Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705201088 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6705201088.6 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa BPS s. r. o., Cintorínska 17, 811 01 Bratislava, IČO:31 392 369 proti odporcovi United Industries, a. s., Šafárikovo námestie 4, Bratislava, IČO:35 686 031, zastúpeného advokátom Mgr. Danielom Poturnayom, Šustekova 6, 851 04 Bratislava o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/23/2005-827 zo dňa 20. októbra 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/23/2005-827 zo dňa 20. októbra 2011 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamieta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľov zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dna 10. 1. 2005 sa pôvodne dvanásť navrhovateľov domáhalo určenia, že kúpne zmluvy uzatvorené medzi odporcom a firmou SOLE Slovakia, a. s., ktorým došlo k prevodu tam uvedených nehnuteľností je voči navrhovateľom právne neúčinným. V priebehu konania došlo k zmene účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpili navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 6/ - 12/ a na ich miesto vstúpil pôvodne označený navrhovateľ v piatom rade RAFEX, s. r. o. s tým, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávok navrhovateľov 1/ - 3/ a 6/ - 12/ na navrhovateľa v piatom rade. Aby mohol súd o návrhu navrhovateľov rozhodnúť, najprv zisťoval, či tu existuje vymáhateľná pohľadávka navrhovateľov. Bolo preukázané, že pôvodne označení navrhovatelia mali uzatvorené kúpne zmluvy o dodávkach surového kravského mlieka pre SOLE Slovakia, a. s., keď bolo preukázané, že firma SOLE Slovakia, a. s. zaslala pôvodne označeným navrhovateľom listy, v ktorých uviedla, že uznáva pohľadávky veriteľov voči nim s tým, že bola uvedená aj konkrétna výška tejto pohľadávky a aj spôsob, ako bude uhradená. Súd mal za to, že tu existuje vymáhateľná pohľadávka navrhovateľov voči firme SOLE Slovakia, a. s. Je pravdou, že navrhovatelia sa domáhali svojich nárokov aj voči Levickým mliekárňam, lenže Levické mliekárne takýto nárok navrhovateľov neuznali, a nakoniec ani odporca netvrdil, že nárok navrhovateľov prešiel zo SOLE Slovakia, a. s. na Levické mliekárne. Ďalej súd zistil, že žalovanou kúpnou zmluvou vedenou pod VXXX/XXXX, ktorú uzatvorili SOLE Slovakia, a. s. a odporca za SOLE Slovakia, a. s. túto zmluvu uzatvárala F., a. s., ktorá mala zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre okres, obec a k. ú. C. s tým, že predávajúci ako úverový dlžník nesplatil svoju splatnú pohľadávku a záložný veriteľ si takýmto spôsobom realizoval svoje záložné právo. F. potvrdila, že v súlade s platnou zmluvou o zriadení záložného práva pre nehnuteľnosti zrealizovali svoje záložné právo predajom týchto nehnuteľností za cenu určenú znaleckým posudkom. Pokiaľ sa teda navrhovatelia domáhali odporovateľnosti právneho úkonu voči tejto zmluve, nie je splnená podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v tom, že takýto právny úkon neurobil samotný dlžník, t. j. SOLE Slovakia, a. s., keďže tento bol pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy zastúpený F., a. s. ako záložným veriteľom, ktorý realizoval svoje záložné právo v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva. Pokiaľ sa týka druhej žalovanej kúpnej zmluvy vedenej pod VXXX/XXXX na časť nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k. ú. C., túto kúpnu zmluvu uzatvárali SOLE Slovakia , a. s. vo vlastnom mene a odporca. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že cena nehnuteľností bola stanovená na základe znaleckého posudku, bola určená vo výške 9.807,688,--Sk. Z jednostranného započítania pohľadávok a záväzkov zo dňa 16. 