Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/73/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200663 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6012200663.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcov: 1/ B.. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX R. R. - H., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX R. R. - H. a 3/ G. M., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX R. R. - H., všetci zast. JUDr. Jurajom Anettom, advokátom so sídlom L. XX, XXX XX R. proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov: 1. Y. D., bytom T. XX, XXX XX R. R., 2. C. D., bytom F. XX, XXX XX R. R., 3. D. L., bytom T. XX, XXX XX R. R., 4. D.. F. L., bytom T. XX, XXX XX R. R., 5. M. C., bytom Tr. E. XX, XXX XX R. R., 6. N. R., bytom T. XX, XXX XX R. R., 7. G. N., bytom T. XX, XXX XX R. R., 8. C. N., bytom T. XX, XXX XX R. R., 9. G. H., bytom T. XX, XXX XX R. R., 10. G. H., bytom T. XX, XXX XX R. R., 11. G.. G. G., bytom T. XX, XXX XX R. R., 12. C. M., bytom T. XX, XXX XX R. R. a 13. ENERGO-AQUA, a.s., so sídlom Trenčianske Biskupice 7051, 911 04 Trenčín, zast. JUDr. Beátou Ambrušovou, advokátkou so sídlom H. XX, XXX XX G. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSU BB 2012-465/658-2:OŠSS zo dňa 15.05.2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 16.07.2012 domáhali preskúmania rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSU BB 2012-465/658-2:OŠSS zo dňa 15.05.2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Krajské stavebné úrady boli k 31.12.2012 v zmysle § 1 písm. b/ zák. č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona pôsobnosť krajských stavebných úradov ustanovená osobitnými predpismi prešla na obvodné úrady v sídle krajov. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.09.2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona. Príslušnosť okresných úradov v sídle kraja je upravená v § 4 cit. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v konaní na strane žalovaného správneho orgánu pokračoval s Okresným úradom Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“). Predmetným rozhodnutím žalovaný zastavil mimo odvolacie konanie vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia stavebného úradu Mesta Banská Bystrica č. RV 29309/2008/Har; Ev. č. XX/ XX zo dňa 22.09.2008 (právoplatné dňa 29.10.2008), ktorým bola umiestnená stavba „G. H. Y. H.“ pre stavebníka ENERGO-AQUA, a.s., Trenčín, t. č. sídlo Trenčianske Biskupice č. 7051, Trenčín na vodnom toku rieky Hron - riečny km 180, 680 na pozemkoch parc. č. KN-E XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k. ú. H. s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. h/ zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Žalobcovia v žalobe namietali, že so závermi žalovaného uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali nepatričný a nezákonný zásah do vlastníckych a užívateľských práv vlastníkov dotknutých pozemkov, nesúhlasia. Súčasne namietali, že žalovaný sa pri svojom rozhodovaní neriadil pokynmi a závermi uvedenými v rozhodnutí Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej plavebnej správy a územného plánovania č. MDVRR/2012/06698/2301/SVBP zo dňa 21.03.2012, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSU BB 2011-427.680-I:OŠSS, KSU BB 2011-428681-I:OŠSS zo dňa 14.10.2011 a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázali na to, že podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Žalobcovia poukázali na dôvody, pre ktoré odvolací orgán pôvodné rozhodnutie žalovaného (krajského stavebného úradu) zrušil s tým, že pri novom preskúmaní rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť dodržať postup upravený v § 65 Správneho poriadku. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaný sa právnym názorom odvolacieho orgánu nespravoval a neodstránil žiadnu z vád konania zistených nadriadeným orgánom, čo spôsobuje podľa žalobcov nepreskúmateľnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa tvrdenia žalobcov v žalobe žalovaný odôvodnil zastavenie mimo odvolacieho konania tým, že sa nestotožnil s názorom, že stavebníkovi chýbajú k výstavbe malej vodnej elektrárne súhlasy majiteľov pozemkov, na ktorých sa chystá stavať, k týmto pozemkom nepreukázal ani vlastnícke, ani iné právo a pokiaľ takéto právo v priebehu konania o umiestnení stavby preukázal, súhlas vlastníkov dotknutých pozemkov medzičasom vypršal. Žalobcovia nesúhlasili ani so záverom, že predmetný súhlas vlastníkov nie je potrebný, keďže podľa žalovaného ide o verejne prospešnú stavbu, vo vzťahu ku ktorej zákon umožňuje vyvlastnenie dotknutých pozemkov a s poukazom na § 38 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) sa takýto súhlas vlastníka nevyžaduje. Takýto právny názor žalobcovia považovali za nesprávny a zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný sa podľa žalobcov nevysporiadal s otázkami súvisiacimi s preukazovaním verejného záujmu na vyvlastnení, ani s preukázaním súladu budúceho vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania. Verejný záujem na vyvlastnení sa pritom musí podľa žalobcov preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Územné rozhodnutie, ktoré bolo predmetom mimo odvolacieho konania sa týmito otázkami nezaoberalo a žalovaný nemohol preto tieto skutočnosti zisťovať ako predbežnú otázku. Pokiaľ správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval existenciu verejného záujmu na výstavbe malej vodnej elektrárne a to tým, že tento projekt je zahrnutý v Územnom pláne Územného celku Banskobystrického kraja ako tzv. verejnoprospešná stavba, ide podľa žalobcov o neprípustný záver, ku ktorému nemožno dospieť v rámci mimo odvolacieho konania. Následné konštatovanie možnosti vyvlastnenia okolitých pozemkov z dôvodu konštatovania verejnoprospešnosti plánovanej stavby nemá podľa žalobcov žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a nemôže byť podkladom pre zdôvodnenie rozhodnutia o zastavení mimo odvolacieho konania. Žalobcovia preto navrhli napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 09.08.2012 uviedol, že rozhodnutie žalovaného nie je rozhodnutím meritórnym, ktoré by mohlo zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov, žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu a preto poukázal na postup podľa § 250d ods. 3 O.s.p. (zastavenie konania). Pre prípad, že rozhodnutie bude preskúmavané, mal za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a navrhol ju zamietnuť. K tvrdeniam žalobcov v žalobe uviedol, že žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcov, že v rámci umiestnenia stavby „G. H. Y. H.