Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/56/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811205798 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6811205798.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi I. E., narodeného XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.130,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/345/2012 - 78 zo dňa 10. 12. 2012, čo do výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 138,08 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 38,52 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa (I. výrok), odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok) a uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 138,08 Eur (III. výrok), pričom rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“) a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a k tomu režijný paušál. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o trovách konania (III. výrok) podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva (viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012 a 3Cob/259/2011). V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. bolo úmyslom zákonodarcu umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Navrhovateľ má za to, že tu existovali dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, a preto nemožno z jeho strany hovoriť o trovách účelne vynaložených. Navrhovateľ má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, z čoho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu (viď. aj právny názor Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/141/2012). Podľa navrhovateľa, uvedenú činnosť by malo byť schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie, paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia (obdobný právny názor aj Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012). Navrhovateľ zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcov, títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne nemali ani žiadnu vedomosť (Krajský súd v Prešove sp. zn. 13Co/35/2012). Podľa navrhovateľa súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania (obdobný právny názor Ústavný súd SR v náleze II ÚS 78/03, tiež Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012). Pokiaľ vedľajší účastník argumentuje dôvodnosť priznania trov s poukazom na ust. § 137 O.s.p a na ustanovenie Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, k tomu navrhovateľ uviedol, že združenie odporcu v konaní nezastupuje a ustanovenie § 137 O.s.p. nemožno aplikovať v danom prípade, nakoľko toto ustanovenie priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vyhovie odvolaniu navrhovateľa, tzn. vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy v odvolacom konaní celkom vo výške 46,22 Eur s DPH, ktoré špecifikoval. Vo vyjadrení k odvolaniu vedľajší účastník uviedol, že vstup združenia do konania bol opodstatnený a spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity združenia, preto z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania objektívne a účelné. Konštatoval, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov, ktoré citoval. Aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené z prevažne laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. I napriek tomu, že neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík súd vyhodnocuje ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Práve vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože spotrebitelia sa nedokážu v súdnom konaní náležite brániť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v jeho napadnutej časti potvrdil ako správny a zaviazal navrhovateľa náhradou trov odvolacieho konania vo výške 38,52 Eur, ktoré špecifikoval. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 3 O.s.p.). Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania, ktorý došiel okresnému súdu dňa 14. 11. 2011. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 1Ro/463/2012-46 dňa 17. 09. 2012, voči ktorému podal odporca odpor. Vedľajší účastník oznámil vstup do konania podaním zo dňa 13. 09. 2012, pričom zároveň pripojil aj plnú moc pre advokáta. Vedľajší účastník na strane odporcu zaslal súdu vyjadrenie zo dňa 20. 11. 2012, v ktorom vzniesol námietku premlčania a zároveň uplatnil náhradu trov konania (č. l. 59 spisu). Okresný súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom čo do výroku o trovách konania zo dňa 10. 12. 2012. Odvolací súd sa danou vecou zaoberal v rozsahu, ktorým bol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bolo preto oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník, v danom prípade združenie založené na ochranu spotrebiteľov, sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať samostatne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť navrhovateľa o účelnosti vynaloženia takýchto trov je v rozpore so zákonnou garanciou na právo zastúpenia. Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by taktiež položiť otázku, či je nutné, aby vo všetkých sporoch navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom, to znamená, že navrhovateľ je zastúpený po odbornej stránke advokátskou kanceláriou, avšak na druhej strane toto právo pre druhého účastníka popiera s poukazom na to, že zbytočne sa navyšujú trovy konania. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. platí, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Okresný súd z daného ustanovenia správne vychádzal, teda správne aplikoval príslušnú právnu normu, nakoľko v danom prípade, keď vo veci samej (I. výrok napadnutého rozsudku) bol návrh navrhovateľa voči odporcovi zamietnutý, potom má úspešný odporca, resp. vedľajší účastník na jeho strane, nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ žiadal aplikovať ustanovenie § 150 ods. l O.s.p.. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z hľadiska ustanovenia § 150 O.s.p. za určitých okolností súd nemusí priznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi v prípade, ak sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom ide skôr o výnimočný prípad, kedy súd zohľadňuje celkové okolnosti prípadu, postoj účastníkov k veci v priebehu konania a ich sociálne zázemie. Pokiaľ ide o sociálne zázemie, táto skutočnosť u navrhovateľa zrejme neprichádza do úvahy. Z hľadiska vedľajšieho účastníka nedošlo k žiadnemu pochybeniu vo vzťahu k danému ustanoveniu, ktoré by malo za následok, že existujú také dôvody, pre ktoré by mu súd náhradu trov konania nemohol priznať. Je preto nepochybné, že pokiaľ navrhovateľ žiadal aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 150 O.s.p., súd mu nemohol vyhovieť, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ ani neuviedol žiaden relevantný dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia. V zmysle ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. pod dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno podradiť námietky navrhovateľa, a to účelnosť vynaložených trov konania, resp. právo vedľajšieho účastníka na zastupovanie. Z odvolania navrhovateľa vyplýva, akoby chcel vytvoriť nerovné podmienky pre účastníkov v konaní, keď navrhovateľ je právne zastúpený a toto právo vedľajšiemu účastníkovi ako riadnemu účastníkovi upiera. Popiera tak základný princíp „rovnosti zbraní“. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do tzv. spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, kedy sa mu ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov. Právo spotrebiteľov na vytváranie týchto združení upravujú príslušné smernice EÚ, napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES, ako aj článok 38 Charty základných práv EÚ. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, spotrebiteľského združenia - právnickej osoby, advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je ustanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní argumentoval s odvolaním sa na rozhodnutia iných odvolacích súdov, odvolací súd k tomu poznamenáva, že táto skutočnosť nie je pre toto rozhodnutie relevantná, pretože tunajší odvolací súd nie je takýmito rozhodnutiami viazaný. Tiež pokiaľ navrhovateľ poukazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, odvolací súd uvádza, že daný prípad je potrebné odlišovať od skutkového aj právneho stavu v citovanom náleze, v ktorom Ústavný súd SR neposudzoval, či všeobecný súd správne vyhodnotil účelnosť trov úspešného účastníka konania, ale posudzoval výlučne otázku, či nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia účastníkovi, ktorý disponuje vlastným právnym oddelením, t. j. viacerými pracovníkmi s právnickým vzdelaním, všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania, teda otázku, či všeobecný súd môže úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z dôvodov uvedených v zákone nepriznať, a ak tak učiní, či neodníme takémuto účastníkovi práva garantované v čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v odvolaní nenamietal správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal. Na základe týchto dôvodov, preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu čo do výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca i vedľajší účastníci na strane odporcu boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne a účelné trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu nerozhodoval. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil trovy odvolacieho konania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia) vo výške 38,52 Eur v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Za uvedený úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej, prináleží odmena vo výške 30,71 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška“) a režijná paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,81 Eur, teda spolu 38,52 Eur. Na základe uvedeného odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s týmto odvolacím konaním náhradu trov konania uplatnených v sume 38,52 Eur v súlade s jeho návrhom. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.