12. 2004 ako aj z potvrdenia správcu konkurznej podstaty SOLE Slovakia, a. s. potom vyplýva, že tento záväzok odporcu zaplatiť SOLE Slovakia kúpnu cenu zanikol na základe započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov. Súd sa teda pri tejto kúpnej zmluve zaoberal ďalej otázkou, či došlo k ukráteniu veriteľov. Podľa názoru súdu navrhovatelia nepreukázali, že došlo uzatvorením tejto kúpnej zmluvy k zmenšeniu majetku SOLE Slovakia, a. s. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že stav majetku dlžníka SOLE Slovakia, a. s. bol pred odporovateľným právnym úkonom väčší ako po odporovateľnom právnom úkone. Tiež nebolo preukázané, že by bolo odporcovi známe, že takýmto právnym úkonom mal SOLE Slovakia, a. s. úmysel ukrátiť svojich veriteľov. Bolo preukázané, že nedošlo k personálnemu prepojeniu medzi odporcom a SOLE Slovakia, a. s. Navrhovateľ síce poukazoval na personálnu prepojenosť medzi Levickými mliekárňami, a. s. a SOLE Slovakia, a. s. v osobe T.. J. Z., ktorá pôvodne pracovala v Levických mliekárňach a v priebehu roku 2004 išla pracovať do firmy SLOVAKIA, a. s. na obdobie približne 57 dní, potom bola opätovne prijatá do Levických mliekární, lenže zákon vyžaduje, aby išlo o personálnu prepojenosť medzi dlžníkom, t. j. SOLE Slovakia, a. s. a osobou, s ktorou bol urobený právny úkon, ktorého odporovania sa domáha, t. j. firmou odporcu. Pani Z. pracovala v Levických mliekárňach ako výrobná riaditeľka, pričom zákon vyžaduje, aby išlo o funkciou buď štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu alebo likvidátora. Ďalej bolo preukázané, že kúpna cena bola stanovená na základe znaleckého posudku, pričom jej výška nebola spochybnená, pričom na základe takéhoto právneho úkonu odporca nemohol mať prospech. Súd poukázal na to, že v prvom prípade kúpna cena bola vyplatená priamo záložnému veriteľovi a v druhom prípade došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok a záväzkov medzi odporcom a SOLE Slovakia, a. s. tým, že v tomto prípade došlo v podstate k úhrade záväzkov, ktoré mala SOLE Slovakia, a. s. voči svojim dodávateľom s tým, že táto pohľadávka bola najprv postúpená na Levické mliekárne, a. s. a následne na odporcu. Takýto zánik záväzku nakoniec potvrdil aj správca konkurznej podstaty firmy SOLE Slovakia, a. s. Z uvedených dôvodov súd potom návrh navrhovateľov zamietol a v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie pôvodný navrhovateľ v druhom rade RAFEX, s r. o. „v likvidácii“, ktorý uviedol, že dňa 24. 10. 2011 nahliadli do spisu 17C/23/2005 a v spise našli podanie odporcu, ktoré bolo okresnému súdu doručené dvojmo dňa 18. 10. 2011, avšak navrhovateľom nebolo zaslané na oboznámenie a vyjadrenie. Fakt, že navrhovatelia súhlasili s rozhodnutím vo veci bez ich osobnej účasti na pojednávaní dňa 20. 10. 2011 neznamená, že sa vzdali práva podľa § 123 O. s. p. V liste jasne napísali, že podľa im dostupných informácií sporové strany vyčerpali svoju argumentáciu. Súd navrhovateľa žiadnym spôsobom neinformoval o novom podaní odporcu. Ďalej uviedol, že v tomto kontexte je smerodajné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/264/2008 z 20. 11. 