Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 29Cbi/6/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200560 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6011200560.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci navrhovateľa CHIRANA T.Injecta, a. s. so sídlom Dr. Alberta Schweitzera 194, 916 01 Stará Turá, IČO:35 812 443, zastúpeného JUDr. Mag. Jánom Čarnogurským, advokátom, Advokátska kancelária ULC Čarnogurský, s. r. o., Tvarožkova 5, Bratislava proti odporkyni JUDr. Vlaste Olekšákovej, D. XX, XXX XX Z., správkyni konkurznej podstaty úpadcu SPARTA, a. s., M. R. Štefánika 1833, Dolný Kubín, zastúpenej Pohanka & Partners, s. r. o., Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO:36 867 217, v mene spoločnosti koná JUDr. Ivan Pohanka, konateľ a advokát, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu takto r o z h o d o l : Súd žalobu v časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal určiť, že odporca je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu SPARTA, a. s. „v konkurze“ Dolný Kubín spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 2104/10852 na stavbe bez súpisného čísla Výrobná hala a na pozemku parc. č. XXXXX/X zastavané plochy o výmere XX.XXX m2, na ktorom stavba Výrobnej haly stojí, zapísané na LV č. XXXX k. ú., ktorý nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25. 5. 2001 a príslušného Dodatku č. 1 zamieta. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 534,35 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporkyne. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20. 2. 2014 domáha proti odporkyni vylúčenia veci z konkurznej podstaty úpadcu SPARTA, a. s. Dolný Kubín, a to predmetnej nehnuteľnosti citovanej v petite žaloby. Navrhovateľ sa okrem predmetnej nehnuteľnosti domáhal aj vylúčenia pohľadávok tuzemských, pohľadávky úpadcu č. 39 voči navrhovateľovi vo výške 182.754.942,--Sk. V tejto časti Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 35Cbi/5/2004-93 zo dňa 5. 12. 2005 zaviazal odporcu vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty predmetné pohľadávky. Súd predmetným rozsudkom vyhovel aj návrhu navrhovateľa na vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu a zároveň rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Voči tomuto rozsudku v časti prvého výroku podala odvolanie odporkyňa a Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 6Obo/211/2006-163 zo dňa 29. 11. 2007 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. decembra 2005 č. k. 35Cbi/5/2004-93 v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet zástupcu vo výške 642.698,16 Sk. Proti rozsudku Najvyššieho súdu SR podal dovolanie navrhovateľ a Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č. k. 1Obdo V 26/2008-192 zo dňa 24. 2. 2010 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č. k. 5Obo 45/2010-203 zo dňa 31. 3. 2011 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. 12. 2005 č. k. 35Cbi/5/2004-93 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po rozhodnutí dovolacieho aj odvolacieho súdu zostala predmetom žaloby povinnosť odporkyne vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu SPARTA, a. s. „v konkurze“, Dolný Kubín spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 2104/10852 na stavbe bez súpisného čísla - Výrobná hala a na pozemku parc. č. XXXX/ X, zastavané plochy o výmere XXXXX m2, na ktorom stavba Výrobnej haly stojí, zapísané na LV č. XXXX k. ú., ktorý navrhovateľ nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25. 5. 2001 a príslušného Dodatku č. 1. Navrhovateľ svoj nárok na vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu odôvodňoval tým, že predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25. 5. 2001 medzi spoločnosťou SC-A, a. s. (pôvodné obchodné meno úpadcu) a spoločnosťou TURAN Injecta, a. s. (pôvodné obchodné meno navrhovateľa). K uvedenej kúpnej zmluve bol dňa 27. 7. 2001 uzatvorený medzi stranami Dodatok č. 1. Na základe vyššie uvedenej zmluvy povolil dňa 13. 8. 2001 Katastrálny odbor Okresného úradu H. Z. H. N. vklad vlastníckeho práva navrhovateľa k Spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností (pod č. V XXXX/XXXX). Z predložených dokumentov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, ktoré boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu, aj napriek tomu konkurzný správca zahrnul spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam do konkurznej podstaty z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu. Podľa názoru správcu uvedená kúpna zmluva a príslušný dodatok č. 1 sú absolútne neplatné. Konkurzný správca mal za to, že kúpnou zmluvou a dodatkom nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu a vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu naďalej zostáva úpadca. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že kúpna zmluva spolu s dodatkom má všetky zákonné formálne aj obsahové náležitosti, neodporuje a neobchádza zákon a ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa v konaní namietala, že za predávajúceho podpísal predmetnú kúpnu zmluvu A. Z., ktorý konal v mene predávajúceho ako splnomocnený zástupca na základe plnej moci zo dňa 25. 5. 2001 s tým, že Z.. A. Z. nebol oprávnený podpísať v mene predávajúceho kúpnu zmluvu zo dňa 25. 5. 2001, nakoľko ho predávajúci k takémuto právnemu úkonu, ktorý si vyžaduje zo zákona písomnú formu nesplnomocnil a nevystavil mu potrebnú písomnú plnú moc. Tvrdila, že písomná plná moc zo dňa 25. 5. 2001 neobsahuje výslovné a určité splnomocnenie na podpísanie takéhoto právneho úkonu, na základe ktorého by bolo možné previesť spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam. Na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2014 splnomocnený právny zástupca navrhovateľa poukazoval na ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a mal za to, že Z.. A. Z. mal oprávnenie uzavrieť kúpnu zmluvu zo dňa 25. 5. 2001. Uviedol, že ak by dospel súd k záveru, že by túto vec posúdil ako exces z plnomocenstva, tak by v tomto prípade musel podľa ust. § 33 ods. 1 Obč. zákonníka nesúhlas splnomocniteľ oznámiť bez zbytočného odkladu. Má za to, že predávajúci, právny predchodca úpadcu musel vedieť kto za neho predmetnú zmluvu uzavrel, ak nemal oprávnenie ju uzavrieť, tak o tejto skutočnosti musel vedieť už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, teda 25. 5. 2001, prípadne dňa 13. 8. 2001 kedy došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti predložil krátkou cestou súdu aj právnemu zástupcovi odporkyne rozsudky súdov Slovenskej republiky, ktoré charakterizujú pojem „bez zbytočného odkladu“. Žiada žalobe vyhovieť a predmetnú nehnuteľnosť z konkurznej podstaty úpadcu vylúčiť. Právny zástupca odporkyne mal za to, že sa treba zaoberať práve excesom, teda či splnomocniteľ prekročil svoje oprávnenie, prípadne či bol daný súhlas, či tento súhlas oznámil, ktorá skutočnosť zatiaľ nebola riešená a navrhol, aby súd vypočul k tejto skutočnosti svedka P.. N. Z. predsedu predstavenstva úpadcu a aj pôvodného správcu konkurznej podstaty JUDr. Jozefa Hlinčíka. Ďalej uviedol, že k nesúhlasu s uzatvorenou kúpnou zmluvou došlo aj preto, že bola dohodnutá neprimerane nízka kúpna cena, ktorá ani nebola v celom rozsahu uhradená. Na otázku súdu, či bola predmetná nehnuteľnosť, ktorej vylúčenia sa navrhovateľ domáha odpredaná uviedol právny zástupca odporkyne, že po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k. 6Obo/211/2006-163 zo dňa 29. 11. 2007, ktorý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. decembra 2005 č. k. 35Cbi/5/2004-93 v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol, odporkyňa na základe opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27 - 24 K 304/2001 z 23. 5. 2008, ktorým bol správkyni konkurznej podstaty udelený súhlas na speňaženie majetku z konkurznej podstaty, a to aj nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa z konkurznej podstaty domáha navrhovateľ, tieto odpredala na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20. 6. 2008 uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty JUDr. Olekšákovou a DH Finance Slovakia, a. s. Bratislava. Aj splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že predmetné nehnuteľnosti sú v dnešnej dobe zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vlastníctvo spoločnosti MOC, s. r. o. Stará Turá a CH- PRINT, a. s. Stará Turá, ktoré spoločnosti vystupujú ako odporcovia v spore vedenom navrhovateľom CHIRANA T. Injecta, a. s. Stará Turá na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom v konaní 8Cb/422/2010 o určenie vlastníctva, ktorý súd návrhu navrhovateľa vyhovel, voči rozsudku bolo podané odvolanie zo strany odporcov 1/ a 2/, o ktorom do dnešného dňa odvolací súd nerozhodol. Na návrh právneho zástupcu odporkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 29Cbi/6/2011-248 zo dňa 22. februára 2013 konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 29Cbi/6/2011 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 8Cb/422/2010. Voči uzneseniu krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Obo/28/2013-287 zo dňa 27. februára 2014 uznesenie krajského súdu zmenil a návrh na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd okrem iného uviedol, že vylučovacia žaloba sa spravidla opiera o vlastnícke právo, výrokom rozhodnutia sa nerieši vlastnícke právo k predmetným veciam, i keď v konaní sa súd touto otázkou bude zaoberať ako otázkou predbežnou. Aktívne legitimovanou osobou na podanie vylučovacej žaloby je osoba, ktorá tvrdí, že vec nemala byť zaradená do súpisu konkurznej podstaty, z čoho vyplýva, že touto osobou by nemusel byť ani vlastník veci. Určovacia žaloba nebráni rozhodnutiu o vylučovacej žalobe. Súd vykonal dokazovanie, a to kúpnou zmluvou uzavretou medzi ST-A, a. s. Stará Turá ako predávajúcim a TURAN Injecta, a. s. Bratislava ako kupujúcim dňa 25. 