Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/149/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200673 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6012200673.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky K. X., nar. X. Q. XXXX, bytom K. XXX B. B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. z 10. januára 2013 o priznaní invalidného dôchodku a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-II. z 15. januára 2013 o zrušení rozhodnutia z 8. júna 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X -D. z 10. januára 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. b), c) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X -.D. z 15. januára 2013 potvrdzuje Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z 8.júna 2012 odporkyňa priznala navrhovateľke s poukazom na ust. § 70 ods. 1, 293ax a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 22.júna 2011 invalidný dôchodok vo výške 83,30 € mesačne, zvýšený od 1.januára 2012 na 86,10 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľka bola dňom 22.júna 2011 uznaná posudkovým lekárom sociálneho poistenia invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pred vznikom invalidity získala 19 rokov a 235 dní obdobia dôchodkového poistenia a zároveň nesplnila podmienky nároku na starobných dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, čím boli naplnené zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku. Konkretizovala spôsob výpočtu sumy priznanej dôchodkovej dávky s tým, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984-2010 nezískala pre účely zistenia priemerného osobného mzdového bodu aspoň 22 kalendárnych rokov a to ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1.január 1984, preto bol priemerný osobný mzdový bod vypočítaný z nižšieho počtu kalendárnych rokov a určených hodnotou 0,5956. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 22.júnu 2011 získala 7 170 dní dôchodkového poistenia, ku ktorému pripočítala do dosiahnutia dôchodkového veku 4 462 dní a pre účely určenia sumy invalidného dôchodku tak započítala 31,8685 rokov dôchodkového poistenia navrhovateľky. Konštatovala, že dôchodkový vek navrhovateľka dosiahne dovŕšením veku 62 rokov, 9.septembra 2023. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 9,5756 € a sumu invalidného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 81,80 € mesačne. Na základe zákonnej valorizácie vyplývajúcej z ust. § 82 zákona o sociálnom poistení sumu dôchodkovej dávky zvýšila od 1.januára 2012 na 86,10 € mesačne. Súčasťou rozhodnutia bola lekárska správa posudkového lekára z 10.mája 2012. Rozhodnutím z 15.januára 2013 (II.) odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila vyššie označené rozhodnutie, pretože po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky na základe podaného opravného prostriedku došlo k zmene v priznanom percente jej zníženej pracovnej schopnosti tak, že bola od 22.júna 2011 uznaná invalidnou s 50 % poklesom pracovnej schopnosti. Rozhodnutím z 10.januára 2013 (I.) bol navrhovateľke od 22.júna 2011 priznaný invalidný dôchodok vo výške 95,10 € mesačne, zvýšený od 1.januára 2013 na 104,20 € mesačne, pričom táto suma invalidného dôchodku bola odvodená aj z priznanej 50 % miery jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá bola pri vzniku jej invalidity dňom 22.júna 2011 konštatovaná v lekárskej správe posudkového lekára z 18.decembra 2012. V odôvodnení rozhodnutia bolo s poukazom na aplikovanú právnu úpravu, zistené obdobie dôchodkového poistenia a zistený úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, aktuálnu dôchodkovú hodnotu, platnú ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a vyjadrenú percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti konkretizovaný spôsob výpočtu invalidného dôchodku. V porovnaní s rozhodnutím z 8.júna 2012 bola rozdielne uvedená hodnota priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky, keď táto bola v prvom rozhodnutí určená hodnotou 0,5956 a rozhodnutím z 10.januára 2013 (I.) hodnotou 0,6121. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 22.júnu 2011 bola jeho suma vypočítaná na 93,40 € mesačne a následne bola od 1.januára 2013 valorizovaná, podľa v rozhodnutí uvedených valorizačných úprav na 104,20 € mesačne. Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu z 8.júna 2012 a namietala nesprávne určenie jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, nedostatočné percentuálne vyjadrenie jej zníženej pracovnej schopnosti pri vzniku jej invalidity a nezapočítanie 5 rokov do obdobia dôchodkového poistenia. Odvolala sa aj voči rozhodnutiu z 10.januára 2013 (I.) a žiadala, aby popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ťažkej depresívnej poruche s vyjadreným 50 % poklesom jej zníženej pracovnej schopnosti boli posudkovo zohľadnené aj ďalšie jej ochorenia a to ochorenie chrbtice a reumatologické ochorenie a aby pre uvedené bolo percento jej zníženej pracovnej schopnosti zvýšené o ďalších 20 %. Žiadala priznanie invalidity od 1.januára 2010 so 70 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Uviedla, že za invalidnú bola uznaná už v roku 2005 a podľa jej presvedčenia jej invalidita bez prerušenia trvala aj v čase posledného posudzovania jej zdravotných ťažkostí posudkovým lekárom. Poukázala na psychologické vyšetrenie z roku 2002, pretože už ním bola u nej diagnostikovaná ťažká depresia, ktorá bola naposledy posudkovým lekárom sociálneho poistenia označená za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie. Vytýkala, že posudkovo nebol nijakým spôsobom zohľadnený a vyhodnotený únavový syndróm, ktorý sa v lekárskych nálezoch opakovane opakuje, panická porucha a ani jej neurologické ťažkosti, napriek tomu, že už v roku 2002 bolo z neurologického hľadiska konštatované, že jej pracovný potenciál je znížený. Uviedla, že len pre neurologickú diagnózu jej bola priznaná miera funkčnej poruchy v rozsahu 50 % a bol jej vydaný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím 11.mája 2012. Zdôraznila, že jej zdravotné ťažkosti sú chronifikované, dlhotrvajúce a dochádza k ich zhoršovaniu, najmä pokiaľ ide o neurologické a duševné ťažkosti. V tejto súvislosti zdôraznila, že psychiatrickú liečbu formou denného stacionára absolvovala a plánovaná hospitalizácia v psychiatrickej liečebni zrealizovaná nebola, pretože pri svojom základnom ochorení nebola schopná vycestovať do cudzieho mesta a tiež sa v tom čase starala o svoju mamu, trpiacu Parkinsonovým syndrómom. V súvislosti s v minulosti diagnostikovanou osteporózou uviedla, že táto sa nezlepšila, čo vyvodila z opakujúcich sa zlomením v súvislosti s vitiligom, ktorým trpí a v dôsledku ktorého odpadáva. Uviedla, že toto ochorenie prešlo do artrózy. Pre ťažkosti súvisiace s pohybovo-oporným aparátom opakovane podstupuje infúznu a rehabilitačnú liečbu. Ohľadom vykázaného obdobia dôchodkového poistenia namietala, že jej nebolo započítané obdobie starostlivosti o dieťa a obdobie jej evidovanej nezamestnanosti. Vyjadrila predpoklad, že na dôchodkové poistenie z titulu starostlivosti o inú fyzickú osobu sa prihlásila už v roku 2006, kedy sa začala o svoju mamu starať. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie z 10.januára 2013 (I.) potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na obsah lekárskych správ posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, najmä na posudok posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 18.apríla 2013, v ktorom bol vyslovený posudkový záver náležite vecne zdôvodnený aj vo vzťahu k označenému dátumu vzniku invalidity navrhovateľky v súvislosti s jej predchádzajúcim ochorením a predchádzajúcou invaliditou. Dátum vzniku invalidity bol konštatovaný 22.júna 2011, dňom psychologického vyšetrenia, ktorým bola u navrhovateľky diagnostikovaná ťažká depresia. V súvislosti s námietkou navrhovateľky ohľadom vykázaného obdobia dôchodkového poistenia uviedla, že jej bolo započítané celé obdobie dôchodkového poistenia tak, ako ho uviedla vo svojej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku s tým, že neevidovaná nezamestnanosť navrhovateľky, prípadne evidovaná nezamestnanosť, avšak bez poberania podpory v nezamestnanosti nie je obdobím dôchodkového poistenia. V celosti, tj. ku dňu vzniku invalidity s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku bolo navrhovateľke započítaných 31 rokov a 317 dní dôchodkového poistenia, s čím sa navrhovateľka stotožnila. Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne v čase predchádzajúceho posudzovania jej zdravotných ťažkostí i na základe aktuálne podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, s predchádzajúcimi žiadosťami o priznanie invalidného dôchodku, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s písomnými podaniami účastníkov, s lekárskymi správami predloženými na pojednávaní pred krajským súdom, s prvotným podkladmi relevantnými pre určenie obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, s potvrdeniami o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľky, s rozhodnutím o poberaní príspevku za opatrovanie inej fyzickej osoby, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku (I.) je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2, písm. b), c) a d) O.s.p., pretože zistený skutkový stav veci, z ktorého vychádzalo bolo v rozpore s obsahom spisu, zistenie skutkového stavu veci bolo nedostatočné pre posúdenie jeho vecnej správnosti a bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa ods.3 cit. zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie (II.), ktorým odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila skôr vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku z 8.júna 2012 potvrdil ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok poistenca je podmienený predovšetkým jeho invaliditou, teda tým, že má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré je možné pokles pracovnej schopnosti zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, alebo je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 4,6,7,8 cit. zákona). Podľa § 293ax ods. 1-6 cit. zákona poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1.januára 2010. Vznik invalidity znovu určí najskôr od 1.januára 2010 a invalidný dôchodok prizná odo dňa vzniku invalidity, najskôr od 1.januára 2010. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31.decembri 2009. Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1.januára 2010. Do obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre depresívne poruchy nálad, ich ťažké formy vyjadriť v rozpätí 50-80 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Z ust. § 195 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne má pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci (§ 196 ods. 1 cit. zákona). Podľa § 209 ods. 1-4 cit. zákona musí byť rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu prvýkrát o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 27.novembra 2002. Jej žiadosť bola rozhodnutím odporkyne z 9.januára 2003 zamietnutá, pretože posudková komisia sociálneho zabezpečenia ju neuznala invalidnou ani čiastočne invalidnou podľa kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení. V tom čase bola liečená pre polytopné dorzalgie v popredí C syndróm s tinitom auris, úzkostne depresívny syndróm a panickú poruchu. Bolo konštatované, že má obmedzenie pre fyzicky namáhavú prácu spojenú s dvíhaním a nosením ťažkých bremien a pre prácu psychicky náročnú, práce v administratíve môže vykonávať. Rozhodnutie odporkyne bolo potvrdené v preskúmavacom konaní krajského súdu č. 21Sd/92/2003. Ďalšiu žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podala navrhovateľka 1.marca 2005. Bola uznaná za invalidnú totožným dňom so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre stredne ťažkú formu osteoporózy s podstatným poklesom výkonnosti a významným obmedzením pohyblivosti chrbtice v zmysle kapitoly XV., odd. B, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Denzitometrickým vyšetrením bolo v tom čase T - skóre na axiálnom skelete zistené -2,61. Rozhodnutím odporkyne z 2.júna 2005 bola jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá napriek vzniku invalidity, pretože nezískala potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia v období 10 rokov pred vznikom invalidity ale len 310 dní. Rozhodnutie