“ v mimo odvolacom konaní žalovaný nezákonne zasiahol do vlastníckych a užívateľských práv vlastníkov dotknutých pozemkov žalobcov, pretože s ohľadom na ust. § 38 Stavebného zákona navrhovateľ v územnom konaní nepreukázal súhlas vlastníkov pozemkov, pretože žalovaným nebol zistený verejný záujem na vyvlastnení pre navrhovanú stavbu, ani súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania. Pokiaľ žalobcovia namietali rozpor umiestňovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, žalovaný uviedol, že v Zmenách a doplnkoch ÚPN A BB-VI. etapa (schválených Uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici č. 281/2011 z 23.10.2001, ktorých záväzná časť bola vyhlásená vo VZN č. 95/2001), č. lokality 58 je v záväznej časti v rámci regulatívov verejného technického vybavenia územia uvedený regulatív o potrebe v pravom brehu Hrona pozdĺž zbernej komunikácie vynechať koridor pre inžinierske siete a pre prívod vody na malú vodnú elektráreň (navrhované v rámci štúdie posudzujúcej možnosti energetického využitia Hrona). Z hľadiska samotného umiestnenia malej vodnej elektrárne mal žalovaný za to, že návrh je v súlade s platnou územnou plánovacou dokumentáciou v zmysle § 31 ods. 3 Stavebného zákona. Taktiež v čase vydania rozhodnutia Mesta Banská Bystrica bola predmetná stavba zahrnutá v platnom znení ÚPN VÚC Banskobystrický kraj medzi verejnoprospešné stavby. S poukazom na § 37 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón a stavba je stavbou verejnoprospešnou, určenou vyššie uvedeným územným plánom. Žalovaný poukázal na ust. § 38 Stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Súčasne poukázal na to, že vo verejnom záujme možno vyvlastniť podľa § 108 ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie a podľa § 108 ods. 2 písm. k/ výstavbu alebo prevádzkovanie vodohospodárskych diel podľa osobitných predpisov. Za stavby podľa ods. 2 písm. a/ sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že vyvlastňovacie konanie nezačalo a nebola preukázaná ani bezvýslednosť dohody alebo iného spôsobu vyriešenia, žalovaný uviedol, že pred samotným vyvlastňovacím konaním prebieha dohadovacie konanie - dohodnutie dohody na prechod vlastníckeho práva, ktoré môže začať až po vydaní právoplatného rozhodnutia o umiestnení verejnoprospešnej stavby. Takýto návrh na dosiahnutie dohody vykonáva investor verejnoprospešnej stavby, pričom žalovaný považoval za dôležité uviesť, že predmetom preskúmavacieho mimo odvolacieho konania bolo rozhodnutie o umiestnení stavby, nie stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie. Vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva v rámci stavebného konania je prostriedkom, ktorý vytvára predpoklady pre uskutočňovanie nových stavieb, ako aj opatrení potrebných vo verejnom záujme, ktorých zabezpečenie nie je možné bez zásahu do existencie vlastníckych práv. Žalovaný poukázal na to, že samotné konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny prostriedok ochrany, na ktorý nie je nárok, je to len možnosť podľa § 65 Správneho poriadku. Súčasne je však povinnosťou dbať na dobromyseľne nadobudnuté práva. Nakoľko územné konanie nie je nijakým spôsobom zo zákona previazané na vyvlastňovacie konanie, žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov, keďže už zo samotnej dikcie ust. § 38 Stavebného zákona vyplýva, že vydaniu územného rozhodnutia nepredchádza samotné vyvlastnenie, ani len návrh na takéto konanie, ale len zistenie skutočnosti, či možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. To bolo v danom prípade splnené. Žalovaný tiež poukázal na ust. § 68 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom správny orgán postupoval v súlade s § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku, ak konanie zastavil a takýmto rozhodnutím nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do subjektívnych práv účastníkov a žalobou napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilé ani žiadnu ujmu žalobcom privodiť. Žalovaný napokon poukázal na to, že v konaní postupoval v súlade s ust. § 3 Správneho poriadku a v rozhodnutí sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania, ako aj so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní. Vzhľadom na ust. § 250 ods. 1 O.s.p. súd Uznesením č.k. 24S/73/2012-43 zo dňa 18.02.2013 pribral do konania účastníkov správneho konania, ktorých práva by mohli byť zrušením napadnutého správneho rozhodnutia dotknuté. Pribratý účastník por. č. 13 - ENERGO-AQUA, a.s., Trenčín vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.05.2013 poukázal na to, že prvostupňový správny orgán ako príslušný stavebný úrad svojím rozhodnutím č. RV 293092/2008/Har; ev. č. 74/08 z 22.09.2008 rozhodol o umiestnení stavby „G. H. Y. H.“ (ďalej aj „územné rozhodnutie“). Voči územnému rozhodnutiu nebolo podané žiadne odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2008. Voči územnému rozhodnutiu nebola podaná ani žaloba o preskúmanie jeho zákonnosti súdom. Na základe žiadostí účastníkov správneho konania Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici (ďalej len „KSÚ B. Bystrica“) oznámil začatie konania o preskúmanie územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku oznámením o začatí konania zo dňa 13.06.2011. V tomto konaní svojím rozhodnutím KSU BB 2011-427/680-1:OŠS; KSU BB 2011-428/681-1:OŠS zo dňa 14.10.2011 vydaným podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zmenil územné rozhodnutie vydané stavebným úradom ako prvostupňovým správnym orgánom. Proti rozhodnutiu KSÚ BB zo dňa 14.10.2011 podali odvolanie B.. D. D., F. L. a D. L.. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako druhostupňový správny orgán svojím rozhodnutím z 21.03.2012 č. MDVRR/2012/06698/2301/SVBP rozhodnutie KSÚ B. Bystrica č. KSU BB 2011-427/680-1:OŠS; KSU BB 2011-428/681-1:OŠS zo dňa 14.10.2011 o zmene územného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní zrušilo a vec vrátilo KSÚ B. Bystrica na nové prejednanie a rozhodnutie. KSÚ B. Bystrica po novom prejednaní veci v mimo odvolacom konaní podľa § 65 Správneho poriadku rozhodol o zastavení mimo odvolacieho konania vo veci preskúmania zákonnosti právoplatného územného rozhodnutia zo dňa 22.09.2008. Žalobcovia sa žalobou domáhajú súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým správny orgán zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku. Podľa názoru ďalšieho účastníka žaloba nemá náležitosti, ktoré pre tento typ žaloby stanovuje Občiansky súdny poriadok, pričom zo žaloby žalobcov je zrejmé, že táto neobsahuje žiadne tvrdenie žalobcov, že boli na svojich subjektívnych právach ukrátení, ani tvrdenie, na ktorých subjektívnych právach boli v priamej súvislosti s rozhodnutím o zastavení mimo odvolacieho konania ukrátení a ani žiadne odôvodnenie takýchto tvrdení sa v žalobe nenachádza. Žaloba teda nemá podstatnú náležitosť, ktorú pre tento typ žaloby stanovuje všeobecne záväzný procesný predpis, pričom tento nedostatok žaloby podľa ďalšieho účastníka už nie je možné odstrániť a súd musí na túto skutočnosť prihliadať, nakoľko je oprávnený žalobu prejednať len v rozsahu a z dôvodov, ktoré sú v nej obsiahnuté a nemôže absentujúce tvrdenie žalobcov ohľadom tej skutočnosti, na ktorých konkrétnych subjektívnych právach boli napadnutým rozhodnutím ukrátení, sám vyhľadávať. Podľa názoru ďalšieho účastníka žalobcovia ani nemohli uviesť žiadne subjektívne právo, ktoré by bolo nimi napadnutým rozhodnutím o zastavení mimo odvolacieho konania porušené a to z dôvodu, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je v správnom poriadku koncipované ako prostriedok dozorčieho práva, pričom podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal. Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani na zmenu alebo zrušenie preskúmavaného právoplatného rozhodnutia v takomto konaní nie je preto právny nárok. Ďalší účastník poukázal na judikatúru Ústavného súdu ČR, ktorá bola prijatá za stavu, keď znenie ust. § 65 Správneho poriadku bolo v SR aj ČR zhodné a účinné (napr. I.ÚS 239/96 a I.ÚS 154/98). Na uvedenú doktrínu správneho práva akceptovanú aj ústavným súdom v jeho rozhodovacej činnosti potom nadväzujú aj rozhodnutia súdov ČR, ktoré podľa ďalšieho účastníka je možné za stavu zhodnosti znenia ust. § 65 Správneho poriadku v tomto konaní použiť podporne, pričom poukázal najmä na rozhodnutie 5A 142/99-16-JUD20219CZ - Rozhodnutí o zastavení mimo odvolacího řízení, podľa ktorého „Rozhodnutím správního orgánu o zastavení řízení, zahájeného o přezkoumání rozhodnutí mimo odvolací řízení (§ 65 a nasl. Správního řádu), se nezakládají, nemění, neruší, ani autoritativně nestvrzují práva a povinnosti. Účastník původního řízení před správním orgánem nemohl být proto ve svých právech zastavením řízení zkrácen. Takové rozhodnutí proto je z přezkumu soudem vyloučeno dle § 244, resp. 247 ods. 1 OSŘ a contrario. I kdyby účastník řízení byl původním (přezkoumávaným) rozhodnutím zkrácen na svých právech, nedošlo k tomuto zkrácení zastavením řízení o přezkoumání rozhodnutí mimo odvolací řízení. K zásahu do existujících hmotných práv fyzických nebo právnických osob dochází jedině tehdy, jestliže původní právomocné rozhodnutí je v řízení o přezkoumání rozhodnutí zrušeno nebo změněno, a to rovněž právomocně.“ Ďalej poukázal na rozhodnutie č. 6A 53/97-18-JUD20087CZ - Podnět k užití prostředků dozorčího práva správního řádu, podľa ktorého „Na výkon dozorčího práva a užití prostředků dozorčího práva ve smyslu ust. § 65 Správního řádu nemají účastníci řízení právní nárok. Odložením podnětu jako nedůvodného a tedy nezrušením rozhodnutí, proti kterému podnět směřuje, nezasahuje proto dozorčí úřad nijak do sféry subjektivních práv účastníka řízení; ta zůstávají takovým negativním výsledkem přezkumu naprosto nedotčena. Správní akt, jímž je výsledek takového přezkoumání intimován účastníkovi, je pouhým sdělením úřadu straně, nikoli rozhodnutím, a nelze jej naříkat správní žalobou. Řízení o žalobě proti takovému aktu proto soud zastaví.“ Vzhľadom na vyššie uvedené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým zastavil konanie o preskúmanie územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku, nemohlo dôjsť a ani nedošlo k porušeniu žiadneho subjektívneho práva žalobcov. Tým nie je podľa ďalšieho účastníka splnená jedna z troch základných podmienok pre úspech v tomto súdnom konaní a to podmienka, že ide o rozhodnutie, ktorým bol žalobca na svojich právach ukrátený, resp. ktorým boli právom chránené záujmy žalobcu dotknuté. Ďalší účastník poznamenal, že záverov o kompetenčnej výluke takýchto rozhodnutí sa priamo nedovoláva, avšak dal do pozornosti skutočnosť, či rozhodnutie o zastavení mimo odvolacieho konania, na ktorého začatie a vedenie nie je právny nárok, nie je práve tým procesným rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie mimo odvolacieho konania, a to konkrétne jeho ukončenie bez toho, aby správny orgán rozhodol o zmene alebo zrušení preskúmavaného správneho rozhodnutia, na čo tiež nemá účastník správneho konania právny nárok, a či teda toto rozhodnutie o zastavení mimo odvolacieho konania, ktoré súd na základe podanej žaloby preskúmava, nie je potrebné subsumovať pod ust. § 248 písm. a/ O.s.p., keď je nesporné, že sa jedná o procesné rozhodnutie a je na zvážení, či ide aj o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania. Ďalší účastník navyše poukázal na to, že dôvod na preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia o zastavení mimo odvolacieho konania, ktorý žalobcovia uvádzajú v bode IV. svojej žaloby, je námietkou, ktorá jednoznačne smeruje voči územnému konaniu a územnému rozhodnutiu a nemá spojitosť s rozhodnutím o