5. 2001 Dodatkom č. 1 k zmluve z 27. 7. 2001, výpisom z LV č. XXXX, plnomocenstvom z 25. 5. 2001, Zmluvou o prevode akcií a o kúpe vymedzených aktív z 25. 5. 2001, jej prílohami, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 35Cbi/5/2004-93 zo dňa 5. decembra. 2005, rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 6Obo/201/2006-163 zo dňa 29. novembra 2007, uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 1Obdo V 26/2008-192 z 24. februára 2010, uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo/45/2010-203 zo dňa 31. marca 2011, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: Návrhom doručeným krajskému súdu dňa 20. 2. 2004 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni vylúčenia nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu a tiež pohľadávok. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 35Cbi/5/2004-93 zo dňa 5. decembra 2005 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Voči rozsudku podala odvolanie odporkyňa v časti výroku o vylúčení predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu, a v tejto časti Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu zamietol. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a následne Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Obo 45/2010-2013 zo dňa 31. 3. 2011 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. decembra 2005 č. k. 35 Cbi/5/2004-93 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol došlo na základe opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27-24K/304/2001 z 23. 5. 2008 k udeleniu súhlasu správkyni konkurznej podstaty na speňaženie majetku z konkurznej podstaty, a to aj nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa predmetnou žalobou navrhovateľ domáha. Na základe udeleného súhlasu potom odporkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty uzatvorila kúpnu zmluvu so spoločnosťou DH Finance Slovakia, a. s. Bratislava dňa 20. 6. 2008. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Podľa § 19 ods. 2 ZKV súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť (pokiaľ tak dotknutá osoba neurobí z vlastnej iniciatívy), aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Správca konkurznej podstaty zaradí do súpisu konkurznej podstaty každú vec, pohľadávku alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria alebo môžu patriť do podstaty aj keď je tu pochybnosť, či skutočne do podstaty patria. Osoba, ktorá uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do konkurznej podstaty je oprávnená podať vylučovaciu žalobu na základe toho, že vec bola správcom konkurznej podstaty zahrnutá do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Vylučovacie žaloby sa spravidla budú opierať o vlastnícke právo. Súd buď žalobu zamietne rozsudkom alebo uloží správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec zo súpisu podstaty. K predpokladom, za ktorých súd môže vyhovieť žalobe o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty patrí: 1/ že vec bola správcom konkurznej podstaty do príslušného úpadcu zapísaná do súpisu majetku konkurznej podstaty, 2/ excindačná žaloba je podaná osobou odlišnou od úpadcu a došla súdu najneskôr v posledný deň lehoty určenej tejto osobe k podaniu žaloby výzvou súdu, ktorý vyhlásil konkurz, 3/ odporcom je správca konkurznej podstaty, 4/ v dobe, keď súd rozhoduje o vylúčení veci (§ 154 ods. 1 O. s. p.) trvajú účinky konkurzu a vec je naďalej zapísaná v konkurznej podstate (nebola v medzi- období zo súpisu majetku konkurznej podstaty vylúčená správcom), 5/ osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale i to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty jej svedčí. V priebehu konania došlo k odpredaju nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa navrhovateľ domáha z konkurznej podstaty úpadcu, táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná a tieto nehnuteľnosti sa v čase rozhodovania súdu v súpise konkurznej podstaty nenachádzajú a nie sú ani zapísané do konkurznej podstaty úpadcu. Ak predmetné nehnuteľnosti opustili konkurznú podstatu speňažením, a to na základe kúpnej zmluvy z 20. 