.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uložil prvostupňovému súdu skúmať, či vzhľadom na námietku odporcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, uzavrel Zmluvy o výhradnom práve zo dňa 02.01.1994 v znení dodatku č. 1 a o poskytovaní nevýlučnej licencie zo dňa 07.06.2000 v znení dodatku č. 1 navrhovateľ, ktorý je v nich len „neúplne“ označený. Ak sú platné, má sa zaoberať Dodatkom č. 1 zo dňa 16.03.2001 a zistiť, či a kedy nadobudol účinnosť, na námietku, že zmluva nie je licenčnou podľa zákona č. 132/1989 Zb. posúdiť obsah Zmluvy zo dňa 02.01.1994 a zaoberať sa i výškou uplatnenej pohľadávky titulom licenčných poplatkov. Odvolací súd poukázal i na rozpor v rozsudku prvostupňového súdu, ktorý vo výroku priznal navrhovateľovi úroky z omeškania a v odôvodnení uvádza, že mu uložil zaplatiť poplatok z omeškania. Na základe dokazovania doplneného v intenciách požiadavky odvolacieho súdu, vyjadrenej v odôvodnení zrušujúceho uznesenia, konštatoval prvostupňový súd, že považuje za nesporné, že právo na obchodné využívanie odrody K. na území Slovenskej republiky, získal navrhovateľ výhradnou Licenčnou zmluvou o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav, a.s., Kroměříž, uzavretou dňa 02.01.1994. Hoci bola táto zmluva právnym nástupcom poskytovateľa licencie vypovedaná listom zo dňa 18.05.1999, dvojročná výpovedná lehota podľa čl. V. ods. 2 zmluvy začala plynúť dňom doručenia výpovede (19.05.1999) a skončila až dňa 19.05.2001, kedy zaniklo výhradné licenčné právo navrhovateľa na obchodné užívanie odrody K., zmenilo sa však na nevýhradné licenčné právo podľa čl. V. ods. 5 zmluvy, lebo mu zostalo zachované právo na dokončenie množiteľského cyklu zastupovaných odrôd. Námietka absencie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní vznesená odporcom podľa názoru súdu neobstojí. Zo živnostenského listu je nesporné, že fyzickou osobou, podnikajúcou pod obchodným názvom „Z. T. T..- AGRISEM“ je T.. Z. T. pridelené IČO: 140 640 22 a miesto podnikania subjektu je napriek čiastočne inému obchodnému menu totožné so zmluvnou stranou, uzatvárajúcou zmluvu so spoločnosťou MORSTAR dňa 02. 01.1994, totožné so spoločnosťou, ktorej zmluvná strana HybriTech, a.s. Kroměříž, adresovala dňa 18.05.1999 výpoveď zmluvy a najmä s označením poskytovateľa licencie v Zmluve účastníkov tohto konania č. 1/2000 uzatvorenej dňa 07.06.2000. Naviac v dodatku č. 1 k Zmluve č. 1/2000 uzatvorenému účastníkmi dňa 16.03.2001 je poskytovateľ licencie označený plne v súlade s označením navrhovateľa v tomto konaní. Preto je nesporné, že všetky uvedené, čiastočne rozdielne označenia označujú totožný a jediný subjekt- navrhovateľa v tomto konaní a že takto to chápal i odporca počas celého obchodného vzťahu účastníkov. Súd má za to, že vo všetkých prípadoch je navrhovateľ ako podnikateľský subjekt dostatočne identifikovaný a čiastočná rozdielnosť v označení nemôže byť dôvodom nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Okresný súd ďalej uviedol, že Zmluvu o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd zo dňa 02.01.1994 považuje za zmluvu licenčnú podľa § 8 zák. č. 132/1989 Zb., t.j. zákona ktorý je k obchodnému zákonníku ako zákonu všeobecnému zákonom špeciálnym. Podľa tohto zákonného ustanovenia možno odrodu po dobu ochrany obchodne využívať iba na základe súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia, forma ktorého nie je zákonom určená a môže byť písomná alebo ústna. Podľa názoru súdu mal navrhovateľ touto zmluvou od majiteľa šľachtiteľského osvedčenia udelený právne kvalifikovaný súhlas na obchodné využívanie odrôd MORSTAR. Okresný súd podotýka, že neplatnosť zmlúv zo dňa 02.01.1994, zo dňa 07.06.2000 a ich dodatkov odporca počas konania nikdy nenamietal (a to ani po rozhodnutí odvolacieho súdu) a ďalším úvahám súdu o ich platnosti bráni námietka premlčania domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vznesená právnym zástupcom navrhovateľa, písomným podaním zo dňa 04.04.2012. Táto námietka sa vzťahuje i k účinnosti dodatku č. 1 Zmluvy č. 1/2000 zo dňa 16.03.2001, lebo odporca námietku neúčinnosti prvýkrát vzniesol až v odvolaní zo dňa 14.01.2001. Preto má súd za to, že sa ďalej účinnosťou tohto dodatku zaoberať nemôže a má ho za platný a účinný. