Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/88/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200097 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6713200097.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej vo veci starostlivosti o maloletého M. V., narodeného XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov Z. V., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom L., R. Z. XXXX/XX, a P. V., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17P/1/2013 - 97 zo dňa 13. augusta 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd pripúšťa späťvzatie návrhu na začatie konania na úpravu styku otca s maloletým M. V.; v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu z r u š u j e a konanie zastavuje. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, zostáva nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého M. V., narodeného XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, upravil styk otca s maloletým M. V., otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 80 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky maloletého dieťaťa dňom právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žiaden z účastníkovi konania nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň súd vyslovil, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 12C 175/2010-113 zo dňa 02. 03. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co 151/2012-136 zo dňa 17. 07. 2012 v časti zverenia maloletého dieťaťa do výchovy a opatery, v časti určenia výživného a v časti úpravy styku. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda, otca maloletého, na druhej strane na odôvodnené potreby maloletého a poukázal na to, že v čase, keď bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, tento poberal invalidný dôchodok vo výške 144,80 € a iný príjem nemal. Matka maloletého v tom čase pracovala pri Continentali vo Zvolene v kuchyni a jej čistý mesačný príjem bol 300 €. Okresný súd vo Zvolene vtedy rozsudkom č. k. 12C/175/2010-113 zaviazal matku maloletého prispievať na jeho výživu sumou 40 € mesačne. Pri stanovení výšky výživného súd prihliadol na terajšie príjmy rodičov maloletého dieťaťa s tým, že čistý priemerný mesačný príjem matky je 320 € a otca okolo 695 €, pričom matke po zaplatení hypotéky a nájomného zostáva 38 € a otcovi po zaplatení nájomného s energiami a liekmi zostáva 498 €. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 24 ods. 3 až 5, § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Otec maloletého dieťaťa v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) žiadal Krajský súd v Banskej Bystrici „o zrušenie úpravy styku s tým, že ak bude maloletý M. V. chcieť, tak po neho prídem do miesta jeho bydliska a jeho matka ho príde zobrať v mieste môjho bydliska a o určenie výšky výživného na sumu 40 €“. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že ustupuje od svojho návrhu na úpravu styku po porade s psychologičkou. Z odvolania vyplýva tá skutočnosť, že namieta výšku výživného z toho dôvodu, že matke pri určovaní výživného, keď zarábala vyše 1.000 L a nemala záujem posielať na rodinu peniaze, bol problémom schváliť 100 € výživného na maloleté dieťa, a pre otca, ktorý je invalid a má dve zamestnania, aby splatil dlhy a živil sa samostatne aj so svojím synom, súd schváli 80 €. Pritom matka klamala na súde, keď uviedla, že zarába 300 € a spláca hypotéku, ktorá v tom čase bola už vyplatená. Matka maloletého súhlasila s odvolaním otca maloletého, čo sa týka styku so synom, teda, súhlasila so späťvzatím návrhu na začatie konania. Pokiaľ ide o hypotéku, ktorú mali s odporcom, uviedla, že v tomto čase je už vyplatená. Jej 74 ročná matka predala svoj byt, aby vyplatila hypotéku rodičov maloletého. Matka maloletého od mesta L. dostala nájomný byt, kde býva s nimi aj jej matka. Nájomné platí vo výške 270,92 € a elektrinu 30 € mesačne. Jej príjem je taký, ako bolo uvedené. Pomohla jej celá rodina. V banke na ich hypotéke bol založený aj byt matky, ktorá im takto chcela pomôcť. Je zrejmé, že keby hypotéku neplatila ako otec maloletého, tak by bola matka maloletého aj so svojou matkou na ulici. Uviedla tiež, že nepoberá rodinné prídavky, lebo ich poberá otec maloletého, neuplatňuje si daňový bonus, lebo aj tento poberá otec maloletého. Pokiaľ to chce zmeniť, musí cestovať do A. na sociálku aj za jeho zamestnávateľom, a na to jednoducho nemá. Syn navštevuje piaty ročník základnej školy, do školy dochádza autobusom. Na začiatku školského roka treba vždy pre dieťa nakúpiť, zaplatiť škole rôzne poplatky a navyše syn rastie, treba mu oblečenie, obuv a samozrejme aj stravu. Ako je syn u nej, otec mu nekúpil absolútne nič. Uviedla, že trvá na výživnom v súdom určenej výške 80 €. K odvolaniu matka maloletého pripojila fotokópiu predpisu úhrad za užívanie bytu a preddavkov za plnenia poskytované s užívaním bytu od 01. 07. 2013 ( č. l. 117), z ktorého vyplýva mesačná zálohová úhrada vo výške 270,92 € a zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 131 89 87 - 2 zo dňa 03. 07. 2013, v ktorej bola dohodnutá periodicita úhrady preddavkových platieb mesačne po 30 €. Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca k otázke výšky výživného uviedol, že ak bude mať odvolací súd preukázané, že výška výživného, ktorá bola určená predmetným rozsudkom okresného súdu, by nezodpovedala odôvodneným potrebám maloletého a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, odporúča danú výšku určeného výživného prehodnotiť. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), postupom podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s . p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p., pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, v tomto výroku rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil, vo výroku o určení výživného a o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s . p. potvrdil a vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky ponechal nedotknutým z nasledovných dôvodov : Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, v tejto časti otec maloletého návrh na začatie konania vzal späť v samotnom odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Vzhľadom k tomu, že matka maloletého so späťvzatím návrhu na začatie konania o úprave styku otca s maloletým synom súhlasila, odvolací súd nemal inú možnosť pripustiť späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok okresného súdu v tomto rozsahu zrušiť, a konanie zastaviť, a to postupom podľa ust. § 208 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Pokiaľ otec maloletého namietal výšku výživného určenú rozsudkom okresného súdu, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného správne prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a na odôvodnené potreby maloletého. Správne okresný súd dospel k záveru, že otcovi maloletého po zaplatení nájomného s energiami a liekmi zostane z jeho príjmu mesačne 498 €, z ktorého príjmu je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť súdom určené výživné 80 € mesačne, ktorá suma zodpovedá aj potrebám maloletého dieťaťa. Správne okresný súd pri určení výšky výživného neprihliadol na výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov relevantné v súdenej veci. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia O. s. p. odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o určení výšky výživného, a len poukazuje na tú skutočnosť, že aj pokiaľ je už otcom maloletého dieťaťa tvrdená hypotéka splatená, táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu o výživnom. Rozsudok okresného súdu preto odvolací súd vo výroku o výživnom potvrdil, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky odvolaním nebol napadnutý, a preto v tomto výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.