Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/209/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200959 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200959.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zast. Bardač, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Veľké Pole, so sídlom Veľké Pole č. 1, 966 74 Veľké Pole, IČO: 321079, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013, takto r o z h o d o l : I/ Súd konanie z a s t a v u j e . II/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, titulom trov právneho zastúpenia, v sume 331,13 eur na účet právneho zástupcu žalovaného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 29.05.2013 domáhal, aby súd prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 07.04.2013, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 275,94 Eur. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného, ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o slobode informácií) e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Žiadosť zaslaná e-mailom bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom stanovenej 8-dňovej lehote od doručenia žiadosti požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám, v dôsledku čoho došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie e-mailom dňa 21.03.2013 podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia odvolania o ňom nerozhodol, preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Podľa názoru žalobcu je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p., t.j. v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, ak došlo k odmietnutiu sprístupnenia požadovaných informácií a tiež v dôsledku nepreskúmateľnosti fiktívneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže požadovanými informáciami žalovaný disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 citovaného zákona. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov odôvodnil žalobca tým, že ak mal žalovaný za to, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k požadovaným informáciám, mal o tom vydať rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v oboch stupňoch v súlade s § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 z 03.05.2011. Žalobca pripojil k žalobe žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorá mala byť doručená elektronicky podľa rozdeľovníka žalovanému (ako príloha e-mailu) , z ktorej vyplýva, že žalobca požadoval sprístupniť nasledovné informácie: 1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012, 2. rozloha obce, 3. počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitne územia ochrany - Special Areas of Conservation). Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 26.06.2013 navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Uviedol, že dňa 22.02.2013 bola elektronicky na e- mailovú adresu žalovaného zaslaná správa, pričom v prílohe elektronickej pošty bol uvedený súbor U._BB_ziadost.zep; U._BB_príloha.zep, avšak nakoľko žalovaný nedisponoval technických zariadením slúžiacim na prijímanie elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom, resp. zaručeným elektronickým podpisom, pokúsil sa opakovane telefonicky a rovnako e-mailom zaslaným na adresu odosielateľa kontaktovať právneho zástupcu žalobcu do žiadosťou o opakované zaslanie podania z 22.02.2013, ktoré by bolo v technicky vykonateľnom formáte. Žalovaný nebol technicky schopný z doručeného podania zistiť jeho obsah. Preto podnet nevybavil. Dňa 21.03.2013 bolo elektronicky žalovanému doručené podanie, v ktorom ho odosielateľ upovedomil, že v prílohe mu zasiela odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu obce o odmietnutí poskytnúť informácie. Namietal, že informácie, ktoré žalobca v žiadosti požadoval, neboli vytvorené žalovaným a nevznikli pri realizácii výkonu obecnej správy, ani ako jeho následok. Jednalo sa o informácie verejne prístupné na viacerých webových stránkach, ktoré žalovaný viedol. Uviedol, že žalovaný nemal v úmysle nevybaviť žiadosť, a teda postupovať v rozpore so zákonom, avšak žalovaný technicky nemal možnosť prečítať podanie opatrené zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný sa domnieva, že spôsob, akým žalobca a jeho právny zástupca v konaniach postupuje, ako aj vznik celej kauzy, predstavuje nečestný a šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na článok 26 ods. 1 Ústavy SR a § 1 a nasl. zákona č. 211/2000 Z.z., pričom podľa žalovaného výkladom ustanovenia § 22 ods. 1 zákona slobodnom prístupe k informáciám, v spojení s § 19 ods. 1 Správneho poriadku, možno dospieť k záveru, že za splnenia určitých okolností je skutočne možné požadovať sprístupnenie informácií žiadateľom od povinnej osoby aj takouto žiadosťou, ktorá je opatrená zaručeným elektronickým podpisom. Zvýraznil však ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje základné podmienky tzv. chráneného výkonu subjektívnych práv, ktorý musí byť primeraný s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý a zároveň musí byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobca si na miesto jednoduchého vyhľadania informácie prostredníctvom verejne prístupných zdrojov na dosiahnutie cieľa zvolil využitie právneho zástupcu, čo je samo o sebe neštandardným postupom, nehovoriac o tom, že právny zástupca vedome zneužil žalostný ekonomický stav väčšiny slovenských obcí, ktoré vo svojich rozpočtoch nedisponujú značnou finančnou čiastkou na to, aby mohli využívať tzv. zaručený elektronický podpis, a takýmto spôsobom sa prostredníctvom súdneho prieskumu realizovaného v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR, snaží získať majetkový prospech. Neefektívnym a už vôbec nie hospodárnym sa javí postup žalobcu, keď na vybavenie celkom 16 riadkovej žiadosti poveril advokáta, ktorému odhliadnuc od odmeny za poskytnutie služby vznikli nemalé náklady súvisiace s agendou zaručeného elektronického podpisu. Žalovaný uviedol, že je otázkou, prečo žalobca, pokiaľ dostal od niektorých obcí vybavenie žiadosti odkazom na inak zverejnenú informáciu, túto informáciu nečerpá z takto známeho zdroja. Naopak žalobca požaduje od obcí tieto informácie a vedie voči nim administratívne a finančne náročné súdne konania. Žiadateľ využíval právny inštitút silene a zbytočne prísne, nakoľko žalovaný, ako aj väčšina dotknutých obcí, právnemu zástupcovi