zastavení mimo odvolacieho konania. Tieto svoje námietky žalobcovia v územnom konaní neuplatnili, aj keď mohli a mali, voči územnému rozhodnutiu nepodali odvolanie, aj keď mohli a mali a voči právoplatnému územnému rozhodnutiu ako takému žalobu na jeho preskúmanie nepodali, i keď mohli a mali, ak sa domnievali, že niektoré ich práva boli konaním alebo rozhodnutím všeobecného stavebného úradu porušené alebo dotknuté a že toto rozhodnutie je nezákonné. Napriek tomu, že žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne tvrdenie ohľadne porušenia ich subjektívneho práva nezákonnosťou rozhodnutia o zastavení mimo odvolacieho konania, ďalší účastník z opatrnosti poukázal na skutočnosť, že stavba malej vodnej elektrárne Šalková nie je umiestnená na pozemkoch žalobcov a ani na pozemkoch pribratých účastníkov konania, o čom ako dôkaz predložil kópiu snímky katastrálnej mapy s vyznačením pozemkov vo vlastníctve žalobcov a pribratých účastníkov konania. Z uvedeného dokladu je nadovšetko pochybnosť zrejmé, že stavba na pozemky žalobcov ani pribratých účastníkov nezasahuje. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení namietal aktívnu procesnú legitimáciu žalobcov v tomto konaní a to s poukazom na § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 O.s.p., pričom aktívna legitimácia na podanie žaloby nespočíva len v tom, či úkon správneho orgánu založil, zmenil alebo zrušil, alebo záväzne určil práva alebo povinnosti žalobcu, ale v tom, či sa podľa tvrdení žalobcu v žalobe negatívne prejavil v jeho právnej sfére. Ďalší účastník poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 6Sži/2/2011, 3Sžo/7/2011, Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 166/2011. Z dôvodov podrobne uvedených v písomnom vyjadrení ďalšieho účastníka je zrejmé, že žalobcovia v podanej žalobe neuviedli, netvrdili a pre ich reálnu neexistenciu ani nemohli uviesť žiadne svoje subjektívne práva, ktoré by v priamej súvislosti s nimi žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného o zastavení mimo odvolacieho konania, boli negatívne dotknuté. Absencia takýchto tvrdení má podľa ďalšieho účastníka za následok nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalobcov v tomto konaní, čo je dôvod na zastavenie súdneho konania. Pre prípad, že sa súd bude meritórne zaoberať podanou žalobou, ďalší účastník namietal tvrdenia žalobcov, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov uvádzaných v bode IV. žaloby. Poukázal na ust. § 38, § 108 ods. 1, 2 a 3 Stavebného zákona a na to, že z uvedených ustanovení Stavebného zákona vyplýva, že verejný záujem sa preukazuje až v prípadnom vyvlastňovacom konaní a nie v územnom konaní. V územnom konaní, ktoré vyúsťuje do územného rozhodnutia, sa skúma, či pre navrhovanú a umiestňovanú stavbu z hľadiska jej účelu je možné pozemky vyvlastniť pre potreby aplikácie ust. § 38 Stavebného zákona, pričom samotnému vyvlastňovaciemu konaniu predchádza dohadovacie konanie a dohadovaciemu konaniu predchádza vydanie územného rozhodnutia a jeho právoplatnosť. Na podporu uvedených záverov poukázal ďalší účastník na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/99/2010. Ďalší účastník poukázal aj na to, že zo samotného územného rozhodnutia, ktorého zákonnosť bola žalovaným v konaní podľa § 65 Správneho poriadku preverovaná, vyplýva, že v konaní o umiestnení stavby boli vznesené námietky a pripomienky a súčasne, že o nich stavebný úrad rozhodol. Žiaden z účastníkov konania voči územnému rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok. Ďalší účastník poukázal na to, že v konaní u umiestnení stavby sa uplatňuje koncentračná zásada, pričom priestorom na uplatňovanie námietok bolo samotné konanie o umiestnení stavby v lehote určenej stavebným úradom konajúcom v prvom stupni vo veci samej. Už ani v odvolacom konaní by sa na takéto námietky neprihliadalo, o to viac sa na ne nemôže prihliadať v konaní podľa § 65 Správneho poriadku. Na podporu tohto záveru ďalší účastník poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/39/2008 z 24.04.2008. Podľa ďalšieho účastníka rozhodnutím o zastavení konania o preskúmanie územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemohlo dôjsť k zásahu do akýchkoľvek práv žalobcov a to z dôvodu, že ani samotné územné rozhodnutie ako také, nemá takú povahu, aby sa jeho vydaním do práv účastníkov konania zasiahlo a to preto, lebo sa ním stavba nepovoľuje (na základe územného rozhodnutia nemožno stavbu realizovať), ale sa ním len určuje stavebný pozemok a umiestnenie stavby na ňom. Na podporu svojho tvrdenia poukázal ďalší účastník na odôvodnenie Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/55/2010. Ďalší účastník napokon v písomnom vyjadrení namietal tvrdenie žalobcov, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov uvádzaných v bode III, t.j. z dôvodu, že žalovaný sa v rozpore s § 59 ods. 3 Správneho poriadku podľa žalobcov pri novom prejednaní a rozhodnutí neriadil názorom odvolacieho orgánu. Ďalší účastník poukázal na chronológiu rozhodovacích procesov predchádzajúcich vydaniu napadnutého rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že Ministerstvo dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja (ďalej aj „odvolací orgán“) v rámci odvolacieho konania posudzovalo, či boli splnené podmienky pre zmenu územného rozhodnutia postupom podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a či teda žalovaný v konaní podľa § 65 Správneho poriadku rozhodol správne, ak územné rozhodnutie zmenil. Odvolací orgán v podstate územné rozhodnutie zmenil z dôvodov, že žalobca neuviedol vo svojom rozhodnutí o zmene právoplatného územného rozhodnutia žiadne ustanovenie zákona, porušením ktorého by bola preukázaná nezákonnosť právoplatného územného rozhodnutia, že žalovaný v konaní podľa § 65 vykonal ďalšie dokazovanie, čo bolo v rozpore s ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku a že žalobca sa nezaoberal otázkou, či pri vydaní územného rozhodnutia bol potrebný súhlas vlastníkov dotknutých pozemkov. Odvolací orgán dal súčasne žalovanému jasnú inštrukciu spočívajúcu v tom, že pri novom