odporkyne bolo potvrdené rozhodnutím krajského súdu v konaní 20Sd/61/2006. Poslednú, aktuálne preskúmavanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podala navrhovateľka 10.mája 2012 a invalidný dôchodok žiadala priznať od 1.januára 2010. Za účelom rozhodnutia o uvedenej žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 10.mája 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej správy z algeziologickej kliniky z mája 2011, z denzitometrických, reumatologických, neurologických, ortopedických, psychiatrických, psychologických a očných vyšetrení z priebehu rokov 2008-2012 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil depresívne epizódy, stredne ťažkú depresiu so zaradením pod kapitolu V., pol. 3, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pri tomto stupni ochorenia, 45 %. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola v roku 2005 uznaná invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre osteoporózu. V roku 2008 bolo denzitometrickým vyšetrením preukázané zlepšenie nálezu, kostná denzita už bola znížená len do pásma osteopénie. Pri dlhoročných bolestiach chrbtice je prítomný najviac stredne závažný funkčný deficit v oblasti krčnej chrbtice, bez poruchy dynamiky hrudnej a driekovej časti chrbtice, bez úbytku svalovej hmoty. Chôdza u širšej báze je na podklade zmien v bielej hmote mozgovej, prečo je sledovaná neurológom. Jednoznačná diagnóza nebola stanovená. Po úraze štvrtého prsta ľavej ruky v roku 2009 a následnej operácii došlo k rozvoju Sudekovho syndrómu, klinickým vyšetrením konštatoval zachovanie úchopovej schopnosti ruky bez úbytku svalovej hmoty, s porušenou jemnou motorikou, so zachovanou svalovou silou. Tento nález považoval za posudkovo nevýznamný. Od roku 2002 je navrhovateľka v liečbe psychiatra pre úzkostnú poruchu, bez dokumentovaných ťažkých obsedantných myšlienok, preto bol nález posudkovo nevýznamný. Z uvedeného dôvodu k 1.januáru 2010 jej zdravotné ťažkosti invaliditu nepodmieňovali. Aktuálne v klinickom obraze dominovali psychické ťažkosti, neurologický deficit bol minimálny. Psychologickým vyšetrením z 22.júna 2011 bolo u navrhovateľky preukázané depresívne prežívanie závažného stupňa a s miernou poruchou pamäťových funkcií, bez prítomnosti bludných obsahov. Na základe uvedeného vyšetrenia považoval jej duševné ťažkosti za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie s konštatovaním vzniku jej invalidity dňom psychologického vyšetrenia. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku, pretože navrhovateľka nepredložila žiadne novšie odborné lekárske nálezy, ktoré by menili vyslovený posudkový záver. Zopakovala, že k 1.januáru 2010 zdravotné ťažkosti navrhovateľky jej invaliditu nepodmieňovali a táto vznikla až psychologickým vyšetrením objektivizovanými duševnými ťažkosťami navrhovateľky v zmysle stredne ťažkej depresie. Na základe uvedeného posúdenia zdravotných ťažkostí navrhovateľky vydala odporkyňa 8.júna 2012 rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle určenia skoršieho dátumu vzniku jej invalidity ani zvýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 18.decembra 2012 vychádzal okrem klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného RTG vyšetrenia C chrbtice a EMG vyšetrenia z októbra 2012 a na rozdiel od prvoposudzovateľa označil za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky organickú depresívnu poruchu, jej ťažkú formu, so zaradením pod kapitolu V., pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 50 %, na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Dátum vzniku jej invalidity určil totožne, dňom 22.júna 2011. V posudku uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky pri vzniku jej invalidity v minulosti sa zlepšilo, nález kostnej denzity je normálny, preto uvedené ochorenie naďalej invaliditu nepodmieňuje. RTG vyšetrením rúk aj nôh boli u navrhovateľky popísané počínajúce artrotické zmeny, inak je skelet bez podstatnejších deštruktívnych zmien. Prítomná je porucha dynamiky a statiky krčnej a hrudnej chrbtice nanajvýš stredne ťažkého stupňa, čo považoval za posudkovo nezávažné. Skleróza multiplex