Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/2/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706201475 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6706201475.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom ul. Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., J. XXX/XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Sládkovičova 2 pod sp. zn. EX 467/2006, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 286,80 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/786/2006-26 zo dňa 16. 02. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v plnom rozsahu p o t v r d z u j e . Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) po vyhlásení za neprípustnú exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 6,50 Eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch uznesenia uviedol, že exekúcia v danom prípade je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. N XXXX/ XXXX, NZ XXXXX/XXXX napísanej dňa XX.XX.XXXX. Splnomocnený zástupca povinného Mgr. Tomáš Kušnír uznal v mene povinnej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 404,07 Eur. Dlh povinnej vznikol neplnením záväzkov povinnej zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 20.07.2004. Dlžníčka (povinná) v zmluve splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie na celý majetok povinnej do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra je uvedené priamo v úverovej zmluve, ktorá ma podobu formulárovej zmluvy. Okresný súd dospel k záveru, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť spísaná s povinnou aj oprávnenou osobou, a teda notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Taktiež dohoda o plnomocenstve medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom je podľa § 31 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, pretože bola spísaná na predformulovanej zmluve bez toho, aby povinná mala možnosť do jej textu zasiahnuť a už dopredu je tým spochybnený základný predpoklad, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujmy povinnej. Tiež uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, pretože podľa § 574 ods.2 Občianskeho zákonníka je neplatná dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti. Ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla splnomocniť inú osobu na takéto právo, preto tieto právne úkony sú v rozpore so zákonom a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sú absolútne neplatné. Preto notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedených skutočností okresný súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. Uviedol, že exekučný súd opätovne posudzoval exekučný titul, hoci ho preskúmal s výsledkom absolútnej nerozpornosti v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a vydal poverenie na exekúciu. Notár pri výkone verejnej moci ex offo posúdil súlad úkonu, ktorý obsahoval právny záväzok povinného a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Pokiaľ notár neodmietol vykonať úkon, potom právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu s o zákonom a dobrými mravmi nie je daná. Absenciu revízneho princípu nemôže nahrádzať exekučný súd svojím rozhodnutím. Všeobecný súd nemal povinnosť vo veci veriteľa (oprávneného) skúmať, či notárska listina bola vydaná v súlade s právnymi predpismi, ale bol povinný s týmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože nedisponuje právomocou rušiť, resp. meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd porušil základné zásady súdneho konania, pretože oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom podstatne nevýhodnejšie postavenie. Navrhovateľ (oprávnený) nemal možnosť reagovať na tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Ďalej namietal, že exekučný súd k svoju rozhodnutiu dospel iba na základe námietok bez reálneho zistenia skutkového stavu veci. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Treťou osobou nebol oprávnený, preto notárska zápisnica nemohla pre oprávneného spôsobiť nepomernú výhodu. Povinná mohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, pričom vo výkone tohto práva jej nebránila žiadna prekážka. Udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú nie sú dané, pretože od vydania exekučného titulu, resp. poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia exekučného súdu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V doplnení odvolania zo dňa 07.09.2012 oprávnený zastúpený ďalším právnym zástupcom poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, najmä na rozhodnutie zo 14. 03. 2012 - 12 zo dňa 14.03.2012, týkajúceho sa skúmania notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Pripomenul novelu Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z. (§ 41 odsek 3 a § 240a). Zdôraznil, že povinný uzavretím plnomocenstva v zmluve o úvere dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a toto splnomocnenie až doposiaľ neodvolal. Namietol, že exekučný súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami smernice Rady 93/13/EHSa nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa neho je potrebné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie a navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku za účelom predloženia dvoch prejudiciálnych otázok, ktoré v odvolaní sformuloval, Súdnemu dvoru, nasledovne: „1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ? 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ Poukázal na judikatúru Ústavného súdu (nález IV.