preskúmaní právoplatného územného rozhodnutia je žalovaný povinný dodržať postup upravený v § 65 Správneho poriadku. Podľa ďalšieho účastníka žalobný dôvod žalobcov neobstojí, nakoľko žalovaný sa v novom mimo odvolacom konaní striktne riadil uvedenou inštrukciou a právnym názorom odvolacieho orgánu, keď sa nastolenou otázkou potreby súhlasov zaoberal a vysporiadal, nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie a keďže v mimo odvolacom konaní dospel k záveru, že skutočne nedošlo k porušeniu zákona ani všeobecne záväzného predpisu, v súlade s ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku, právoplatné územné rozhodnutie nezmenil, ani nezrušil. Správnemu orgánu teda nezostávalo nič iné, ako mimo odvolacie konanie ukončiť. Podávateľom žiadostí bol pritom žalovaný podľa názoru ďalšieho účastníka oprávnený toto oznámiť i neformálnym postupom, v ktorom by uvedené skutočnosti stručne uviedol. Správny orgán tak neučinil a vydal procesné rozhodnutie o zastavení mimo odvolacieho konania, ktorého výroková i dôvodová časť sú navzájom kompatibilné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ďalší účastník navrhol, aby súd uznesením konanie zastavil, alebo v prípade, že bude rozhodovať o žalobe, aby túto zamietol v celom rozsahu. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku zastavil mimo odvolacie konanie vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia stavebného úradu Mesta Banská Bystrica č. RV 29309/2008/ Har, ev. č. 74/08 z 22.09.2008 (právoplatné dňa 29.10.2008), ktorým bola umiestnená stavba „G. H. Y. H.“ pre stavebníka ENERGO-AQUA, a.s., Trenčín na vodnom toku rieky Hron - riečny km 180, 680 na pozemkoch parc. č. KN-E XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X a XXXX/X v k. ú. H.. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „G. H. Y. H.“ navrhovateľa ENERGO-AQUA, a.s., Trenčín doručeného stavebnému úradu (Mesto Banská Bystrica) dňa 06.06.2008, vydalo Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad územné rozhodnutie č. RV 29309/2008/Har, ev. č. 74/08 zo dňa 22.09.2008, ktorým povolilo umiestnenie stavby „G. H. Y. H.“ v R. R.. Účastníci konania nepodali proti predmetnému územnému rozhodnutiu odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2008. Z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že by predmetné územné rozhodnutie bolo predmetom preskúmavania na základe žaloby podanej podľa V. časti O.s.p.. Dňa 21.03.2011 C. a Y. D., bytom T. XX, R. R. a B.. D. D., bytom T. XX, R. R. doručili KSÚ B. Bystrica žiadosti o preskúmanie územného rozhodnutia z 22.09.2008, ktorým bolo povolené umiestnenie stavby „G. H. Y. H.“ mimo odvolacieho konania a žiadali o jeho zrušenie. Dňa 01.04.2011 Mesto Banská Bystrica odstúpilo KSÚ B. Bystrica správny spis týkajúci sa predmetnej stavby. Zo sprievodného listu z 29.03.2011 vyplýva, že pre uskutočnenie predmetnej stavby bolo dňa 12.12.2008 Krajským úradom životného prostredia v Banskej Bystrici (ďalej len „KÚŽP B. Bystrica“) vydané stavebné povolenie č. 2008/01282- Mr, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2009. Z administratívneho spisu vyplýva, že KÚŽP B. Bystrica dňa 04.04.2011 odstúpil KSÚ B. Bystrica žiadosti o preskúmanie územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania doručené KÚŽP B. Bystrica dňa 25.03.2011 od C. D., F. XX, R. R. a G. M., T. XX, R. R., pričom obsah predmetných žiadostí je totožný s obsahom žiadostí podaných C. D. a Y. D., ako aj B.. D. D., všetci bytom R. R.. KSÚ B. Bystrica listom č. KSU BB 2011-427/680-1:OŠSS, KSU BB 2011-428/681-1:OŠSS z 13.04.2011 s poukazom na § 18 ods. 3 Správneho poriadku po predbežnom preskúmaní došlých podnetov a na podklade spisového materiálu predloženého Mestom Banská Bystrica oznámil začatie konania o preskúmaní rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. RV 293092/2008/Har; ev. č. 74/08 zo dňa 22.09.2008 mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. KSÚ B. Bystrica preskúmal s poukazom na § 65 Správneho poriadku predmetné rozhodnutie a s poukazom na § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. KSU BB 2011-427/680-1:OŠSS, KSU BB 2011-428/681-1:OŠSS z 14.10.2011 rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie o umiestnení stavby zmenil tak, že vo výroku doplnil pozemok parc. č. XXX/X v k. ú. H., ktorý pozemok bol v územnom rozhodnutí opomenutý, zmenil umiestnenie objektu SO 204 Drenážny rigol tak, že ho v celom rozsahu umiestnil vo vzdušnej päte ochrannej ľavostrannej hrádze vo vlastníctve SVP, š.p. a zmenil umiestnenie objektu SO 208 Monitorovacie sondy hladiny podzemnej vody tak, že sondy budú realizované na pozemkoch vlastníkov parc. č. KN-C XX, XX, XX, XXX/X v k. ú. H., s ktorými má navrhovateľ uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. Ostatné časti predmetného rozhodnutia zostali bez zmeny. KSÚ B. Bystrica predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že zistil pochybenie pri vydávaní územného rozhodnutia, ktoré bolo možné v mimo odvolacom konaní napraviť, výrok rozhodnutia zmenil tak, aby bol dosiahnutý súlad so zákonom. Voči predmetnému rozhodnutiu KSÚ B. Bystrica podali v stanovenej lehote odvolanie D. L. a D.. F. L., obidvaja bytom T. XX, R. R. a B.. D. D., bytom T. XX, R. R., pričom na základe vyššie uvedených odvolaní rozhodlo MDVRR SR Bratislava rozhodnutím č. MDVRR/2012/06698/2301/SVBP zo dňa 21.03.2012 tak, že rozhodnutie KSÚ BB č. KSU BB 2011-427/680-1:OŠSS, KSU BB 2011-428/681-1:OŠSS z 14.10.2011 zrušilo a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dôvodom pre zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia v konaní mimo odvolania môže byť iba jeho nezákonnosť, pričom KSÚ B. Bystrica v celom rozhodnutí neuviedol ustanovenie zákona alebo predpisu, porušením ktorého by bola preukázaná nezákonnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu považoval rozhodnutie KSÚ B. Bystrica za nepreskúmateľné. Súčasne poukázal na to, že pri preskúmavaní rozhodnutia v zmysle § 65 ods. 3 Správneho poriadku má správny orgán vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností existujúcich v čase vydania rozhodnutia