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v konaní je daná podľa názoru súdu aj preto, že sa domáha úhrady licenčných poplatkov za obchodné využívanie a množenie osív K., založených v rokoch 2000 a 2001 a vyrobených v r. 2001 a 2002 v generáciách C1 a C2, v čase dokončenia totožného množiteľského cyklu, ktorý začal v r. 1996 (v čase výhradného licenčného práva navrhovateľa) generáciou S1. Z dôvodu platnosti a účinnosti Zmluvy navrhovateľa so spoločnosťou MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav, a.s., Kroměříž, zo dňa 02.01.1994, nemohli spoločnosť MONSANTO Slovakia s.r.o. a odporca dňa 07.09.2000 plate uzavrieť Zmluvu č. 20/2001, ktorá je podľa § 37 a § 39 Obč. zákonníka neplatná, lebo v čase jej uzavretia bol nositeľom výhradného licenčného práva na predmetné odrody výlučne navrhovateľ. Aj preto má navrhovateľ právo na zaplatenie licenčných poplatkov, ktorých sa v konaní domáha. Odporca v konaní nenamietal, že navrhovateľovi nepredložil priznanie a neuhradil licenčné poplatky za osivá odrody K. pšenice ozimnej v generáciách C1 a C2 z množiteľského cyklu založeného v roku 1996 generáciou S1. Pôvodne nenamietal ani navrhovateľom uplatnenú výšku poplatkov a to, že sa s ich platením dostal do omeškania. Preto sa v predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňový súd s týmito skutočnosťami bližšie nezaoberal (§ 120 ods. 3, § 153 O. s. p.). Po spochybnení v odvolacom konaní súd konštatuje, že výška licenčných poplatkov vyplýva z prehľadov uznávaného osiva z úrody 2001, kde podľa evidenčného čísla X. možno zistiť, že odporca vyrobil v roku 2001 90 ton osiva odrody K. v generácií množenia C1. Preto navrhovateľ v konaní za rok 2001 nežiadal celú faktúrovanú sumu za 120 ton podľa faktúry č. 1250/1 a rovnakú sumu uplatnil aj za rok 2002. Súd má s poukazom na ust. § 136 O. s. p. za to, že navrhovateľ uplatnenú výšku licenčných poplatkov logicky a rozumne odôvodnil, a preto v tejto časti ďalšie (prípadne znalecké) dokazovanie z dôvodu hospodárnosti nevykonal. Vychádzajúc z uvedeného súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. O úroku z omeškania rozhodol podľa ust. § 369 Obch. zákonníka a uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlhovanej čiastky za každý deň omeškania odo dňa 01.02.2002, resp. 03.02.2002. Pretože bol navrhovateľ v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatení súdnych poplatkov v pôvodne samostatných konaniach v celkovej sume 147,88 Eur ( 67,22 Eur + 80,66 Eur) a náhrade trov právneho zastúpenia v sume 4.198,48 Eur. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že okresný súd sa nezaoberal dôvodmi zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a uspokojil sa len s tvrdeniami navrhovateľa. Okresný súd sa nevysporiadal s otázkou účinnosti Dodatku č. 1 zo dňa 16.03.2001 k Zmluve č. 1/2000 o poskytovaní výlučnej licencie, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 07.06.2000. Súd neskúmal či nastali, alebo nenastali podmienky účinnosti tohto dodatku v zmysle čl. 2, a to splnenie zmluvných povinností na základe dohody o urovnaní dňa 19.02.2001 medzi T.. Z. T. - AGRISEM a MONSANTO ČR s.r.o., Brno. Súd sa v tejto veci uspokojil len s výkladom navrhovateľa, ktorý sám obsiahlym výkladom určil, že porušením povinností zo strany MONSANTO ČR s.r.o., a to uzatvorením Všeobecnej licenčnej zmluvy zo dňa 17.08.2000 so spoločnosťou MONSANTO Slovakia s.r.o., nadobudol Dodatok č. 1 zo 16.03.2001 účinnosť. V tomto vyjadrení však navrhovateľ sám potvrdil, že existovala všeobecná licenčná zmluva, týkajúca sa obilnín, uzavretá dňa 17.08.2000 medzi MONSANTO ČR s.r.o. a MONSANTO Slovakia s.r.o. podľa názoru odporcu Dodatok č. 1 zo 16.03.2001 nikdy nenadobudol účinnosť, nakoľko neboli splnené podmienky vzniku účinnosti v zmysle článku 2 dodatku. Okresný súd sa tiež nevysporiadal s dôvodom zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a to, že okresný súd má posúdiť obsah zmluvy zo dňa 02.01.1994, uzavretej medzi MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav, a.s. a AGRISEM nákup a predaj osív, Galanta a to, či sa jedná o zmluvu licenčnú a následne možnosť uzatvárania sublicenčných zmlúv. Obdobne nevyriešil námietky odporcu vo veci tejto zmluvy, že navrhovateľ je podľa zmluvy oprávnený len na zastupovanie MORSTAR