Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/365/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711206210 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711206210.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľky G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. L. XXX/X, XXX XX Q. U. T., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Klimom, so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi C.. C. D., nar. XX. XX. XXXX, sídlo U.. G. E. č. X, X.XX XX Q. U. T., o zaplatenie 544,38 € s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8C/80/2011-151 zo dňa 05. 09. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“) tak, že odporcovi trovy konania nepriznáva. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že samotná právna kvalifikácia uplatneného nároku nebola súdu z podaného návrhu celkom jasná, ale podľa obsahu žaloby posúdil nárok z dvoch hľadísk, a to jednak ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 66,39 € a nárok na náhradu škody vo výške 454,84 €. V vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 66,39 €, ktoré malo podľa tvrdenia navrhovateľky v žalobe vzniknúť na strane odporcu tak, že navrhovateľka zaplatila odporcovi v rámci jej zastupovania odporcom v spore vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/131/03 preddavok vo výške 66,39 €, okresný súd uviedol, že skutočnosť, že odporca zastupoval navrhovateľku v uvedenom spore mal preukázané plnomocenstvom zo dňa 30. 06. 2003. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľka zaplatila odporcovi titulom odmeny za zastupovanie zálohu vo výške 66,39 €, ktorú jej po ukončení sporu vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/131/03 nevyúčtoval, avšak vzhľadom k tomu, že odporca vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľky vo výške 66,39 € vzniesol námietku premlčania, okresný súd žalobu v časti o zaplatenie 66,39 € zamietol z dôvodu premlčania. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/131/03-76 nadobudol právoplatnosť 17. 01. 2005 a teda navrhovateľka si mohla žiadať späť zálohu, ktorú zložila odporcovi ako preddavok na trovy konania najneskôr nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku č. k. 5C/131/03-76, t. j. 18. 01. 2005, pretože uvedeným dňom došlo k ukončeniu predmetného sporu a teda aj k ukončeniu zastupovania navrhovateľky odporcom. Z uvedeného okresný súd vyvodil záver, že dňom 18. 01. 2005 t. j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/131/03 mohla navrhovateľka podať návrh na zaplatenie sumy 66,39 € na súd, pretože od uvedeného dňa začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 18. 01. 2007 a keďže navrhovateľka podala žalobu 06. 08. 2010, okresný súd nemohol navrhovateľke uvedenú sumu z dôvodu premlčania priznať, nakoľko zo strany odporcu bola vznesená námietka premlčania. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody pôvodne zodpovedajúcemu sume 477,99 € a po čiastočnom späťvzatí žaloby a následnom čiastočnom zastavení konania zodpovedajúcemu sume 454,84 €, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľka nemohla dať návrh na vykonanie exekúcie na základe podnetu odporcu, pretože nemala na to jeho písomné poverenie. Ani zo svedeckej výpovede svedkyne A. R., ktorej výsluch žiadala vykonať navrhovateľka, nevyplynulo, že by odporca navrhovateľke priamo povedal, aby ona vymáhala trovy konania, ktoré mu patria zo sporu vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod č. k. 5C/131/03-76 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 12Co/348/04. Okresný súd konštatoval, že ani zo svedeckej výpovede svedkyne A. R. nevyplynula tá skutočnosť, že by odporca poveril navrhovateľku s navrhovateľkou, vtedy išiel tadiaľ aj odporca, pričom podľa okresného súdu nebola zo strany svedkyne produkovaná tá skutočnosť, aby preveril, že by poveril navrhovateľku vymáhaním jeho trov od spoločnosti SEHATEX, s. r. o. cestou exekúcie. Okresný súd uviedol, že navrhovateľka súdu nepreukázala, že by sa s odporcom ohľadne vymáhania jeho trov skontaktovala, ani to, že by jej odporca dal nejaké splnomocnenie, resp. poverenie na vymáhanie jeho trov, preto nemal preukázané, že by zo strany odporcu došlo k porušeniu nejakej konkrétnej právnej povinnosti, ktorým by odporca spôsobil navrhovateľke škodu. Okresný súd zdôraznil, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, ktoré má základ v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s právom. Dospel k záveru, že navrhovateľke z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/131/03-76 a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/348/04 nevyplývali žiadne trovy, preto navrhovateľka nemala právo tieto trovy vymáhať pokiaľ na to nemala poverenie od odporcu. Okresný súd ďalej uviedol, že v priebehu konania zistil, či už z dôkazov uvedených v spise, alebo z vyjadrení jednotlivých účastníkov konania, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom boli v čase, keď navrhovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie, zlé a narušené, preto prijal záver, že navrhovateľka uvedené trovy chcela vymôcť jednoznačne pre seba, hoci jej nepatrili a dokonca si z trov, ktoré jej nepatrili, chcela uplatniť aj úroky z omeškania. Samotný výrok navrhovateľky, že trovy mali byť priznané jej, vyhodnotil okresný súd ako rozporný s tým, čo v priebehu konania tvrdila a to, že chcela vymôcť trovy v prospech odporcu, a že jej to kázal on. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody v súvislosti s uplatnením úrokov z omeškania zo včas neuhradených trov konania, podaním žaloby na Okresnom súde v Galante, okresný súd uviedol, že navrhovateľka nemala na uplatňovanie úrokov z omeškania aktívnu legitimáciu, nakoľko uvedené trovy konania, z ktorých chcela úrok z omeškania, jej nepatrili. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 08. 10. 2012 navrhovateľka odvolala a v odvolaní uviedla, že nárok uplatnený v žalobe si uplatnila v zmysle ust. § 26 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a pre istotu aj podľa § 415 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, keďže si nebola istá, či sa Zákon o advokácii dá uplatniť po tom, ako síce bol spor síce súdom ukončený, ale vzhľadom na prijatú judikatúru by bol takýto nárok nevykonateľný. Uviedla, že žiadala, aby okresný súd prejudiciálne rozhodol, akými ustanoveniami sa bude pri rozhodovaní sporu riadiť (Zákonom o advokácii alebo Občianskym zákonníkom),s uvedenou skutočnosťou sa však podľa navrhovateľky okresný súd opomenul v odôvodnení svojho rozsudku vyporiadať. Navrhovateľka okresnému súdu v odvolaní ďalej vytkla, že ňou navrhnuté dôkazy síce vykonal, ale prijal z nich úplne nesprávny právny záver. Zo svedeckej výpovede A. R. je podľa navrhovateľky zrejmé, že odporca prisľúbil, že sa skontaktuje s navrhovateľkou a nie navrhovateľka s odporcom. Podľa navrhovateľky, odporca ničím nepreukázal, že sa o skontaktovanie a vyplatenie zálohy pokúsil. Poukázala na výpoveď odporcu na pojednávaní pred okresným súdom, kde odporca podľa jej tvrdenia zavádzal súd, keď uviedol, že rozsudky, na základe ktorých mu mala byť vyplatená náhrada trov konania nemal k dispozícii, pretože mu boli z jeho spisu odňaté. Navrhovateľka v odvolaní spochybnila uvedené tvrdenia odporcu, pričom poukázala na to, že odporcom predložený originál dokladu nie je z roku 2005, ale z roku 2004, a vyplýva z neho, že zo spisu odporcu bolo vybratých 28 originálov dokladov patriacich navrhovateľke, teda nie celý spis, ako to tvrdil odporca. Uviedla, že dňa 18. 01. 2005, teda deň po právoplatnosti rozsudku žiadal odporca vykonať úhradu súdne priznaných trov konania na jeho účet, čo urobil v čase, keď mu bol podľa jeho tvrdenia jeho spis týkajúci sa zastupovania navrhovateľky odňatý. Tieto skutočnosti podľa navrhovateľky okresný súd vôbec neskúmal. Uviedla, že na rozdiel od odporcu nemala vedomosť o úhrade trov konania, vedela len to, že odporca nezúčtoval jej zálohu, ktorú od nej prijal. Preto poslúchla jeho pokyn a podala návrh na vymáhanie súdne jej priznaných trov cestou exekúcie. Uviedla, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že by právoplatne priznané trovy konania neboli jej trovami. Zdôraznila, že žalobu nepodala titulom bezdôvodného obohatenia, ale titulom náhrady škody, ktorú jej spôsobil odporca - advokát tým, že nezúčtoval prijatú zálohu za právne zastúpenie a dal pokyn navrhovateľke, aby si súdom priznané trovy, ktorých prijatie sám poprel, uplatnila u svojho bývalého zamestnávateľa. V súvislosti s vymožením týchto trov, vrátane odporcom nevyúčtovanej prijatej zálohy vznikli navrhovateľke náklady (trovy exekúcie), ktoré boli dôvodné a neskôr sa stali jej škodou, keď sa preukázalo, že odporca nepriznal už predtým prijatú čiastku zodpovedajúcu trovám konania. Uviedla, že podľa platnej judikatúry premlčacia doba pre škodu spôsobenú advokátom začína plynúť a počíta sa dňom, keď sa navrhovateľka dozvedela, že porušením odporcovej povinnosti ako advokáta jej vznikla škoda. O porušení povinnosti advokáta sa podľa jej tvrdenia dozvedela dňa 24. 08. 2008, pričom návrh podala 21. 07. 2010. Uviedla, že konanie odporcu je preukázateľne úmyselné, keď napriek prijatiu súdom priznanej čiastky zodpovedajúcej trovám konania jej nevyúčtoval prijatú zálohu za právne zastúpenie, pričom na pojednávaní konanom na okresnom súde v tomto spore tvrdil, že od bývalého zamestnávateľa navrhovateľky žiadnu úhradu zodpovedajúcu trovám konania neprijal. Úmyselné konanie odporcu podľa navrhovateľky dokazuje aj to, že odporca predložil súdu „doklad o údajnom odňatí mu sporu“, kde rok 2004 bol prepísaný na rok 2005. Uviedla, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/131/03 nadobudol právoplatnosť 17. 01. 2005 a škoda jej vznikla potom, ako svojmu bývalému zamestnávateľovi vrátila čiastku, ktorá bola predmetom exekúcie, nakoľko jej bývalý zamestnávateľ bezdôvodne poukázal platbu týkajúcu sa trov konania duplicitne. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. K obsahu odvolania navrhovateľky sa v podaní zo dňa 15. 