Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/70/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706201331 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6706201331.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pribinova 25 a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s. r. o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J. č. X, tohto času bytom W., Domov sociálnych služieb Nádej, Sládkovičova 41/10, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Borovianska 17, vedenej pod sp. zn. EX 323/06, o vymoženie pohľadávky vo výške 857,50 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/702/2006-14 zo dňa 31. 03. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený v zákonnej 15-dňovej lehote. Namietal, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za „súladný“, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda, podľa procesného práva. Napadnutým uznesením, ktorým sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil. Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie zaslal oprávnený okresnému súdu podanie zo dňa 10. 09. 2012 označené ako: „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“, v rámci ktorého podania poukazoval na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. Zdôraznil, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a materiálna stránka je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Poukázal i na zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, ktorým sa zmenil i Exekučný poriadok v ustanovení § 41 ods. 3. Súčasťou jeho podania bol návrh, aby súd na základe § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v podaní špecifikovanom znení. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil na základe akých skutočností nepovažoval notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil a teda spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O. s. p. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k najzásadnejším argumentom uvádzaným oprávneným v odvolaní udáva nasledovné: Súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi ale aj počas celého exekučného konania je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Odvolacia námietka oprávneného podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí. Skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, či na námietku povinného pri exekúcii, prípadne na návrh povinného na odklad, či zastavenie exekúcie, ale počas celého exekučného konania. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí súd na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nezakladá prekážku veci rozhodnutej a neznamená tak vylúčenie možnosti preskúmavania exekučného titulu súdom v každej fáze exekučného konania. Odvolací súd dospel rovnako ako aj súd prvého stupňa k rovnakému záveru o neplatnosti udeleného plnomocenstva, čoho nezvratným následkom je i neplatnosť samotnej notárskej zápisnice. Neprávo totiž nemožno zhojiť právom. Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul totiž požíva rovnakú súdnu ochranu aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. I ÚS 5/2000 zo dňa 13. 07. 2000 okrem iného do istej miery pripustil, že „posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Súd rozhodujúci v exekučnom konaní sa musí zaoberať predovšetkým tým, či sú dané podmienky konania okrem iného, či sú tu spôsobilý účastníci konania a či sú v konaní riadne zastúpení. V exekučnom konaní bolo treba najprv posúdiť, či povinného pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku do notárskej zápisnice, zastupoval na to splnomocnený zástupca. Súd bez toho, aby konal nad rámec Exekučného poriadku musel preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takomto rozsahu, ako ich urobil v mene povinného. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v čase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice a čo znamená slovo „iné“ obsiahnuté tiež v texte splnomocnenia. Pokiaľ okresný súd dospel k právnemu záveru, že z plnej moci nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného splnomocnenia, je právny záver okresného súdu vecne správny. V zmysle ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť bude právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak teda v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Išlo by o právny úkon, ktorý ako správne uzavrel okresný súd je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Pokiaľ oprávnený dodatočne predložil okresnému súdu návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, odvolací súd sa jeho právnou argumentáciou nezaoberal. Vychádzal pritom zo znenia § 205 ods. 3 O. s. p., kde je stanovené, že rozšíriť v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ len do uplynutia lehoty na odvolanie. Námietky uvádzané v tomto podaní uplatnil až v doplnení odvolania, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 10. 09. 2012, keď zákonná lehota na podanie odvolania pritom odvolateľovi uplynula už 19. 08. 2011 teda takmer rok pred doručením odvolania okresnému súdu. Nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) je spôsobilý uskutočniť výklad právnej normy sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES. Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.