a KSÚ B. Bystrica nebol preto oprávnený dopĺňať nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom prejednania veci stavebným úradom, pričom doplnil nové podklady a dôkazy týkajúce sa vlastníckych a iných práv k pozemkom a vo výroku rozhodnutia bez návrhu na zmenu rozhodnutia zmenil umiestnenie objektov SO 204 Drenážny rigol a SO 208 Monitorovacie sondy hladiny podzemnej vody. Odvolací orgán konštatoval, že rozhodnutie KSÚ B. Bystrica je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, prekročenie o oprávnení preskúmavacieho orgánu, ktorými boli porušené ust. § 3 ods. 1 a § 4, § 46, § 65 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Zároveň KSÚ B. Bystrica uložil povinnosť, aby pri novom preskúmavaní rozhodnutia dodržal postup upravený v § 65 Správneho poriadku. KSÚ B. Bystrica po opätovnom preskúmaní dôvodov uvedených v žiadostiach na preskúmanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „G. H. Y. H.“ nezistil porušenie zákona, následkom ktorého by bolo nevyhnutné zrušiť alebo zmeniť napadnuté právoplatné rozhodnutie v mimo odvolacom konaní a postupujúc podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku mimo odvolacie konanie zastavil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 65 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). (2) Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. (3) Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. V prejednávanom prípade Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad rozhodnutím č. RV 29309/2008/ Har; ev. č. 74/08 zo dňa 22.09.2008 povolilo umiestnenie stavby „G. H. Y. H.“ pre stavebníka ENERGO- AQUA, a.s., Trenčín. Predmetné územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2008. Pre uskutočnenie predmetnej stavby bolo následne dňa 12.12.2008 KÚŽP v Banskej Bystrici vydané stavebné povolenie č. 2008/01282-Mr, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2009. Dňa 21.03.2011 C. a Y. D. a B.. D. a dňa 25.03.2011 C. D. a G. M. podali žiadosť na preskúmanie územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku a žiadali jeho zrušenie z dôvodov, že nebol spracovaný doplnok k územnému plánu Mesta Banská Bystrica na vodnú stavbu „G. H. Y. H.“, územné rozhodnutie nepokrýva všetky parcely, ktoré investor plánuje na budovanie predmetnej stavby, stavba zasahuje do pozemkov v ich vlastníctve a mali byť priamymi účastníkmi konania, zo strany investora im boli poskytnuté nedostatočné a klamlivé informácie, postupom stavebného úradu boli obmedzené ich vlastnícke práva, nebol dostatočne zohľadnený fakt, že podľa Smernice EÚ o vodách sa nesmú vytvárať prekážky na riekach a namietali, že v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie neboli dostatočne posúdené všetky dopady na životné prostredie a kvalitu života. KSÚ B. Bystrica sa podanými žiadosťami (podnetmi) zaoberal a po ich predbežnom preskúmaní s poukazom na § 18 ods. 3 Správneho poriadku oznámil začatie konanie o preskúmanie územného rozhodnutia z 22.09.2008 mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Po preskúmaní územného rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že napadnuté územné rozhodnutie nie je potrebné zrušiť, ale vzhľadom na zistené pochybenia pri vydávaní územného rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru bolo možné v mimo odvolacom konaní napraviť, rozhodnutím č. KSU BB 2011-427/680-1:OŠSS, KSU BB 2011-428/681-1:OŠSS zo 14.10.2011 zmenil výrok územného rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku citovaného rozhodnutia žalovaného, ako aj na strane 10 tohto rozsudku. Na základe podaného odvolania proti predmetnému rozhodnutiu KSÚ B. Bystrica zo 14.10.2011 rozhodlo MDVRR SR Bratislava rozhodnutím č. MDVRR/2012/06698/2301/SVBP zo dňa 21.03.2012 tak, že rozhodnutie KSÚ v B. Bystrici zo 14.10.2011 vydaného v zmysle § 65 ods.2 Správneho poriadku v mimo odvolacom konaní zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením uvedeným na str. 10 tohto rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť, aby pri novom preskúmaní rozhodnutia dodržal postup upravený v § 65 Správneho poriadku. KSÚ B. Bystrica po opätovnom preskúmaní dôvodov uvedených v žiadostiach na preskúmanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „G. H. Y. H.“ mimo odvolacieho konania nezistil porušenie zákona, následkom ktorého by bolo nevyhnutné zrušiť alebo zmeniť napadnuté právoplatné územné rozhodnutie v mimo odvolacom konaní a postupujúc podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku mimo odvolacie konanie zastavil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré je predmetom preskúmania, v súvislosti s umiestnením predmetnej stavby konštatoval, že postupom stavebného úradu v čase vydania podnetov napadnutého rozhodnutia tak v konaní, ako aj v pri vydávaní rozhodnutia, nedošlo k porušeniu platnej legislatívy, ktorou sa riadi pri výkone svojej činnosti. V čase vydania podnetov napadnutého rozhodnutia bola stavba „G. H. Y. H.“ zahrnutá v tom čase v platnom znení ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj - záväzná časť z decembra 2004, schválený Zastupiteľstvom Banskobystrického správneho kraja uznesením č. 611/2004 zo dňa 16. a 17.12.2004) a podľa bodu II. Verejnoprospešné stavby v časti 7.7. „G. H. Y. H.“ mala charakter verejnoprospešnej stavby. K námietke pisateľov podnetu o zásahu do ich vlastníckych práv vzhľadom na skutočnosť, že investor nepreukázal ich súhlas s nájmom alebo vecným bremenom, žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na ust. § 38 Stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak nemá navrhovateľ pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Žalovaný poukázal na ust. § 108 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona, ktorý upravuje podmienky vyvlastnenia vo verejnom záujme pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie a konštatoval, že v čase vydania podnetov napadnutého územného rozhodnutia bola stavba „G. H. Y. H.