ÚS 95/2010-80 z 12.4.2012). Vyjadrenie k odvolaniu podal súdny exekútor a žiadal rozhodnutie súdu potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) v znení účinnom v čase začatia exekúcie (do 27.01.2006) exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (do 16.02.2006) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 20.07.2004 vyplýva, že povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal záväzok z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a zároveň bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (čl. 18 Všeobecné podmienky poskytnutia úveru). Z notárskej zápisnice vyplýva, že bola spísaná 29.08.2005 potom, ako sa na notársky úrad dostavil Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za povinnú, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O. s. p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. Splnomocnený advokát za povinnú uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 404,06 EUR a ďalej vyhlásil, že dlh opísaný v notárskej zápisnici pozostáva z istiny a poplatku vo výške 286,79 Eur, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania 0,25 % denne od 25.03.2005 do zaplatenia. Povinná sa prostredníctvom splnomocnenca zaviazala splatiť celý dlh do 30.09.2005; v opačnom prípade súhlasila s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V súlade s citovanými ustanoveniami OZ krajský súd skúmal, či advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich vykonal a či zmluvné zastúpenie medzi ním a povinným podľa § 31 OZ nie je absolútne neplatné. Uvedenú skutočnosť skúmal aj preto, že dvojstranný právny úkon zastúpenia vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere v čase, keď žiadny dlh neexistoval a keď bolo možné len do budúcna predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však zrejmé, v akej výške. V zmluve o úvere si účastníci dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom (ďalej len „Obz“). Podľa § 323 Obz, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, ak pohľadávka veriteľa v čase uznania už bola premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 Obz. Uznať dlh alebo záväzok je právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí, pretože závisí od okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Z citovaného ustanovenia Obz vyplýva, že nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Uvedená dohoda je neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 OZ. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti je právom, ktoré v čase uzatvorenia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Ak teda v čase uzatvorenia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinná potom v tom čase nemohla realizovať svoje právo uznať dlh alebo ho neuznať. Z tohto dôvodu potom povinná nemohla splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uvedené právo. Krajský súd vzal do úvahy tiež rozpor záujmov povinnej a jej zástupcu. V zmysle §22 OZ je v danom prípade zrejmé, že povinná pri uzatváraní zmluvy nemala možnosť voľby právneho zástupcu, pretože ako z obsahu spisu vyplýva, zmluva o úvere je vyhotovená vo forme predtlače, obsahuje už meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Oprávnený tak dopredu určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinnú, čím bola spochybnená podstata a základný predpoklad udelenia plnej moci v tom, že splnomocnenec má hájiť záujmy povinnej, keďže ide o osobu, ktorá pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné zastúpenie je v danom prípade neplatný právny úkon, čo znamená, že Mgr. Tomáš Kušnír svojím konaním nemohol platne uznať dlh povinnej čo do dôvodu aj jeho výšky a ani v mene povinnej súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z vecného hľadiska je povinnosťou súdu skúmať, či exekučný titul, ktorého výkon je navrhovaný, bol vydaný oprávneným orgánom a či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnení a povinní vecne legitimovaní a či je exekúcia navrhovaná v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Pokiaľ ide o iné exekučné tituly (§ 41 ods. 2 EP), sú vykonateľné len vtedy, ak obsahujú presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ich individualizáciu, rozsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Uvedeným titulom sú potom aj notárske zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená osoba oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici súhlasila. V prejednávanej veci sa oprávnený domáhal exekúcie na základe notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva, že jej účastníkom je povinná zastúpená advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom. Obsahom uvedeného zápisu je vyhlásenie povinnej o uznaní dlhu v zastúpení advokátom, že dlhuje oprávnenému z titulu zmluvy o úvere sumu 404,06 Eur, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 286,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 25.03.2005 do zaplatenia s tým, že dlh zaplatí do 30.09.2005. Titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP nie je hmotnoprávny úkon uvedený v notárskej zápisnici, ale notárska zápisnica. Notárskou zápisnicou sa rozumie listina spísaná notárom, ktorá spĺňa náležitosti stanovené na spisovanie notárskych zápisníc zák. č. 323/1992 Zb. (Notársky poriadok - ďalej len „NP“), a ktorá má charakter verejnej listiny. Podľa notárskej zápisnice je možné nariadiť exekúciu vtedy, ak spĺňa nielen náležitosti stanovené pre spisovanie notárskych zápisníc NP, ale aj náležitosti uvedené v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) EP. Notársku zápisnicu je možno vykonať len vtedy, ak je vykonateľná po formálnej a materiálnej stránke. Ustanovenie § 46 nasl. NP obsahuje formálne náležitosti notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu, pričom ustanovenie § 41 ods. písm. c) EP určuje obsahovú stránku notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu tak, že vymedzuje predpoklady materiálnej vykonateľnosti. Jedným z predpokladov je, aby išlo o notársku zápisnicu, ktorá obsahuje právny záväzok. Zo znenia § 41 ods. 2 písm. c) EP tiež vyplýva, aká povinnosť môže byť cestou notárskej zápisnice so súhlasom k vykonateľnosti vymáhaná. Uvedené ustanovenie určuje, že musí ísť o povinnosť zo záväzku, t. j. zo záväzkovo právneho vzťahu. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti obsahuje záväzok vtedy, ak obsahuje takú povinnosť vyplývajúcu zo záväzku, ktorá má byť na jej podklade vymožená. K odvolacej námietke oprávneného, smerujúcej k možnosti preskúmať exekučný titul - notársku zápisnicu, krajský súd uvádza, že súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať, sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadreným aj v iných ustanoveniach EP, nielen v § 44 ods. 2 EP. Otázku, či má exekučný súd právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, riešil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Rovnako je možné vykladať aj rozhodnutie Ústavného súdu zo 14.03.2012, sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 (ktoré sčasti uvádzal v doplnení odvolania aj právny zástupca oprávneného). Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnej ako dlžníčke je exekučný titul, ktorý spĺňa náležitosti vyžadované zákonom. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 OZ je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra pred notárom o tom, že povinná, zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom, uznáva dlh voči oprávnenému a že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd postupoval správne, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP. K uvedenému odvolací súd navyše dodáva, že pri jedinej možnej variante konkrétneho zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Každá z týchto skutočností by mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Námietku oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania notára a neskôr exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na prípadnú námietku povinného proti exekúcii a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie. Súd môže a zároveň je povinný v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu), aby bola garantovaná zákonnosť exekúcie. Pokiaľ exekučný súd zistí formálne či materiálne nedostatky exekučného titulu, majúce za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Vysloveniu uvedeného záveru v priebehu exekúcie pritom nebráni existencia poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Pokiaľ ide o námietky oprávneného, ktorý tvrdil, že exekučný súd vyslovil neplatnosť notárskej zápisnice s poukazom na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na znenie Smernice Rady 93/13/EHS, čo je v danej veci neprípustné a nemožné, že plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra považoval za neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, odvolací súd sa týmito námietkami nezaoberal. Preskúmaním napadnutého uznesenia totiž dospel k záveru, že exekučný súd v tomto rozhodnutí nekonštatoval neplatnosť notárskej zápisnice z dôvodu, že by plnomocenstvo považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale z dôvodov, ktorými sa odvolací súd zaoberal v prechádzajúcich odsekoch. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí nepoukázal na žiadne z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a pri rozhodovaní zo Smernice Rady 93/13/EHS taktiež nevychádzal. Na základe vyššie uvedeného považoval odvolací súd tieto námietky oprávneného za absolútne neopodstatnené. Odvolací súd súhlasí s názorom oprávneného, že účasť oprávneného pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je potrebná. Napriek tejto čiastkovej nesprávnosti dôvodov rozhodnutia okresného súdu jeho záver o neexistencii vykonateľného exekučného titulu obstojí. Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Nepovažoval za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva, je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Súčasne prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Na uvedenom základe potom krajský súd posudzoval oprávneným formulované prejudiciálne otázky. K prvej otázke krajský súd uvádza, že napadnutým uznesením okresný súd nevyslovil právny názor, že predmetné plnomocenstvo, ktoré je obsahom zmluvy o úvere, je neprijateľnou podmienku zmluvy podľa ust. § 53 ods. 1 OZ resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a súd z hľadiska kritérií ochranného režimu zákazu neprijateľných zmluvných podmienok v typovej zmluve o spotrebiteľskom úvere toto plnomocenstvo ani neposudzoval. Procesný postup a výsledok rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vylučuje takýto názor a svedčí o tom, že exekučný súd plnomocenstvo udelené povinnou (dlžníčkou z úveru) Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu skúmal z hľadiska iných kritérií (najmä či je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému) a to podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov týkajúcich sa zastúpenia účastníka pri právnom úkone a týkajúcich a neplatnosti právneho úkonu. Exekučný súd v tomto procese aplikoval výlučne právo Slovenskej republiky, zákonné ustanovenia, kde v súdnej praxi niet pochýb o ich výklade - aj na základe existujúcej konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide o aplikáciu zákonných ustanovení, kde sa nevyskytuje prvok úniového práva a nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ o výklade a aplikácii úniového práva, teda ani s otázkou, akú formuloval pod bodom 1/ odvolateľ, ktorá nemá základ v prejednávanej veci a nie je ani spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad úniového práva, ku ktorej potrebe jednotného výkladu otázka odvolateľa nesmeruje. Pre rozhodnutie súdu nie je relevantná ani druhá otázka, pretože prejednávanú vec po stránke právnej nedeterminuje. Odvolateľ sa snažil získať odpoveď, „či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré, aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi“. Krajský súd poukazuje na to, že v odôvodnení predmetného uznesenia exekučného súdu niet žiadnej zmienky o aplikácii citovanej smernice o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej k tejto otázke uvádza, že EP aj vo fáze výkonu rozhodnutia pripúšťa možnosť posudzovať neprípustnosť exekúcie s tým, že v prípade, ak konajúci súd dospeje k záveru o neprípustnosti, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Podľa exekučného poriadku je to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 EP alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 EP. Použitie uvedených právnych postupov má za následok, že pohľadávku oprávneného voči povinnému nie je možné v exekučnom konaní vymôcť. Potom nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi a tento postup nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. V prejednávanom prípade nie je daný zákonný dôvod obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto krajský súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie aj v súvisiacom výroku o trovách konania, t.j. o uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.