Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200402 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6012200402.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej, členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu: H. E., bytom Q. XXXX/ XX, T. T., právne zastúpený Lexpert, s. r. o., Robotnícka 6, Banská Bystrica, JUDr. Andrea Dulová, advokátka, konateľka spoločnosti proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti predchádzajúceho postupu rozhodnutia a postupu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie č. 1/2012/01143-2 zo dňa 16. februára 2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu dopravy v Banskej Bystrici č. 2/2011/01984-003 zo dňa 13. decembra 2011 vo veci uloženej pokuty vo výške 165,96 Eur za správny delikt podľa § 107 ods. 2, písm. c) zákona 725/2004 Z. z., že si ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla značky ŠKODA-FELÍCIA evidenčné číslo (EČ): W nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a nepodrobil sa v súlade s § 47 ods. 1, písm. b) vyhlášky MDPT SR č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. v platnom znení s osobným motorovým vozidlom technickej kontrole pravidelnej periodicky v lehote dvoch rokov. V priebehu súdneho konania bol pôvodne žalovaný Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zákonom č. 345/2012 Z. z. zrušený s tým, že jeho pôsobnosť prešla na Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídlach krajov (§ 6 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z. z.) a následne na základe zákona č. 180/2013 Z. z. na Okresný úrad a jeho príslušný odbor. Súd preto pokračoval v konaní na strane žalovaného s Okresným úradom Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov. V zákonom stanovenej lehote napadol toto rozhodnutie žalobca svojou žalobou, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojej žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán mu uložil pokutu za porušenie povinnosti prevádzkovateľa vozidla podľa § 21 ods. 1, písm. b), bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom túto povinnosť nemohol porušiť, keďže jeho osobné motorové vozidlo nebolo prevádzkované v premávke a celý čas bolo zaparkované na mieste, ktoré ani nie je parkoviskom. Podľa neho túto povinnosť má prevádzkovateľ vozidla len vtedy, keď ide o vozidlo, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, to znamená, keď s ním užíva diaľnice, cesty všetkých kategórií, ktoré majú charakter verejných ciest. Nesprávne mu správny orgán uložil pokutu za porušenie povinností podľa § 50 ods. 1 zákona, pretože podľa jeho názoru nebolo zobraté do úvahy i to, že § 50 a § 107 citovaného zákona nie je možné brať izolovane. Na konanie prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu sa vzťahuje § 106 zákona a tam je uvedený odkaz na § 107 ohľadne pokút. § 106 určuje postupovú radu v prípade, že daná osoba porušuje (prítomný čas) povinnosti dané zákonom. On v tom čase zákon neporušoval a mal podľa neho správny orgán postupovať vo veci zmiernene. Tiež žalovaný nesprávne tvrdí, že úrad nie je povinný rozhodnúť v lehotách podľa § 49 správneho poriadku a má za to, že bolo porušené jeho právo na vybavenie vecí bez zbytočných prieťahov. Záverom uviedol, že podľa § 107 zákona v znení platnom do 31. 1. 2012 pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho odborného dozoru o porušení povinnosti dozvedel. Podľa oznámenia Obvodného úradu pre dopravu vo Zvolene o začatí správneho konania z 11. 2. 2011 sa orgán štátneho odborného dozoru o porušení povinnosti dozvedel najneskôr 1. 2. 2011. Z toho vyplýva, že lehota na uloženie pokuty uplynula 1. 2. 2012 a tak žalovaný v čase svojho rozhodnutia 16. 2. 2012 už nemal právo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu v jeho jednotlivých argumentáciách a to najmä preto: 1/ Zo strany žalobcu ide o nesprávnu a skreslenú interpretáciu výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, kde sa uvádza, že pokuta bola uložená podľa § 107 ods. 2, písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. , kde je uvedené, že pokutu 165,96 Eur uložil Obvodný úrad dopravy tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole podľa § 50 ods. 1. Ďalej je tam uvedené, že v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha pravidelnej technickej kontrole vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24 ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3. Vozidlo žalobcu v kontrolovanom období nebolo vyradené ani