“ zahrnutá v tom čase v platnom znení Územného plánu VÚC Banskobystrický kraj medzi verejnoprospešné stavby, z čoho vyvodil, že stavebný úrad nebol povinný požadovať súhlasy vlastníkov pozemkov dotknutých stavbou. Žalovaný ďalej konštatoval, že v územnom konaní sa vyjadrili všetky dotknuté orgány a ich stanoviská a podmienky boli zapracované do územného rozhodnutia. Posúdenie ďalších bodov uvedených v podnetoch na preskúmanie predmetného územného rozhodnutia týkajúcich sa smerníc EÚ, procesu posudzovania vplyvu na životné prostredie, vývoja spodných vôd pri realizácii stavby, narušeniu fauny a flóry dotknutého územia, vyhodnotenie vplyvu pomaly tečúcej vody v Hrone, bolo predmetom stavebného konania, ktoré v predmetnej veci vydal KÚŽP v Banskej Bystrici. Z citovaného ust. § 65 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že právoplatné rozhodnutie správneho orgánu môže preskúmať mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu alebo iného podnetu správny orgán najbližšie nadriadený správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Je na príslušnom správnom orgáne, aby posúdil, či napadnuté rozhodnutie preskúma v mimo odvolacom konaní. V mimo odvolacom konaní môže byť napadnuté rozhodnutie buď zmenené, alebo zrušené. Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania však nie je právny nárok (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/28/2013 z 03.12.2013). Jedná sa o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktorý sa uplatňuje za zákonom ustanovených podmienok z úradnej povinnosti, ak okolnosti prípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné. Je prostriedkom dozoru a prejavom právomoci správnych orgánov uskutočňovať kontrolu nad činnosťou podriadených správnych orgánov. Z § 65 ods. 2 a 3 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia musí dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Z vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že pokiaľ nie je právny nárok na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, postup žalovaného správneho orgánu, výsledkom ktorého (po preskúmaní podnetov - žiadostí o preskúmanie napadnutého právoplatného územného rozhodnutia stavebného úradu) nie je zrušenie, ani zmena tohto rozhodnutia (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku), ale vydanie rozhodnutia o zastavení konania začatého správnym orgánom (žalovaným) o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nie je v rozpore so zákonom a takéto rozhodnutie nie je ani možné považovať za rozhodnutie, ktoré by zakladalo, menilo alebo rušilo oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, resp. v tomto prípade žalobcov. Rozhodnutím, ktorým by došlo k zásahu do existujúcich hmotných alebo procesných práv fyzických alebo právnických osôb (žalobcov) by mohlo byť len rozhodnutie, ktorým by žalovaný v mimo odvolacom konaní napadnuté právoplatné územné rozhodnutie zmenil, alebo zrušil. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že žaloba ani neobsahuje expressis verbis tvrdenie žalobcov, že boli na svojich subjektívnych právach, resp. právom chránených záujmoch ukrátení v priamej súvislosti s rozhodnutím o zastavení mimo odvolacieho konania. Takéto konkrétne tvrdenia žalobcov, že boli ukrátení na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu, je podľa § 247 ods. 1 O.s.p. potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby (viď R 64/1998), pričom žalobcovia musia v žalobe zdôvodniť, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napádajú, boli ukrátení na svojich právach (napr. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 241/2008). Žalobcovia v žalobe namietali, že žalovaný sa pri svojom rozhodovaní v rozpore s § 59 ods. 3 Správneho poriadku neriadil pokynmi a závermi uvedenými v rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu z 21.03.2012, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zo 14.10.2011 vydané v mimo odvolacom konaní s poukazom na § 65 ods. 2 Správneho poriadku a neodstránil zistené vady konania, v dôsledku čoho považovali napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a nezákonné. Uvedenú žalobnú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že odvolací správny orgán (MDVRR SR Bratislava) v rámci rozhodovania o odvolaní zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo 14.10.2011 (ktorým bolo zmenené v mimo odvolacom konaní právoplatné územné rozhodnutie stavebného úradu) z dôvodov, že žalovaný neuviedol vo svojom rozhodnutí o zmene právoplatného územného rozhodnutia žiadne ustanovenie zákona, porušením ktorého by bola preukázaná nezákonnosť právoplatného územného rozhodnutia, ďalej z dôvodu, že v konaní podľa § 65 Správneho poriadku žalovaný vykonal ďalšie dokazovanie a to v rozpore s § 65 ods. 3 Správneho poriadku a napokon z dôvodu, že žalovaný sa nezaoberal otázkou, či pre vydanie územného rozhodnutia bol potrebný súhlas vlastníkov dotknutých pozemkov. Odvolací správny orgán súčasne v zrušujúcom rozhodnutí uložil žalovanému správnemu orgánu povinnosť, aby pri novom preskúmaní právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní dodržal postup vyplývajúci z ust.§ 65 Správneho poriadku. Podľa názoru súdu sa žalovaný pri opätovnom preskúmaní podnetov - žiadostí žalobcov o preskúmanie právoplatného územného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní riadil právnym názorom odvolacieho orgánu, pričom nevykonal ďalšie dokazovanie, zaoberal a vysporiadal sa s otázkou, či sa pre vydanie územného rozhodnutia vyžadoval súhlas vlastníkov dotknutých pozemkov a následne potom, ako dospel k záveru, že nezistil porušenie zákona ani všeobecne záväzného predpisu s poukazom na § 65 ods. 2 Správneho poriadku, nevydal meritórne rozhodnutie, ktorým by napadnuté právoplatné územné rozhodnutie zmenil alebo zrušil, keďže nezistil pre takýto postup podmienky. Ako už bolo vyššie uvedené, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, pričom jediným dôvodom na jeho uplatnenie je zistenie nezákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Ustanovenia Správneho poriadku v časti upravujúcej mimo odvolacie konanie, neobsahujú ustanovenie upravujúce postup správneho orgánu, v prípade, ak nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nezistí, resp. ak nie sú