u navrhovateľky jednoznačne diagnosticky potvrdená nebola, zmeny v bielej hmote mozgu nie sú diagnosticky doriešené, preto uvedené nie je možné posudkovo hodnotiť. V starostlivosti psychiatra je od roku 2001, spočiatku pre úzkostne fóbickú poruchu, neskôr pre panickú poruchu, ktorá bola v ambulantnej starostlivosti dobre ovplyvnená. K zhoršeniu zdravotného stavu došlo v júni 2011, kedy psychológ prehodnotil úzkostnú poruchu na depresívnu poruchu závažnejšieho stupňa, preto bola zahájená liečba antidepresívami. Ťažká depresívna porucha je popisovaná aj psychiatrom, bez psychotických prejavov, halucinácií, či depresívneho stuporu. Nie sú prítomné perzekučné obsahy v myslení ani nihilizmus, preto pokles pracovnej schopnosti pre toto ochorenie vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky, so zmenou percentuálneho vyjadrenia zníženej pracovnej schopnosti vydala odporkyňa rozhodnutia I., II. z 10.januára a 15.januára 2013. V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu, po dodatočnom predložení výsledkov psychologických vyšetrení z 22.júna 2011, z 12.decembra 2002, vyšetrenia na úrazovej ambulancii z januára 2013 požiadal krajský súd posudkového lekára o ich dodatočné posudkové vyhodnotenie aj v súvislosti s námietkami navrhovateľky ohľadom nesprávne určenej psychiatrickej diagnózy i vyjadreného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti. Posudkový lekár v posudku z 18.apríla 2013 svoje posudkové stanovisko nezmenil. V posudku doplnil, že psychologické vyšetrenie z 12.decembra 2002 je pre aktuálne hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľky a jej zníženej pracovnej schopnosti neaktuálne. Vyšetrenia magnetickou rezonanciou, ktoré absolvovala v ročných intervaloch v roku 2004-2008 dokumentujú stacionárny obraz drobných hyperintenzívnych ložísk v oboch hemisférach mozgu s ľahkou kortikálnou atrofiou. Zlomenina rebier, ktorú navrhovateľka utrpela pri páde na ľade a ktorá bola riešená konzervatívne, nemala z posudkového hľadiska význam, pretože nešlo o dlhodobo nepriaznivý, liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav. Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, ktorá je súčasťou administratívneho spisu odporkyne krajský súd zistil, že navrhovateľka sa na psychiatrickej ambulancii lieči pravidelne od roku 2001, najskôr s diagnostickým záverom F 40.1-syndróm vyhorenia, únavový syndróm, neskôr, od roku 2003 sa ako hlavná diagnóza uvádza depresia ťažkého stupňa a organická depresívna porucha vzhľadom k MR mozgu preukázanej kortikálnej atrofii a suspektnému demyelinizačnému ochoreniu CNS typu SM. Jej psychiatrická liečba prebieha kontinuálne až do súčasnosti s uvádzanými diagnózami F 32-1-2, F 06.3, F 40.01. Z psychologického vyšetrenia realizovaného 12.októbra 2002 bolo zistené, že psychologicky bola prvýkrát vyšetrená 5.októbra 2001, vtedy v popredí so silnou depresiou u neuroticky štrukturovanej osobnosti s hysteroidnými črtami. Extrémne ťažká depresia bola zistená aj v čase tohto psychologického vyšetrenia tým, že v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením došlo k vystupňovaniu príznakov depresie. V tom čase neboli prítomné známky organických zmien CNS. Ďalším psychologickým vyšetrením z 22.júna 2011 bolo u navrhovateľky potvrdené depresívne prežívanie závažného stupňa bez známok psychotického ochorenia. Jej pracovný potenciál bol označený za obmedzený, s jej neschopnosťou vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, s nepravdepodobnosťou obnovy pracovného potenciálu. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity pre označené rozhodujúce zdravotné postihnutie - ťažkú depresívnu poruchu posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne vychádzal z psychologického nálezu z 12.októbra 2002, v ktorom bolo v závere konštatované, že nie je motivovaná pre psychoterapeutickú liečbu, čo naznačuje, že hľadanie riešenia únikom do choroby je pre navrhovateľku východiskom a možno aj určitou výhodou. Tým odôvodnil nemožnosť skoršieho určenia vzniku invalidity navrhovateľky. Z psychiatrického nálezu z 8.januára 2012 však vyplynulo, že navrhovateľka sa počas psychiatrickej liečby trvajúcej od roku 2001 pravidelne zúčastňovala liečebných postupov - užívala predpísané lieky, pravidelne chodila na kontrolné vyšetrenie. V tomto náleze bolo konštatované, že v roku 2003 aj 2007 absolvovala denný stacionár. Zo sociálnych dôvodov ale aj pri základnej poruche (panická porucha) nebola zrealizovaná jej hospitalizačná liečba, pretože nebola schopná samostatného cestovania do iného mesta a tiež sa v tom čase starala o svoju imobilnú matku, trpiacu Parkinsonovým syndrómom. Psychologickými nálezmi, napr. už aj v roku 2005 bolo konštatované, že pri svojich duševných ťažkostiach nie je schopná dodržiavať pracovné tempo, učiť sa nové úlohy, jej pracovný potenciál bol redukovaný a nebola schopná samostatnej zárobkovej činnosti. Pri takto zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky a ich vyhodnotení posudkovým lekárom dospel krajský súd k presvedčeniu, že rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku (I.) bolo vydané na základe skutkového stavu veci, ktorý bol v rozpore s obsahom spisu a že bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Skutkový záver, že ťažká depresia bola u navrhovateľky objektívne zistená až psychologickým vyšetrením z 22.júna 2011 (od uvedeného dňa bola navrhovateľka uznaná invalidnou) nezodpovedalo skutočnosti, pretože ťažká depresia bola u nej psychologickými vyšetreniami konštatovaná už v roku 2001, 2002. Argumentácia posudkového lekára, že v tom čase navrhovateľka nebola motivovaná na liečbu je bez ďalších vecných, odborných argumentov nepresvedčivá a nedostatočná, najmä v súvislosti s psychiatrickým nálezom z 8.januára 2012, v ktorom je záujem navrhovateľky o liečbu i prebiehajúca liečba jednoznačne dokumentovaná. Pokiaľ aj nebola v tom čase realizovaná hospitalizačná liečba, bolo to z akceptovateľných dôvodov (starostlivosť o imobilnú matku), prípadne bolo uvedené dôsledkom jej duševnej - panickej - poruchy. Určený dátum vzniku invalidity navrhovateľky pre jej rozhodujúce duševné ochorenie nebol vzhľadom na vyššie uvedené rozpory presvedčivý, logický a nepochybný, založený na objektívne preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky. Ďalší nedostatok v zistení skutočného stavu veci - objektívne preukázaných zdravotných ťažkostí navrhovateľky sa týkal jej ochorenia pohybovo-oporného aparátu a jej neurologických ťažkostí. Posudkoví lekári pri nanajvýš stredne ťažkej funkčnej poruche pohybovo-oporného aparátu nezistili u navrhovateľky radikulárnu symptomatológiu a to napriek tomu, že neurologickými nálezmi bola opakovane konštatovaná. Difúzny vertebrogénny syndróm chronický, s častými recidívami, s difúznou poruchou statodynamiky stredne ťažkého stupňa s radikulárnou symptomatológiou S1 bilat. CB syndróm bilat, s cervikokranialgiou bol u navrhovateľky konštatovaný aj neurologickým nálezom z 26.marca 2012. V objektívnom neurologickom náleze bolo na horných a dolných končatinách zistené rr živšie vľavo, zániková symptomatológia zľava, algická hemihypestéza vľavo, pyramídové iritačné javy na dolných končatinách, taxia hypometria zľava, brušná areflexia, redukovaný vibrocit na dolných končatinách, algická, taktilná hypoestéza bilat. od členkov distálne, stoj III. s instabilitou, chôdza II. ataktická, výrazne redukovaná dynamika C chrbtice difúzne (o 1 až 2/3), a tiež bola v diagnostických záveroch uvedená disseminovaná neurologická symptomatológia aj s MR korelátom zmien v bielej hmote, s diferenciálnou diagnózou demyelinizačného ochorenia CNS, polyneuropatický syndróm na dolných končatinách pri anémii, chronická depresia, panická porucha, insomnia, chronický únavový syndróm. Disseminovaná neurologická symptomatológia bola potvrdená opakovane vykonanými MR vyšetreniami mozgu a zadnej jamy, keď od roku 2004 až do roku 2007 bola preukázaná progresia počtu hyperintenzívnych ložiskových lézií v bielej hmote mozgu, v roku 2008 bol po vykonanom MR vyšetrení konštatovaný stacionárny nález. Neurologickým nálezom z 20.augusta 2013 bola v závere konštatovaná progresia neurologickej symptomatológie s parestéziami, vertigom, ktorý je jedným z dôvodov jej úrazov, ako