Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/37/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200370 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6012200370.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu: A. N. A. - WARP, Hrádocká 678/5, 962 63 Pliešovce, IČO: 30 452 881, zastúpeného Aequitas s.r.o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1040503/1/39865/2012 z 27.02.2012, č. 1040503/1/39878/2012 z 27.02.2012, č. 1040503/1/39884/2012 z 27.02.2012, č. 1040503/1/39889/2012 z 27.02.2012, č. 1040503/1/39899/2012 z 02.03.2012, č. 1040503/1/39903/2012 z 02.03.2012, č. 1040503/1/39906/2012 z 02.03.2012 a č. 1040503/1/39892/2012 z 02.03.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39865/2012 z 27.02.2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/76912/11/Uhr zo 16.11.2011, rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39878/2012 z 27.02.2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/76952/11/Uhr z 15.11.2011, rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39884/2012 z 27.02.2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/769882/11/Uhr z 15.11.2011, rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39889/2012 z 27.02.2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/77018/11/Uhr z 15.11.2011, rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39899/2012 z 02.03.2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/77424/11/Uhr z 21.11.2011, rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39903/2012 z 02.03.2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/77450/11/Uhr z 21.11.2011, rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39906/2012 z 02.03.2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/77456/11/Uhr z 21.11.2011, rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39892/2012 z 02.03.2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/77408/11/Uhr z 21.11.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.274,48 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 3.171,18 Eur a iné trovy konania vo výške 1.003,30 Eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.04.2012 domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39865/2012 z 27.02.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie - Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Zvolen (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č. 685/230/76912/11/Uhr zo dňa 16.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 v sume 1.002,42 Eur, napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39878/2012 z 27.02.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie - Dodatočný platobný výmer správcu dane č. 685/230/76952/11/Uhr zo dňa 15.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 1.917,14 Eur, napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39884/2012 z 27.02.2012, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie - Dodatočný platobný výmer správcu dane č. 685/230/769882/11/Uhr zo dňa 15.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 v sume 1.928,46 Eur tak, že vyrubený rozdiel dane znížil na sumu 1.817,09 Eur, napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39889/2012 z 27.02.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie - Dodatočný platobný výmer správcu dane č. 685/230/77018/11/Uhr zo dňa 15.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 2.514,14 Eur, napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39892/2012 z 02.03.2012, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie - Dodatočný platobný výmer správcu dane č. 685/230/77408/11/Uhr zo dňa 21.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 2.989,01 Eur tak, že zvýšil vyrubený rozdiel DPH na sumu 3.069,04 Eur, napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39899/2012 z 02.03.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie - Dodatočný platobný výmer správcu dane č. 685/230/77424/11/Uhr zo dňa 21.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 v sume 2.815,04 Eur, napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39903/2012 z 02.03.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie - Dodatočný platobný výmer správcu dane č. 685/230/77450/11/Uhr zo dňa 21.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 v sume 2.351,55 Eur a napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/39906/2012 z 02.03.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie - Dodatočný platobný výmer správcu dane č. 685/230/77456/11/Uhr zo dňa 21.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 1.129,65 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca ako živnostník podnikal od r. 1993 v oblasti cestnej nákladnej dopravy. V r. 2007-2008 vykonával pre rôznych odberateľov prepravu tovaru. O každej preprave vystavil ručnú (perom spísanú) faktúru, ktorá bola odberateľom uhradená. Žalobca z vyfakturovaných faktúr odviedol príslušnému daňovému úradu (štvrťročný platca DPH) daň, ktorú riadne zaplatil. Žalobca v žalobe uviedol, že v priebehu zdaňovacieho obdobia z praktických dôvodov pre vlastnú evidenciu zhrnul ručne spísané faktúry na jeden dokument, ktorý označil ako faktúra (ďalej žalobcom v žalobe označovaná ako „súhrnná faktúra“). Správca dane pri daňovej kontrole zaujal stanovisko, že žalobca reálne vystavil „súhrnné faktúry“ a v súvislosti s nimi si nesplnil svoju daňovú povinnosť, čím porušil § 19 ods. 2 a § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z. alebo „Zákon o DPH“). Žalobcovi na základe tohto názoru vyrubil daň dodatočnými platobnými výmermi spolu vo výške 16.647,30 Eur. Žalobca sa voči dodatočným platobným výmerom správcu dane odvolal, pričom o odvolaní rozhodol žalovaný svojimi rozhodnutiami (napadnuté rozhodnutia), v ktorých súhlasil s argumentáciou daňového úradu a výhrady žalobcu nevzal do úvahy. Žalobca v žalobe namietal, že súhrnné faktúry neboli podpísané, opečiatkované, neboli zaslané odberateľovi, neboli uhradené a nedošlo k reálnemu vykonaniu prepravy. Žalobca ich nepovažoval za faktúry v zmysle Zákona o DPH, preto ich nezahrnul do daňového priznania a považoval ich len za svoju „internú evidenciu“. Uvedené faktúry podľa žalobcu nemožno považovať ani za „súhrnnú faktúru“ v zmysle § 75 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.. Poukázal na ustanovenia Zákona o DPH upravujúce vznik daňovej povinnosti, keď v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby, prípadne za podmienok uvedených v § 19 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. dňom prijatia platby. Z cit. zákona nevyplýva, že by daňová povinnosť vznikla na základe vystavenia faktúry. Vystavenie faktúry je v zmysle § 71 a nasl. cit. zákona povinnosťou platiteľa v zákonom stanovených prípadoch, t.j. žalobcovi vznikne povinnosť vystaviť faktúru len v prípade, ak poskytol službu, alebo prijal pred poskytnutím služby platbu. Samotné vystavenie faktúry však neznamená, že k dodaniu tovaru alebo služby reálne došlo. V tomto prípade k preprave tovaru zo strany žalobcu v skutočnosti nedošlo, a preto žalobcovi nevznikla daňová povinnosť. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že postup žalovaného i správcu dane, keď sa napriek námietkám nezaoberal tým, či došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov (dodaniu služby podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.) a ku vzniku daňovej povinnosti a pri rozhodovaní sa obmedzil len na výpočet DPH z predložených dokladov, je porušením § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný správca dane v danom prípade nesprávne vychádzal z porušenia ust. § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. žalobcom, pretože cit. ustanovenie rieši otázku správneho výpočtu dane v prípade, ak došlo k vzniku daňovej povinnosti. Nie je možné zamieňať prípad nesprávne vypočítanej dane s prípadom, ak je vystavený dokument (označený ako faktúra), v ktorom je daň vypočítaná, avšak k vzniku daňovej povinnosti nedošlo. Toto ustanovenie podľa žalobcu nie je možné vykladať tak, že vystavením faktúry automaticky vzniká daňovému subjektu daňová povinnosť. V prípade žalobcom vystavených dokumentov nemožno podľa žalobcu hovoriť o faktúre, pretože po preskúmaní jeho skutočného obsahu je zrejmé, že mu chýbajú taxatívne vymedzené náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. d/ a f/ Zákona o DPH. V „súhrnných faktúrach“ za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2007 a IV. štvrťrok 2008 nie je uvedený dátum, kedy bol tovar alebo služba dodaná. „Súhrnné faktúry“ za obdobie I. - III. štvrťrok 2008 tento dátum síce obsahujú, ale zo strany žalobcu išlo len o administratívnu chybu, keďže účel vystavenia týchto dokumentov bol vždy rovnaký, t.j. vnútorná evidencia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3SžoKS-68/2006 zo dňa 13.10.2006. Podľa žalobcu samotné vystavenie faktúry nie je dôvodom k daňovej povinnosti, navyše k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby v tomto prípade v skutočnosti nedošlo. Vyrubenie a vybratie dane je preto v rozpore s účelom Zákona o DPH, ako aj ust. § 2 písm. a/ Daňového poriadku. Žalobca z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia - platobné výmery správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe vzťahujúcim sa k jednotlivým zdaňovacím obdobiam I. - IV. štvrťrok 2007 a I. - IV. štvrťrok 2008 zotrval na dôvodoch napadnutých rozhodnutí. Vo vyjadreniach uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2007, výsledkom ktorej bol Protokol č. 685/320/73097/2011/Rei zo dňa 28.10.2011, ktorý bol prerokovaný so žalobcom 15.11.2011. Rovnako u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 685/320/73103/2011/Rei zo dňa 28.10.2011, ktorý bol prerokovaný so žalobcom 15.11.2011. Na základe zistení z daňových kontrol správca dane vydal dodatočné platobné výmery za jednotlivé zdaňovacie obdobia, ktorými žalobcovi vyrubil rozdiel DPH z uskutočnených a fakturovaných služieb nákladnej prepravy v tuzemsku, ktoré žalobca nezaevidoval v evidencii DPH, nepriznal v podanom daňovom priznaní a neodviedol do štátneho rozpočtu SR. Za I. štvrťrok 2007 bol správcom dane vyrubený rozdiel DPH v sume 1.002,42 Eur. Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane ručne vypísané odberateľské faktúry (č. VF2007/17, VF2007/001, VF2007/002, VF2007/009, VF2007/18, VF2007/010 a VF2007/19), predmetom ktorých bola preprava tovaru v tuzemsku motorovými vozidlami ev. č. T. a T. pre rôznych odberateľov. Žalovaný vo vyjadrení podrobne opísal skutkové zistenia z vykonanej daňovej kontroly, z ktorých vyplýva, že fakturované služby, ktoré boli predmetom odberateľských faktúr ručne vypísaných (č. VF2007/17, VF2007/001 a VF2007/002), boli reálne uskutočnené, čo potvrdil aj odberateľ (PREMAC s.r.o.), žalobca uvedenú skutočnosť nerozporoval. Reálnosť fakturovaných plnení deklarovaných na odberateľských faktúrach č. VF2007/009, VF2007/18, VF2007/010 a VF2007/19 správca dane u odberateľov nepreveroval, avšak žalobca ich reálne plnenie nerozporoval. Žalobca žiadnu z vyššie uvedených odberateľských faktúr neuviedol v záznamoch o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 (v žalobcom označenom „Zozname DPH dokladov“). Podľa tohto Zoznamu, ktorý predložil žalobca za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 vykázal žalobca zdaniteľné obchody vo výške základu dane 419.223,57 Sk (13.915,67 Eur) a k nemu prislúchajúcu 19% DPH v sume 79.652,50 (2.643,98 Eur), čo uviedol aj v podanom daňovom priznaní na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie ako zdaniteľné obchody. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca z plnení fakturovaných týmito odberateľskými faktúrami nezaevidovanými v Zozname DPH dokladov nepriznal a neodviedol DPH do štátneho rozpočtu SR. Správca dane vyčíslil z týchto ručne vystavených odberateľských faktúr DPH vo výške 27.529,- Sk (913,79 Eur), pretože žalobca bol povinný z fakturovaných služieb priznať a odviesť DPH v zmysle § 69 ods. 1 a § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.. Preto dorubil žalobcovi rozdiel dane na výstupe za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 vo výške 27.529,- Sk (913,79 Eur). Pri odberateľských faktúrach, ktoré neboli predmetom preskúmavania ich reálneho plnenia u žalobcom deklarovaných odberateľov, správca dane uviedol aj porušenie ust. § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z.. Správca dane o zistených skutočnostiach informoval v priebehu daňovej kontroly aj žalobcu a ten následne správcovi dane predložil ďalšie (počítačom vystavené) odberateľské faktúry č. 2008012, 2008142, 2008061, 2008102, 2007098, 2007040, 200795 vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. Zvolen. Žalobca tvrdil, že všetky faktúry vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. vystavil pre vlastnú potrebu ako zoznam k ručným faktúram, tieto odberateľovi neposlal, neboli ním zaplatené a pre AUTOMOT s.r.o. nevykonal žiadnu prepravu. V zozname DPH dokladov predložených žalobcom za I. štvrťrok 2007 nebola zaevidovaná žiadna zo žalobcom dodatočne predložených faktúr vystavených pre spoločnosť AUTOMOT s.r.o., t.j. DPH uvedená na faktúrach pre túto spoločnosť nebola v tomto zdaňovacom období priznaná a odvedená. Žalobca až v odvolacom konaní uviedol, že ručné faktúry vystavené za I. štvrťrok 2007 boli zaradené do Zoznamu DPH dokladov pod číslom faktúr 2007002 a 2007010, z ktorých bola DPH uhradená. Žalovaný uviedol, že faktúra č. 2007002 a 2007010, na ktorú žalobca poukazuje ako na „zoznam vydaných faktúr“ a nazývajú „súhrnná faktúra“ obsahuje stanovené náležitosti, o.i. označenie dodávateľa (žalobca) a odberateľa (PREMAC s.r.o. Bratislava), a nie spoločnosti AUTOMOT s.r.o. Zvolen, ako to tvrdil žalobca v priebehu daňovej kontroly. Na faktúrach je uvedený dátum vystavenia faktúry, dátum daňovej povinnosti i dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách. Predmetom fakturácií na obidvoch dokladoch je preprava tovaru a ako vystavovateľ je uvedený žalobca. K námietke žalobcu, že faktúry č. 2007002 a 2007010 vystavené pre odberateľa PREMAC s.r.o. označené v žalobe ako „súhrnné faktúry“ nikdy nepodpísal a neopečiatkoval, nepovažuje ich za faktúry v zmysle Zákona o DPH, ale za svoju internú evidenciu o vykonaných prepravách, ktorá v sebe zahrňovala už vykonané prepravy, ku ktorým vystavoval pre každého odberateľa samostatné faktúry, a preto len na základe vystavených faktúr nevznikla daňová povinnosť, žalovaný uviedol, že žalobca tieto sám zaevidoval do Zoznamu DPH dokladov, ktorý korešponduje s podaným daňovým priznaním. Uvedené faktúry č. 2007002 s dátumom 30.01.2007 a č. 2007010 s dátumom 20.03.2007 boli zaevidované do Zoznamu DPH uvedenú na faktúrach uvedených v tomto Zozname v celkovej výške 79.653,- Sk (2.643,99 Eur) uviedol žalobca do daňového priznania. Žalobcova námietka o nepriznaní tejto dane z uvedených faktúr preto nie je pravdivá. Žalovaný považoval za právne irelevantnú aj žalobcovu námietku k porušeniu ust. § 75 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z., pretože túto argumentáciu v napadnutom rozhodnutí nepoužil. Predmetom vyrubeného rozdielu dane nie je DPH zo súhrnných faktúr, ktoré žalobca nepovažoval za faktúry, ale DPH z uskutočnených služieb nákladnej dopravy v tuzemsku z ručne vyhotovených faktúr predložených ku kontrole, pričom prepravné služby uvedené vo faktúrach boli reálne uskutočnené, čo potvrdil aj žalobca, avšak z týchto faktúr nepriznal a neodviedol daň, čo je v rozpore s ust. § 69 ods. 1 a § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.. Pokiaľ žalobca vystavil na počítači pre spoločnosť PREMAC faktúry č. 2007002 a č. 2007010, z ktorých žalobca sám priznal DPH a odviedol daň vo výške 33.533,10 Sk (1.113,09 Eur), hoci následne tvrdil, že plnenie uvedené na týchto faktúrach nevykonal, podľa žalovaného mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., ale žalobca bol povinný odviesť daň uvedenú na týchto faktúrach podľa § 71 ods. 6 cit. zákona. Žalovaný poukázal na to, že Zákon o DPH i ust. § 71 ods. 6 korešponduje so Smernicou Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006. V zmysle čl. 203 tejto Smernice DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Žalobcove tvrdenie, že „súhrnné faktúry“ nepovažuje za faktúry, pretože neboli nikomu zaslané, nik ich neuhradil a daň bude zaplatená duplicitne, je preto podľa žalovaného irelevantné, pretože žalobca daň uviedol na faktúrach a v zmysle čl. 203 Smernice bol tak povinný uvedenú daň zaplatiť. Námietku žalobcu o nesprávnom výklade ust. § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. preto považoval za právne irelevantnú, pričom poukázal aj na rozhodnutia Súdneho dvora ES v prípade C-454/98 a C-342/87. K poukazu žalobcu na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3SžoKS-68/2006 žalovaný uviedol, že tento nie je možné aplikovať, pretože sa týka nároku na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., ktorý je viazaný na formálnu existenciu faktúry platiteľa, ktorá musí mať zákonom predpísané náležitosti (§ 71 zák. č. 222/2004 Z.z.). K námietke žalobcu, že žalovaný neprihliadol na možnosť, že predmetné faktúry by mohli byť len dokumentmi vlastnej evidencie a neskúmal, či naozaj došlo k preprave (k dodaniu služby), čím porušil zásady správy daní, žalovaný uviedol, že výberovým spôsobom preveroval žalobcom fakturované plnenie z niektorých faktúr, ktoré boli predmetom vyrubeného rozdielu dane u deklarovaných odberateľov, čo zaznamenal v Zápisnici z 25.10.2011. DPH uvedená na faktúrach, u ktorých bolo preukázané, že k dodaniu prepravných služieb došlo a ktoré žalobca nepriznal a neodviedol v kontrolovanom zdaňovacom období, bola predmetom vyrubeného rozdielu dane z titulu uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Reálne dodanie služieb deklarovanými faktúrami, ktoré žalobca považuje za zoznamy faktúr a nazýva ich „súhrnné faktúry“, nebol dôvod skúmať a preverovať, pretože žalobca ako platiteľ DPH vystavil faktúry, na ktorých uviedol DPH a v zmysle § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. bol povinný daň uvedenú na faktúre zaplatiť. Žalovaný napokon uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie v súlade s § 2 zák. č. 511/1992 Zb., dôkazy vyhodnotil podľa § 2 ods. 3 cit. zákona, a preto na dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný trval a žalobu navrhol zamietnuť. Za II. štvrťrok 2007 bol správcom dane vyrubený rozdiel DPH v sume 1.917,14 Eur z uskutočnených a fakturovaných služieb nákladnej prepravy v tuzemsku, ktoré žalobca ako daňový subjekt nezaevidoval v evidencii DPH, nepriznal v podanom daňovom priznaní a DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie neodviedol do štátneho rozpočtu SR. Počas daňovej kontroly predložil správcovi dane ručne vypísané odberateľské faktúry č. VF2007/34, VF2007/37, VF2007/40, VF2007/25, VF2007/20, VF2007/27, VF2007/26, VF2007/42, VF2007/35, VF2007/28, VF2007/29, VF2007/30, VF2007/39, VF2007/33, VF2007/27, VF2007/36, VF2007/41, VF2007/38, VF2007/23, VF2007/24 a VF2007/31, predmetom ktorých bola preprava tovaru motorovými vozidlami ev. č. T T T ZV499YO a ZV361BL pre rôznych odberateľov. Služby, ktoré boli predmetom týchto faktúr, boli reálne uskutočnené, čo potvrdili aj náhodne vybraní odberatelia a žalobca uvedenú skutočnosť nerozporoval. Tieto odberateľské faktúry žalobca neuviedol v záznamoch o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 (v žalobcom označenom „Zozname DPH dokladov“). Podľa tohto Zoznamu, ktorý predložil žalobca za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 vykázal žalobca zdaniteľné obchody vo výške základu dane 926.964,69 Sk a k nemu prislúchajúcu 19% DPH v sume 176.123,36 Sk, čo uviedol aj v podanom daňovom priznaní na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie ako zdaniteľné obchody. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca z plnení fakturovaných týmito odberateľskými faktúrami nezaevidovanými v Zozname DPH dokladov nepriznal a neodviedol DPH do štátneho rozpočtu SR. Správca dane preto vyčíslil z týchto ručne vystavených odberateľských faktúr DPH vo výške 56.197,- Sk, pretože žalobca bol povinný z fakturovaných služieb priznať a odviesť DPH v zmysle § 69 ods. 1 a § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.. Preto dorubil žalobcovi rozdiel dane na výstupe za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 vo výške 56.197,- Sk. Pri odberateľských faktúrach, ktoré neboli predmetom preskúmavania ich reálneho plnenia u žalobcom deklarovaných odberateľov, správca dane uviedol aj porušenie ust. § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z.. Správca dane o zistených skutočnostiach informoval v priebehu daňovej kontroly žalobcu a ten následne správcovi dane predložil ďalšie (počítačom vystavené) odberateľské faktúry č. 2008012, 2008142, 2008061, 2008102, 2007098, 2007040, 200795 vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. Zvolen. Žalobca tvrdil, že všetky faktúry vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. vystavil pre vlastnú potrebu ako zoznam k ručným faktúram, tieto odberateľovi neposlal, neboli ním zaplatené a pre AUTOMOT s.r.o. nevykonával žiadnu prepravu. Žalobca až v odvolacom konaní uviedol, že ručné faktúry vystavené za II. štvrťrok 2007 boli zaradené do Zoznamu DPH dokladov pod číslom faktúr 2007040. Na uvedenej faktúre je uvedený ako dodávateľ žalobca a ako odberateľ spoločnosť AUTOMOT, vrátane dátumu vystavenia faktúry, dátumu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, i dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách, pričom ako vystavovateľ je uvedený žalobca. Faktúry, na ktoré žalobca poukazuje ako na „súhrnné faktúry“ sám žalobca zaevidoval do Zoznamu DPH dokladov, ktorý korešponduje s podaným daňovým priznaním. V Zozname DPH dokladov za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 bola faktúra č. 2007040 zaevidovaná pod č. 2007040, dátum 30.04.2007 vo výške základu dane 366.527,30 Sk a DPH vo výške 69.640,20 Sk. DPH v tejto výške uvedená na tomto doklade vstupuje do súčtového riadku „príjem“ stĺpca DPH 19% v celkovej sume 176.123,36 Sk, ktorú žalobca uviedol do daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007. Z uvedeného pre žalovaného vyplynulo, že uvedenú faktúru žalobca zahrnul do daňového priznania, a teda sám žalobca DPH uvedenú na tejto faktúre priznal v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, a naopak nepriznal DPH z ručne vystavených faktúr v celkovej výške 56.197,- Sk. Pokiaľ žalobca vystavil na počítači v zdaňovacom období II. štvrťrok 2007 pre spoločnosť AUTOMOT s.r.o. faktúru č. 2007040, priznal a odviedol DPH uvedenú na tejto faktúre v sume 69.649,20 Sk, hoci následne tvrdil, že plnenie uvedené na tejto faktúre nevykonal, podľa žalovaného mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., ale žalobca bol povinný odviesť daň uvedenú na týchto faktúrach podľa § 71 ods. 6 cit. zákona. Ďalšia argumentácia žalovaného je zhodná s argumentáciou uvedenou vo vyjadrení týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia I. štvrťrok 2007. Za III. štvrťrok 2007 bol správcom dane vyrubený rozdiel DPH v sume 1.928,46 Eur (59.097,- Sk) z uskutočnených a fakturovaných služieb nákladnej prepravy v tuzemsku, ktoré žalobca nezaevidoval v evidencii DPH, nepriznal v podanom daňovom priznaní a neodviedol do štátneho rozpočtu SR. Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane ručne vypísané odberateľské faktúry č. VF2007/73, VF2007/43, VF2007/44, VF2007/45, VF2007/46, VF2007/48, VF2007/50, VF2007/54, VF2007/55, VF2007/57, VF2007/72, VF2007/67, VF2007/59, VF2007/68, VF2007/47, VF2007/49, VF2007/52, VF2007/54, VF2007/61, VF2007/63, VF2007/66, VF2007/70, VF2007/65 a VF2007/71, predmetom ktorých bola preprava tovaru motorovým vozidlom ev. č. T. pre rôznych odberateľov. Služby, ktoré boli predmetom týchto faktúr, boli reálne uskutočnené, čo potvrdili aj náhodne vybraní odberatelia a žalobca uvedenú skutočnosť nerozporoval. Tieto odberateľské faktúry žalobca neuviedol v záznamoch o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 (v žalobcom označenom „Zozname DPH dokladov“). Podľa tohto Zoznamu, ktorý predložil žalobca za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 vykázal žalobca zdaniteľné obchody vo výške základu dane 1.122.305,65 Sk a k nemu prislúchajúcu 19% DPH v sume 213.238,04 Sk, čo uviedol aj v podanom daňovom priznaní na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie ako zdaniteľné obchody. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca z plnení fakturovaných týmito odberateľskými faktúrami nezaevidovanými v Zozname DPH dokladov nepriznal a neodviedol DPH do štátneho rozpočtu SR. Správca dane preto vyčíslil z týchto ručne vystavených odberateľských faktúr DPH vo výške 56.197,- Sk, pretože žalobca bol povinný z fakturovaných služieb priznať a odviesť DPH v zmysle § 69 ods. 1 a § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.. Preto dorubil žalobcovi rozdiel dane na výstupe za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 vo výške 52.911,- Sk. Pri odberateľských faktúrach, ktoré neboli predmetom preskúmavania ich reálneho plnenia u žalobcom deklarovaných odberateľov, správca dane uviedol aj porušenie ust. § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z.. Správca dane o zistených skutočnostiach informoval v priebehu daňovej kontroly žalobcu a ten následne správcovi dane predložil ďalšie (počítačom vystavené) odberateľské faktúry č. 2008012, 2008142, 2008061, 2008102, 2007098, 2007040, 200795 vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. Zvolen. Žalobca tvrdil, že všetky faktúry vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. vystavil pre vlastnú potrebu ako zoznam k ručným faktúram, tieto odberateľovi neposlal, neboli ním zaplatené a pre AUTOMOT s.r.o. nevykonal žiadnu prepravu. Žalobca až v odvolacom konaní uviedol, že ručné faktúry vystavené za III. štvrťrok 2007 boli zaradené do Zoznamu DPH dokladov faktúr pod č. 2007095. Žalovaný uviedol, že faktúra č. 2007095, na ktorú žalobca poukazuje ako na zoznam vydaných faktúr a nazýva ju súhrnná faktúra, obsahuje stanovené náležitosti, o.i. označenie dodávateľa (žalobcu) a odberateľa spoločnosť AUTOMOT, s.r.o. Zvolen. Na faktúre je uvedený dátum vystavenia faktúry, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, i dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách v sume 84.108,90 Sk, pričom ako vystavovateľ je uvedený žalobca. Faktúry, na ktoré žalobca poukazuje ako na „súhrnné faktúry“ sám žalobca zaevidoval do Zoznamu DPH dokladov, ktorý korešponduje s podaným daňovým priznaním. V Zozname DPH dokladov za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 bola faktúra č. 2007095 zaevidovaná pod č. 2007095, dátum 30.09.2007 vo výške základu dane 442.678,30 Sk a DPH 19% vo výške 84.108,90 Sk. DPH vo výške 84.108,90 uvedená na tomto doklade vstupuje do súčtového riadku „príjmy“ stĺpca DPH 19% v celkovej sume 213.238,04 Sk, ktorú žalobca uviedol do daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 v sume 213.239,- Sk. Z uvedeného pre žalovaného vyplynulo, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že uvedenú faktúru nezahrnul do daňového priznania. V skutočnosti sám žalobca DPH uvedenú na tejto faktúre priznal v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007, a naopak nepriznal DPH z ručne vystavených faktúr v celkovej výške 52.911,- Sk. Predmetom vyrubeného rozdielu dane nie je DPH zo súhrnných faktúr, ktoré žalobca nepovažoval za faktúry, ale len za evidenciu o vykonaných prepravách (faktúra č. 2007095), ale DPH z uskutočnených služieb nákladnej dopravy v tuzemsku, za ktoré žalobca ručne vyhotovil a ku kontrole predložil odberateľské faktúry, pričom prepravné služby uvedené vo faktúrach boli reálne uskutočnené, čo potvrdil aj žalobca, avšak z týchto faktúr nepriznal a neodviedol daň, čo je v rozpore s § 69 ods. 1 a § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.. Pokiaľ žalobca vystavil na počítači v zdaňovacom období III. štvrťrok 2007 pre spoločnosť AUTOMOT s.r.o. faktúru č. 2007095, sám žalobca priznal a odviedol DPH uvedenú na tejto faktúre v sume 84.108,90 Sk, hoci následne tvrdil, že plnenie uvedené na tejto faktúre nevykonal, podľa žalovaného mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. z titulu dodania služieb, ale žalobca bol ako platiteľ povinný odviesť daň uvedenú na tejto faktúre z dôvodu, že ju uviedol na faktúre podľa § 71 ods. 6 cit. zákona. Ďalšia argumentácia žalovaného je zhodná ako vo vyjadrení týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia I. štvrťrok 2007. Za IV. štvrťrok 2007 bol správcom dane vyrubený rozdiel DPH v sume 2.514,14 Eur z uskutočnených a fakturovaných služieb nákladnej prepravy v tuzemsku, ktoré žalobca nezaevidoval v evidencii DPH, nepriznal v podanom daňovom priznaní DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie neodviedol do štátneho rozpočtu SR. Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane ručne vypísané odberateľské faktúry č. VF2007/78, VF2007/79, VF2007/88, VF2007/92, VF2007/93, VF2007/94, VF2007/1, VF2007/80, VF2007/82, VF2007/89, VF2007/77, VF2007/76, VF2007/81 a VF2007/87, predmetom ktorých bola preprava tovaru v tuzemsku motorovým vozidlom ev. č. ZV342BL pre rôznych odberateľov. Služby, ktoré boli predmetom týchto faktúr, boli reálne uskutočnené, čo bolo u náhodne vybratých odberateľov správcom dane overené. Tieto odberateľské faktúry žalobca neuviedol v záznamoch o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007. Správca dane preto z týchto odberateľských faktúr dorubil žalobcovi rozdiel dane na výstupe za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 74.999,- Sk. Žalobca v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 18.07.2011 prisľúbil predložiť vysvetlenie a dôkazy o vysporiadaní dani k ručne vystaveným faktúram, pričom 25.07.2011 predložil faktúry č. 2008012, 2008142, 2008061, 2008102, 2007098, 2007040, 200795 vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. Zvolen s tým, že tieto počítačom vystavené faktúry vystavil pre vlastnú potrebu ako zoznam k ručným faktúram za určité obdobie, aby mal prehľad o odberateľoch a o dani, ktorú mal odviesť. Tieto faktúry pre AUTOMOT s.r.o. neodoslal, pretože pre neho nevykonával žiadnu prepravu. Podľa odvolania mali byť ručne vystavené faktúry za IV. štvrťrok 2007 zaradené do Zoznamu DPH dokladov súhrnne ako faktúra č. 2007098. Žalovaný však z obsahu tohto dokladu zistil, že ide o faktúru voči spoločnosti AUTOMOT s.r.o. Zvolen. Žalobca v žalobe tvrdí, že išlo o internú evidenciu a žalovaný k tomu uviedol, že išlo o doklad, ktorý žalobca sám zaevidoval do zoznamu DPH dokladov, pričom tento zoznam korešponduje s podaným daňovým priznaním. V Zozname DPH dokladov za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 bola faktúra č. 2007098 zaevidovaná pod týmto číslom s dátumom 04.10.2007 vo výške základu dane 385.392,- Sk s DPH 19% vo výške 73.224,50 Sk. Správca dane preto považoval DPH uvedenú na tejto faktúre za priznanú a odvedenú. Sám žalobca teda DPH uvedenú na tejto faktúre priznal v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 a naopak, nepriznal DPH z ručne vystavených faktúr, ako je uvedené vyššie. Predmetom vyrubeného rozdielu dane je DPH z uskutočnených služieb uvedených na faktúrach, ktoré predložil ku kontrole žalobca. Žalovaný k žalobným dôvodom o nedostatku náležitostí faktúr a neuskutočnení zdaniteľného plnenia uviedol, že žalobca ako platiteľ DPH vystavil faktúry, na ktorých uviedol DPH a v súlade s § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. DPH na týchto faktúrach priznal a odviedol do štátneho rozpočtu SR. Nie je v právomoci ani prvostupňového správneho orgánu, ani žalovaného zohľadniť DPH uvedenú na faktúrach z fakturovaných, aj keď neuskutočnených plnení bez toho, aby predtým nápravu vykonal žalobca, t.j. platiteľ dane, ktorý vystavil faktúry. Ďalšia argumentácia žalovaného je zhodná ako vo vyjadrení týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia I. štvrťrok 2007. Za I. štvrťrok 2008 bol správcom dane vyrubený rozdiel DPH v sume 2.989,01 Eur (90.047,- Sk). Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane ručne vypísané odberateľské faktúry č. VF2008/5, VF2008/6, VF2008/7, VF2008/8, VF2008/13, VF2008/20, VF2008/23, VF2008/2, VF2008/3, VF2008/16, VF2008/19, VF2008/15, VF2008/18, VF2008/21, VF2008/17, VF2008/22, VF2008/11, VF2008/9, VF2008/14, VF2008/10, VF2008/12 a VF2008/4, predmetom ktorých bola preprava tovaru v tuzemsku motorovým vozidlom ev. č. T pre rôznych odberateľov. Služby, ktoré boli predmetom týchto faktúr, boli reálne uskutočnené, čo bolo u náhodne vybratých odberateľov správcom dane overené a žalobca uvedenú skutočnosť nerozporoval. Tieto odberateľské faktúry žalobca neuviedol v záznamoch o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008. Správca dane preto z týchto odberateľských faktúr dorubil žalobcovi rozdiel dane na výstupe za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 70.061,- Sk. Pri odberateľských faktúrach, ktoré neboli predmetom preskúmavania ich reálneho plnenia u žalobcom deklarovaných odberateľov, správca dane uviedol i porušenie ust. § 71 ods. 6 Zákona o DPH. Správca dane o zistených skutočnostiach informoval v priebehu daňovej kontroly aj žalobcu a ten následne správcovi dane predložil ďalšie (počítačom vystavené) odberateľské faktúry č. 2008012, 2008142, 2008061, 2008102, 2007098, 2007040, 200795 vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. Zvolen. Žalobca tvrdil, že všetky faktúry vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. vystavil pre vlastnú potrebu ako zoznam k ručným faktúram, tieto odberateľovi neposlal, neboli ním zaplatené a pre AUTOMOT s.r.o. nevykonal žiadnu prepravu. Podľa odvolania mali byť ručne vystavené faktúry za I. štvrťrok 2008 zaradené do Zoznamu DPH dokladov súhrnne ako faktúra č. 2008012. Žalovaný však z obsahu tohto dokladu zistil, že ide o faktúru voči spoločnosti AUTOMOT s.r.o. Zvolen. Žalobca v žalobe tvrdí, že išlo o internú evidenciu a žalovaný k tomu uviedol, že išlo o doklad, ktorý žalobca sám zaevidoval do zoznamu DPH dokladov, pričom tento zoznam korešponduje s podaným daňovým priznaním. V Zozname DPH dokladov za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 bola faktúra č. 2008012 zaevidovaná pod týmto číslom s dátumom 31.03.2008 vo výške základu dane 451.332,70 Sk s DPH 19% vo výške 85.753,20 Sk, ktorá daň uvedená na tomto doklade vstupuje do súčtového riadku „príjmy“ stĺpca DPH v celkovej sume 215.259,50 Sk a je predmetom dorubenia dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Pokiaľ žalobca vystavil na počítači faktúru č. 2008012, hoci by aj plnenie fakturované na tejto faktúre nevykonal, žalobcovi by nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania fakturovaného plnenia podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, žalobca bol však povinný do štátneho rozpočtu SR odviesť daň uvedenú na tejto faktúre z dôvodu, že ju uviedol na faktúre v zmysle § 71 ods. 6 Zákona o DPH. Ďalšia argumentácia žalovaného je zhodná ako vo vyjadrení týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia I. štvrťrok 2007. Za II. štvrťrok 2008 bol správcom dane vyrubený rozdiel DPH v sume 2.915,04 Eur (84.806,- Sk) z uskutočnených a fakturovaných služieb nákladnej prepravy v tuzemsku, ktoré žalobca nezaevidoval v evidencii DPH, nepriznal v podanom daňovom priznaní a neodviedol do štátneho rozpočtu SR. Žalobca k výkonu daňovej kontroly predložil odberateľské faktúry č. VF2008/48, VF2008/47, VF2008/45, VF2008/23, VF2008/29, VF2008/35, VF2008/37, VF2008/43, VF2008/59, VF2008/27, VF2008/34, VF2008/36, VF2008/41, VF2008/42, VF2008/44, VF2008/46, VF2008/50, VF2008/28, VF2008/38, VF2008/32, VF2008/26, VF2008/49, VF2008/30 a VF2008/39, predmetom ktorých bola preprava tovaru motorovým vozidlom ev. č. T. pre rôznych odberateľov. Služby, ktoré boli predmetom týchto faktúr, boli reálne uskutočnené, čo bolo u náhodne vybratých odberateľov správcom dane overené a žalobca uvedenú skutočnosť ani nerozporoval. Tieto odberateľské faktúry žalobca neevidoval v zoznamoch DPH dokladov o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008. Správca dane preto z týchto odberateľských faktúr vyčíslil rozdiel dane na výstupe za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 v sume 77.974,- Sk. Žalobca v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 18.07.2011 prisľúbil predložiť vysvetlenie a dôkazy o vysporiadaní dani k ručne vystaveným faktúram, pričom 25.07.2011 predložil faktúry č. 2008012, 2008142, 2008061, 2008102, 2007098, 2007040 a 200795 vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. Zvolen s tým, že tieto počítačom vystavené faktúry vystavil pre vlastnú potrebu ako zoznam k ručným faktúram za určité obdobie, aby mal prehľad o odberateľoch a o dani, ktorú mal odviesť. Tieto faktúry pre AUTOMOT s.r.o. neodoslal, pretože pre neho nevykonával žiadnu prepravu. Podľa odvolania mali byť ručne vystavené faktúry za II. štvrťrok 2008 zaradené do Zoznamu DPH dokladov súhrnne ako faktúra č. 2008061. Žalovaný však z obsahu tohto dokladu zistil, že ide o faktúru voči spoločnosti AUTOMOT s.r.o. Zvolen. Žalobca v žalobe tvrdí, že išlo o internú evidenciu a žalovaný k tomu uviedol, že išlo o doklad, ktorý žalobca sám zaevidoval do zoznamu DPH dokladov, pričom tento zoznam korešponduje s podaným daňovým priznaním. V Zozname DPH dokladov za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 bola faktúra č. 2008061 zaevidovaná pod týmto číslom s dátumom 11.06.2008 vo výške základu dane 495.791,95 Sk a DPH 19% vo výške 94.200,50 Sk. Správca dane preto považoval DPH uvedenú na tejto faktúre za priznanú a odvedenú. Sám žalobca teda DPH uvedenú na tejto faktúre priznal v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 a naopak, nepriznal DPH z ručne vystavených faktúr, ako je uvedené vyššie. Predmetom vyrubeného rozdielu dane je DPH z uskutočnených služieb uvedených na faktúrach, ktoré predložil ku kontrole žalobca. Žalovaný k žalobným dôvodom o nedostatku náležitostí faktúr a neuskutočnení zdaniteľného plnenia uviedol, že žalobca ako platiteľ DPH vystavil faktúry, na ktorých uviedol DPH a v súlade s § 71 ods. 6 Zákona o DPH na týchto faktúrach priznal a odviedol do štátneho rozpočtu SR. Nie je v právomoci ani prvostupňového správneho orgánu, ani žalovaného zohľadniť DPH uvedenú na faktúrach z fakturovaných, aj keď neuskutočnených plnení bez toho, aby predtým nápravu vykonal žalobca, t.j. platiteľ dane, ktorý faktúry vystavil. Ďalšia argumentácia žalovaného je zhodná ako vo vyjadrení k zdaňovaciemu obdobiu za I. štvrťrok 2007. Za III. štvrťrok 2008 bol správcom dane vyrubený rozdiel DPH v sume 2.351,55 Eur. Žalobca ako platiteľ DPH predložil správcovi dane za predmetné zdaňovacie obdobie nulové daňové priznanie, t.j. daňové priznanie, na ktorom uviedol, že mu v príslušnom zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť a nevznikol mu ani nárok na odpočítanie dane. Týmto deklaroval, že v príslušnom zdaňovacom období nevykonal žiadne dodávky tovarov a služieb podliehajúcich DPH a neuplatnil si odpočet dane. Počas daňovej kontroly však predložil správcovi doklady, z ktorých vyplynulo, že žalobca