a.s., na skúšanie, prihlasovanie registrácií, prihlasovanie k právnej ochrane, množenie a obchodné využívanie osív za podmienok uvedených v zmluve. V zmysle čl. IV citovanej zmluvy „Výška a spôsob úhrady provízie“ za náklady spojené s realizáciou tejto zmluvy, poskytne MORSTAR a.s. AGRISEMu províziu vo výške 20% zo získaných licenčných poplatkov. Z tohto dôvodu návrh navrhovateľa na zaplatenie licenčných poplatkov vo výške 100% je neopodstatnený. Ďalej uviedol, že sa okresný súd nevysporiadal s tvrdením odporcu ohľadom fakturácie licenčných poplatkov navrhovateľom. Je preukázané, že navrhovateľ síce vystavil faktúru č. 1250/01 dňa 23.11.2001, avšak na nesprávnu sumu 66.420,- Sk vrátane DPH za 120 ton pšenice K. C1. Táto faktúra ako nesprávna bola navrhovateľovi vrátená listom odporcu zo 04.12.2001 s poznámkou, že výška licenčného poplatku nezodpovedá priznanému a predanému množstvu osiva. Navrhovateľ ďalšiu fakturáciu na správne a priznané množstvo osiva nikdy pre odporcu nevystavil a z toho dôvodu odporca nie je ani v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Obdobne je to aj v prípade požadovaných licenčných poplatkov v sume 1.344,35 Eur za množiteľský cyklus 2001/2002. Na uvedenú sumu navrhovateľ nevystavil nikdy účtovný doklad, faktúra nebola doručená odporcovi a z toho dôvodu navrhovateľ faktúru vo svojom účtovníctve nikdy nezaúčtoval a ani neodviedol príslušnú DPH pre daňový úrad. Keďže navrhovateľ daňový doklad - faktúru na sumu 1.344,35 Eur nikdy nevystavil, neurčil deň vyhotovenia, splatnosť peňažného záväzku a ani nedoručil odporcovi tak ako je to zmluvne dohodnuté v čl. V. bod 3 Zmluvy č. 1/2000 o poskytovaní nevýlučnej licencie na výrobu osív, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 07.06.2000, nie je možné hovoriť o omeškaní a odporca vyúčtovaný úrok z omeškania neuznáva, nakoľko nie je stanovený z hľadiska účtovníctva začiatok omeškania so splnením peňažného záväzku podľa § 369 Obch. zákonníka. Na základe uvedeného sa odporca nemohol dostať do omeškania so splnením peňažného záväzku. Odporca nesúhlasil ani s priznanou výškou náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedol, že právnemu zástupcovi súd priznal trovy konania po spojení veci v rokoch 2009 a 2010, odmenu spolu s režijným paušálom, náhradu za stratu času a cestovné na pojednávania, spolu v sume 887,71 Eur. K uvedeným odmenám priznal súd i 19% DPH v sume 277,18 Eur. Súd pri výpočte 19% DPH pochybil, nakoľko správny výpočet DPH vo výške 19% zo sumy 887,71 je 168,66 Eur a nie vo výške priznanej súdom 277,18 Eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil, návrh navrhovateľa v celosti zamietol a odporcovi priznal trovy konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že čo sa týka nesprávnosti výpočtu trov konania v súvislosti s DPH poukazuje na tú skutočnosť, že výška trov konania za roky 2007 až 2010 bola zdanená DPH 19% v sume 277,18 Eur s tým, že odporca túto sumu omylom pripája k úkonom právnej služby, vykonaným v rokoch 2011 a 2012 a neprihliada na to, že v napadnutom rozsudku konajúci súd k týmto rokom vyčíslil daň z pridanej hodnoty 20% v sume 193,03 Eur, preto odvolanie v tejto časti je podané nedôvodne, keďže súd prvého stupňa správne vypočítal daň z pridanej hodnoty podľa jednotlivých rokov a podľa sadzby tejto dane. Ďalej odporca vyčíta súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal dôvodmi zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a uspokojil sa len s tvrdeniami navrhovateľa. Podľa názoru navrhovateľa táto výčitka nie je riadnym odvolacím dôvodom, uvedeným v § 205 ods. 2 O. s. p. a nie je ani pravdivá. Navrhovateľ sa vo svojom písomnom vyjadrení zo 04.04.2012 vyjadril k vadám konania pred súdom prvého stupňa, ktoré odvolací súd vytýkal v uznesení 41Cob 34/2011 z 01.02.2012; na pojednávaní dňa 12.06.2012 sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal všetkými vytknutými vadami, pričom na základe zisteného skutkového stavu nedospel k právnemu názoru o potrebe zmeny pôvodného rozhodnutia. Odporca mal možnosť ku všetkým vadám konania a k obrane navrhovateľa proti týmto vadám sa vyjadriť nielen písomne ale aj ústne na pojednávaní dňa 12.06.2012 pričom tak neurobil, čo preukazuje, že odporca súhlasil s obranou navrhovateľa, uvedenou v liste zo 