Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/46/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613200802 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6613200802.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú T. U., nar. XX. XX. XXXX, dieťa bytom u A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, dieťa rodičov E. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Nitra - Chrenová a Q. U., nar. XX. XX. XXXX bytom K. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Želiezovce, za účasti A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, v konaní o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 9P/6/2013 - 29 zo dňa 13. 03. 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil otcovi maloletej Q. U., nar. XX. XX. XXXX povinnosť platiť výživné na maloletú T. U., nar. XX. XX. XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona počnúc od právoplatnosti rozsudku okresného súdu p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletú T. U., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti A. D., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú T. U., nar. XX. XX. XXXX, zastupovať ju, spravovať všetky bežné záležitosti, v tom aj majetkové, poskytovať jej všestrannú výchovu a výživu, v podstatných veciach potrebuje súhlas rodičov. Matke E. U., nar. XX. XX. XXXX a otcovi Q. U., nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť platiť výživné na maloletú T. U., nar. XX. XX. XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, každému z rodičov zvlášť, počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že takto určené výživné sú rodičia povinní zasielať k rukám A. D. vždy mesačne vopred, najneskôr do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd uviedol, že o zverení maloletej T. U. do náhradnej osobnej starostlivosti začal konať z úradnej povinnosti, keď predtým bola maloletá predbežným opatrením, ktoré vydal Okresný súd Lučenec č. k. 17P/148/2012 - 8 z 15. 10. 2012 dočasne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti A. D.. Dôvodom začatia konania bola skutočnosť, že A. D. s matkou maloletej žil v spoločnej domácnosti ako druh a družka až kým matka nenastúpila do výkonu trestu odňatia slobody. A. D. sa cítil byť biologickým otcom dieťaťa, o dieťa sa spoločne s matkou staral aj keď právna domnienka otcovstva svedčí manželovi matky, Q. U.. Matka je vo výkone trestu odňatia slobody pre zanedbanie vyživovacej povinnosti voči synovi E. U., nar. XX. XX. XXXX na účet DSS Slniečko v Oščadnici, pričom matke bol povolený odklad výkonu trestu len do 17. 10. 2012. Podľa správy Obce Mašková a kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery u A. D., matka Eva U. žila pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody s druhom A. D., ktorý sa o maloletú T. riadne staral podľa svojich možností a schopností a vo výchove mu pomáhali jeho starí rodičia. Medzi maloletou T. a A. D. sú vytvorené silné citové väzby, dieťa je na prostredie v domácnosti A. D. zvyknuté. Okresný súd vymedzil rozsah práv a povinnosti, ktoré má A. D. voči maloletému dieťaťu. Je oprávnený a povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú T. v rovnakom rozsahu, ako patrí rodičom, má právo zastupovať dieťa, spravovať jeho majetok v bežných veciach, ale v podstatných veciach potrebuje súhlas rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká, preto súd rozhodol o povinnosti matky a otca platiť výživné. Obaja rodičia maloletej T. vykonávajú trest odňatia slobody, z toho dôvodu im súd určil výživné len vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a rozhodol tiež o spôsobe platenia výživného rodičov k rukám A. D. mesačne, k 20. dňu v mesiaci. Na právne zdôvodnenie zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uviedol okresný súd § 44, § 45 Zákona o rodine a na zdôvodnenie vyživovacej povinnosti uviedol § 62 a § 75 Zákona o rodine. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Uviedol, že s matkou maloletej nežije 9 rokov. V minulosti žiadal o rozvod manželstva, čo sa nerealizovalo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na súdny poplatok. A. D. sa vyjadril, že je biologickým otcom maloletej, ktorá mu bola zverená do starostlivosti, preto žiadal o zrušenie otcovstva a povinnosti platiť výživné. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie okresného súdu, ktoré je v záujme maloletej, potvrdiť. Matka a A. D. sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2, písm. a) OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 OSP a spôsobom podľa § 156 ods. 3 OSP pri verejnom vyhlásení rozsudku napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, pretože rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Podľa § 45 ods.1 zák. č.36/2005 Z. z. o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu ako aj obsah súdneho spisu a zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správne zisteného skutkového stavu, ktorý okresný súd správne právne posúdil. Odvolací súd na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožňuje sa s nimi v zmysle § 219 ods. 2 OSP. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že maloletá T. vyrastala od narodenia v domácnosti A. D. a svojej matky E. U., ktorá s A. D. žila v pomere ako druh a družka. Skutočnosti, ktoré uviedol otec v odvolaní a týkajú sa spornosti jeho otcovstva k maloletej T. nemajú vplyv na posúdenie veci v tomto konaní. Odvolanie otca smeruje proti výroku o výživnom, ktoré bolo určené v zákonom stanovenej minimálnej sume. V čase vydania rozhodnutia okresného súdu (až do 30. 06. 2013) bola suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa 88,82 EUR, od 01. 07. 2013 je táto suma 90,42 EUR pričom výživné súd nemôže určiť v sume nižšej, ako je 30 % z tejto sumy životného minima, ktorú sú rodičia povinný na dieťa platiť. Zákonom stanovená výška minimálneho výživného zabezpečuje, aby boli odôvodnené potreby dieťaťa pokryté aspoň sume, ktorá nemusí odrážať životnú úroveň jeho rodičov a rodičov maloletých detí má viesť k plneniu povinností voči vlastným deťom. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami. Pre úplnosť odvolací súd k odvolaniu otca dodáva, že podľa § 86 Zákona o rodine môže manžel do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom, inak zostane nositeľom rodičovských práv a povinností so všetkými dôsledkami osobnej a majetkovej povahy, ktoré zo vzťahov rodiča a dieťaťa vyplývajú. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne a krajský súd ako súd odvolací ho potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.