dočasne ani natrvalo. Vozidlo žalobcu bolo kategórie M1, pričom takéto vozidlo podľa § 47 ods. 1, písm. b) citovanej vyhlášky č. 578/2006 Z. z. je povinné a podlieha technickej kontrole v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách. Podľa § 21 ods. 1, písm. b) bod 1 zákona prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona (vykonávacia vyhláška). Z toho vyplýva, že prvostupňový správny orgán uviedol správne všetky hmotnoprávne predpisy, ale v nesprávnom poradí. Po výške pokuty mal byť uvedený vo výroku § 50 ods. 1, potom § 47 ods. 1 vyhlášky a mohol, ale aj nemusel byť uvedený § 21 ods. 1, písm. b) bod 1 zákona. Má za to, že takýto nedostatok výroku, resp. jeho drobná vada nemôže spôsobovať jeho protizákonnosť. V ďalšom uviedol, že pre prvostupňový správny orgán v Banskej Bystrici bolo oznámenie Mestskej polície vo Zvolene zo dňa 27. 01. 2011 iba podnetom na preverenie, či si prevádzkovateľ vozidla splnil povinnosť absolvovať technickú kontrolu pravidelnú v zákonom stanovenom termíne. Zo zákona č. 725/2004 Z. z., konkrétne § 101 písm. k) vyplýva, že obvodný úrad sleduje, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám. Z toho vyplýva, že nesleduje proces, kedy prevádzkovateľ vozidla s vozidlom jazdí, alebo nejazdí, alebo ho má niekde zaparkované, ale iba sleduje lehoty, či sa v zákonom stanovenom termíne podrobil technickej kontrole. 2/ Nesúhlasí ani s názorom žalobcu ohľadne ukladania pokút, pretože z citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že ak preukáže porušenie zákona prevádzkovateľom vozidla tým, že sa nepodrobí v zákonom stanovenej lehote technickej kontrole, musí z úradnej povinnosti uložiť prevádzkovateľovi vozidla pokutu. Nie je daná ani možnosť uložiť vyššiu alebo nižšiu pokutu, pretože v § 107 ods. 2, písm. c) zákona sa doslovne uvádza: „Pokutu 165,96 Eur uloží obvodný úrad dopravy tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole.“ Argumentácia žalobcu ohľadne použitia § 106 pre daný postup je úplne nesprávne, pretože uvedený paragraf sa týka štátneho odborného dozoru, to znamená, keď je poverená kontrolná skupina na kontrolu napr. stanice technických kontrol, pracovísk emisných kontrol atď.. Tento výkon kontroly sa netýka predmetu danej veci. 3/ Tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že bolo porušené jeho právo na vybavenie veci bez zbytočných prieťahov, pretože žalobca podsúva právny názor, že sa koná v jeho veci, akoby on podal žiadosť v nejakej veci a žalovaný je povinný vec vybaviť v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. (správneho poriadku). Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. vyplýva, že konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Práve lehota, podľa ktorej žalovaný povinný vo veci uloženia sankcie v lehotách konať, je uzákonená v § 107 ods. 19 citovaného zákona, kde obvodný úrad dopravy môže uložiť pokutu do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho odborného dozoru o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Správny orgán, ktorý ukladá sankciu postupuje v súlade so špeciálnym zákonom z úradnej povinnosti, zastupuje záujem štátu, a preto z podstaty veci vyplýva, že nemôže si sám navodiť proti sebe prieťahy v konaní. Vlastným nekonaním môže spôsobiť, že by uplynula prekluzívna lehota, kedy by už nemohol nárok na sankciu uplatniť. 4/ Ako už uviedol oznámenie mestskej polície vyhodnotil ako podnet na preverenie prevádzkovateľa vozidla podľa § 101 písm. k) citovaného zákona. Až po zistení z informačnej databázy evidencie vozidiel a vykonaných technických kontrol v SR prvostupňový správny orgán zistil, že vozidlo žalobcu malo platnú technickú kontrolu vykonať do 15. 8. 2009. Žalovaný si však zákonom stanovenú povinnosť splnil až dňa 6. 5. 2011, to znamená, že prevádzkovateľ vozidla porušoval zákon viac ako 21 mesiacov. Z uvedených dôvodov má za to, že právne žaloba žalobcu neobstojí, nakoľko nedošlo v konaní k porušeniu zákona. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňovému správnemu orgánu vtedy Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici bol Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Zvolen dňa 9.6.2011 doručené postúpenie spisu z dôvodu príslušnosti na základe trvalého bydliska žalobcu. Odstúpené bolo oznámenie o zistených skutočnostiach, ktoré bolo doručené Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo Zvolene 31.1.2011 a lustrácia vozidiel vykonaná týmto úradom 1.2.2011. Zo správneho spisu súd zistil, že nepríslušný správny orgán Obvodný úrad dopravy vo Zvolene pod sp. zn. 7/2011/00282-3 dňa 18.3.2011 uložil žalobcovi pokutu. Toto rozhodnutie bolo zrušené odvolacím orgánom rozhodnutím č. 1/2011/01973-2 zo dňa 11. mája 2011 práve z dôvodu, že rozhodol nepríslušný správny orgán, čím bol porušený § 46 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len správny poriadok). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Obvodný úrad dopravy vo Zvolene bude v ďalšom konaní povinný zaslať podnet doručený z Mestskej polície Zvolen, Obvodnému úradu dopravy v Banskej Bystrici aj s príslušnými prílohami. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za neplatnú technickú kontrolu, oznámením zo dňa 28.06.2011, ktoré bolo žalobcovi doručené 30.6.2011. K tomuto oznámeniu sa žalobca vyjadril prostredníctvom e-mailovej pošty a žiadal konanie zastaviť. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím 2/201101984-003 zo dňa 13. decembra 2011 rozhodol, že podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. ukladá žalobcovi pokutu vo výške 165,96 Eur za porušenie povinnosti prevádzkovateľa vozidla podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v zmysle § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. ako prevádzkovateľ vozidla nepodrobil motorové vozidlo ŠKODA - FELÍCIA, evidenčné číslo W v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej od 16.8.2009 do 15.5.2011. Ďalej, že pokutu je povinný zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s uvedením účtu, kde ju treba zaplatiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že šetrením v systéme iSTK zistil, že motorové vozidlo ŠKODA - FELÍCIA u žalobcu malo platný protokol o technickej kontrole do 15.8.2009. Dňa 16.5.2011 bola na vozidle vykonaná technická kontrola pravidelná. Od 16.8.2009 do 5.5.2011 bolo predmetné motorové vozidlo zaradené v cestnej premávke a prevádzkovateľ vozidla ho nepodrobil v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z.. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z. z. prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách je povinný v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. taktiež vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo natrvalo. Uloženie pokuty ustanovuje § 107 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. taxatívne a správny orgán nemá oprávnenie to zmeniť. Ďalej, že spáchanie správneho deliktu bolo jednoznačne preukázané na základe oznámenia Mestskej polície Zvolen a kontrolou v systéme iSTK. Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie rozhodnutím sp. zn. 1/2012/01143-2 zo dňa 16. februára 2012 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu dopravy v Banskej Bystrici č. 2/2011/01984-003 zo dňa 13. decembra 2011 vo veci uloženej pokuty vo výške 165,96 Eur za správny delikt podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., že ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla továrenskej značky ŠKODA - FELÍCIA kategórie M, VIN:TMBEFF614V0472495 evidenčné číslo („EČ“): W nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a nepodrobil sa v súlade s § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. s osobným motorovým vozidlom technickej kontrole pravidelnej periodicky v lehote dvoch rokov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 725/2004 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku. Konštatoval, že porovnaním údajov v databáze o evidencii TK vozidiel vykonaných v Slovenskej republike v informačnom systéme iSTK firmy TESTEK s.r.o. bolo zistené, že vozidlo žalobcu nemalo platnú technickú kontrolu pravidelnú od 16.8.2009 do 5.5.2011. Oneskoreným podrobením vozidla kontrole sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. a preto mu bola uložená pokuta. Podľa povinností prevádzkovateľa uvedených v § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z. je tento povinný vozidlo, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť technickej kontrole pravidelným spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom. Pre osobné motorové vozidlo kategórie M1 periodicky v lehote dvoch rokov. Správny orgán sankciu uloží prevádzkovateľovi vozidla za tento správny delikt bez ohľadu na to, či sa s vozidlom jazdilo alebo nie. pokiaľ pred uplynutím lehoty na podrobenie technickej kontroly pravidelnej nebolo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo natrvalo. Prvostupňový správny orgán si overil túto skutočnosť a zistil, že vozidlo žalobcu