6. 2008, v zmysle opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, žaloba na vylúčenie uvedených nehnuteľností z konkurznej podstaty nie je dôvodná. Osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty sa totiž stáva vlastníkom takéhoto majetku bez zreteľa na to, či neskôr vyšlo najavo, že zapísaný a neskôr i speňažený majetok (alebo i jeho časť) v dobe speňaženia vlastnícky patril osobám iným. V takomto prípade má oprávnená osoba k dispozícii žalobu na vylúčenie náhradného peňažného plnenia, získaného správcom konkurznej podstaty za speňažený majetok z konkurznej podstaty. V prípade, že sa v konaní na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom to tvrdí, že navrhovateľ je vlastníkom uvedených nehnuteľností, bude si môcť ako oprávnená osoba podať žalobu na vylúčenie náhradného peňažného plnenia získaného za speňažený majetok správcom konkurznej podstaty, čo je však žaloba odlišná od žaloby o vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici t. č. pod č. k. 29Cbi/6/2011, keďže ako už bolo vyššie uvedené pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O. s. p.) a, keďže sa v čase vyhlásenia rozsudku predmetná nehnuteľnosť v konkurznej podstate nenachádza, nemohol súd túto nehnuteľnosť z konkurznej podstaty úpadcu vylúčiť, takýto rozsudok súdu by bol nevykonateľný, pretože by odporkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty nemala akú nehnuteľnosť z konkurznej podstaty úpadcu vylúčiť. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Preto sa súd ani nezaoberal skúmaním oprávnenia Jána Michalca uzavrieť kúpnu zmluvu, ani neskúmal, či došlo k prekročeniu splnomocnenia, a z tohto dôvodu zamietol aj návrh právneho zástupcu odporkyne na výsluch navrhovaných svedkov. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech odporkyne, ktorá bola v konaní úspešná. Odporkyňa si uplatnila písomným podaním doručeným súdu dňa 12. 11. 2011 trovy konania spolu vo výške 2.640,30 eur vrátane DPH. Ako tarifnú hodnotu použila sumu 112.489,98 eur (3.388.873,--Sk), rovnakú suma ako pri priznaných trovách konania, ktoré odporkyni priznal Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Obo/211/2006 zo dňa 29. 11. 2007. Odporkyňa si uplatnila 3 úkony právnej služby, prípravu a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní dňa 4. 2. 2013, dňa 10. 11. 2014 za každý úkon sumu 645,65 eur, 2 x náhradu režijného paušálu 7,81 eur, 1 x 8,04 eur, spolu 2.352,73 eur s DPH a ďalej si uplatnila náhradu cestovného a náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 4. 2. 2013, 10. 2. 2014 152 km priemerná spotreba 6,20 l, cena za liter 1,426 eur (4. 2. 2013), 1,295 eur (10. 11. 2014), počet začatých polhodín 6, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, náhrada za každú začatú polhodinu 13,02 eur (4. 2. 2013), 13,04 eur (10. 11. 2014), náhrada cestovného 41,19 eur (4. 2. 2013), 39,95 eur (10. 11. 2014), náhrada za stratu času 78,10 eur (4. 2. 2013), 80,40 eur (10. 11. 2014), spolu náhrada cestovného s náhradou za stratu času 287,57 eur s DPH. Pri náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. podľa ktorého ustanovenia je základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Predmetom konania je vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu, svojim charakterom sa jedná o jednu z foriem určovacej žaloby, keďže súd určuje, že je správca povinný vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu konkrétnu vec prípadne súd žalobu zamieta, preto je v tomto prípade namieste pri výške úkonu právnej služby použiť vyššie cit. ustanovenie. Súd potom priznal odporkyni 3 úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 4. 2. 2013, každý úkon vo výške 60,07 eur, 1 x účasť na pojednávaní dňa 10. 11. 2014 vo výške 61,85 eur, 2 x náhradu režijného paušálu vo výške 7,81 eur za rok 2013 a 1 x 8,04 eur za rok 2014, spolu vo výške 205,65 eur k tomu 20 % DPH vo výške 41,13 eur, t. j. úkony právnej služby spolu vo výške 246,78 eur s DPH. Zároveň priznal súd odporkyni náhradu cestovného a náhradu za stratu času tak, ako si ju vyčíslila, a to spolu s DPH vo výške 287,57 eur. Úkony právnej služby boli odporkyni priznané podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Z uvedeného dôvodu keďže súd považoval uvedenú žalobu za žalobu určovaciu, nestotožnil sa s vyčíslením trov konania právnym zástupcom odporkyne a úkon právnej služby vo výške 645,65 eur ako si ich uplatnil. Spolu boli odporkyni priznané trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 534,35 eur, ktoré je povinný navrhovateľ uhradiť na účet právneho zástupcu odporkyne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.