o tom svedčí aj jej hospitalizácia z februára 2011. Uvedené neurologické ťažkosti navrhovateľky neboli nijakým spôsobom posudkovo vyhodnotené s odôvodnením, že pokiaľ nebola stanovená jednoznačná diagnóza, nie je možné ich posudkovo hodnotiť. Takéto stanovisko posudkového lekára považoval krajský súd za zjednodušujúce a nepreskúmateľné. Pre zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca sú rozhodujúce jeho zdravotné ťažkosti, jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Je nesporné, že navrhovateľka sa na uvedené lieči, jej zdravotný stav sa nepodarilo zlepšiť a v neurologickom je opakovane konštatované, že nie je schopná sústavnej práce. Pokiaľ sú u poistenca odbornými vyšetreniami preukázané zdravotné ťažkosti, je potrebné vzhľadom na stupeň ich závažnosti a ich vplyv na pracovnú schopnosť ich posudkovo vyhodnotiť, aby mohlo byť rozhodnuté o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok poistenca na základe riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci. Práve úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia je riešiť odborné (medicínske) otázky a za využitia svojich odborných znalostí podať súdu potrebné vysvetlenie o vplyve zistených poškodení zdravia na pracovnú schopnosť poistenca. Napriek tomu, že u navrhovateľky je podľa odborných lekárskych nálezov určitá neurologická diagnóza len predpokladaná (demyelinizačné ochorenie centrálnej nervovej sústavy), je nesporné, že disseminovaná neurologická symptomatológia je objektívne zistená. Nemôže byť na ujmu poistenca, pokiaľ jednoznačná diagnóza odbornými lekármi nie je stanovená, ak zistené prejavy poškodenia zdravia je možné posudkovo vyhodnotiť napr. aj podľa zásady prirovnania k zdravotnému postihnutiu, ktoré je s ich funkčným dopadom najviac porovnateľné (§ 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení). V týchto súvislostiach však posudok posudkového lekára, na ktorom z hľadiska zistenia skutočného stavu veci bolo založené rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku (I.) neposkytuje navrhovateľke ani súdu žiadne informácie o ich vplyve na jej pracovnú schopnosť. Dôsledkom uvedeného je nemožnosť zistenia, či zdravotné ťažkosti navrhovateľky vo vzťahu k jej invalidizácii a k vyjadrenej percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti boli zhodnotené komplexne a či boli správne posudkovo vyhodnotené. V tejto súvislosti boli označené rozhodnutia odporkyne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci videl krajský súd aj v opomenutí posudkového vyhodnotenia opakovane v neurologických a psychiatrických nálezoch konštatovaného únavového syndrómu. Tento by podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení mohol mať posudkový význam, pokiaľ bol preukázaný vyžadovaným spôsobom. Lekárske správy posudkových lekárov neposkytli súdu žiadne argumenty pre možnosť posúdenia, či zdravotné ťažkosti navrhovateľky boli v tejto súvislosti zistené úplne, pretože neobsahujú žiadne informácie o uvedenej diagnóze a jej posudkovej závažnosti, najmä, či bol diagnostikovaný únavový syndróm zistený zákonom vyžadovaným spôsobom a či je posudkovo významným poškodením zdravia navrhovateľky. Uvedené výhrady súdu vo vzťahu k zákonnej povinnosti odporkyne zistiť úplne skutočný stav veci a za tým účelom zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania, sa týkali najmä možného navýšenia percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pre ďalšie zdravotné ťažkosti, ktorými trpí tak, ako to predpokladá ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení a tiež určeného dátumu vzniku jej invalidity. Posudkový záver o posudkovej nevýznamnosti pôvodného invalidizujúceho ochorenia navrhovateľky - osteoporóza stredne ťažká forma k 1.januáru 2010, od ktorého navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 293ax zákona o sociálnom poistení, považoval krajský súd za správne, pretože už v roku 2008 bol kontrolným denzitometrickým vyšetrením preukázaný zlepšený nález, kostná denzita bola v pásme osteopénie, čo trvanie invalidity neodôvodňuje. Po vydaní rozhodnutia z 10.januára 2013, ktorým bolo navrhovateľke