nebolo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách ani dočasu ani natrvalo. K odvolacej námietke, že nebolo preukázané, že auto bolo v premávke na pozemných komunikáciách uviedol, že preukázané bolo to, že nebola vykonaná technická kontrola pravidelná v čase od 16.8.2009 do 5.5.2011 a preto bola pokuta uložená podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. Ďalej, že v napadnutom rozhodnutí bolo nad rámec zákonnej potreby uvedené vo výroku rozhodnutia § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z. Pokuta bola uložená podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z.. Tento nedostatok ale nemal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože výrok obsahuje aj hmotnoprávny predpis, na základe ktorého správny orgán sankciu uložil. K odvolacej námietke, že pre správny orgán v zmysle § 106 zákona č. 725/2004 v súvislosti s § 3 správneho poriadku nevyplýva, žeby bol povinný uložiť pokutu, práve naopak má sa vždy snažiť o zmierne vyriešenie veci, čo sa v tomto prípade nestalo uviedol, že takáto námietka je nesprávna nakoľko nejde o prípad, kedy sa koná vo veci žiadosti účastníka konania ale o prípad, kedy sa rozhoduje o správnom delikte. Správny orgán v zmysle textu zákona nie je oprávnený pokutu neuložiť alebo zmierniť. K námietke, že nebola dodržaná lehota v zmysle § 49 správneho poriadku uviedol, že nejde o prípad, kedy sa rozhoduje o žiadosti účastníka konania ale ide o sankčné konanie voči nemu. Od zahájenia konania môže potom prejsť aj dlhšie časové obdobie ako 30 alebo 60 dní. Nebola porušená lehota na uloženie sankcie v zmysle § 107 ods. 19 zákona č. 725/2004 Z. z. Podľa § 2 písm. a/ a písm. am/ zákona č. 725/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie, a) cestným vozidlom motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo 2) vyrobené na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách, určené na prepravu osôb, zvierat alebo tovaru, am) prevádzkovateľom vozidla vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na cestné vozidlá a zvláštne vozidlá (ďalej len "vozidlo") s výnimkami ustanovenými v odsekoch 5 až 7. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z. prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný b) v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť 1. vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v lehote od šiestich mesiacov do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu 28a) a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona. Podľa § 98 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. orgánmi štátnej správy podľa tohto zákona sú c) okresné úrady. Podľa § 107 ods. 19 zákona č. 725/2004 Z. z. pokuty podľa odsekov 1 až 15 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho odborného dozoru o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo b) kategórie L3e, L4e, L5e, L6e, L7e, M1, N1, O1aO2 v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách, Podľa žaloby je rozhodnutie nezákonné, pretože žalobca nemohol porušiť povinnosti podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z. z., pretože vozidlo nebolo v premávke. Takýto dôvod nezákonnosti neobstojí. Z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že pokuta bola uložená za to, že žalobca nesplnil povinnosti podľa § 50 ods. 1 zákona a § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z., keď ako prevádzkovateľ vozidla nepodrobil motorové vozidlo pravidelnej technickej kontrole v lehote dvoch rokov. Zákon č. 725/2004 Z. z. upravuje podmienky prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Nebolo sporné, že žalobcovi patrí cestné vozidlo, teda vozidlo vyrobené na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách (§ 2 písm. a/ zákona č. 725/2004 Z. z.). V zmysle citovaného § 21 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. má prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke povinnosti, medzi ktoré patrí aj povinnosť podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole. Ďalej má zakázané prevádzkovať vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách podľa § 21 ods. 2 písm. h/ aj vtedy, keď nemá k dispozícii platné osvedčenie o technickej kontrole. Zákon obsahuje tak príkaz podrobiť vozidlo technickej kontrole pre prevádzkovateľa vozidla ako aj zákaz používať vozidlo na cestách bez toho, aby vodič disponoval platným osvedčením o technickej kontrole. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že povinnosti má len vtedy, keď prevádzkuje vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách. To znamená vtedy, ak vozidlo na prepravu používa. Vozidlo v premávke stotožňuje s tým, keď zákon hovorí o prevádzkovaní v premávke. Vozidlo v premávke je každé cestné vozidlo, ktoré nie je z nej podľa § 24 zákona vyradené či už dočasne alebo trvale. Vyplýva to jednoznačne aj z citovaného § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. podľa ktorého každé cestné vozidlo to znamená vozidlo, ktoré bolo vyrobené za účelom jeho prevádzky na pozemných komunikáciách, ktoré nie je vyradené z premávky podľa § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 725/2004 Z. z. podlieha pravidelnej technickej kontrole. Každý prevádzkovateľ má povinnosti uvedené v zákone. Zákon č. 725/2004 Z. z. vo vzťahu k cestným vozidlám rozoznáva len dve možnosti cestné vozidlo je buď vozidlom v premávke alebo vozidlom vyradeným z premávky rozhodnutím správneho orgánu či už trvale alebo dočasne. Citovaný § 21 zákona č. 725/2004 Z. z. nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, že každé cestné vozidlo podlieha pravidelnej technickej kontrole s výnimkou vozidla vyradeného rozhodnutím správneho orgánu z cestnej premávky. Je nesporné, že žalobca takýmto rozhodnutím o vyradení vozidla z cestnej premávky vo vzťahu k predmetnému cestnému vozidlu nedisponuje. Zbaviť sa povinnosti podrobiť cestné vozidlo technickej kontrole môže prevádzkovateľ tohto vozidla len tak, že požiada o jeho vyradenie z premávky príslušný správny orgán a tento jeho žiadosti vyhovie. Nebolo sporné, že žalobca je prevádzkovateľom vozidla uvedeného vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako jeho majiteľ a ani to, že toto vozidlo nebolo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách rozhodnutím správneho orgánu. Z toho vyplýva, že žalobca bol prevádzkovateľom vozidla v premávke na pozemných komunikáciách, ktorý nesplnil stanovenú povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole v lehote stanovených právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že tento žalobný dôvod nemá oporu v zákone a z takto uplatneného dôvodu je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vo svojom hodnotení skresľuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keď tvrdí, že § 21 tam bol spomenutý len na viac a že ide o § 50. Mal byť prísny na presnosť rozhodnutia, pretože odvolanie môže smerovať len voči výroku a ak v tomto je uvedené iné ustanovenie zákona, mohlo by dôjsť k obmedzeniu práva na účinnú obhajobu. Žalobca teda netvrdí, že v jeho prípade došlo k obmedzeniu práva na účinnú obhajobu a súd je dôvodom žaloby viazaný. Napadnuté rozhodnutie tak isto ako prvostupňové opakuje, že pokuta bola uložená za správny delikt podľa § 107 ods. 2 písm. c/ č. 725/2004 Z. z., pričom konanie bolo opísané tak, že žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 588/2006 Z. z. Žalovaný tak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedený odkaz na § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z. považoval za nedostatok, nakoľko pokuta bola uložená za porušenie § 50 ods. 1, ktorý ale nemá vplyv na správnosť rozhodnutia a preto vo výroku napadnutého rozhodnutia už odkaz na toto ustanovenie nezopakoval napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Takýto postup určite nie je v súlade so zákonom. Odvolací správny orgán môže potvrdiť rozhodnutie o správnom delikte tak ako bolo o ňom rozhodnuté, inak môže rozhodnutie len zmeniť. Žalobca však nenamietal nezrozumiteľnosť výroku ani nepreskúmateľnosť pre zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie ani takýmito vadami netrpí. Z výroku je zrejmé, že sankcia bola uložená za konanie, ktoré bolo porušením povinností podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole v lehotách stanovených v zákone a vykonávacom predpise. Z citovaného znenia § 50 zákona č. 725/2004 Z. z. je nepochybné, že ide o konkretizáciu povinnosti uloženej v § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 tohto zákona. V tomto ustanovení bol stanovený jednak rozsah, na ktoré vozidlá sa vzťahuje táto povinnosť, teda na všetky, ktoré sú evidované v Slovenskej republike, pokiaľ nie sú vyradené z premávky z pozemných komunikácií ako aj lehoty v akých treba vozidlá pravidelnej technickej kontrole podrobiť, resp. že tieto určí vykonávací predpis. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v rozhodnutí správne uviedol, že aplikoval § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., podľa ktorého je správnym deliktom, ktorého sa dopustí prevádzkovateľ vozidla, nepodrobenie vozidla pravidelnej technickej kontrole v lehote uvedenej v § 50 ods. 1 na v konaní zistený skutkový stav. Z citovaného znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či bol spáchaný určitým konaním alebo opomenutím povinného konania správny delikt ako aj o uložení sankcie zákon nezveril na uváženie správneho orgánu. Naopak rozhodnutie závisí výslovne len od zisteného skutkového stavu. Tvrdenie žalobcu, že § 107 možno aplikovať len vtedy, keď možno aplikovať § 106, t. j. keď porušovanie zákona v čase vydania rozhodnutia trvá, nemá oporu v týchto ustanoveniach. Naopak ak porušovanie povinnosti trvá tak správny orgán podľa § 106 okrem pokuty, ktorú ukladá podľa § 107 uloží aj nápravné opatrenia, podľa toho, o aké porušovanie povinností ide uvedené v § 106 ods. 1 písm. a/ až c/. Pokiaľ porušovanie povinností už v čase zistenia alebo v čase rozhodovania netrvá postupuje správny orgán len postupom podľa § 107. Žalobca namieta, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo porušené jeho právo na vybavenie veci bez zbytočných prieťahov. Neuvádza však, že tieto porušenia mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny orgán je povinný začať konanie o správnom delikte ex offo po tom, ako sa dozvedel na základe podnetu alebo vlastnou kontrolnou činnosťou o tom, že k delikvenčnému konaniu došlo. Pokiaľ bola dodržaná prekluzívna lehota na rozhodnutie o správnom delikte uvedená v § 107 ods. 19 zákona č. 725/2004 Z. z. nemôže nedodržanie procesnej lehoty uvedenej v § 49 ods. 2 správneho poriadku, ktorej začiatok sa viaže na začatie správneho konania, mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Námietka žalobcu, že rozhodnutie nebolo vydané v lehote podľa § 107 ods. 19 zákona č. 725/2004 Z. z., pretože správny orgán sa o porušení povinnosti žalobcu dozvedel najneskôr 1.2.2011 nebola dôvodná. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že správny orgán, ktorý bol oprávnený vo veci rozhodnúť sa o spáchaní správneho deliktu žalobcom dozvedel na základe podnetu Mestskej polície vo Zvolene a lustrácie v systéme iSTK, ktoré mu boli doručené 9. júna 2011 odstúpením spisu Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Zvolen. To že bol skutok spáchaný zistil vlastným šetrením v systéme iSTK 28.6.2011. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, tak ako je to na ňom vyznačené 9.3.2012 t. j. v jednoročnej lehote. Tak isto bola dodržaná trojročná lehota od spáchania skutku, ktorý bol spáchaný márnym uplynutím dvojročnej lehoty na vykonanie technickej kontroly na vozidle žalobcu, ktorá podľa prvostupňového rozhodnutia uplynula 15.8.2009, kedy stratil platnosť protokol o technickej kontrole. Nemá žiadny právny význam námietka, že iný správny orgán sa dozvedel o správnom delikte žalobcu skôr. Správny orgán, ktorý nebol oprávnený vo veci rozhodnúť nie je správnym orgánom, ktorému plynie lehota na rozhodnutie o správnom delikte v zmysle § 107 ods. 19 zákona č. 725/2004 Z. z.. Lehota môže plynúť len tomu správnemu orgánu, ktorý má v pôsobnosti rozhodnúť o správnom delikte. Týmto orgánom je ten, ktorý je tak vecne ako aj miestne príslušný na konanie a rozhodnutie. Miestne nepríslušný správny orgán nemá kompetenciu vo veci rozhodnúť a preto je právne bezvýznamný odkaz na to, že miestne nepríslušný správny orgán sa dozvedel o spáchaní správneho deliktu žalobcom. Vecnú príslušnosť v zmysle § 5 zákona 71/1967 Zb. správneho poriadku bolo potrebné posudzovať podľa osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 534/2003 Z. z. v znení platnom v čase konania správneho konania a zákon č. 725/2004 Z. z. tak ako je to uvedené v záhlaví prvostupňového rozhodnutia. Vecne príslušným na rozhodovanie o správnych deliktoch bol na základe zákona č. 725/2004 Z. z. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Miestna príslušnosť sa v zmysle § 7 ods. 2 správneho poriadku riadi trvalým bydliskom účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou. Takýmto určením miestnej príslušnosti je vylúčená miestna príslušnosť viacerých správnych orgánov. To znamená, že konanie mohol uskutočniť len ten správny orgán, ktorý bol vo veci príslušný konať a rozhodnúť. Súd na základe vyššie uvedeného po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z týchto dôvodov v súlade so zákonom. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania žalobca len v prípade, že je úspešný celkom alebo s časti. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.