2009 s tým, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčastí práva na spravodlivý proces (mutatis mutandis I ÚS 2/2005, I ÚS 100/2004). Najvyšší súd SR preto v pertraktovanom prípade dospel na základe podaného dovolania žalobcov v záveru, že došlo k porušeniu základného práva práva dovolateľov (žalobcov) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ak súd žalobcovi nedoručil vyjadrenie žalovaného, vylúčil sporovú stranu z možnosti sa k tam uvedeným skutočnostiam vyjadriť a teda znemožnil jej zrealizovať ústavne garantované ústavné právo. Týmto všeobecný súd hrubo nezákonným by priamo protiústavným spôsobom odňal sporovej strane možnosť konať pred súdom v intenciách § 237 písm. f/ O. s. p. Ďalej uviedol, že odporca sa snaží dokázať, že cenu získanej nehnuteľnosti z majetku reálne zbankrotovanej a. s. SOLE Slovakia „vyrovnal“ zápočtom a to tak, že voči pohľadávke a. s. SOLE Slovakia za predanú nehnuteľnosť z majetku a. s. SOLE Slovakia započítal pohľadávky a. s. UNITED INDUSTRIES získané v kumulovanej výške 9.807.688,-- Sk voči a. s. SOLE Slovakia. Súd ignoroval pri rozhodovaní to, čo osvedčuje list prokuristu a. s. UNITED INDUSTRIES zo 16. 12. 2004. Ďalší list odporcu na č. l. 819 nebol súdu doručený poštou a do spisu sa dostal až na pojednávaní dňa 20. 10. 2011. Toto podanie odporcu tiež nebolo doručené navrhovateľovi na vyjadrenie. Preukaznosť zápočtu bez predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok z 29. 10. 2004 a bez zistenia medzi kým bola takáto zmluva uzatvorená a akých pohľadávok sa konkrétne týka je však iluzórna. Odporcovi nebola súdom uložená povinnosť predložiť citovanú zmluvu o postúpení pohľadávok z 29. 10. 2004 aj so špecifikáciou o aké pohľadávky ide. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie. Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Zvolen 15. 5. 2012, Krajskému súdu v Banskej Bystrici 21. 5. 2012 navrhovatelia oznámili, že podľa pripojenej zmluvy došlo k cedovaniu predmetných pohľadávok na firmu BPS, preto žiadajú, aby súd rozhodol o procesnom nástupníctve firmy BPS, s. r. o. Bratislava vo vzťahu k doterajším navrhovateľom v prvom rade RAFEX, s. r. o. „v likvidácii“ Nové Zámky a v druhom rade R. O.. V ďalšom konaní bude vystupovať ako navrhovateľ už len firma BPS, s. r. o. Bratislava. Predmetný návrh na zmenu účastníkov podpísal konateľ spoločnosti BPS, s. r. o. Bratislava a súčasťou návrhu bola aj zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi RAFEX, s. r. o. „v likvidácii“ a R. O. bytom K. č. XXX ako postupcami a spoločnosťou BPS, s. r. o. Bratislava ako postupníkom zo dňa 23. 4. 2012. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/1/2012 zo dňa 3. júla 2012 pripustil, aby z konania vystúpil navrhovateľ 1/ R. O. bytom K. a navrhovateľ 2/ RAFEX, s. r. o. „v likvidácii“ Nové Zámky a na ich miesto vstúpil ako navrhovateľ spoločnosť BPS, s. r. o. Bratislava. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. júla 2012. Písomným podaním doručeným krajskému súdu 30. 11. 2012 navrhovateľ oznámil súdu, že navrhuje počkať na písomné vyhotovenia rozsudkov Krajského súdu v Bratislave s tým, že výsledky týchto konaní majú priamo smerodajný význam aj pre rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/1/2012. Navrhovateľ oznámil, že rozsudky Krajského súdu v Bratislave po ich doručení a opatrení doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti predložia Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Súd vyzval navrhovateľa výzvou z 23. 1. 2013, aby súdu predmetné rozsudky Krajského súdu v Bratislave doručil a aby uviedol, či navrhuje konanie prerušiť do právoplatného skončenia konaní vedených na Krajskom súde v Bratislave. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 18. 2. 2013 oznámil, že je na mieste konanie Krajského súdu v Banskej Bystrici prerušiť a považuje za hospodárne, právne korektné a procesne správne počkať z pozície Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 41Cob/1/2012 na výsledok činnosti Generálnej prokuratúry SR, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR v predmetných kauzách. Na to súd vyzval výzvou z 20. 2. 