v príslušnom zdaňovacom období realizoval zdaniteľné obchody v tuzemsku pre rôznych odberateľov. Žalovaný vo vyjadrení podrobne opísal skutkové zistenia z vykonanej daňovej kontroly, z ktorých vyplýva, že fakturované služby, ktoré boli predmetom odberateľských faktúr (ručne vypísaných) č. VF2008/54, VF2008/59, VF2008/61, VF2008/65, VF2008/70, VF2008/58, VF2008/64, VF2008/66, VF2008/68, VF2008/53, VF2008/57, VF2008/60, VF2008/62, VF2008/72, VF2008/56, VF2008/63, VF2008/55, VF2008/69, predmetom ktorých bola preprava tovaru motorovým vozidlom ev. č. T pre rôznych odberateľov. Služby, ktoré boli predmetom týchto faktúr, boli reálne uskutočnené, čo potvrdili odberatelia a ani žalobca túto skutočnosť nespochybnil. Tieto faktúry žalobca nezaevidoval v predloženom zozname DPH dokladov za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008, z čoho vyplýva, že splnenie fakturovaných týmito faktúrami nepriznal a neodviedol daň, čo bolo v rozpore s § 19 ods. 2 a § 69 ods. 1 zák. č. 222/2004. Zo zoznamu DPH dokladov predloženého žalobcom vyplynulo, že žalobca v rozhodnom zdaňovacom období III. štvrťrok 2008 vystavil odberateľské faktúry č. 2008066 až 20080103 a doklady č. 527 a 528, ktorými deklaroval realizáciu zdaniteľných plnení, avšak DPH z týchto zdaniteľných obchodov nepriznal, čím podľa žalovaného konal v rozpore s § 69 ods. 1 a § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane o tom, že nie všetky odberateľské faktúry vystavené na základe realizácie prepravných služieb, boli zaevidované v zozname DPH dokladov, informoval v priebehu daňovej kontroly žalobcu a ten následne správcovi dane predložil ďalšie (počítačom vystavené) odberateľské faktúry, o.i. faktúru č. 2008102 vystavenú pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. Zvolen. Žalobca tvrdil, že všetky faktúry vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. vystavil pre vlastnú potrebu ako zoznam k ručným faktúram, tieto odberateľovi neposlal, neboli ním zaplatené a pre AUTOMOT s.r.o. nevykonal žiadnu prepravu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe nenamietal zohľadnenie odpočtu DPH z prijatých dodaní tovarov a služieb v celkovej výške 208.885,- Sk (6.933,71 Eur) a nenamietal ani dorubenie dane z fakturovaných služieb, ktoré zaevidoval v zoznamoch DPH dokladov v celkovej sume 197.697,41 Sk (6.562,35 Eur). Žalobca v odvolaní požadoval upraviť dodatočný platobný výmer z dôvodu, že správca dane 2x (duplicitne) započítal príjem za III. štvrťrok 2008 o „zoznam vydaných faktúr č. 2008102“. Žalovaný uviedol, že faktúra č. 2008102, na ktorú žalobca poukazuje ako na zoznam vydaných faktúr a nazýva ju súhrnná faktúra, obsahuje stanovené náležitosti o.i. označenie dodávateľa (žalobca) a odberateľa (AUTOMOT s.r.o. Zvolen), na faktúre je uvedený dátum vystavenia faktúry, dátum daňovej povinnosti i dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách. Uvedenú faktúru sám žalobca zaevidoval v zozname DPH dokladov, čím žalobca sám deklaroval, že daň uvedenú na tejto faktúre bol povinný priznať v zmysle Zákona o DPH a odviesť do štátneho rozpočtu. K námietke žalobcu, že faktúry pre AUTOMOT s.r.o. Zvolen označené v žalobe ako súhrnné faktúry, nepovažuje za faktúry v zmysle Zákona o DPH, ale za svoju internú evidenciu o vykonaných prepravách, ktorá v sebe zahrňovala už vykonané prepravy, ku ktorým vystavoval pre každého odberateľa samostatné faktúry, a preto len na základe vystavených faktúr nevznikla daňová povinnosť, žalovaný uviedol, že žalobca v príslušnom zdaňovacom období nezahrnul žiadnu odberateľskú faktúru do daňového priznania a nepriznal a neodviedol DPH zo žiadnych odberateľských faktúr bez ohľadu na to, či ich považoval alebo nepovažoval za faktúry. Žalobca nerozporoval reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, na základe ktorých vystavil faktúry, ktoré boli predmetom vyrubenej dane na výstupe, okrem faktúry č. 2008102. Keďže žalobca sám vystavil predmetnú faktúru č. 2008102 s dátumom 30.09.2008 pre spoločnosť AUTOMOT s.r.o. Zvolen a sám ju zaevidoval do zoznamu DPH dokladov, sám tým deklaroval povinnosť odviesť DPH z tejto faktúry. Ak by plnenie fakturované na faktúre č. 2008102 žalobca nevykonal, nevznikla by mu daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH, žalobca bol však povinný odviesť daň uvedenú na faktúre v zmysle § 71 ods. 6 Zákona o DPH. Ďalšia argumentácia žalovaného vo vyjadrení je zhodná ako vo vyjadrení k zdaňovaciemu obdobiu za I. štvrťrok 2007. Za IV. štvrťrok 2008 bol správcom dane vyrubený rozdiel DPH vo výške 1.129,65 Eur. Žalobca ako platiteľ DPH predložil správcovi dane za predmetné zdaňovacie obdobie nulové daňové priznanie, t.j. daňové priznanie, na ktorom uviedol, že mu v príslušnom zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť a nevznikol mu ani nárok na odpočítanie dane. Týmto deklaroval, že v príslušnom zdaňovacom období nevykonal žiadne dodávky tovarov a služieb podliehajúcich DPH a neuplatnil si odpočet dane. Počas daňovej kontroly však predložil správcovi doklady, z ktorých vyplynulo, že žalobca v príslušnom zdaňovacom období realizoval zdaniteľné obchody v tuzemsku pre rôznych odberateľov. Žalovaný vo vyjadrení podrobne opísal skutkové zistenia z vykonanej daňovej kontroly, z ktorých vyplýva, že fakturované služby, ktoré boli predmetom odberateľských faktúr (ručne vypísaných) č. VF2008/72, VF2008/67 a VF2008/71, boli reálne uskutočnené, resp. fakturovaný tovar - prevodovka (č.l. VF2008/73) bol reálne dodaný, čo potvrdili odberatelia a ani žalobca túto skutočnosť nespochybnil. Tieto faktúry žalobca nezaevidoval v predloženom Zozname DPH dokladov za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008, z čoho vyplýva, že z plnení fakturovaných týmito faktúrami nepriznal a neodviedol daň, čo bolo v rozpore s § 19 ods. 2 a § 69 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.. Zo Zoznamu DPH dokladov predloženého žalobcom vyplynulo, že žalobca v rozhodnom zdaňovacom období IV. štvrťrok 2008 vystavil odberateľské faktúry č. 2008104 až 2008145 a doklad č. 725, ktorými deklaroval realizáciu zdaniteľných plnení, avšak DPH z týchto zdaniteľných obchodov nepriznal, čím podľa žalovaného konal v rozpore s § 69 ods. 1 a § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.. Správca dane o tom, že nie všetky odberateľské faktúry vystavené na základe realizácie prepravných služieb, boli zaevidované v Zozname DPH dokladov, informoval v priebehu daňovej kontroly žalobcu a ten následne správcovi dane predložil ďalšie (počítačom vystavené) odberateľské faktúry, o.i. faktúru č. 2008142 vystavenú pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. Zvolen. Žalobca tvrdil, že všetky faktúry vystavené pre odberateľa AUTOMOT s.r.o. vystavil pre vlastnú potrebu ako zoznam k ručným faktúram, tieto odberateľovi neposlal, neboli ním zaplatené a pre AUTOMOT s.r.o. nevykonal žiadnu prepravu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe nenamietal zohľadnenie odpočtu DPH z prijatých dodaní tovarov a služieb v celkovej výške 219.386,- Sk (7.282,28 Eur) a nenamietal ani dorubenie dane z fakturovaných služieb, ktoré zaevidoval v zoznamoch DPH dokladov v celkovej sume 218.754,- Sk (7.261,33 Eur). Žalobca v odvolaní požadoval upraviť dodatočný platobný výmer z dôvodu, že správca dane 2x (duplicitne) započítal príjem za IV. štvrťrok 2008 o „Zoznam vydaných faktúr č. 2008142“. Žalovaný uviedol, že faktúra č. 2008142, na ktorú žalobca poukazuje ako na zoznam vydaných faktúr a nazýva ju „súhrnná faktúra“, obsahuje stanovené náležitosti o.i. označenie dodávateľa (žalobca) a odberateľa (AUTOMOT s.r.o. Zvolen). Na faktúre je uvedený dátum vystavenia faktúry, dátum daňovej povinnosti i dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách. Uvedenú faktúru sám žalobca zaevidoval v Zozname DPH dokladov, čím žalobca sám deklaroval, že daň uvedenú na tejto faktúre bol povinný priznať v zmysle Zákona o DPH a odviesť do štátneho rozpočtu. K námietke žalobcu, že faktúry pre AUTOMOT s.r.o. Zvolen označené v žalobe ako „súhrnné faktúry“ nepovažuje za faktúry v zmysle Zákona o DPH, ale za svoju internú evidenciu o vykonaných prepravách, ktorá v sebe zahrňovala už vykonané prepravy, ku ktorým vystavoval pre každého odberateľa samostatné faktúry, a preto len na základe vystavených faktúr nevznikla daňová povinnosť, žalovaný uviedol, že žalobca v príslušnom zdaňovacom období nezahrnul žiadnu odberateľskú faktúru do daňového priznania a nepriznal a neodviedol DPH zo žiadnych odberateľských faktúr bez ohľadu na to, či ich považoval alebo nepovažoval za faktúry. Žalobca nerozporoval reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, na základe ktorých vystavil faktúry, ktoré boli predmetom vyrubenej dane na výstupe, okrem faktúry č. 2008142. Keďže žalobca sám vystavil predmetnú faktúru č. 2008142 s dátumom 30.12.2008 pre spoločnosť AUTOMOT s.r.o. Zvolen a sám ju zaevidoval do Zoznamu DPH dokladov, sám tým deklaroval povinnosť odviesť DPH z tejto faktúry. Ak by plnenie fakturované na faktúre č. 2008142 žalobca nevykonal, nevznikla by mu daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., žalobca bol však povinný odviesť daň uvedenú na faktúre v zmysle § 71 ods. 6 cit. zákona. Ďalšia argumentácia žalovaného vo vyjadrení je zhodná ako vo vyjadrení k zdaňovaciemu obdobiu za I. štvrťrok 2007. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal každé z ôsmych napadnutých rozhodnutí v samostatnom konaní v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2012, pričom o podaných žalobách rozhodol tak, že žaloby zamietol a to Rozsudkom č. k. 24S/37/2012-235 zo dňa 21.09.2012 (predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39865/2012 z 27.02.2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia I. štvrťrok 2007), Rozsudkom č. k. 24S/39/2012-40 zo dňa 21.09.2012 (predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39878/2012 z 27.02.2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia II. štvrťrok 2007), Rozsudkom č. k. 24S/40/2012-44 (predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39884/2012 z 27.02.2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia III. štvrťrok 2007), Rozsudkom č. k. 24S/41/2012-44 zo dňa 21.09.2012 (predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39889/2012 z 27.02.2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2007), Rozsudkom č. k. 24S/42/2012-43 zo dňa 21.09.2012 (predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39899/2012 z 02.03.2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia II. štvrťrok 2008), Rozsudkom č. k. 24S/43/2012-45 zo dňa 21.09.2012 (predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39903/2012 z 02.03.2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia III. štvrťrok 2008), Rozsudkom č. k. 24S/44/2012-42 zo dňa 21.09.2012 (predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39906/2012 z 02.03.2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2008) a Rozsudkom č. k. 24S/95/2012-80 zo dňa 07.12.2012 (predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. 1040503/1/39892/2012 z 02.03.2012 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia I. štvrťrok 2008). Proti predmetným rozsudkom, ktorými boli žaloby žalobcu zamietnuté sa žalobca odvolal a na základe podaných odvolaní Najvyšší súd SR predmetné rozsudky zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie Uzneseniami č.k. 2Sžf/1/2013 zo dňa 18.12.2013, 2Sžf/2/2013 zo dňa 18.12.2013, 2Sžf/3/2013 zo dňa 18.12.2013, 2Sžf/4/2013 zo dňa 18.12.2013, 2Sžf/19/2013 zo dňa 18.12.2013, 2Sžf/5/2013 zo dňa 18.12.2013, 2Sžf/6/2013 zo dňa 18.12.2013 a 2Sžf/7/2013 zo dňa 18.12.2013 s tým, aby po prípadnej konkretizácii žalobných námietok žalobcom vo veci opätovne rozhodol, vysporiadal sa s námietkami žalobcu (námietka možného duplicitného zdanenia tej istej dodanej služby, námietka nesprávneho výkladu a aplikácie ust. § 71 ods. 6 Zákona o DPH žalovaným) a preskúmal, či sa s týmito námietkami vysporiadal už žalovaný správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie a rozhodnutia správcu dane, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a v intenciách rozhodnutí odvolacieho súdu viazaný jeho právnym názorom (§ 226 O.s.p.) a po prejednaní vecí na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutia žalovaného a im predchádzajúce rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd na pojednávaní dňa 27.03.2014 s poukazom na § 112 O.s.p. spojil na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali pod sp. zn. 24S/37/2012, 24S/39/2012, 24S/40/2012, 24S/41/2012, 24S/42/2012, 24S/43/2012, 24S/44/2012 a 24S/95/2012, pretože skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 24S/37/2012. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými boli potvrdené Dodatočné platobné výmery DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007, II. štvrťrok 2007, IV. štvrťrok 2007, II. štvrťrok 2008, III. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2008 a ktorými boli zmenené Dodatočné platobné výmery DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 a I. štvrťrok 2008. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní upresnila a konkretizovala doklady, konkrétne zoznamy faktúr pre účely žaloby označené ako „súhrnné faktúry“ pre jednotlivé rozhodné obdobia, z ktorých bola správcom dane vyrubená DPH, ktoré boli podľa žalobkyne nedostatočne a nesprávne právne posúdené a z ktorých správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav. Pre I. štvrťrok 2007 sa jednalo o doklady č. 2007002 a č. 2007010, pre II. štvrťrok 2007 č. 2007040, pre III. štvrťrok 2007 č. 2007095, pre IV. štvrťrok 2007 č. 2007098, pre I. štvrťrok 2008 č. 2008012, pre II. štvrťrok 2008 č. 2008061, pre III. štvrťrok 2008 č. 2008102 a pre IV. štvrťrok 2008 č. 2008142. Zároveň sa pridržiavala všetkých žalobných dôvodov a skutočností uvedených v žalobe s tým, že žalobca namieta najmä skutočnosť, že žalovaný vyrubil daň duplicitne a to za tú istú vykonanú prepravnú službu. Napriek tomu, že žalobca v daňovom konaní túto skutočnosť namietal, žalovaný sa týmito námietkami nezaoberal. Tvrdená duplicita zdanenia spočíva podľa žalobcu v tom, že žalobca by na základe vydaných daňových výmerov, ktoré boli potvrdené, resp. zmenené žalovaným, odviedol daň za poskytnuté služby - za vykonané prepravy dvakrát. Poukázala na to, že počas daňovej kontroly zistil správca dane, že v zozname predložených faktúr ako podkladov sa nenachádzajú ručne vyhotovené faktúry, pričom žalobca nikdy nespochybnil, že prepravy, ktoré boli vyfakturované uvedenými ručne vyhotovenými faktúrami, boli vykonané. Namietal však, že uvedené ručne vyhotovené faktúry neboli v dôsledku chybného administratívneho postupu žalobcu uvedené do Zoznamu DPH dokladov, ale do týchto zoznamov boli uvedené žalobcom nazvané tzv. „súhrnné faktúry“, ktoré však obsahovali zoznam uvedených faktúr, ktorý je totožný s ručne vedenými faktúrami. Žalovaný uvedenú námietku neskúmal a naopak, formálne posúdil uvedenú „súhrnnú faktúru“ ako faktúru. Neskúmal však, či takáto „súhrnná faktúra“ opustila dispozičnú sféru žalobcu, či bola doručená, či bola na základe nej uplatnená daň. Zástupkyňa žalobcu namietala, že žalovaný porušil svoju povinnosť určiť správnu výšku dane a zdôraznila, že nie je možné zaťažiť jedno plnenie tej istej služby daňou dvakrát. Pokiaľ správca dane nevyrubil daň v zákonnej výške, postupoval v rozpore so zákonom o DPH a porušil aj daňový poriadok, keď dôsledne nezistil všetky skutočnosti potrebné pre správne zistenie a určenie dane. Zástupkyňa žalobcu vyslovila názor, že sankciou za nesprávnu evidenciu nemôže byť dovyrubenie dane a žalobca odviedol daň nie na základe „súhrnných faktúr“, ale na základe toho, že mu vznikla daňová povinnosť, a to poskytnutím služby, keďže daňová povinnosť nevzniká vystavením faktúry, ale poskytnutím služby. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane zrušil a uplatnila si náhradu trov konania. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach žalovaného k žalobným dôvodom a poukázala na to, že predmetom dovyrubenia DPH neboli „súhrnné faktúry“, ale daň bola vyrubená za vykonané služby, ktoré boli ako predmet plnenia uvedené v ručne vyhotovených faktúrach, ktoré žalobca do evidencie nezahrnul a ani žalobcovi nepredložil. Tieto faktúry predložil až počas výkonu daňovej kontroly. Žalovaný nespochybňuje, že žalobca odviedol daň zo „súhrnných faktúr“, ale neodviedol daň z ručne vyhotovených faktúr. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal „súhrnnými faktúrami“ zástupkyňa žalovaného uviedla, že týmito „súhrnnými faktúrami“ sa žalovaný zaoberal a vysporiadal sa s nimi v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaného. Toto vysporiadanie sa korešponduje so zákonným ustanovením § 71 ods. 6 Zákona o DPH. V intenciách záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k otázke, či mohlo dôjsť k dvojitému zdaneniu, uviedla, že by bolo možné odpovedať áno, t.j. mohlo by dôjsť k dvojitému zdaneniu, ale v tomto prípade poukázala na to, že prvé zdanenie bolo z titulu poskytnutia služby a pokiaľ ide o zdanenie tých služieb, ktoré boli uvedené na žalobcom predložených dokladoch - súhrnných zoznamoch faktúr, tieto neboli dodanené. Boli teda zdanené len poskytnuté plnenia na základe faktúr, ktoré neboli predložené do evidencie. Zástupkyňa žalovaného trvala na názore, že žalobca bol dodanený na základe ust. § 19 ods. 2 Zákona o DPH a pokiaľ žalobca zaplatil daň zo „súhrnných faktúr“, takúto daňovú povinnosť mal s poukazom na § 71 ods. 6 Zákona o DPH. Žalobca mohol túto tvrdenú administratívnu nezrovnalosť odstrániť, alebo zmierniť následky tým, že by bol vykonal napr. opravné účtovanie alebo by využil iné spôsoby, ktoré mu zákon umožňoval na vykonanie úpravy. Uviedla, že napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné a navrhla, aby súd žaloby zamietol. Súd z obsahu správnych spisov zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2007, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol pod č. 685/320/73097/2011/Rei zo dňa 28.10.2011, ktorý bol so žalobcom ústne prejednaný dňa 15.11.2011. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly Dodatočným platobným výmerom č. 685/230/76912/11/Uhr zo dňa 16.11.2011 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 v sume 1.002,42 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca okrem faktúr, ktoré mal uvedené v zoznamoch DPH predložil k daňovej kontrole aj rukou vypísané faktúry pre rôznych odberateľov. Správca dane preveril realizáciu dodávok služieb z týchto faktúr a zistil, že boli vykonané. Uvedenú skutočnosť žalobca neprel a táto medzi účastníkmi nebola sporná. Žalobca z týchto ručne vyhotovených faktúr v podanom daňovom priznaní za I. štvrťrok 2007 neodviedol daň, a preto boli predmetom dodanenia. Jednalo sa o faktúry pre odberateľa PREMAC s.r.o. Bratislava č. 2007/17, 2007001 a 2007002, pre odberateľa DYNAMAX Trade s.r.o. Bratislava č. 2007/18 a 2007/009, SELIKO Trade a.s. Krupina č. 2007/010 a ALBEMA s.r.o. Rimavská Sobota č. 2007/19. Žalovaný na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca sa tak, ako v priebehu vykonávania daňovej kontroly bránil tým, že faktúry, ktorými realizoval prepravu, aj zdanil. Všetky tzv. „ručné faktúry“, ktoré vystavil za I. štvrťrok 2007, zaradil do Zoznamu DPH dokladov pod č. 2007002 a 2007010. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že vyššie uvedené ručne vyhotovené faktúry vystavené žalobcom za I. štvrťrok 2007 boli zaradené do Zoznamu DPH dokladov nasledovne: pod č. 2007010 faktúra č. 2007/17, pod č. 2007002 faktúry č. 2007/001, 2007/002, 2007/009 a 2007/010 a pod č. 2007040 faktúry č. 2007/18 a 2007/19. Žalovaný namietal, že tieto doklady (v žalobe uvedené ako „ súhrnné faktúry“) pod č. 2007010, 2007002 a 2007042 nie sú faktúrami a tým, že správca dane tieto považuje za faktúry, porušuje Zákon o DPH a núti žalobcu, aby platil daň duplicitne. Tieto doklady nie sú faktúrou, nakoľko nemajú náležitosti faktúry, nikomu neboli odoslané, ani ich nikto neuhradil. Žalovaný potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že to, čo žalobca v odvolaní nazýva Zoznam vydaných ručných faktúr, je doklad, ktorý je označený ako daňový doklad „faktúra“, obsahuje číslo dokladu, je na ňom uvedený žalobca ako dodávateľ s presnou identifikáciou vrátane identifikačného čísla pre daň, ďalej je tam uvedený ako odberateľ spoločnosť AUTOMOT s.r.o. Zvolen, ako aj ďalšie náležitosti (dátum vystavenia faktúry, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách). Nie je tam predmet fakturácie ani rozsah dodanej služby a nejde o doklady opečiatkované a podpísané. Podľa žalovaného tento doklad spĺňa náležitosti faktúry tak, ako to definuje ust. § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by išlo o Zoznam ručne vypísaných faktúr, ktoré sú predmetom dorubeného rozdielu dane. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly Dodatočným platobným výmerom č. 685/230/76952/11/Uhr zo dňa 15.11.2011 za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 vyrubil žalobcovi daň v sume 1.217,14 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca okrem faktúr, ktoré mal uvedené v Zoznamoch DPH predložil k daňovej kontrole aj rukou vypísané faktúry pre rôznych odberateľov. Správca dane preveril realizáciu dodávok služieb z týchto faktúr a zistil, že boli vykonané. Žalobca túto skutočnosť nepoprel a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalobca z týchto faktúr v podanom daňovom konaní za II. štvrťrok 2007 neodviedol daň, a preto boli predmetom dodanenia. Jednalo sa o faktúry pre odberateľa PREMAC s.r.o. Bratislava č. 2007/34, 2007/37 a 2007/40, pre odberateľa BUČINA DDD s.r.o. Zvolen č. 2007/25, pre odberateľa C. O. O., X. č. 2007/20, 2007/21 (v dodatočnom platobnom výmere chybne uvedené č. 2007/27), č. 2007/26 a č. 2007/42, pre odberateľa Q. F., F., D. č. 2007/35, pre odberateľa DYNAMAX Trade s.r.o. Bratislava č. 2007/28, 2007/29 a 2007/30, pre odberateľa AJAX s.r.o. Bratislava č. 2007/39, pre odberateľa Stavomarket BB s.r.o. Banská Bystrica č. 2007/33 a 2007/27, pre odberateľa G. K. B., D. č. 2007/36 a 2007/41, pre odberateľa Zasielateľstvo N. O. s.r.o., T. E. (v dodatočnom platobnom výmere chybne uvedené M. E.) č. 2007/38, pre odberateľa ALBEMA s.r.o. Rimavská Sobota č. 2007/23, pre odberateľa P.. N. C. - Z. R., T. č. 2007/24 a pre odberateľa Ipeľské tehelne a.s. Lučenec č. 2007/31. Žalovaný na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca sa tak, ako v priebehu vykonávania daňovej kontroly, bránil tým, že faktúry, ktorými realizoval prepravu, aj zdanil. Všetky tzv. ručné faktúry, ktoré vystavil za II. štvrťrok 2007, zaradil do Zoznamu DPH dokladov pod č. 2007040. Tento doklad nie je faktúrou a tým, že správca dane ho považuje za faktúru, porušuje Zákon o DPH a núti žalobcu, aby platil daň duplicitne. Tento doklad nie je faktúrou, nakoľko nemá náležitosti faktúry. Nikomu nebol odoslaný, ani ho nikto neuhradil. Žalovaný potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že to, čo žalobca v odvolaní nazýva „Zoznam vydaných ručných faktúr“ je doklad, ktorý je označený ako daňový doklad „Faktúra“, obsahuje číslo dokladu. Je na ňom uvedený žalobca ako dodávateľ s presnou identifikáciou, vrátane identifikačného čísla pre daň, ďalej je tam uvedený ako odberateľ spoločnosť AUTOMOT s.r.o. Zvolen, ako aj ďalšie náležitosti (dátum vystavenia faktúry, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia i dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách). Predmet fakturácie na uvedenom doklade nie je špecifikovaný, nie je uvedený druh a rozsah dodanej služby alebo tovaru a nejde o doklad opečiatkovaný a podpísaný. Podľa žalovaného tento doklad spĺňa náležitosti faktúry, ako to definuje § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by išlo o Zoznam ručne vypísaných faktúr, ktoré sú predmetom dorubeného rozdielu dane. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly Dodatočným platobným výmerom č. 685/230/76988/11/Uhr zo dňa 15.11.2011 za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 žalobcovi vyrubil daň v sume 1.928,46 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca okrem faktúr, ktoré mal uvedené v Zoznamoch DPH dokladov, predložil k daňovej kontrole aj rukou vypísané faktúry pre rôznych odberateľov. Správca dane preveril realizáciu dodávok služieb z týchto faktúr a zistil, že boli vykonané. Žalobca túto skutočnosť nepoprel a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalobca z týchto faktúr v podanom daňovom priznaní za III. štvrťrok 2007 neodviedol daň, a preto boli predmetom dodanenia. Jednalo sa o faktúry pre odberateľov BUČINA DDD s.r.o. Zvolen č. 2007/73, pre odberateľa PREMAC s.r.o. Bratislava č. 2007/43, č. 2007/44, č. 2007/45, č. 2007/46, č. 2007/48 a č. 2007/50, pre odberateľa C. O. G-R., X. faktúry č. 2007/51 (v dodatočnom platobnom výmere chybne uvedené č. 2007/54), č. 2007/55 a č. 2007/57, pre odberateľa P.. Z. D. R. č. 2007/72, pre odberateľa Vojenské lesy a majetky SR š. p. Pliešovce č. 2007/67, pre odberateľa TECHNOS TRADE s.r.o. Hronec č. 2007/59 a č. 2007/68, pre odberateľa ESA LOGISTIKA s.r.o. Senec č. 2007/47, č. 2007/49, č. 2007/52, č. 2007/54,č. 2007/61, č. 2007/63, č. 2007/66, č. 2007/70, pre odberateľa R. N. B., E. pod N. č. 2007/65 a č. 2007/71 a pre odberateľa G. K. B., D. č. 2007/75 a č. 2007/94. Žalovaný na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie správcu dane zmenil tak, že znížil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty o sumu 111,37 Eur z dôvodu, že súčasťou vyrubeného rozdielu dane za kontrolované zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 bola i DPH z prepravných služieb fakturovaných faktúrami č. 2007/75 z 15.10.2007 a č. 2007/94 zo dňa 23.10.2007, pri ktorých daňová povinnosť vznikla v deň dodania služby, t. j. v mesiaci október 2007 a žalobca preto nemal povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty z týchto odberateľských faktúr v III. štvrťroku 2007. Žalobca sa tak, ako v priebehu vykonávania daňovej kontroly, bránil tým, že faktúry, ktorými realizoval prepravu, aj zdanil. Všetky tzv. ručné faktúry, ktoré vystavil za III. štvrťrok 2007, zaradil do Zoznamu DPH dokladov pod č. 2007095. Tento doklad nie je faktúrou a tým, že správca dane ho považuje za faktúru, porušuje Zákon o DPH a núti žalobcu, aby platil daň duplicitne. Tento doklad nie je faktúrou, nakoľko nemá náležitosti faktúry, nikomu nebol odoslaný, ani ho nikto neuhradil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že to, čo žalobca v odvolaní nazýva „Zoznam vydaných ručných faktúr“, je doklad, ktorý je označený ako daňový doklad „Faktúra“, obsahuje číslo dokladu. Je na ňom uvedený žalobca ako dodávateľ s presnou identifikáciou, vrátane identifikačného čísla pre daň, ďalej je tam uvedený ako odberateľ spoločnosť AUTOMOT s.r.o. Zvolen, ako aj ďalšie náležitosti (dátum vystavenia faktúry, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách). Predmet fakturácie na uvedenom dokladoe nie je špecifikovaný, nie je uvedený druh a rozsah dodanej služby alebo tovaru a doklad nie je opečiatkovaný a podpísaný. Podľa žalovaného tento doklad spĺňa náležitosti faktúry podľa § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by išlo o Zoznam ručne vypísaných faktúr, ktoré sú predmetom dorubeného rozdielu dane. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly Dodatočným platobným výmerom č. 685/230/77018/11/Uhr z 15.11.2011 za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 žalobcovi vyrubil daň v sume 2.514,14 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca okrem faktúr, ktoré mal uvedené v Zoznamoch DPH dokladov, predložil k daňovej kontrole aj rukou vypísané faktúry pre rôznych odberateľov. Správca dane preveril realizáciu dodávok služieb z týchto faktúr a zistil, že boli vykonané. Žalobca túto skutočnosť nepoprel a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalobca z týchto faktúr v podanom daňovom priznaní za IV. štvrťrok 2007 neodviedol daň, a preto boli predmetom dodanenia. Jednalo sa o faktúry pre odberateľa PREMAC s.r.o. Bratislava č. 2007/91, pre odberateľa BUČINA DDD s.r.o. Zvolen č. 2007/78, č. 2007/79, č. 2007/88, č. 2007/92, č. 2007/93, č. 2007/94 a č. 2008/1, pre odberateľa PREFABETON KOŠ a.s. Koš č. 2007/80, pre odberateľa C. O., G-R., X. č. 2007/82 a č. 2007/89, pre odberateľa P.. Z. D., R. č. 2007/77, pre odberateľa ESA LOGISTIKA s.r.o. Senec č. 2007/76 a pre odberateľa R. N. B., E. pod N. č. 2007/81 a č. 2007/87. Žalovaný na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca sa tak, ako v priebehu vykonávania daňovej kontroly, bránil tým, že faktúry, ktorými realizoval prepravu, aj zdanil. Všetky tzv. ručné faktúry, ktoré vystavil za IV. štvrťrok 2007, zaradil do Zoznamu DPH dokladov pod č. 2007098. Tento doklad nie je faktúrou a tým, že správca dane ho považuje za faktúru, porušuje Zákon o dani z pridanej hodnoty a núti žalobcu, aby platil daň duplicitne. Tento doklad nie je faktúrou, nakoľko nemá náležitosti faktúry, nikomu nebol odoslaný, ani ho nikto neuhradil. Žalovaný potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že to, čo žalobca v odvolaní nazýva „Zoznam vydaných ručných faktúr“, je doklad, ktorý je označený ako daňový doklad „Faktúra“, obsahuje číslo dokladu. Je na ňom uvedený žalobca ako dodávateľ s presnou identifikáciou vrátane identifikačného čísla pre daň, ďalej je tam uvedený ako odberateľ spoločnosť AUTOMOT s.r.o. Zvolen, ako aj ďalšie náležitosti (dátum vystavenia faktúry, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách). Nie je tam predmet fakturácie, ani rozsah a druh dodanej služby a nejde o doklad opečiatkovaný a podpísaný. Podľa žalovaného tento doklad spĺňa náležitosti faktúry, ako to definuje § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by išlo o Zoznam ručne vypísaných faktúr, ktoré sú predmetom dorubeného rozdielu dane. Súd ďalej z obsahu správnych spisov zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2008, o výsledkoch ktorej vyhotovil Protokol pod č. 685/320/73103/2011/Rei zo dňa 28.10.2011, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 15.11.2011. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly Dodatočným platobným výmerom č. 685/230/77408/11/Uhr zo dňa 21.11.2011 vyrubil žalobcovi daň vo výške 2.989,01 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca okrem faktúr, ktoré mal uvedené v Zoznamoch DPH dokladov, predložil k daňovej kontrole aj rukou vypísané faktúry pre rôznych odberateľov. Správca dane preveril realizáciu dodávok služieb z týchto faktúr a zistil, že boli vykonané. Žalobca túto skutočnosť nepoprel a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalobca za predmetné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 podal nulové daňové priznanie, preto boli vyššie uvedené ručne vyhotovené faktúry predmetom dodanenia. Jednalo sa o faktúry pre odberateľa PREMAC s.r.o. Bratislava č. VF 2008/5, č. 2008/6, č. 2008/7, č. 2008/8, č. 2008/13, č. 2008/22, č. 2008/23, pre odberateľa BUČINA DDD s.r.o. Zvolen č. VF 2008/2, č. 2008/3, č. 2008/16 a č. 2008/19, pre odberateľa C. O. G-R., X. faktúry č. VF 2008/15, č. 2008/18 a č. 2008/21,/89, pre odberateľa INVESTEX Group s.r.o. Zvolen VF č. 2008/17, pre odberateľa PORFIX-POROBETÓN a.s. Zemianske Kostoľany č. VF 2008/22, pre odberateľa EUTRANS SK s.r.o. Hanovce č. VF 2008/11, pre odberateľa VYDOS s.r.o. Bratislava č. VF 2008/9, pre odberateľa ESA LOGISTIKA s.r.o. Senec č. VF 2008/14, pre odberateľa YOPUR s.r.o. Blatné č. VF 2008/10 a č. 2008/12 a pre odberateľa LOPEX s.r.o. Krupina č. VF 2008/4. Žalovaný na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie správcu dane zmenil tak, že zvýšil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 o sumu 80,03 Eur z dôvodu, že správca dane v napadnutom dodatočnom platobnom výmere z odberateľských faktúr č. VF 2008/10 a č. 2008/12, vystavených pre odberateľa YOPUR s.r.o. Blatné, nevykonal prepočet DPH z meny Euro na slovenské koruny, čo predstavuje rozdiel vo vyrubenej dani zo zdaniteľných obchodov oproti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane v sume 2.411,- Sk. Žalobca sa tak, ako v priebehu vykonávania daňovej kontroly, bránil tým, že faktúry, ktorými realizoval prepravu, aj zdanil. Všetky tzv. ručné faktúry, ktoré vystavil za I. štvrťrok 2008, zaradil do Zoznamu DPH dokladov pod č. 2008012. Tento doklad nie je faktúrou a tým, že správca dane ho považuje za faktúru, porušuje Zákon o DPH a núti žalobcu, aby platil daň duplicitne. Tento doklad nie je faktúrou, nakoľko nemá náležitosti faktúry, nikomu nebol odoslaný, ani ho nikto neuhradil. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že to, čo žalobca v odvolaní nazýva „Zoznam vydaných ručných faktúr“, je doklad, ktorý je označený ako daňový doklad „Faktúra“, obsahuje číslo dokladu, ako dodávateľ je uvedený žalobca s presnou identifikáciou, vrátane identifikačného čísla pre daň, ďalej je tam uvedený ako odberateľ AUTOMOT s.r.o. Zvolen, ako aj ďalšie náležitosti (dátum vystavenia faktúry, dátum dodania, dátum daňovej povinnosti i dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách). Nie je tam uvedený predmet fakturácie, ani rozsah a druh dodanej služby a nejde o doklad opečiatkovaný a podpísaný. Podľa žalovaného tento doklad spĺňa náležitosti faktúry, ako to definuje § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by išlo o Zoznam ručne vypísaných faktúr, ktoré sú predmetom dorubeného rozdielu dane. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly Dodatočným platobným výmerom č. 685/230/77424/11/Uhr zo dňa 21.11.2011 za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 vyrubil žalobcovi daň v sume 2.815,04 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca okrem faktúr, ktoré mal uvedené v Zoznamoch DPH dokladov, predložil k daňovej kontrole aj rukou vypísané faktúry pre rôznych odberateľov. Správca dane preveril realizáciu dodávok služieb z týchto faktúr a zistil, že boli vykonané. Žalobca túto skutočnosť nepoprel a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 priznal daň vo výške 0,00 Eur, teda z vyššie uvedených ručných faktúr neodviedol daň a tieto boli preto predmetom dodanenia. Jednalo sa o faktúry pre odberateľa PREMAC s.r.o. Bratislava č. VF 2008/48, č. VF 2008/47, č. VF 2008/45, pre odberateľa BUČINA DDD s.r.o. Zvolen č. VF 2008/23, č. VF 2008/29, č. VF 2008/35, č. VF 2008/37, č. VF 2008/43 a č. VF 2008/51, pre odberateľa PREFABETON KOŠ a.s. Koš č. VF 2008/27, č. VF 2008/34, č. VF 2008/36, č. VF 2008/41, č. VF 2008/42, č. VF 2008/44, č. VF 2008/46, č. VF 2008/50, pre odberateľa C. O. G-R., X. faktúru č. VF 2008/28 a č. VF 2008/38, pre odberateľa PORFIX- POROBETÓN a.s. Zemianske Kostoľany faktúra č. VF 2008/32, pre odberateľa Ipeľské tehelne Lučenec č. VF 2008/26 a č. VF 2008/49, pre odberateľa P.. C. E. B.K.N., F. č. VF 2008/30, pre odberateľa Z. C., R. VF č. 2008/39. Žalovaný na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca sa tak, ako v priebehu vykonávania daňovej kontroly, bránil tým, že faktúry, ktorými realizoval prepravu, aj zdanil. Všetky tzv. ručné faktúry, ktoré vystavil za II. štvrťrok 2008, zaradil do Zoznamu DPH dokladov pod č. 2008061. Tento doklad nie je faktúrou a tým, že správca dane ho považuje za faktúru, porušuje Zákon o DPH a núti žalobcu, aby platil daň duplicitne. Tento doklad nie je faktúrou, nakoľko nemá náležitosti faktúry, nikomu nebol odoslaný, ani ho nikto neuhradil. Žalovaný potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že to, čo žalobca v odvolaní nazýva „Zoznam vydaných ručných faktúr“, je doklad, ktorý je označený ako daňový doklad „Faktúra“, obsahuje číslo dokladu, je na ňom uvedený žalobca ako dodávateľ s presnou identifikáciou, vrátane identifikačného čísla pre daň, ďalej je tam uvedený ako odberateľ spoločnosť AUTOMOT s.r.o. Zvolen, ako aj ďalšie náležitosti (dátum vystavenia faktúry, dátum dodania, dátum daňovej povinnosti i dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách). Predmet fakturácie, druh ani rozsah dodanej služby alebo tovaru nebol na tomto doklade uvedený a doklad nebol opečiatkovaný a podpísaný. Podľa žalovaného tento doklad spĺňa náležitosti faktúry, ako to definuje § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by išlo o Zoznam ručne vypísaných faktúr, ktoré sú predmetom dorubeného rozdielu dane. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly Dodatočným platobným výmerom č. 685/230/77450/11/Uhr zo dňa 21.11.2011 za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 vyrubil žalobcovi daň v sume 2.351,55 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca okrem faktúr, ktoré mal uvedené v Zoznamoch DPH dokladov, predložil k daňovej kontrole aj rukou vypísané faktúry pre rôznych odberateľov. Správca dane preveril realizáciu dodávok služieb z týchto faktúr a zistil, že boli vykonané. Žalobca túto skutočnosť nepoprel a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 priznal daň vo výške 0,00 Eur, teda z vyššie uvedených ručných faktúr neodviedol daň, a preto boli preto predmetom dodanenia. Jednalo sa o faktúry pre odberateľa PREMAC s.r.o. Bratislava č. VF 2008/54, č. VF 2008/59, č. VF 2008/61, č. VF 2008/65, č. VF 2008/70, pre odberateľa BUČINA DDD s.r.o. Zvolen č. VF 2008/58, č. VF 2008/64, č. VF 2008/66 a č. VF 2008/68, pre odberateľa PREFABETON KOŠ a.s. Koš č. VF 2008/53, č. VF 2008/57, č. VF 2008/60 a č. VF 2008/62, pre odberateľa C. O. G-R., X. faktúru č. VF 2008/72, pre odberateľa AGRO CS SLOVAKIA a.s. Lučenec č. VF 2008/56, pre odberateľa PannAqua a.s. Košice č. VF 2008/63, pre odberateľa Ipeľské tehelne Lučenec č. VF 2008/55 a pre odberateľa Z. C., R.. VF 2008/69. Žalovaný na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca sa tak, ako v priebehu vykonávania daňovej kontroly, bránil tým, že faktúry, ktorými realizoval prepravu, aj zdanil. Všetky tzv. ručné faktúry, ktoré vystavil za III. štvrťrok 2008, zaradil do Zoznamu DPH dokladov pod č. 2008102 a č. 2008142. Tieto doklady nie sú faktúrami a tým, že správca dane ich považuje za faktúry, porušuje Zákon o DPH a núti žalobcu, aby platil daň duplicitne. Tieto doklady nie sú faktúrou, nakoľko nemajú náležitosti faktúry, nikomu neboli odoslané, ani ich nikto neuhradil. Žalovaný potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že to, čo žalobca v odvolaní nazýva „Zoznam vydaných ručných faktúr“, je doklad, ktorý je označený ako daňový doklad „Faktúra“, obsahuje číslo dokladu, je na ňom uvedený žalobca ako dodávateľ s presnou identifikáciou, vrátane identifikačného čísla pre daň, ďalej je tam uvedený ako odberateľ spoločnosť AUTOMOT s.r.o. Zvolen, ako aj ďalšie náležitosti (dátum vystavenia faktúry, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách). Nie je tam predmet fakturácie ani rozsah dodanej služby a nejde o doklady opečiatkované a podpísané. Podľa žalovaného tieto doklady spĺňajú náležitosti faktúry, ako to definuje § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH. Z obsahu týchto listín nevyplýva, že by išlo o Zoznam ručne vypísaných faktúr, ktoré sú predmetom dorubeného rozdielu dane. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly Dodatočným platobným výmerom č. 685/230/77456/11/Uhr zo dňa 21.11.2011 za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 vyrubil žalobcovi daň v sume 1.129,65 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca okrem faktúr, ktoré mal uvedené v Zoznamoch DPH dokladov, predložil k daňovej kontrole aj rukou vypísané faktúry pre rôznych odberateľov. Správca dane preveril realizáciu dodávok služieb z týchto faktúr a zistil, že boli vykonané. Žalobca túto skutočnosť nepoprel a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalobca za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom priznal daň vo výške 0,00 Eur, t. j. z vyššie uvedených ručne vyhotovených faktúr neodviedol daň, a preto boli predmetom dodanenia. Jednalo sa o faktúry pre odberateľa: PREFABETON KOŠ a.s. Koš č. VF 2008/72, pre odberateľa PORFIX-POROBETON a.s. Zemianske Kostoľany č. VF 2008/67, pre odberateľa Ipeľské tehelne Lučenec č. VF 2008/71 a pre odberateľa K. F., E.. VF 2008/73 (dodanie prevodovky na vozidlo Iveco). Žalovaný na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca sa tak, ako v priebehu vykonávania daňovej kontroly, bránil tým, že faktúry, ktorými realizoval prepravu, resp. dodávku tovaru, aj zdanil. Všetky tzv. ručné faktúry, ktoré vystavil za IV. štvrťrok 2008, zaradil do Zoznamu DPH dokladov pod č. 2008142. Tento doklad nie je faktúrou a tým, že správca dane ho za faktúru považuje, porušuje Zákon o DPH a núti žalobcu, aby platil daň duplicitne. Tento doklad nie je faktúrou, nakoľko nemá náležitosti faktúry, nikomu nebol odoslaný, ani ho nikto neuhradil. Žalovaný potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že to, čo žalobca v odvolaní nazýva „Zoznam vydaných ručných faktúr“, je doklad, ktorý je označený ako daňový doklad „Faktúra“, obsahuje číslo dokladu, je na ňom uvedený žalobca ako dodávateľ s presnou identifikáciou, vrátane identifikačného čísla pre daň, ďalej je tam uvedený ako odberateľ spoločnosť AUTOMOT s.r.o. Zvolen, ako aj ďalšie náležitosti (dátum vystavenia faktúry, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, dátum splatnosti, základ dane, jednotková cena bez dane, sadzba dane a výška dane spolu v slovenských korunách). Nie je tam uvedený predmet fakturácie ani druh a rozsah dodanej služby, resp. tovaru a nejde o doklad opečiatkovaný a podpísaný. Podľa žalovaného tento doklad spĺňa náležitosti faktúry, ako to definuje § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by išlo o Zoznam ručne vypísaných faktúr, ktoré sú predmetom dorubeného rozdielu dane. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b/ poskytnutie služby (ďalej len dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v slovenských korunách. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z., za faktúru sa považuje aj a) dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, ak obsahuje údaje podľa odseku 2, b) dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody, tepla, ak dohoda o platbách pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov a ak obsahuje údaje podľa odseku 2. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., za faktúru sa považuje aj a) cestovný lístok vydaný prevádzkovateľom verejnej hromadnej dopravy osôb, ktorý je platiteľom, ak cestovný lístok obsahuje jeho obchodné meno, dátum vyhotovenia a cenu vrátane dane, b) podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy v tuzemsku, ktorá ostane príjemcovi služby po oddelení nalepovacej časti nálepky, ak podkladová časť nálepky obsahuje obchodné meno dodávateľa služby, cenu vrátane dane a sumu dane. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 50 000 Sk, za faktúru sa považuje aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, ktorý musí obsahovať údaje podľa odseku 2 s výnimkou údaja podľa odseku 2 písm. b) a s výnimkou jednotkovej ceny podľa odseku 2 písm. g). Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z., ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2008, ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 zákona č. 511/1992 Zb. (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. (5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. (7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. (6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. (8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 30 ods. 3, 7, 8 zákona č. 511/1992 Zb., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie. Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane, ktoré boli vydané na podklade zistení z daňových kontrol, ktoré boli vykonané za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb.. Správca dane podľa tohto predpisu bol povinný pri výkone daňovej kontroly za jednotlivé zdaňovacie obdobia zistiť základ dane, ktorá bola predmetom daňových kontrol za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2007 a I. - IV. štvrťrok 2008 a dokazovanie v zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb. vykonať tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. V procese daňového konania bol pritom správca dane povinný hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom bol povinný prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní mal správca dane ďalej povinnosť brať do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 3 a 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Súd pri preskúmaní napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane, ako aj postupu správnych orgánov v konaniach, ktoré ich vydaniu predchádzali, zistil, že žalovaný, ani správca dane nepostupovali v intenciách vyššie citovaných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Pre vznik povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty zákon č. 222/2004 Z.z. v § 69 ods. 1 stanovil dodávku tovaru alebo služby v tuzemsku. Pokiaľ vznikne takáto daňová povinnosť, t. j. pokiaľ platiteľ dane z pridanej hodnoty uskutoční dodanie tovaru alebo dodanie služby, je z dôvodu vzniku daňovej povinnosti povinný vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že pre posúdenie vzniku daňovej povinnosti, a teda aj pre správne určenie základu dane, je rozhodné, či bola dodávka tovaru alebo služby uskutočnená. Žalobca v žalobe namietal, že v rozhodnom období vykonal pre rôznych odberateľov prepravné služby, pričom o každej preprave vystavil ručné faktúry (podrobne špecifikované podľa jednotlivých zdaňovacích období tak v dodatočných platobných výmeroch správcu dane, ako aj na strane 4-15 tohto rozsudku) a tieto faktúry boli odberateľmi uhradené. Táto skutočnosť napokon medzi účastníkmi konania nebola ani sporná. Žalobca však tvrdil, že z praktických dôvodov, pre vlastnú evidenciu, zhrnul ručne spísané faktúry na jeden dokument (za príslušné zdaňovacie obdobie), ktorý označil ako „faktúra“ (pre účely žaloby označené ako „súhrnná faktúra“). Z týchto faktúr odviedol príslušnú daň za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom „súhrnné faktúry“ boli zaevidované a predložené správcovi dane v Zoznamoch DPH dokladov. Žalobca tvrdil, že v skutočnosti však tieto „súhrnné faktúry“ nepovažoval za riadne faktúry v zmysle Zákona o DPH, slúžili len na internú evidenciu o vykonaných prepravách, ktoré v sebe zahrňovali už vykonané prepravy, ku ktorým boli vystavené (ručne) pre každého odberateľa samostatné faktúry, z ktorých bola v skutočnosti odvedená daň z pridanej hodnoty. Žalobca takto ručné vyhotovené faktúry, ako aj „súhrnné faktúry“ predložil správcovi dane v daňovom konaní. Žalobca namietal, že žalovaný ani správca dane sa nezaoberali dôsledne uvedenými dokladmi, tieto riadne nevyhodnotili, neposúdili ich podľa skutočného obsahu a nezisťovali skutočnosť, či došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov (dodanie tovaru alebo služieb) a či došlo ku vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1, resp. ods. 2 Zákona o DPH. Samotným vystavením „súhrnných faktúr“ bez toho, aby bola preprava vykonaná, nevznikla žalobcovi daňová povinnosť a tieto „súhrnné faktúry“ ani nespĺňajú náležitosti faktúry, neboli odoslané adresátovi a neboli uhradené. Pokiaľ teda správca dane vydal napadnuté dodatočné platobné výmery za I. až IV. štvrťrok 2007 a I. až IV. štvrťrok 2008, a tieto boli napadnutými rozhodnutiami žalovaného potvrdené, resp. zmenené, došlo by podľa žalobcu k duplicitnému zdaneniu tej istej vykonanej služby. Žalobca namietal, že správca dane počas výkonu daňových kontrol napriek námietkam žalobcu, ani žalovaný napriek argumentácii v odvolaní, tieto skutočnosti neskúmal, čím postupoval v rozpore s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb., keď nezistil dôsledne všetky skutočnosti potrebné pre riadne zistenie a určenie dane a postupoval aj v rozpore so Zákonom o DPH, keď nevyrubil daň za vykonané prepravné služby v zákonnej výške. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konkretizovala jednotlivé faktúry (v žalobe označené ako „súhrnné faktúry“) za jednotlivé obdobia, z ktorých vyplýva, že tieto obsahujú zoznamy faktúr (ručne vyhotovených), z ktorých bola dovyrubená daň z pridanej hodnoty dodatočnými platobnými výmermi, ktoré sú predmetom preskúmania. Z obsahu administratívnych spisov súd zistil, že v „súhrnných faktúrach“ č. 2007010, č. 2007002 a č. 200704, predložených v Zozname dokladov DPH za obdobie I. štvrťrok 2007, sú obsiahnuté „ručne vyhotovené faktúry“ (s uvedením čísla faktúry, ceny bez DPH, DPH, suma celkom), ktoré boli predmetom dodanenia v Dodatočnom platobnom výmere za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007, v „súhrnnej faktúre“ č. 2007040, predloženej v Zozname dokladov o DPH za II. štvrťrok 2007, sú obsiahnuté „ručne vyhotovené faktúry“ (s uvedením čísla faktúry, ceny bez DPH, ceny celkom), ktoré boli predmetom dodanenia v Dodatočnom platobnom výmere za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, v „súhrnnej faktúre“ č. 2007095, predloženej v Zozname dokladov DPH za obdobie III. štvrťrok 2007, sú obsiahnuté „ručne vyhotovené faktúry“ (s uvedením čísla faktúr, ceny bez DPH, DPH, cena celkom), ktoré boli predmetom dodanenia v Dodatočnom platobnom výmere za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007, v „súhrnnej faktúre“ č. 2007098, predloženej v Zozname dokladov DPH za obdobie IV. štvrťrok 2007, sú obsiahnuté „ručne vyhotovené faktúry“ (s uvedením čísla faktúry, ceny bez DPH, DPH, cena celkom), ktoré boli predmetom dodanenia v Dodatočnom platobnom výmere za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007, v „súhrnnej faktúre“ č. 2008012, predloženej v Zozname dokladov DPH za obdobie I. štvrťrok 2008, sú obsiahnuté „ručne vyhotovené faktúry“ (s uvedením obchodného mena odberateľa, čísla faktúry, ceny bez DPH, DPH, suma celkom), ktoré boli predmetom dodanenia v Dodatočnom platobnom výmere za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008, v „súhrnnej faktúre“ č. 2008061, predloženej v Zozname dokladov DPH za II. štvrťrok 2008, sú obsiahnuté „ručne vyhotovené faktúry“ (s uvedením obchodného mena odberateľa, čísla faktúry, ceny bez DPH, DPH, cena celkom), ktoré boli predmetom dodanenia v Dodatočnom platobnom výmere za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008, v „súhrnných faktúrach“ č. 2008102 a č. 2008142, predložených v Zoznamoch dokladov DPH za obdobie III. štvrťrok 2008, sú obsiahnuté „ručne vyhotovené faktúry“ (s uvedením obchodného mena odberateľa, čísla faktúry, ceny bez DPH, DPH, cena celkom), ktoré boli predmetom dodanenia v Dodatočnom platobnom výmere za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 a v „súhrnnej faktúre“ č. 2008142, predloženej v Zozname dokladov DPH za obdobie IV. štvrťrok 2008, sú obsiahnuté niektoré z „ručne vyhotovených faktúr“ (s uvedením obchodného mena odberateľa, čísla faktúry, ceny bez DPH, DPH, cena celkom), ktoré boli predmetom dodanenia v Dodatočnom platobnom výmere za IV. štvrťrok 2008. Vyššie uvedené žalobcom predložené doklady správca dane, ani žalovaný nevyhodnotil komplexne napriek tomu, že mu z ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. vyplývala povinnosť, aby predkladané doklady hodnotil podľa skutočného obsahu, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k hodnoteniu predložených dokladov teda nepostupoval v súlade so zákonom, pretože doklady, ktoré boli síce žalobcom predložené ako „súhrnné faktúry“, posúdil ako „faktúry“, pričom nezohľadnil tieto žalobcom predkladané doklady vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že „ručne vyhotovené faktúry“, ktoré obsahovali všetky náležitosti faktúry (vrátane predmetu plnenia, špecifikácie dodávky konkrétnych prepravných služieb, cenu bez DPH, DPH a celkovú cenu), boli v podstate uvedené v jednotlivých „súhrnných faktúrach“, a to číslom konkrétnej „ručne vyhotovenej faktúry“, výškou dane, výškou samotného plnenia, v niektorých prípadoch aj označením jednotlivých odberateľov, a teda nevyhodnotil žalobcove tvrdenie, že sa jednalo o uplatnenie dane z pridanej hodnoty za to isté plnenie, ktoré bolo predmetom ručne vyhotovených faktúr. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného nevyplýva, ako sa žalovaný s otázkou možného dvojitého zdanenia tých istých dodaných služieb vysporiadal. Správca dane ani žalovaný nevykonali dostatočné dokazovanie vo vzťahu k prevereniu žalobcových tvrdení, že žalobcom označené tzv. „súhrnné faktúry“ neboli adresátom (odberateľom) nikdy doručené, neboli uhradené a nebol z nich uplatnený odpočet DPH. Žalobnú námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave preto súd vyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že správca dane a žalovaný nesprávne posúdili žalobcom predložené „súhrnné faktúry“, keď tieto považovali za faktúry v zmysle Zákona o DPH, pretože „súhrnné faktúry“ neboli opečiatkované, podpísané, neboli odberateľovi zaslané, z jeho strany neboli uhradené a v súvislosti s nimi nikdy nedošlo k reálnemu vykonaniu prepravy. Žalobca ich nikdy nepovažoval za faktúry v zmysle Zákona o DPH a považoval ich len za svoju internú evidenciu o vykonaných prepravách, ktorá v sebe zhrňovala už vykonané prepravy, ku ktorým vystavoval pre každého odberateľa samostatné faktúry. Predmetné „súhrnné faktúry“ nespĺňali náležitosti faktúry uvedené v § 71 Zákona o DPH, nie je ich možné považovať ani za „súhrnné faktúry“ v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o DPH, resp. § 75 ods. 7 Zákona o DPH. Žalobca argumentoval, že vystavenie faktúry je v zmysle § 71 a nasl. Zákona o DPH povinnosťou platiteľa v zákonom stanovených prípadoch, pričom zo žiadneho ustanovenia Zákona o DPH nevyplýva, že by daňová povinnosť vznikala na základe vystavenia faktúry. Povinnosť vystaviť faktúru vznikne žalobcovi len v prípade, ak poskytol službu, alebo prijal pred poskytnutím služby platbu. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach konštatuje, že „súhrnné faktúry“ (v skutočnosti Zoznam vydaných ručných faktúr), spĺňajú náležitosti faktúry, ako to definuje § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH, a preto bol žalobca podľa § 71 ods. 6 Zákona o DPH povinný odviesť DPH uvedenú na týchto dokladoch. Takýto záver je podľa názoru súdu výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne vyhodnoteného predloženého dokladu („súhrnnej faktúry“). Zákon o DPH v § 71 ods. 2 presne definuje (jedná sa o taxatívny výpočet), čo musí obsahovať faktúra, t. j., aké náležitosti musí mať doklad, aby bol považovaný za faktúru. Napriek tomu, že samotný žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí konštatoval, že predmetné „súhrnné faktúry“ neobsahujú predmet fakturácie (t.j. predmet fakturácie nie je špecifikovaný, pretože nie je uvedený druh a rozsah dodanej služby alebo tovaru), dospel k záveru, že predmetná „súhrnná faktúra“ (Zoznam vydaných faktúr) spĺňa náležitosti faktúry tak, ako to definuje ustanovenie § 71 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/, h/, i/ Zákona o DPH, a preto bol žalobca v súlade s § 71 ods. 6 Zákona o DPH povinný odviesť daň z pridanej hodnoty uvedenú na tomto doklade do štátneho rozpočtu SR. Žalovaný vyslovil názor, že povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, uvedenú na tomto doklade, nemení ani tá skutočnosť, že predmet fakturácie nie je presne a jasne špecifikovaný, nie je uvedený druh a rozsah dodanej služby alebo tovaru. Súd záver žalovaného, že žalobca bol povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty na základe toho, že na dokladoch (Zoznamoch faktúr, resp. „súhrnných faktúrach“) uviedol daň, a to s poukazom na § 71 ods. 6 Zákona o DPH, je podľa názoru súdu výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanom prípade nejde totiž o prípad, kedy by bolo možné ustanovenie § 71 ods. 6 Zákona o DPH vo vzťahu k „súhrnným faktúram“ aplikovať, keďže „súhrnné faktúry“ (Zoznamy faktúr) nemali náležitosti faktúry v zmysle § 71 ods.2 Zákona o DPH a nebolo ich možné ani považovať za „iný doklad o predaji“ v zmysle § 71 ods.6 Zákona o DPH v znení účinnom od 01.01.2008. Za takýto doklad by bolo možné považovať len doklady špecifikované v ust. § 71 ods. 3,4,5 Zákona o DPH. Predmetné doklady („súhrnné faktúry“) nespĺňali všetky náležitosti faktúry tak, ako to definuje ustanovenie § 71 ods. 2 Zákona o DPH, a to konkrétne náležitosť špecifikovanú v § 71 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, v zmysle ktorého faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Vzhľadom na uvedené nebolo možné „súhrnnú faktúru“, resp. „súhrnné faktúry“ považovať za „faktúru“, resp. „faktúry“ v zmysle Zákona o DPH. Navyše z výsledkov vykonaného dokazovania správcom dane, resp. žalovaným nevyplýva skutočnosť, že žalobca na „súhrnných faktúrach“ uviedol vyššiu sumu dane, než tvorí súčet „ručne vypísaných faktúr“, keďže v procese dokazovania správne orgány nevykonali ich porovnanie tak, ako bolo už uvedené vyššie, t.j. žalovaný ani správca dane neskúmali skutočný obsah „súhrnných faktúr“ vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, či je v skutočnosti predmetom plnenia tá istá služba, resp. tie isté služby, ktoré boli ako predmet plnenia uvedené v „ručných faktúrach“. Postup podľa § 71 ods. 6 Zákona o DPH by bol možný len v prípade, ak by sa jednalo o faktúru, ktorá obsahuje všetky náležitosti vyžadované Zákonom o DPH. Ak však aj sám žalovaný konštatoval, že takáto „súhrnná faktúra“ neobsahovala všetky náležitosti stanovené v § 71 ods. 2 Zákona o DPH (konkrétne neobsahovala náležitosť uvedenú podľa § 71 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona), žalovaný takýto doklad nesprávne posúdil ako faktúru a potom ani samotná skutočnosť, že si ju sám žalobca zahrnul a predložil ako podklad pre priznanie DPH, nebola vyhodnotená správne. Správca dane i žalovaný majú prihliadať na všetky dôkazy, listiny a skutočnosti, ktoré žalobca predloží, resp. uvedie v konaní a vyhodnotiť ich tak, aby správca dane určil daňovú povinnosť v zákonnej výške. Keďže žalovaný ani správca dane v prejednávaných veciach vyššie uvedeným spôsobom nepostupovali, súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné zistiť, a to dôsledným vyhodnotením žalobcom predložených dokladov, či žalobca odviedol daň z pridanej hodnoty za vykonané prepravné služby v správnej výške po tom, ako vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom pre správne zistenie, resp. určenie výšky dane tak, aby za vykonané prepravné služby nebol žalobca duplicitne zdanený. Pritom v súlade s ustanovením § 71 a nasl. Zákona o DPH posúdi náležitosti predložených faktúr, resp. „súhrnných faktúr“ v intenciách vysloveného právneho názoru tunajšieho súdu tak vo vzťahu aplikácie ustanovenia § 71 ods. 2 , ako aj § 71 ods. 6 Zákona o DPH. O náhrade trov konania súd rozhodoval na návrh žalobcu. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca sa dal v konaní zastupovať splnomocneným zástupcom Aequitas s.r.o. Banská Bystrica na základe plnej moci zo dňa 27.04.2012, ktorý podaním zo dňa 28.03.2014 vyúčtoval trovy súdneho konania nasledovne: a/ trovy súdneho konania v prvostupňovom konaní 543,30 Eur (z toho súdny poplatok za návrh 8 x 66,- Eur + 15,30 Eur náklady spojené s vyhotovením fotokópií zo súdneho spisu), b/ trovy súdneho konania v druhostupňovom konaní 560,- Eur (z toho súdny poplatok za odvolanie 8 x 70,- Eur), c/ trovy právneho zastúpenia vo výške 4.016,56 Eur nasledovne: 1/ za 27 úkonov právnej služby vykonaných v r. 2012 pri základnej tarifnej odmene vo výške 127,16 Eur za 1 úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej len „vyhláška“), z toho 18 úkonov právnej služby po 127,16 Eur, t.j. 2.288,88 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, 8 x účasť na pojednávaní dňa 21.09.2012 vo veciach 24S/37/2012, 24S/39/2012, 24S/40/2012, 24S/41/2012, 24S/42/2012, 24S/43/2012, 24S/44/2012 a 24S/55/2012, 7 x vypracované odvolanie zo dňa 22.11.2012 vo veciach 24S/37/2012, 24S/39/2012, 24S/40/2012, 24S/41/2012, 24S/42/2012, 24S/43/2012 a 24S/44/2012, účasť na pojednávaní dňa 07.12.2012 vo veci č. 24S/95/2012), - 9 úkonov právnej služby po 63,58 Eur, t.j. spolu 572,22 Eur (8 x vypracovanie žiadosti o odklad vykonateľnosti z 28.08.2012 vo veciach 24S/37/2012, 24S/39/2012, 24S/40/2012, 24S/41/2012, 24S/42/2012, 24S/43/2012, 24S/44/2012 a 24S/95/2012 a doplnok žaloby z 05.12.2012 vo veci 24S/95/2012) - režijný paušál vo výške 206,01 Eur (27 x 7,63 Eur), t.j. za úkony v r. 2012 spolu suma vo výške 3.067,11 Eur, 2/ za jeden úkon právnej služby v r. 2013 pri základnej tarifnej odmene vo výške 130,16 Eur (odvolanie voči rozsudku č. 24S/95/2012 zo 06.02.2013 + 1x režijný paušál 7,81 Eur), t.j. za r. 2013 spolu vo výške 137,97 Eur, 3/ za jeden úkon právnej služby v r. 2014 pri základnej tarifnej odmene vo výške 134,- Eur (účasť na pojednávaní dňa 27.03.2014 + režijný paušál 8,04 Eur), t.j. spolu za r. 2014 vo výške 142,04 Eur, 4/ daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 669,44 Eur. Spolu vyúčtované trovy konania predstavovali 5.119,86 Eur (trovy právneho zastúpenia 4.016,56 Eur a iné trovy 1.103,30 Eur). Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.171,18 Eur, pričom vychádzal z vyúčtovania žalobcu, avšak za účelne vynaložené trovy považoval len trovy pozostávajúce z odmeny za nasledovné úkony právnej služby (základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby bola v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky stanovená vo výške 1/6 výpočtového základu), režijný paušál a DPH: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom z 27.04.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky účinnej k 30.06.2013) vo výške 127,16 + 1x režijný paušál vo výške 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), 2/ písomné podanie na súd vo veci samej - podanie žaloby zo dňa 27.04.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) vo výške 127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, 3/ pojednávanie vo veciach 24S/37/2012, 24S/39/2012, 24S/40/2012, 24S/41/2012, 24S/42/2012, 24S/43/2012, 24S/44/2012 (t.j. 7 vecí) zo dňa 21.09.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) vo výške 890,12 Eur (127,16 Eur x 7) + režijný paušál 53,41 Eur (7,63 Eur x7), 4/ písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie z 22.11.2012 vo veciach 24S/37/2012, 24S/39/2012, 24S/40/2012, 24S/41/2012, 24S/42/2012, 24S/43/2012, 24S/44/2012 - 7 vecí (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) 890,12 Eur (127,16 Eur x 7) + režijný paušál 53,41 Eur (7,63 Eur x 7), 5/ písomné podanie - doplnenie žaloby vo veci 24S/95/2012 z 05.12.2012 (§ 14 ods. 3 vyhlášky) 63,58 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, 6/ účasť na pojednávaní zo 07.12.2012 vo veci 24S/95/2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, 7/ písomné podanie vo veci samej - podanie odvolania vo veci 24S/95/2012 zo dňa 06.02.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, 8/ pojednávanie dňa 27.03.2014 po spojení vecí tak, že vec bola vedená pod č. 24S/37/2012 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013) 134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál, t.j. spolu odmena za úkony právnej služby vrátane režijného paušálu vo výške 2.642,65 Eur. Priznaná odmena (vrátane režijného paušálu ) bola zvýšená o 20% DPH s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 528,53 Eur (20% zo sumy 2.642,65 Eur), keďže žalobca je platiteľom DPH. Trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH) potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva predstavujú spolu 3.171,18 Eur. Splnomocnený zástupca žalobcu si uplatnil vo vyčíslení trov konania náhradu za ďalší úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 21.09.2013 vo veci 24S/45/2012, vrátane režijného paušálu a DPH, súd mu však náhradu za takýto úkon nemohol priznať, keďže konanie vo veci 24S/45/2012 nebolo pred tunajším súdom medzi účastníkmi konania vedené (dňa 21.09.2012 sa konalo pojednávanie len vo veciach 24S/37/2012, 24S/39/2012, 24S/40/2012, 24S/41/2012, 24S/42/2012, 24S/43/2012 a 24S/44/2012) a tento úkon bol zrejme vyúčtovaný omylom. Pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za ďalších 8 úkonov právnej služby (vrátane režijného paušálu a DPH) a to za spísanie žiadosti o odklad vykonateľnosti zo dňa 28.08.2012 vo veciach 24S/37/2012, 24S/39/2012, 24S/40/2012, 24S/41/2012, 24S/42/2012, 24S/43/2012, 24S/44/2012 a 24S/95/2012, súd mu náhradu za tieto úkony nepriznal, pretože tieto úkony nepovažoval za úkony potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom prihliadol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. na to, že žalobca mohol v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. požiadať o odklad vykonateľnosti rozhodnutí žalovaného, ktorých zákonnosť v žalobe žiadal preskúmať, už pri prvom úkone a to priamo v žalobe podanej na súde dňa 27.04.2012. Ďalšie trovy konania si žalobca nevyčíslil, pričom výška trov právneho zastúpenia určených súdom neprevyšuje výšku trov stanovených podľa vyhlášky. Súd preto zaviazal žalovaného na náhradu žalobcom účelne vynaložených trov konania vo výške 4.274,48 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 3.171,18 Eur a iné trovy 1.103,30 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť trovy konania priznané žalobcovi vo výške 4.274,48 Eur splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.