11. 2012 vyjadril odporca. Uviedol, že v odvolaní nie súd uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa už okresný súd nezaoberal. Podľa názoru odporcu okresný súd vykonal všetky navrhované dôkazy a na tomto základe vyvodil správny právny záver. Uviedol, že odvolanie obsahuje klamstvá a tvrdenia, ktoré nemajú žiadny racionálny skutkový základ, preto sa k nim nebude vyjadrovať, nakoľko by musel opakovať notoricky známe skutočnosti, ktoré okresný súd dôsledne vyhodnotil. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka si voči odporcovi podanou žalobou (po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 23,15 € ) uplatnila nárok vo výške 521,23 € ako nárok na náhradu škody, ktorá jej podľa tvrdení uvedených v žalobe vznikla tak, že odporca jej nevyúčtoval zálohu, ktorú mu uhradila v súvislosti s poskytovaním právnych služieb vo výške 66,39 € a tiež tak, že musela uhradiť trovy exekúcie vo výške 282 € v exekučnom konaní Ex 141/07 vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským, kde sa domáhala vymoženia pohľadávky zodpovedajúcej priznanej náhrade trov konania rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/131/03 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12 Co/384/04, napriek tomu, že povinný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil pohľadávku zodpovedajúcu uvedeným trovám na účet odporcu o čom nemala vedomosť a tak, že na základe uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/27/2008 -52 zo dňa 08. 10. 2008 musela nahradiť spoločnosti SEHATEX spol. s r. o. trovy právneho zastúpenia a trovy konania spolu vo výške 52,18 € a v súvislosti s uvedeným konaním uhradiť svojmu právnemu zástupcovi trovy v sume 143 €. V uvedenom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sa navrhovateľka domáhala úhrady úrokov z omeškania z neuhradených trov konania, ktorých náhrada bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/131/03 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12 Co/384/04, avšak bola nútená podľa tvrdenia v žalobe z dôvodu úhrady trov konania spoločnosťou SEHATEX spol. s r. o. jej právnemu zástupcovi (v tomto konaní odporcovi), v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta zobrať žalobu späť. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa správne vysporiadal s právnou kvalifikáciou v žalobe uplatneného nároku, keď nárok v sume 66,39 € posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka a nárok v sume 454,84 € ako nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Postupoval v súlade so zásadou iura novit curia, ktorá znamená, že účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia uplatneného nároku je vecou súdu. Musia len uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Ak účastník konania uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vymedzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu a s týmito skutočnosťami spája konkrétnu právnu kvalifikáciu, nie je súd viazaný názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený skutkový stav dopadajú (5Cdo 196/2009 z 22. 09. 2010). Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 66,39 €, odvolací súd má za to, že bezdôvodné obohatenie na strane odporcu v rozsahu sumy 66,39 € zodpovedajúcej navrhovateľkou zloženej zálohe na trovy právneho zastúpenia navrhovateľky odporcom v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/131/03 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 384/2004 vzniklo po tom, čo bola odporcovi zo strany spoločnosti SEHATEX, spol. s r. o. vyplatená suma zodpovedajúca priznanej náhrade trov konania na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/131/03 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/348/04, pričom odporca nevyúčtoval navrhovateľke zálohu vo výške 66,39 €, ktorú mal po vyplatení náhrady trov konania spoločnosťou SEHATEX spol. s r. o. navrhovateľke vrátiť. Ak teda bolo nepochybné, že na strane odporcu v rozsahu sumy 66,38 € bezdôvodné obohatenie vzniklo, úlohou odvolacieho súdu bolo na základe odvolania navrhovateľky posúdiť, či sa okresný súd správne vysporiadal s námietkou premlčania nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v sume 66,39 €, ktorú vzniesol odporca. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Dospel k záveru, že subjektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia začala plynúť 18. 01. 2005 t. j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/131/03 a uplynula 18. 01. 2007 t. j. predtým ako podala navrhovateľka v tejto veci žalobu na súd. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálil, že subjektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 66,39 € začala navrhovateľke plynúť 18. 01. 2005 t.j. nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/131/03, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. 01. 