04.04.2012. Ďalej uviedol, že v liste zo 04.04.2012 navrhovateľ vzniesol námietku premlčania práva dovolať sa neúčinnosti Dodatku č. 1 zo dňa 16.03.2001. Odporca na pojednávaní dňa 12.06.2012 túto námietku nevyvracal, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby na túto námietku prihliadal pri rozhodovaní o odvolaní a zároveň aby prihliadal na tú skutočnosť, že dodatok č. 1 nadobudol účinnosť. Navrhovateľ vzniesol aj námietku premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy z 02.01.1994, ani túto námietku premlčania odporca na pojednávaní dňa 12.06.2012 nevyvracal. Čo sa týka fakturácie licenčných poplatkov, ktorú námietku uvádza odporca v odvolaní, uviedol navrhovateľ, že odporca nielenže porušil § 26 ods. 1 písm. c) zák. č. 132/1989 Zb., ale aj zmluvnú povinnosť dohodnutú v čl. V. ods. 3 Zmluvy č. 1/2000 zo 07.06.2000, v ktorej sa zaviazal oznamovať navrhovateľovi údaje o predaných osivách. Odporca ani zákonnú a ani zmluvnú oznamovaciu povinnosť nesplnil, preto z dôvodov na strane odporcu navrhovateľ nemohol vystaviť faktúru na sumu 1.344,35 Eur a ani na sumu2.688,70 Eur. Nesplnenie oznamovacej povinnosti odporcom však nemá za právny následok zánik povinnosti na zaplatenie licenčných poplatkov, táto povinnosť je dohodnutá v čl. V. ods. 1 Zmluvy č. 1/2000 zo 07.06.2000. Za výrobu osív v pestovateľskom roku 2001/2002 bol odporca povinný predložiť priznanie licenčných poplatkov do 15.01.2003, čo nesplnil. Následne by bola nasledovala fakturácia so 14 dňovou dobou splatnosti, dohodnutou v čl. V. ods. 3 Zmluvy č. 1/2000 s pripočítaním doby potrebnej na doručovanie poštových zásielok a to priznania licenčných poplatkov a faktúry, omeškanie preto nastalo ku dňu 03.02.2003. Podobne za výrobu osív v pestovateľskom roku 2000/2001 bol odporca povinný predložiť priznanie licenčných poplatkov do 15.01.2002 a z toho dôvodu omeškanie podľa navrhovateľa nastalo ku dňu 01.02.2002. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací prejednal odvolanie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k návrhu, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa v konaní sp. zn. 10 CbPv 7/2007 v pôvodnom rozsahu domáhal proti odporcovi povinnosti, zaplatiť sumu 1.344,35 Eur s prísl., titulom neuhradených licenčných poplatkov za osivá odrody K., pšenice ozimnej z množiteľských porastov, založených v jeseni 2001, vyrobených v lete 2002 a uvádzaných do obehu v septembri a októbri 2002 na základe Sublicenčnej zmluvy č. 1/2000 zo dňa 07.06.2000 v znení Dodatku č. 1 zo 16.03.2001, uzavretej medzi navrhovateľom ako poskytovateľom a odporcom ako nadobúdateľom licencie. Uzavretiu sublicenčnej zmluvy predchádzalo uzavretie Zmluvy navrhovateľa so spoločnosťou MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav, a.s., Kroměříž, zo dňa 02.01.1994, čím sa domáhal proti odporcovi povinnosti zaplatiť sumu 1.344,35 Eur s prísl. za obchodné využívanie a množenie osív odrody K. pšenice ozimnej z množiteľských porastov, založených v jeseni 2000, vyrobených v lete 2001 a uvádzaných do obehu v septembri a októbri 2001 na základe sublicenčnej zmluvy. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 10 CbPv 7/2007-401 zo dňa 09.11.2010 návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.688,70 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania vo výške 3.188,19 Eur. Proti rozsudku podal odvolanie odporca a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 34/2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že okresný súd sa napriek námietke odporcu prejudiciálne v konaní nezaoberal skúmaním platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o výhradnom práve zo dňa 01.02.1994 v znení jej Dodatku č. 1 a Zmluvy o poskytovaní nevýlučnej licencie zo dňa 07.06.2000 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 16.03.2001. V ďalšom konaní preto okresný súd musí skúmať, či vzhľadom na uplatnenú námietku odporcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, vyššie uvedené zmluvy uzavrel a podpísal navrhovateľ, označený v návrhu na začatie konania a posúdiť tiež, či sa jedná len o „ neúplné“ označenie zmluvnej strany - navrhovateľa v zmluvách , ako to tvrdil navrhovateľ. Ak okresný súd dospeje k záveru o platnosti oboch zmlúv, následne sa bude musieť zaoberať Dodatkom