Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/11/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710219087 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6710219087.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 603 147, právne zastúpeného LEGAL CARTEL, s.r.o. Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporcovi euroinside, s.r.o., so sídlom Lišov 35, 962 71 Dudince, IČO: 35 877 375, právne zastúpeného Mgr. Petrom Volochom, advokátom, Čáčovská 305, 905 01 Senica, IČO: 45 013 977, o zaplatenie 92,94 € istiny a príslušenstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C 47/2011-242 zo dňa 10. 10. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu trovy konania vo výške 360,93 EUR, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom vo veci samej domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 92,94 Eur ako úhradu nákladov vzniknutých pri odstraňovaní osobného motorového vozidla EČV: M.-XXXR. (ďalej aj „motorové vozidlo“), ktorého prevádzkovateľom je odporca, z miestnej komunikácie tretej triedy na B. ulici v Bratislave v správe navrhovateľa dňa 10.10.2008, keď motorové vozidlo stálo v zákaze zastavenia. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle Poverenia starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto o zabezpečovaní odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 15.02.2006. Odťah predmetného motorového vozidla vykonala obchodná spoločnosť Aster, spol. s r.o., na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 uzatvorenej s organizáciou Vepos Bratislava - Staré Mesto ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou Aster, spol. s r.o. ako príkazníkom. Okresný súd návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že správcom komunikácie na B. ulici v Bratislave, z ktorej bolo motorové vozidlo odporcu dňa 10.10.2008 odstránené, je Staré mesto, pričom motorové vozidlo bolo z komunikácie odstránené spoločnosťou Aster, spol. s.r.o. (...), ktorá nie je právnickou osobou založenou ani zriadenou mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto za účelom správy komunikácie podľa § 3d) ods. 5 písm. d) Zákona č. 135/1961 Zbierky. Podľa okresného súdu je odstránenie motorového vozidla, ktoré tvorí prekážku cestnej premávky správcom komunikácie, výkonom verejnej moci, keď správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného. Oprávnenie odstrániť motorové vozidlo môže len obec sama alebo právnická osoba na tejto účel zriadená. Ak teda mestská časť Bratislava - Staré Mesto zriadilo samostatnú rozpočtovú organizáciu Vepos so sídlom Bratislava - Staré Mesto a táto v zastúpení navrhovateľa na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby splnomocnila spoločnosť Aster spol. s r.o. (...) výkonom odstraňovania a následným premiestňovaním motorových vozidiel z územia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách patriacich do správy navrhovateľa, takéto poverenie nie je platné. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty nie je oprávnený previesť oprávnenie na odstránenie vozidla z komunikácie, ktoré je mu zverené zákonom (§ 40 Zákon č. 315/1996 Zbierky zákonov) na žiadny iný subjekt. Obec je však oprávnená zriadiť alebo založiť právnickú osobu, na ktorú prevedie všetky právna povinnosti správcu komunikácie, čím stratí postavenie správcu komunikácie a toto postavenie získa právnická osoba, čo sa v danom prípade nestalo. Vyplýva to aj z článku 2 bodu 4 zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby. Okresný súd uzavrel, že vozidlo odporcu nebolo odtiahnuté správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na tento zásah do práv odporcu výlučne oprávnený v zmysle § 40 ods. 1 a 4 Zákona č. 315/1996 Zbierky zákonov v spojení s § 3d) ods. 5 písm. d) Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Spoločnosť Aster spol. s r.o. nie je obcou, ani právnickou osobou pre tento účel zriadenou alebo založenou a zmluva o výkone odťahovej služby zo dňa 23. 10. 2006 je preto neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, lebo správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na obchodnú spoločnosť Aster, s.r.o. časť právomoci verejnej správy. Plnenie z neplatného právneho úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré sa musí vydať. Navrhovateľ sa tak nemôže na základe neplatného právneho úkonu voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov súvisiacich s odstránením vozidla a jeho zabezpečením až po výdaj odporcovi. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a v konaní úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Nesúhlasil s názorom okresného súdu ohľadom striktného výkladu § 40 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „ZPPK“), ktorý ak by sa pripustil, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám bez možnosti využiť služby dodávateľov, čo by nebolo možné realizovať ani z hľadiska personálnej, ani vecnej vybavenosti správcov komunikácií, k čomu príkladmo poukázal na § 9 ods. l zák. č. 135/1961 o pozemných komunikáciách. Podľa navrhovateľa doslovný výklad § 40 ZPPK je neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu uvádzaného aj v dôvodovej správe. Zdôraznil, že obchodná spoločnosť ASTER, s.r.o. vykonávala len technickú realizáciu samotného rozhodnutia správcu komunikácie o odťahu motorového vozidla a nerozhodovala o odťahu, a teda nezasahovala do práv jednotlivcov. Citoval z rozsudkov krajských súdov (Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/393/2010, 15Co/40/2009, 15Co/234/2009, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/60/2009) a nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/300/07. Mal za to, že zmluva o výkone odťahovacej služby uzatvorená medzi rozpočtovou organizáciou VEPOS Bratislava - Staré Mesto zriadenou navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s r.o. neodporuje zákonu č. 315/1996 Z. z., ani inému právnemu predpisu SR. Navrhovateľ ako správca komunikácie zmluvou nepreviedol časť svojej právomoci orgánu verejnej správy na spoločnosť ASTER spol. s r.o. ako súkromnoprávny subjekt, preto zmluva nie je neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný a priamo zo zákona má právo na úhradu nákladov za odťah motorového vozidla (§ 40 ods. 4 písm. a/ ZPPK) a odporca má povinnosť uhradiť tieto náklady navrhovateľovi. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,94 Eur s prísl. a trovy konania, ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 29,08 EUR, ktoré špecikoval. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa nebolo súdu zaslané. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l O.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/47/2011 nezistil také okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, keď súd prvého stupňa venoval pozornosť zisteniu rozhodných skutočností a ustálenie skutkového stavu, správne právne vec posúdil a správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa zamietol s poukazom, že vozidlo odporcu nebolo odtiahnuté správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na tento zásah do práv odporcu výlučne oprávnený v zmysle § 40 ods. 1 a 4 zákona o premávke na pozemných komunikáciách č. 315/1996 Z. z. v platnom znení (ďalej len „zákon o premávke na PK“) v spojení s § 3d) ods. 5 písm. d) Zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. v platnom znení (ďalej aj „cestný zákon“), pretože spoločnosť Aster, s.r.o., ktorá motorové vozidlo odstránila z komunikácie, nie je obcou, ani právnickou osobou pre tento účel zriadenou alebo založenou, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a na ne odkazuje. Podľa čl. 20 ods. l Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. (...) Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. (...) Podľa § 3d/ ods. 3 cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Podľa § 3d/ ods. 5, písm. d/ cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Podľa § 40 ods. l zákona o premávke na PK kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Podľa § 40 ods. 4 písm. a/ zákona o premávke na PK správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. Ustanovenie §§ 22 a 24 zákona o premávke na PK obsahovali taxatívny výpočet podmienok zastavenia a státia na pozemných komunikáciách. Podľa § 43 ods. l zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 8/2009 Z. z. v platnom znení (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. (...) Podľa § 43 ods. 4 písm. a/ zákona o cestnej premávke správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky. Na potvrdenie správnosti prvostupňového rozhodnutia a k odvolacím dôvodom navrhovateľa, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), pričom nesprávne skutkové zistenia bližšie nedôvodil a za nesprávne právne posúdenie považuje striktný výklad § 40 zákona o premávke na PK prvostupňovým súdom, odvolací súd považuje za potrebné poukázať, že aj keď prvostupňový súd v rozhodnutí citoval ustanovenia zákona o cestnej premávke (č. 8/2009), napokon na daný prípad správne aplikoval zákon o premávke na PZ účinný v rozhodnom čase vykonania odťahu dňa 10.10.2008, § 40 ods. l, ktoré zákonné ustanovenie zodpovedá zneniu § 43 ods. 1 zákona o cestnej premávke, ktorý nadobúdol účinnosť 1.2.2009 a zrušil zákon o premávke na PK. Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona (§ 20 ods. l a 4 Ústavy SR). Citované ustan. § 40 ods. l zákona o PZ a z neho vyplývajúce práva a povinnosti subjektov spadajú do oblasti verejného (správneho) práva, preto v súvislosti so správou týchto pozemných komunikácii nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Z uvedeného dôvodu sa nedá nesúhlasiť s názorom prvostupňového súdu, napokon ktorý názor bol už aj judikovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo70/2003), že odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama (správca komunikácie) alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Odstránenie motorového vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iného vrátane podnikateľského subjektu (dodávateľa), a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Je tak nesporné, že na takéto opatrenie, t.j. na odstránenie motorového vozidla, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V danej veci je podstatné, že odťah vykonala spoločnosť Aster, spol. s r.o., nie správca cesty alebo jeho rozpočtová organizácia Vepos so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, ktorá uzavrela zmluvu o výkone odťahovej služby s obchodnou spoločnosťou Aster, spol. s r.o., pričom právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie) nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v danom prípade na obchodnú spoločnosť Aster, spol. s r.o., a pokiaľ sa tak stalo, takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a nie je možné na jej základe požadovať plnenie. V danom prípade motorového vozidlo odporcu nebolo odstránené, resp. odtiahnuté oprávneným subjektom v zmysle § 40 ods. l a 4 zákona o PK v spojení s § 3d ods. 5, písm. d/ cestného zákona a spoločnosť Aster, spol. s r.o. ako neoprávnený subjekt vykonala odťah v rozpore so zákonom, a teda neoprávnene zasahovala do práv odporcu (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo11/2011 zo dňa 28. 06. 2012, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo70/2003 zo dňa 26. 02. 2004). Pokiaľ teda odťah nevykonal oprávnený subjekt, nie je možné si nárokovať navrhovateľom úhradu nákladov od odporcu v zmysle § 40 ods. 4 písm. a/ zákona o premávke na PK. S prihliadnutím na uvedené okolnosti prípadu je zrejmé, že právne závery a rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby navrhovateľa tak obstoja, keďže v danom prípade nebolo možné previesť na spoločnosť Aster, spol. s r.o. právomoci správcu komunikácie a táto spoločnosť nebola oprávnená odtiahnuť motorové vozidlo odporcu. Navrhovateľ preto nemá nárok požadovať od odporcu náhradu nákladov za tento úkon vykonaný v rozpore so zákonom. Napokon prvostupňový súd aj správne poznamenal, že odťah vykonala spoločnosť Aster, spol. s r.o., úhradu nákladov za tento odťah si uplatňuje navrhovateľ, ktorý ale nepreukázal, že tieto náklady vznikli jemu. Pokiaľ navrhovateľ na podporu svojich odvolacích argumentov poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/393/2010 zo dňa 15. 12. 2010, odvolací súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že citovaný rozsudok bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 11 2011 zo dňa 28. 6. 2012. Tiež pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/300/07 zo dňa 14.02.2008, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 45/2010 zo dňa 10.02.2010, z ktorého medzi iným vyplýva, že „už uvedený názor senátu III. ÚS hovorí iba o možnosti uzavretia zmluvy správcu komunikácie s iným, nie o uzavretí zmluvy iného s ďalším (v poradí tretím), čo pri prenesenom výkone štátnej správy (§ 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) prima facie ani nie je možné. (...)“ Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné a rozsudok okresného súdu je vecne správny, preto ho v celom rozsahu potvrdil. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mi trovy odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.