2005. V zmysle ust. § 24 zákona č. 586/2003 Z. z. advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Po ukončení zastupovania má však povinnosť poskytnutý preddavok svojmu klientovi zúčtovať. K ukončeniu zastupovania v danom prípade došlo tak, ako správne uviedol okresný súd najneskôr nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/131/2003. Odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozsudku sa teda navrhovateľka mohla úspešne na súde domáhať zaplatenia sumy 66,39 € titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide podobne ako pri práve na náhradu škody o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (odsek 1 § 107 OZ ) o objektívnu (ods. 2 § 107 OZ). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie na jeho úkor získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. V danom prípade k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu skutočne došlo 03. 02. 2005, kedy mu boli poukázané trovy konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/131/03 a trovy konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12 Co/348/04 spoločnosťou SEHATEX spol. s r. o., (voči ktorej sa navrhovateľka v právnom zastúpení odporcom v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/131/03 úspešne domohla určenia neplatnosti výpovede) a súčasne odporca nezúčtoval navrhovateľke prijatú zálohu na trovy právneho zastúpenia vo výške 66,39 €. Z uvedeného vyplýva, že aj trojročná objektívna premlčacia doba (navrhovateľka nepreukázala v konaní, že na strane odporcu došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu) uplynula pred podaním žaloby, ktorá bola doručená Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 06. 08. 2010. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody vo výške 454,84 €, ktorý zostal predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 23,15 € a následnom čiastočnom zastavení konania, odvolací súd uvádza, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) a škodou, d) zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Navrhovateľka za vzniknutú škodu označila trovy exekúcie Ex 141/2007 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským, v rámci ktorej sa domáhala vymoženia pohľadávky zodpovedajúcej priznanej náhrade trov konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/131/2003 a konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12 Co/348/2004 a zároveň označila za škodu aj trovy, na úhradu ktorých zaviazal navrhovateľku Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. 10C/27/2008-52 zo dňa 08. 10. 2008 a trovy, ktoré musela v súvislosti s uvedeným konaním zaplatiť svojmu právnemu zástupcovi. V konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10C/27/2008 sa navrhovateľka podanou žalobou voči spoločnosti SEHATEX spol. s r. o. domáhala zaplatenia sumy 280,02 € ako 17,6 % úroku z omeškania zo sumy zodpovedajúcej priznanej náhrade trov vyššie uvedeného konania 5C/131/03 a konania 12Co/348/04. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané žiadne také porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu, ktoré by bolo v priamej príčinnej súvislosti so škodou, ktorá vznikla navrhovateľke úhradou trov exekúcie sp. zn. Ex 141/07 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským, ani so škodou, ktorá vznikla navrhovateľke v súvislosti s náhradou a úhradou trov konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10C/27/2008, tak ako to správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol okresný súd, keď konštatoval, že neboli splnené základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Z uvedeného hľadiska je právne irelevantná odvolacia námietka navrhovateľky, že okresný súd sa prejudiciálne nevysporiadal s právnou kvalifikáciou navrhovateľkou uplatneného nároku na náhradu škody z hľadiska aplikácie § 26 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii alebo § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon č. 586/2003 Z. z. ako osobitný právny predpis upravujúci právne vzťahy súvisiace s výkonom advokácie v ust. § 26 ods. 1 stanovuje, že advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Pojem výkon advokácie vymedzuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. tak, že výkonom advokácie je zastupovanie klienta v konaní pred súdom, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektami, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“), z čoho vyplýva že na nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľkou v žalobe nie je možné v danom prípade aplikovať ust. § 26 zákona č. 586/2003 Z. z.. Bez ohľadu na to však, či by okresný súd subsumoval nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľkou pod ust. § 26 zákona č. 586/2003 Z. z. alebo pod ust. § 420 Občianskeho zákonníka, v každom prípade musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie), čo v danom prípade splnené nebolo. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219, ods. 1,2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešný odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP). Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.