č. 1 zo dňa 16.03.2001, ktorý nadobudol platnosť dňom jeho podpísania štatutárnymi orgánmi zmluvných strán, pričom účinnosť mal nadobudnúť „dňom omeškania so splnením niektorej zo zmluvných povinností obchodnou spoločnosťou MONSANTO ČR s.r.o., Brno, ktoré vznikli na základe Dohody o urovnaní uzatvorenej dňa 19.02.2001 medzi zmluvnými stranami T.. Z. T. - AGRISEM, Galanta a MONSANTO ČR s.r.o., Brno, alebo nesplnením zákonných podmienok pre obchodné využívanie odrôd MORSTAR, na území Slovenskej republiky“. Bude potrebné zistiť, či Dodatok č. 1 zo dňa 16.03.2001 nadobudol účinnosť a kedy sa tak stalo, alebo účinnosť nenadobudol a či táto skutočnosť mala vplyv na trvanie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj vplyv na právo navrhovateľa na zaplatenie licenčných poplatkov voči odporcovi. Ďalej bude podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zaoberať sa aj posúdením obsahu Zmluvy zo dňa 02.01.1994, nakoľko odporca namietal, že táto zmluva nie je zmluvou licenčnou podľa zák. č. 132/1989 Zb. (najmä § 8) a z tohto dôvodu nebolo možné následne uzavierať sublicenčné zmluvy na poskytovanie licencií a inkasovať licenčné poplatky. Ďalej poukázal na rozpor výroku rozsudku okresného súdu z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi priznal okrem istiny aj úrok z omeškania, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi poplatok z omeškania. Okresný súd opätovne napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.688,70 Eur s 0,05 úrokom z omeškania denne zo sumy 1.344,35 Eur od 01.02.2002 do zaplatenia a od 03.02.2003 do zaplatenia. Zároveň ho zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení platnom a účinnom v čase vzniku uplatňovaného práva navrhovateľa, majiteľ šľachtiteľského osvedčenia má výlučné právo obchodne využívať odrodu alebo plemeno; bez jeho súhlasu nemožno odrodu a plemeno po dobu ochrany obchodne využívať. Podľa ust. § 508 ods. 1 Obch. zákonníka licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva (ďalej len "právo") a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. Podľa ust. § 508 ods. 2 Obch. zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľa ust. § 340 ods. 2 Obch. zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Dňa 02.01.1994 uzavrel AGRISEM nákup a predaj osív, Z. Kodálya 769/29, 924 00 Galanta SR, zast. T.. Z. T. so spoločnosťou MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav, a.s., Kroměříž zmluvu, predmetom ktorej bolo postúpenie práv na zastupovanie pri skúšaní, prihlasovaní do registrácie, právnej ochrane, obchodnom využívaní a predaji osív týchto odrôd, ktoré sú alebo budú zapísané v listine povolených odrôd SR a ku ktorým má MORSTAR autorské práva na základe platných zákonov na ochranu a využívanie odrôd. Podľa čl. V. bod 2 zmluvy platnosť zmluvy môže byť ukončená písomnou výpoveďou jednou zo zmluvných strán bez udania dôvodov. Výpovedná lehota je dvojročná a začína plynúť odo dňa doručenia výpovede druhej strane. Dňa 18.05.1999 spoločnosť HybriTech, a.s. Kroměříž, adresovala spoločnosti AGRISEM nákup a predaj osív - T.. Z. T., Galanta výpoveď zmluvy o výhradnom zastupovaní, obchodnom využívaní a ďalšom množení odrôd na území Slovenskej republiky, ktorá bola uzavretá dňa 02.01.1994. Podľa vyššie citovaného článku V. bod 2 zmluvy a výpovede zmluvy je zrejmé, že zmluva bola platná do 19.05.2001. V čl. V. bod 5 Zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie si zmluvné strany dohodli, že aj po ukončení platnosti zmluvy má právo AGRISEM Galanta dokončiť množiteľský cyklus u zastupovaných odrôd a to so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tejto zmluvy. Na základe zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie uzavrel navrhovateľ ako poskytovateľ licencie s odporcom ako nadobúdateľom licencie Zmluvu č. 1/2000 dňa 07.06.2000, predmetom ktorej je udelenie súhlasu nadobúdateľovi licencie podľa § 8 zák. č. 132/1989 Zb. na rozmnožovanie a predaj osív, čím sa rozumie výroba a predaj, ponuka k predaju a predaj množiteľského materiálu. Predmet zmluvy sa vzťahuje na všetky odrody uvedené v prílohách č. 1 a 2 tejto zmluvy. Podľa čl. III. zmluvy - práva nadobúdateľa licencie, má oprávnenie vyrábať osivá certifikovaných stupňov na vlastnej pôdnej základni, alebo u zmluvného množiteľa