Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/138/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200765 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200765.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 47 243 252, zastúpený O.. F. N., konateľom a advokátom advokátskej kancelárie Bardač, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Búdková 4, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Mesto Tornaľa, so sídlom Mierová č. 14, 982 01 Tornaľa, IČO 319091, zast. advokátom JUDr. Michalom Treščákom, ml., Slovenskej jednoty č. 8, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.04.2013, takto r o z h o d o l : I/ Súd konanie z a s t a v u j e . II/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 275,94 Eur /titulom trov právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Michala Treščáka, ml., do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V žalobe zo dňa 25.04.2013 žalobca navrhoval, aby krajský súd vyniesol rozsudok: I. Prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 07.04.2013, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 275,94 eur. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca požiadal žalovaného e-mailom, zaslaným dňa 22.02.2013, o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1967 Zb.) a pre vylúčenie pochybnosti bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom mu stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa 22.02.2013, t.j. najneskôr do 06.03.2013, požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo dňa 09.03.2013. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhoval zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca žalovanému e-mailom dňa 21.03.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca videl dôvody nezákonnosti v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil, a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zo žiadosti o sprístupnenie informácií (žalobca pripojil ako prílohu č. 2) súd zistil, že žalobca žiadal od obce sprístupniť nasledovné informácie: 1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012, 2. rozloha obce, 3. počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhoval žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu a nevlastní zaručený elektronický podpis. Z toho dôvodu žalovaný nedisponuje technickými prostriedkami, ktoré by mu umožňovali otvárať dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Žalovanému ako orgánu verejnej moci žiadne zákonné ustanovenie neukladá povinnosť mať zriadenú elektronickú podateľňu, vlastniť elektronický podpis, a teda využívať technické prostriedky na prijatie a otváranie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Ak by žalovaný disponoval takýmito možnosťami, mal by zriadenú elektronickú podateľňu a užíval ju, bol by v súlade s § 3 ods. 6 písm. e) zákona č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy povinný zverejniť adresu elektronickej podateľne na svojom webovom sídle. Žalobca musel a mal vedieť, že mesto Tornaľa nemá zriadenú vlastnú elektronickú podateľňu, a teda že nie je schopné otvoriť si žiadosť, ktorú žalobca žalovanému zaslal so zaručeným elektronickým podpisom. Ak mal žalobca skutočnú vôľu na právne vybavenie svojej žiadosti, mal žalovanému doručiť svoju žiadosť aj iným spôsobom na podanie žiadosti podľa infozákona, ktorý by žalovanému umožňoval vybaviť žiadosť žalobcu riadne a včas. Žalovaný nemal povinnosť vyzývať žalobcu podľa § 14 ods. 3 infozákona na odstránenie nedostatkov žiadosti, nakoľko žiadnu žiadosť fakticky nedostal. Informáciu nachádzajúcu sa v texte emailu nemožno v žiadnom prípade považovať za žiadosť v súlade s infozákonom. Informácie, ktoré mal žalovaný žalobcovi sprístupniť nie je žalovaný ako povinná osoba zverejňovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) a f) infozákona. Sprístupnenie týchto informácií totiž považuje za zaťažovanie orgánu verejnej moci, nakoľko viaceré z nich je možné získať z iných zdrojov. Uvedené skutočnosti vzbudzujú dôvodnosť podozrenia, že vôľa žalobcu je zabezpečiť si finančné prostriedky od povinných osôb z náhrady trov konania priznaných v súdnom konaní a nie získať informácie z podaných žiadostí. Z evidencie obchodného registra vyplýva, že riaditeľ žalobcu O.. H. N. sú spolu s právnym zástupcom žalobcu O.. F. N. spoločníkmi obochodnej spoločnosti Brent Consulting, s.r.o. so sídlom Blagoevova 4, 851 04 Bratislava, IČO 44 318 472. To znamená, že postup žalobcu a jeho právneho zástupcu môže byť koordinovaný s cieľom značne sa obohatiť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je upravené v piatej časti O.s.p.. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p.; pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (rozumej piatej časti), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Podľa § 103 O.s.p.; kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.; ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa rozhoduje o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 14 ods. 1, 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií; žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom (1). Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať (4). Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“); ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad (1). Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (2 písm. p/). Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou, a či výsledkom konania bolo rozhodnutie preskúmateľné súdom. Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o sprístupnenie informácií s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Zo žaloby, ani z vyjadrenia žalovaného nevyplýva, že by žalobca požiadal o poskytnutie informácií aj v inej podobe. Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise, súd zistil (a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj pred orgánmi obce zastupovali obce s právnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu, a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je od e-mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom styku, odlišná, nemalo preto právne účinky doručenia, nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií. Podanie žalobcu, ktoré mohol síce urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. Žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe, príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií, a ani ho začať nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že na základe žiadosti žalobcu nezačala konanie o poskytnutie informácií a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania, podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. preto neboli splnené, a súd preto v súlade s § 104 ods. 1 konanie zastavil, pretože išlo o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že postup žalobcu a jeho právneho zástupcu môže byť koordinovaný s cieľom značne sa obohatiť, k tomu súd uvádza: Účelom úpravy práva na informácie je zabezpečenie práva verejnosti na informácie, ktoré majú štátne orgány a ostatné subjekty, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach občanov k dispozícii. Právo na informácie nie je bezbrehé a absolútne. Malo by byť uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo). Ak však cieľom nie je zistenie informácií (požadovanie tých istých informácií od veľkého množstva subjektov), ale na úkor povinných osôb - žalovaných zisk v podobe náhrady trov konania, je potrebné takéto správanie považovať za správanie in fraudem legis, t.j. obchádzanie zákona, keď sa niekto správa podľa práva (secundum legem), ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný, a nie žiadúci. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.. Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému, nakoľko konanie sa zastavilo pre nesprávny postup žalobcu, t.j. v dôsledku správania sa žalobcu. Trovy žalovaného pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby po 130,16 eur - 1. za prípravu a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 30.06.2013) a 2. písomné podanie na súd (§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) a 2x režijný paušál po 7,81 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), spolu 275,94 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovala v roku 2013 sumu 130,16 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť trovy konania advokátovi, ktorý zastupoval žalovaného, ktorému bola prisúdená ich náhrada. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.