započítané obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na invalidný dôchodok spolu s pripočítaným obdobím od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku v rozsahu 31 rokov a 317 dní sa s ním navrhovateľke stotožnila s tým, že osobným listom dôchodkového poistenia bolo preukázané, že jej bolo započítané obdobie štúdia, aj obdobie starostlivosti o dieťa. Evidovaná nezamestnanosť jej ako náhradná doba bola započítaná len v rozsahu zákonných možností s tým, že pokiaľ bola nezamestnaná a nebol evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, prípadne bola evidovaná ale nebola jej vyplácaná podpora v nezamestnanosti jej ako náhradná doba započítaná byť nemohla. Rozhodnutia odporkyne neobsahuje dostatok dôvodov ohľadom započítania poberania peňažného príspevku navrhovateľky za opatrovanie jej matky, keď uvedené bolo zhodnotené len od 12.novembra 2008 a podľa potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo 6.júla 2011 bola poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie už od 1.augusta 2006. Požiadavke navrhovateľky, aby bol pokles jej pracovnej schopnosti vyjadrený 70 % od 1.januára 2010 tak, že budú započítané pre percentuálne vyjadrenie jej zníženej pracovnej schopnosti aj ďalšie ochorenia ktorými trpí, nebolo možné vyhovieť. Podľa platnej právnej úpravy sa jednotlivé percentuálne miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca za každé jednotlivé ochorenia nesčítava, ale vychádza sa z rozhodujúceho zdravotného postihnutia a pre všetky ďalšie zdravotné ťažkosti možno pokles pracovnej schopnosti navýšiť len o 10 % (§ 71 ods. 7,8 zákona o sociálnom poistení). Z vyššie uvedených dôvodov, týkajúcich sa invalidity navrhovateľky, tj. určenia jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, vyjadrenej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, určeného dátumu vzniku jej invalidity a posudkového vyhodnotenia pridružených zdravotných ťažkostí krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku (I.) a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie za účelom, aby bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený komplexne, vychádzajúc zo všetkých odborných lekárskych nálezov s náležitým odôvodnením vysloveného posudkového záveru vo vzťahu k všetkým zdravotným ťažkostiam a ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť, ako aj vo vzťahu k určenému dátumu vzniku jej invalidity. Podľa potreby odporkyňa doplní ďalšie odborné vyšetrenia navrhovateľky tak, aby bol jej posudkový záver náležite podložený, najmä v súvislosti s únavovým syndrómom. Svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom, ktoré jej vyplýva z ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby bolo jednoznačné, logické, zrozumiteľné a presvedčivé jednak pre účastníka konania ako aj pre prípadne preskúmanie krajským súdom. Skutkové zistenia a ich právne vyhodnotenie doplní aj vo vzťahu k vyššie uvedenému obdobiu poberania peňažného príspevku za opatrovanie. Rozhodnutie z 15.januára 2013, ktorým odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila svoje prvé rozhodnutie o priznanie invalidného dôchodku navrhovateľke z 8.júna 2012 krajský súd potvrdil ako vecne správne, pretože odporkyňa správne v rámci svojej autoremedúry, vyplývajúcej z ust. § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zrušila skôr vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke po zistení, že nebolo správne, keďže v odvolacom správnom konaní posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne inak označil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálne vyjadrenie jej zníženej pracovnej schopnosti. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, napriek jej úspechu vo veci, pretože si náhradu trov konania neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku z dôvodu zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a voči výroku o trovách konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Voči výroku rozsudku z dôvodu zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. odvolanie nie je prípustné. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.