a predávať osivá poskytovateľa licencie na zmluvnom teritóriu k pestovaniu na bežných plochách. Zmluvným teritóriom pre túto zmluvu je SR. Podľa čl. V. bod. 1 zmluvy nadobúdateľ licencie sa zaväzuje platiť poskytovateľovi licencie poplatky z každého predaja osiva, a to vo výške, ktorá je uvedená v prílohách č. 1 a 2 tejto zmluvy. Pri predaji zmesí sa poplatky účtujú podľa jednotlivých komponentov. Podľa bodu 3 nadobúdateľ licencie sa zaväzuje predkladať priznanie poplatkov k 15 dňu po skončení každého štvrťroka jednotnou formou za nadobúdateľa licencie celkom. Poskytovateľ licencie vystaví na priznané množstvo faktúru vrátane DPH so splatnosťou 14 dní. Pre zahrnutie poplatkov do daného obdobia je rozhodujúci dátum priznania poplatkov nadobúdateľom licencie vzhľadom k svojmu odberateľovi. Podľa čl. VI. bod 1 zmluvy sa nadobúdateľ licencie zaväzuje zaplatiť poplatok z omeškania platenia licenčných poplatkov vo výške 0,05% z dlhujúcej čiastky za každý, aj začatý deň omeškania. Za deň úhrady sa považuje deň pripísania platby na účet poskytovateľa licencie. Zmluva bola uzavretá na dobu od 01.08.2000 do 01.07.2001. Prílohu č. 1 k Zmluve č. 1/2000 tvoril zoznam odrôd ozimín, na ktoré sa poskytuje licencia v roku 2000/2001. Dňa 16.03.2001 uzatvorili navrhovateľ ako poskytovateľ licencie s odporcom ako nadobúdateľom licencie Dodatok č.1 k Zmluve č. 1/2000 v ktorom si dohodli, že zmluva platí od 01.08.2000 na dobu neurčitú, pričom jej platnosť sa skončí najneskôr dňom zrušenia registrácie odrody MORSTAR v štátnej odrodovej knihe a v bode 2 Dodatku si účastníci dohodli, že nadobúda právoplatnosť dňom jeho podpísania štatutárnymi orgánmi zmluvných strán a účinnosť nadobudne dňom omeškania so splnením niektorej zo zmluvných povinností obchodnou spoločnosťou MONSANTO ČR s.r.o., Brno, ktoré vznikli na základe Dohody o urovnaní, uzatvorenej dňa 19.02.2001 medzi zmluvnými stranami T.. Z. T. - AGRISEM, Galanta a MONSANTO ČR s.r.o., Brno, alebo nesplnením zákonných podmienok pre obchodné využívanie odrôd MORSTAR na území Slovenskej republiky. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení nariadil okresnému súdu skúmať aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní. Odvolací súd zistil, že okresný súd sa uvedenou námietkou odporcu ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v napadnutom rozsudku zaoberal, z dokladov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí zistil, že námietka aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa vznesená odporcom neobstojí a je zrejmé, že navrhovateľ ako podnikateľský subjekt je aj v zmysle živnostenského listu dostatočne identifikovaný a správne uviedol, že čiastočná rozdielnosť označení nemôže byť dôvodom nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Odporca ďalej namietal, že dodatok zo dňa 16.03.2001 nenadobudol účinnosť s tým, že okresný súd sa nevysporiadal s dôvodom zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorého okresný súd má posúdiť obsah zmluvy z 02.01.1994. Z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo 04.04.2012 je zrejmé, že vzniesol námietku premlčania práva domáhať sa neplatnosti Zmluvy z 02.01.1994, okrem iného aj s poukazom na tú skutočnosť, že odporca nie je aktívne legitimovaný na podanie námietky neplatnosti tejto zmluvy, keďže nie je jej zmluvnou stranou a navyše ani nemá naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti a ani odporca, ani nikto iný nepodal určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O. s. p. na určenie neplatnosti Zmluvy z 02.01.1994. Vzniesol tiež námietku premlčania práva dovolávať sa neúčinnosti Dodatku č. 1 zo dňa 16.03.2001, keď sa odporca nedovolával neplatnosti dodatku a túto námietku neplatnosti vzniesol prvý raz až v odvolaní zo dňa 14.01.2011, teda po 10 rokoch. Navrhovateľ v súvislosti s neúčinnosťou Dodatku č. 1 zo dňa 16.03.2001 namietol, že odporca nikdy nevyzval navrhovateľa, aby s ním uzavrel napríklad dohodu o uznaní neúčinnosti tohto dodatku a nepodal určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O. s. p. na určenie neplatnosti Zmluvy 1/2000 a jej Dodatku č. 1. Navrhol súdu, aby na základe vznesenej námietky premlčania práva dovolať sa neúčinnosti Dodatku č. 1 zo dňa 16.03.2001 sa nezaoberal vecnou a právnou stránkou tejto