splnené podmienky na postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku (t.j. na zrušenie alebo zmenu napadnutého právoplatného rozhodnutia správneho orgánu). Podľa názoru súdu samotný podnet, resp. žiadosť právnickej osoby na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je možné považovať za návrh na začatie konania v zmysle § 19 Správneho poriadku, a preto nebolo potrebné, aby správny orgán v prípade, že nezistil dôvody na vydanie rozhodnutia podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku (t.j. na zmenu alebo zrušenie napadnutého právoplatného územného rozhodnutia), vydával rozhodnutie, ktorým by „ukončil konanie“. V takomto prípade by podľa názoru súdu postačovalo oznámiť podávateľom takéhoto podnetu, resp. žiadosti výsledok preskúmania neformálnym listom, ktorý by obsahoval výsledky prieskumu napadnutého právoplatného rozhodnutia, resp. oznámením o odložení podnetu. Pokiaľ však v prejednávanom prípade žalovaný postupoval s poukazom na ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku a upovedomil, resp. oznámil účastníkom konania „začatie konania o preskúmaní právoplatného územného rozhodnutia stavebného úradu mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku“, oznámenie doručoval účastníkom územného konania, vydal rozhodnutie, ktorým bolo právoplatné územné rozhodnutie zmenené a ktoré bolo následne na základe podaného odvolania odvolacím orgánom zrušené, a napokon žalovaný z dôvodu, že odpadol dôvod konania postupujúc s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku mimo odvolacie konanie zastavil, uvedená skutočnosť bola dôvodom, pre ktorú súd vykonal prieskum predmetného rozhodnutia (výlučne z dôvodov a v rozsahu uvedených v žalobe) napriek tomu, že takéto rozhodnutie žalovaného o zastavení konania nebolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv účastníkov (žalobcov). Žalobcovia v žalobe v zásade neuviedli žiadny relevantný dôvod, pre ktorý považujú napadnuté rozhodnutie o zastavení mimo odvolacieho konania s poukazom na § 30 ods. 1 písm. h/ O.s.p. za nezákonné. Súd pri preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu vychádza z dôvodov uvedených v žalobe, tieto dôvody, ktoré tvoria obsah žaloby určujú rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdu, ktorým je súd podľa § 250h O.s.p. viazaný a nie je úlohou súdu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu vyhľadávať. Dôvodom zastavenia mimo odvolacieho konania bola skutočnosť, že žalovaný nezistil nezákonnosť napadnutého právoplatného územného rozhodnutia stavebného úradu a teda nezistil dôvod pre postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. na zmenu alebo zrušenie napadnutého právoplatného územného rozhodnutia s odôvodnením, že odpadol dôvod konania. Žalobné dôvody uvedené v žalobe fakticky nesmerujú voči dôvodom, pre ktoré žalovaný mimo odvolacie konanie zastavil (§ 30 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), ale sú námietkami smerujúcimi voči územnému konaniu, resp. územnému rozhodnutiu (otázka preukázania súhlasu vlastníkov pozemkov - dotknutých parciel, otázka posúdenia stavby ako verejnoprospešnej stavby, otázka súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania). Právoplatné územné rozhodnutie však nebolo predmetom preskúmavania na základe podanej žaloby žalobcov, predmetom preskúmavania bolo rozhodnutie o zastavení mimo odvolacieho konania. Súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že tieto námietky mohli byť účastníkmi konania uplatnené v územnom konaní v zákonnej lehote (stavebný úrad má povinnosť sa s takýmito námietkami účastníkov územného konania vysporiadať v rozhodnutí o umiestnení stavby), resp. mohli byť účastníkmi konania uplatnené v odvolaní proti územnému rozhodnutiu v zákonnej lehote, alebo v žalobe o preskúmanie územného rozhodnutia podľa V. časti O.s.p.. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, proti územnému rozhodnutiu nebolo podané odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť. Nebolo ani zistené podanie žaloby o preskúmanie predmetného rozhodnutia súdom. Žalovaný sa v intenciách rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu vysporiadal s dôvodmi uvedenými v žiadostiach (podnetoch, ktoré boli identické), na preskúmanie právoplatného územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania a zo skutočnosti, že žalobcovia so závermi žalovaného, ktoré sú riadne odôvodnené a z odôvodnenia je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil, keď dospel k záveru, že predmet sporu odpadol, nie je možné konštatovať, že ide o nesprávne právne posúdenie veci. Správny orgán v rozhodnutí o zastavení konania konštatoval, že nezistil dôvody nezákonnosti napadnutého právoplatného územného rozhodnutia. Na základe námietok žalobcov, že v odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré žalobcovia považujú napadnuté právoplatné územné rozhodnutie za nezákonné, nie je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Takéto žalobcami požadované skutočnosti (dôvody), výsledkom ktorých by bolo konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, by mohli byť v odôvodnení uvedené len v prípade, ak by správny orgán v rámci preskúmania právoplatného územného rozhodnutia stavebného úradu dospel k záveru, že toto je nezákonné, avšak v takomto prípade by nebol dôvod na zastavenie konania, resp. odloženie podnetu - žiadosti o preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, ale takýto záver by bol dôvodom na vydanie rozhodnutia podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým by bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie správneho orgánu zmenené alebo zrušené. Súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že v mimo odvolacom konaní nie je možné doplňovať dokazovanie a správny orgán je viazaný skutkovým stavom zisteným v čase vydania napadnutého právoplatného rozhodnutia. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v žalobe nie je v rozpore so zákonom, a preto žalobu žalobcov s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí nemali v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.