elektronickou poštou uviedla, že nevie jeho podanie otvoriť a posúdiť ho, a preto ho žiadali opätovné zaslanie podania v bežnej užívateľskej podobe. Uzavrel, že úmyslom žalobcu nebolo sprístupnenie požadovaných informácií, ale naopak, získať takýmto postupom určitý prospech, ktorý spočíva práve vo výške trov konania, ktorých priznanie žalobca požaduje. Súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. dospel k záveru, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nemožnosť súdom preskúmavať neexistujúce rozhodnutie, a to z dôvodov nižšie uvedených, v dôsledku čoho konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve (piata časť O.s.p. - pozn.) preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 246c ods. 1, prvá veta, O.s.p.; pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 103 O.s.p.; kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods.1, prvá veta, O.s.p; ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z.; tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.; osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 211/2000 Z.z.; žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom (1). Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje (2). Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží (3). Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať (4). Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.; ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.; odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.; ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z.; ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je úrad (1). Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (ods. 2 písm. p/). Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu žalovaného v súvislosti s podanou žiadosťou žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií. Spornou otázkou bolo, či na základe žiadosti došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a následne k vydaniu odvolacieho fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 19 ods. 3 citovaného zákona, vzhľadom na skutočnosť tvrdenú žalovaným, že žiadosť bola doručovaná technicky nevykonateľným spôsobom, s obsahom ktorej sa žalovaný vôbec nemal možnosť oboznámiť. Súd sa primárne zaoberal posúdením otázky možného vzniku fiktívnych rozhodnutí. V súlade s ustanovením § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Ak žiadosť nemá zákonom stanovené náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. V súlade s ustanovením § 14 ods. 4 zákona je žiadosť podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 22.02.2013 sa žalobca obrátil na žalovaného formou elektronickej pošty - e-mailom zaslaným na e-mailovú adresu obce, zverejnenú na webovej stránke obce. V tele e-mailu je len informácia o tom, že sa v prílohe zasiela žiadosť o informácie, podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Prílohu e-mailu tvoril súbor označený ako U._BB_ziadost.zep a U._BB_priloha.zep. Žalobca na žiadosť o jej opätovné doručenie technicky vykonateľným spôsobom nereagoval. Zo žaloby nevyplýva, že by sa žalobca pokúsil žalovanému doručiť žiadosť o informácie aj v inej podobe. Z podaní účastníkov konania vyplýva, že žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, a že má e-mailovú adresu. Potvrdil skutočnosť, že e-mailová správa od žalobcu mu bola doručená, pričom žiadosť obsahovala zaručený elektronický podpis, avšak vzhľadom na skutočnosť, že nemá zriadenú elektronickú podateľňu, nemal možnosť technicky komunikovať so žalobcom, ktorý ako odosielateľ zaslal elektronicky na jeho adresu žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorá bola prílohou e-mailovej správy. Žalovaný nemal možnosť z uvedeného dôvodu prílohu doručovanú mu do počítača, otvoriť a poznať jej obsah. Ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad, ktorý vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (§ 10 ods. 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise). Súd sa oboznámil so zoznamom zverejnených elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci a zistil, že žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu, pričom zákon mu ani neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy bežne používanej v internetovom styku, nemá právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií. Žalobca síce podanie zaslal elektronicky, ale technicky nevykonateľným spôsobom. Doručenie len tela e-mailu nemožno považovať za doručenie žiadosti. V súlade s ustanovením § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií žiadosť o poskytnutie informácií je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Ak žalovaný nemal možnosť poznať obsah žiadosti, nedošlo k podaniu žiadosti zákonným spôsobom, t.j. nemohlo dôjsť ani k začatiu konania o poskytnutie informácií. Ak nedošlo k začatiu konania o poskytnutie informácií, nezačala plynúť ani lehota na vybavenie žiadosti. Potom nemôže platiť ani právna domnienka, že existujú fiktívne rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, t.j. neplatí fikcia, že povinná osoba v správnom konaní vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, preto nie je daný predmet súdneho prieskumu. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť, pretože konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.. Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému, nakoľko konanie sa zastavilo pre nesprávny postup žalobcu, t.j. v dôsledku správania sa žalobcu. Trovy žalovaného pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby po 130,16 eur - 1. za prípravu a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 30.06.2013) a 2. písomné podanie na súd (§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky ) a 2x režijný paušál po 7,81 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), spolu 275,94 eur. Odmenu a náhrady priznané právnemu zástupcovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (overené na webovej stránke FR SR), súd zvýšil o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky), takže spolu bola priznaná suma 331,13 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovala v roku 2013 sumu 130,16 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť trovy konania advokátovi, ktorý zastupoval žalovaného, ktorému bola prisúdená ich náhrada. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.