neplatnosti vrámci prejudiciálnej otázky. Na základe uvedeného správne potom okresný súd uviedol, že sa ďalej účinnosťou tohto dodatku zaoberať nemôže a má ho za platný a účinný, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že Licenčná zmluva o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd MORSTARu, Moravského šlechtitelského ústavu, a.s., Kroměříž, na území Slovenskej republiky uzavretá dňa 02.01.1994 je platná, navrhovateľ sa stal nadobúdateľom licencie na základe uvedenej zmluvy. Zmluva platila až do 19.05.2001. Podľa Zmluvy č. 1/2000 zo dňa 07.06.2000 o poskytovaní nevýlučnej licencie na výrobu osív odrôd firmy HybriTech, a.s. Kroměříž k obchodnému využitiu na množiteľské a bežné plochy pre rok 2000/2001 sa odporca ako nadobúdateľ licencie zaviazal platiť poskytovateľovi licencie (navrhovateľovi) poplatky z každého predaja osiva a to vo výške ktorá je uvedená v prílohách č. 1 a 2 tejto zmluvy, zároveň sa zaviazal predkladať priznanie poplatkov k 15 dňu po skončení každého štvrťroka jednotnou formou za nadobúdateľa licencie celkom. Poskytovateľ licencie sa zaviazal vystaviť na priznané množstvo faktúru vrátane DPH so splatnosťou 14 dní. Z uvedeného je zrejmé, že odporca bol povinný predložiť priznanie licenčných poplatkov k 15 dňu po skončení každého štvrťroka, ktorú povinnosť si odporca nesplnil. Navrhovateľ vyzval odporcu 10.11.2006 o zaslanie priznania licenčných poplatkov za rok 2002 a neskôr, zároveň predložil súdu prehľad uznaného osiva pšenice ozimnej SR úroda 2001-odrody K., K., K., K., Z.. Odporca tiež namietal, že navrhovateľ nevystavil a nedoručil odporcovi faktúru, tým neurčil deň vyhotovenia, splatnosť peňažného záväzku a z toho dôvodu sa nemohol dostať odporca do omeškania. K tomu odvolací súd uvádza, že to bol práve odporca, ktorý porušil čl. V. bod 3 Zmluvy č. 1/2000. Až následne by vznikla poskytovateľovi licencie povinnosť vystaviť na priznané množstvo faktúru vrátane DPH so splatnosťou 14 dní. Ak teda sám odporca porušil uvedenú povinnosť, vyplývajúcu mu zo zmluvy a nepredložil navrhovateľovi priznanie poplatkov, nevznikla potom ani poskytovateľovi licencie - navrhovateľovi povinnosť vystaviť odporcovi faktúru. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ vystavil faktúru č. 1250/01 z 23.11.2001 splatnú dňa 07.12.2001, ktorou vyúčtoval odporcovi licenčné poplatky za pšenicu K. C1 v objeme 120 ton, v celkovej sume 66.420,- Sk. Listom z 21.05.2002 urgoval navrhovateľ úhradu faktúry č. 1250/01. Z prehľadu uznaného osiva z úrody 2001 je možné zistiť, že odporca v roku 2001 vyrobil 90 ton osiva odrody K. v generácií množenia C1, preto navrhovateľ požaduje v predmetnom konaní úhradu poplatku len za 90 ton osiva, tak ako aj v roku 2002, t.j. po 1344,35 Eur. Navrhovateľ dňa 16.11.2001 urgoval odporcu priznanie licenčných poplatkov práve v zmysle čl. V. Zmluvy č. 1/2000 s tým, že ak do 20.11.2001 nezašle odporca navrhovateľovi priznanie licenčných poplatkov v písomnej forme, bude navrhovateľ nútený licenčné poplatky faktúrovať v zmysle podkladov o prihlásených plochách v zmysle prihlášky a osvedčenia o prehliadke porastu v uznávacom konaní v roku 2001 s tým, že podkladom pre vypočítanie výšky licenčných poplatkov bude priemerná úroda 3 tony z hektára prihlásenej plochy. Je evidentné, že odporca si povinnosti vyplývajúce mu z čl. V. bod 3 Zmluvy neplnil. Nevystavenie faktúry navrhovateľom je teda v príčinnej súvislosti k porušeniu povinnosti zo strany odporcu a z tohto dôvodu dospel odvolací súd k názoru, že chýbajúca faktúra nemôže mať za následok tú skutočnosť, že omeškanie nevzniklo. Omeškanie vzniklo v príčinnej súvislosti práve s neposkytnutím súčinnosti odporcu navrhovateľovi. Nevystavenie faktúry navrhovateľom nemá žiadny vplyv na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi licenčné poplatky, táto povinnosť vyplývala pre odporcu z čl. V. bod 1 Zmluvy 1/2000 zo 07.06.2000. Správne potom navrhovateľ uviedol, že za výrobu osív v pestovateľskom roku 2000/2001 bol odporca povinný predložiť priznanie licenčných poplatkov do 15.01.2002 čo nesplnil a ak by následne bola vystavená navrhovateľom faktúra so 14 dňovou dobou splatnosti, dohodnutou v čl. V. bod 3 Zmluvy, nastalo by omeškanie odporcu ku dňu 01.02.2002 a v prípade výroby osív v pestovateľskom