2013 navrhovateľa, aby súdu konkretizoval čísla konaní, pod ktorými sa vedú spory do právoplatného skončenia ktorých žiada konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici prerušiť, prípadne čísla konaní na Najvyššom súde SR, Ústavnom súde SR, pretože na základe jeho odpovede nie je možné konanie prerušiť, nakoľko nie je zrejmé ako navrhovateľom uvádzané spory súvisia s konaním vedeným na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. 41Cob/1/2012 a či skutočne s týmto konaním súvisia a bez uvedenia spisových značiek iných konaní nie je možné rozhodnúť o prerušení konania, pretože výrok uznesenia o prerušení konania musí byť určitý, a preto súd požiadal navrhovateľa o bližšiu špecifikáciu konania, resp. konaní do právoplatného skončenia, v ktorých má krajský súd konanie prerušiť. Navrhovateľ síce na výzvu krajského súdu reagoval a písomným podaním doručeným súdu dňa 8. 3. 2013 predložil faktograficky prehľad prípadov, z ktorých derivuje svoju argumentáciu voči rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/23/2005, avšak ani z tejto odpovede navrhovateľa nebolo preukázané do skončenia ktorých konaní je potrebné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici prerušiť a ako tieto konania súvisia s konaním 41Cob/1/2012, prípadne nebolo preukázané, že sa v nich rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie vo veci 41Cob/1/2012. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dá na takéto konanie podnet. Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr výnimku ako pravidlo. Pre rozhodnutie súdu môže mať často význam otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu. Nevylučuje sa, aby o tejto inej otázke rozhodoval súd, pokiaľ nejde o prípady podľa § 135 ods. 1 O. s .p., teda o prípady, keď je súd viazaný rozhodnutím tohto iného orgánu. V ostatných prípadoch si môže v zásade takéto otázky posúdiť súd aj sám (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Súd však bude musieť v týchto prípadoch postupovať veľmi citlivo, pretože výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Odvolací súd aj napriek žiadosti navrhovateľa na prerušenie konania tento návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ odvolaciemu súdu nepreukázal a nešpecifikoval do právoplatného skončenia ktorého konania, prípadne konaní je potrebné konanie vedené na pod č. k. 41Cob/1/2012 prerušiť a ako uvedené konania s predmetnou vecou súvisia. Súd ďalej rozhodoval o odvolaní pôvodného navrhovateľa 2/ proti rozsudku okresného súdu Zvolen č. k. 17C/23/2005. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pôvodne sa návrhom z 10. 1. 2005 dvanásti navrhovatelia domáhali proti odporcovi určenia, že kúpne zmluvy uzatvorené medzi odporcom a firmou SOLE Slovakia, a. s., ktorými došlo k prevodu tam uvedených nehnuteľností voči navrhovateľom právne neúčinné. V priebehu konania došlo k zmene účastníkov konania na strane navrhovateľa a ďalej v konaní vystupoval navrhovateľ 1/ R. O. a navrhovateľ 2/ RAFEX, s. r. o. „v likvidácii“, Nové Zámky. Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľov zamietol. V priebehu odvolacieho konania navrhovatelia súdu oznámili, že postúpili pohľadávku vyplývajúcu z predmetného sporu na spoločnosť BPS, s. r. o., Bratislava a požiadali, aby súd ďalej vo veci konal už len s navrhovateľom BPS, s. r. o., Bratislava. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že právna zástupkyňa pôvodných navrhovateľov sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 18. 10. 2011 a uviedla, že žiada, aby súd rozhodol podľa žalobného petitu s tým, že nechcú zvyšovať náklady sporu, a preto žiadajú o rozhodnutie na najbližšom pojednávaní už bez ich účasti a žiadajú priznať trovy konania podľa pripojeného vyčíslenia. Dňa 18. 