Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/296/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709201213 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6709201213.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci začatej na návrh oprávneného: Holcim (Slovensko), a.s., IČO: 00 214 973, so sídlom 906 38 Rohožník, proti povinnému: Zvolenská stavebná spoločnosť, spol. s r.o., „v konkurze", IČO: 31 597 351, so sídlom 960 01 Zvolen, Lieskovská cesta 21, za ktorého koná správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Viera Cibulová, so sídlom kancelárie 960 01 Zvolen, Nám. SNP 70/36, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom Exekútorského úradu 905 01 Senica, Sadová 621, pod spis. zn. EX/32/2009, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/94/2009-16 zo dňa 16. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 63,33 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu okresného súdu, do výroku o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Namietal, že exekučný súd mu nepriznal náhradu na cestovnom a s tým súvisiacu náhradu za stratu času. Uviedol, že majetkové pomery povinného zisťoval z dostupných evidencií, pri ktorých nebol ale zistený žiaden majetok a práve z toho dôvodu vykonal návštevu povinného za účelom preverenia majetkových pomerov najmä, čo sa týka hnuteľných vecí, keďže povinný vykonával stavebnú činnosť. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu považoval tiež za nepreskúmateľné. Pracovnú cestu pritom riadne dokladoval a je uvedená aj v knihe jázd. Uznesenie okresného súdu navrhol zmeniť tak, aby mu bola priznaná tiež náhrada na cestovnom plus náhrada za stratu času vrátane prislúchajúcej DPH. Vyjadrenie k podanému odvolaniu nebolo podané. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca podanému odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Okresný súd rozhodoval o trovách exekúcie súdneho exekútora na základe ním podaného vyúčtovania, v ktorom si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu v sume 179,24 eura (č.l. 10 spisu). S poukazom na ust. § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) si súdny exekútor uplatnil právo na odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eura. Podľa § 22 vyhlášky si uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v cestovnej náhrade v sume 109,31 eura (cestovné Senica - Zvolen a späť), v náhrade poštovného v sume 30,14 eura a podľa § 23 vyhlášky si uplatnil náhradu za stratu času v sume 6,60 eura. Z uplatnených trov exekúcie priznal okresný súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 63,33 eura, a to poštovné v sume 30,14 eura a odmenu v sume 33,19 eura podľa § 14 vyhlášky a nepriznal mu cestovné náhrady. Nepriznanie cestovnej náhrady súdnemu exekútorovi odôvodnil okresný súd tým, že cestu zo Senice do Zvolena a späť za účelom zistenia majetkových pomerov povinného vyhodnotil ako neúčelnú, nakoľko informácie o finančnej situácii povinného mohol súdny exekútor zistiť aj z dostupnej administratívnej evidencie z oblasti verejnej správy. Okresný súd tak konštatoval, že súdny exekútor nemal žiadny relevantný dôvod na cestu do sídla povinného. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., „súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.“ Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., „náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.“ Preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že okresný súd sa pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie zaoberal správnosťou predloženého vyúčtovania trov exekúcie a skúmal opodstatnenosť jednotlivých uplatnených položiek; za týmto účelom si tiež vyžiadal od súdneho exekútora exekučný spis. Exekučný súd je pri rozhodovaní o priznaní uplatnených a vyčíslených trov exekútora povinný dôsledne skúmať účelnosť ich vynaloženia a priznať náhradu výlučne takých trov exekúcie, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie. Okrem toho je súd tiež povinný preskúmať i oprávnenosť hotových výdavkov uplatnených súdnym exekútorom v zmysle § 22 vyhlášky a taktiež vyúčtovanej náhrady za stratu času podľa § 23 vyhlášky. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu pokiaľ súdnemu exekútorovi nepriznal cestovné náhrady a s tým súvisiacu náhradu za stratu času (§ 219 ods. 2 OSP). Takéto výdavky nemožno považovať za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Odvolací súd z obsahu exekučného spisu, konkrétne z knihy jázd (č.l. 44 exekučného spisu) zistil, že súdny exekútor za účelom zisťovania majetku povinného vykonal dňa 28. 04. 2009 cestu do jeho sídla. Túto vykonal potom, čo skorším šetrením zisťoval majetkovú situáciu povinného dopytovaním na rôzne inštitúcie, vrátane výzvy povinného na poskytnutie súčinnosti podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného postupu súdny exekútor zistil nemajetnosť povinného, ako i to, že voči povinnému je vedených viacero exekúcií. V exekučnom konaní je súdny exekútor povinný čo najúplnejšie zistiť majetkové pomery povinného, aby tým bol dosiahnutý účel exekúcie, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí považovaných za exekučné tituly, ktoré povinný dobrovoľne nesplnil. Súdny exekútor je pritom povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a tiež tak, aby nedochádzalo k navyšovaniu trov exekúcie. V zmysle vyššie uvedeného nič nesvedčilo tomu, najmä s prihliadnutím na ďalšie exekúcie povinného, že z osobného zisťovania jeho majetkových pomerov v mieste sídla povinného, vzídu iné skutočnosti ako tie, ktoré súdny exekútor zistil už prv. Odvolací súd tiež k uplatnenej náhrade cestovného poznamenáva, že uvedená cesta nie je ani relevantným spôsobom zaevidovaná v exekučnom spise, kde o nej nie je ani žiadny úradný záznam. Z exekučného spisu nevyplýva, či táto cesta bola skutočne nevyhnutná, dokonca ani to, či bola reálne aj uskutočnená, keďže nie je ani potvrdená osobou, s ktorou súdny exekútor jednal (povinným). Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd výdavky cestovného a s ním súvisiacu náhradu za stratu času za účelné, ba ani hodnoverne preukázané, preto uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.