roku 2001/2002 bol opäť odporca povinný predložiť priznanie licenčných poplatkov do 15.01.2003 čo nesplnil, následne by nasledovala fakturácia so 14 dňovou dobou splatnosti a omeškanie by nastalo ku dňu 03.02.2003 tak, ako správne uviedol aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd poukazuje aj na vyššie citované ust. § 340, podľa ktorého je dlžník povinný splniť v čase určenom v zmluve. Odporca mal v prvom rade splniť svoj záväzok ohľadne povinnosti predloženia priznania licenčných poplatkov do určitého konkrétneho obdobia. Následne na túto povinnosť odporcu nasledovala povinnosť navrhovateľa vystaviť faktúru. Keďže si odporca svoju povinnosť nesplnil, správne vypočítal navrhovateľ dobu dokedy má odporca predmetný poplatok uhradiť a tiež lehotu, kedy sa dostal odporca do omeškania. Aj keby v danom prípade navrhovateľ nevystavil faktúru, z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je zrejmé, kedy bol odporca povinný svoj záväzok navrhovateľovi splniť. Na dôvažok odvolací súd uvádza, že aj napriek týmto skutočnostiam navrhovateľ faktúru č. 1250/01 vystavil, ale na nesprávnu sumu, čo však bolo spôsobené práve nepredložením priznania licenčných poplatkov zo strany odporcu s tým, že navrhovateľ po zistení koľko ton osiva odrody K. v generácií množenia C1 odporca vyrobil, upravil sumu zaplatenia ktorej sa z tohto dôvodu domáha (90 ton osiva za rok 2001 aj 2002). Z uvedeného dôvodu vznikol potom navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako rozhodol okresný súd v súlade s § 369 Obch. zákonníka, a to z dovolenej čiastky 1.344,35 Eur jednak od 01.02.2002 a od 03.02.2003. Čo sa týka odvolania odporcu ohľadne trov právneho zastúpenia, odporca namietal, že okresný súd nesprávne priznal navrhovateľovi DPH po spojení veci v rokoch 2009, 2010 v sume 277,18 Eur zo sumy 887,71 Eur, pričom správna výška DPH mala byť určená na sumu 168,66 Eur. Odvolací súd po preskúmaní vyčíslených trov konania prišiel k záveru, že okresný súd správne vyčíslil a priznal navrhovateľovi DPH vo výške 277,18 Eur, nakoľko uvedená suma nebola priznaná zo sumy 887,71 Eur, ale zo sumy 1.458,87 Eur, a to podľa pôvodného vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 10.11.2010, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 11.11.2010. V tomto vyčíslení právny zástupca navrhovateľa vyčísľoval úkony právnej služby v roku 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010 a zároveň presne vyšpecifikoval daň z pridanej hodnoty, ktorú si uplatňuje za jednotlivé roky 2007 - 2010. Po prepočítaní a prekontrolovaní uvedených trov prišiel odvolací súd k záveru, že DPH vo výške 277,18 Eur je za úkony právnej služby za roky 2007 - 2010 vypočítaná a priznaná správne, nakoľko právny zástupca navrhovateľa pri každom úkone v jednotlivých rokoch 2007 - 2010 vypočítal a uviedol, z ktorých úkonov si uplatňuje DPH a zároveň DPH aj vypočítal. Daňovým základom pre výpočet dane z pridanej hodnoty potom je suma 1.458,87 Eur, z ktorej 19% DPH predstavuje sumu 277,18 Eur. Okresný súd v napadnutom rozsudku pri výpočte trov právneho zastúpenia na strane 6 uviedol, že k uvedeným odmenám priznal súd i 19% DPH v sume 277,18 Eur, avšak uvedená suma sa nevzťahuje len na úkony právnej služby po spojení v rokoch 2009 a 2010, teda zo sumy 887,71 Eur, ako sa mylne domnieva odporca, ale súd zhrnul úkony právnej služby ku ktorým pripočítal 19% DPH aj za roky 2007, 2008. Potom je výška uvedenej DPH správna. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že prvostupňový súd sa vyjadril k námietkam odvolacieho súdu v konaní o predchádzajúcom odvolaní odporcu, podľa názoru odvolacieho súdu takéto odôvodnenie v potrebnej miere zodpovedá zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu prvostupňový súd opätovne nárok navrhovateľa posúdil a rozhodol. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich navrhovateľ v zákonnej lehote (§ 151 ods. 1 O. s. p.)nevyčíslil, aj keď vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania v odvolacom konaní tak, ako budú tieto vyčíslené do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Keďže iné trovy odvolacieho konania vyplývajúce zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia navrhovateľovi nevznikli, súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.