10. 2011 bolo okresnému súdu doručené aj písomné vyjadrenie odporcu. V spisovom materiály sa nachádza úradný záznam, podľa ktorého bolo dňa 18. 10. 2011 telefonované právnemu zástupcovi odporcu, aby na pojednávanie priniesol doklad o zaplatení sumy 9.807.688,--Sk. Dňa 20. 10. 2011 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil len právny zástupca odporcu, ktorému súd krátkou cestou na pojednávaní doručil vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľov doručené súdu dňa 18. 10. 2011, pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľov a návrh navrhovateľov zamietol. Na č. l. 819 sa nachádza písomný doklad o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov od odporcu adresovaný spoločnosti SOLE Slovakia, a. s. dňa 16. 12. 2004. Podľa úradného záznamu na č. l. 825 dňa 24. 10. 2011, t. j. po vyhlásení rozhodnutia nahliadla do spisu právna zástupkyňa navrhovateľov a podľa pripojenej doručenky jej bolo krátkou cestou dňa 24. 10. 2011 doručené vyjadrenie odporcu doručené súdu 18. 10. 2011 s prihliadnutím na to, že už bolo vo veci rozhodnuté. Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V ustanovení § 123 je zakotvené právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým navrhovaným ako aj vykonaným dôkazom. Právo vyjadriť sa k navrhovaným dôkazom súvisí s dôkazným bremenom. Účastník prednesením svojich výhrad v závažnosti, prípadne v hodnovernosti navrhovaných dôkazov prispieva k hodnoteniu dôkazov súdom. Účastník sa má právo vyjadriť aj ku všetkým vykonaným dôkazom. Okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 20. 10. 2011. Je pravdou, že v písomnom vyjadrení navrhovateľov, ktoré bolo doručené okresnému súdu 18. 10. 2011 právna zástupkyňa žiadala o rozhodnutie na najbližšom pojednávaní už bez ich účasti, avšak dňa 18. 10. 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu , ktorým okrem iného reagoval aj na podanie navrhovateľov zo 16. 8. 2011. Zo spisu odvolací súd zistil, že ten istý deň bolo telefonicky oznámené právnemu zástupcovi odporcu, aby na pojednávanie, ktoré sa malo konať 20. 10. 2011 priniesol doklad o zaplatení sumy 9.807.688,--Sk. Na tomto pojednávaní súd rozhodol rozsudkom bez účasti navrhovateľov a ich právnej zástupkyne. Aj keď právna zástupkyňa navrhovateľov súhlasila s rozhodnutím veci bez účasti navrhovateľov, bol súd povinný predmetné pojednávanie odročiť, keďže bolo dva dni pred pojednávaním súdu doručené písomné vyjadrenie odporcu, ktoré už súd do termínu pojednávania pre krátkosť času nemohol právnej zástupkyni navrhovateľov doručiť a tiež na pojednávaní bol súdu predložený zo strany právneho zástupcu odporcu jednostranný zápočet zo 16. 12. 2004, ku ktorému sa tiež navrhovatelia nemali možnosť vyjadriť. Ak teda súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok bez toho, aby predmetné vyjadrenie odporcu spolu s jednostranným započítaním pohľadávok doručil navrhovateľom, ktorí majú právo vyjadrovať sa k všetkým dôkazom a k návrhom na dôkazy, odňal tak okresný súd navrhovateľom možnosť konať pred súdom, pretože pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkom konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva. V sporových konaniach obe strany sporu majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia na preukazovanie svojho nároku alebo účinnej obrany proti tvrdeniu protistrany. Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd za dodržania všetkých procesných práv u oboch účastníkov konania o návrhu navrhovateľa opätovne rozhodne. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O. s. p. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.