Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/242/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201053 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201053.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku, v právnej veci žalobcu: A.. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. K. XX/XX, XXX XX T., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého 7, 974 87 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr. 3040/13 zo dňa 02.04.2013, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Listom zo dňa 11.02.2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu vo Zvolene dňa 12.02.2013 požiadal žalobca o poskytnutie informácií v trestných veciach ako postupne napádali od 03.02.2012 do 03.02.2013, v ktorých Okresný súd Zvolen od 03.02.2012 do 03.02.2013 ustanovoval osobe podozrivej, obvinenej alebo obžalovanej z trestnej činnosti obhajcu z úradnej povinnosti (ex offo), a to spôsobom, kde Okresný súd vo Zvolene pri jednotlivých veciach mal uviesť nasledujúce údaje: 1.) dátum ustanovenia ex offo obhajcu, 2.) meno a priezvisko ex offo obhajcu, 3.) sp. značku trestnej veci, 4.) zákonné ustanovenie trestného zákona vzťahujúce sa na vec. Žiadosť bola doručená na Okresný súd vo Zvolene dňa 12.02.2013. Rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene Spr. 16/13/S-2 z 12.02.2013 okresný súd oprávnenej osobe - žalobcovi požadované informácie nesprístupnil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 13.03.2013 odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval nadriadený orgán povinnej osoby - Krajský súd v Banskej Bystrici - žalovaný a rozhodol dňa 02.04.2013 pod sp. zn. 3040/13 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - žalovanému podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.04.2013 sp. zn. Spr. 3040/13, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 12.02.2013 sp. zn. Spr. 16/13/S-2 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že ustanovenie obhajcu z úradnej povinnosti nie je rozhodnutím vo veci samej v trestných veciach, na strane druhej argumentom a contrário, ak je možné sprístupniť informácie o rozhodnutí vo veci samej, tak ustanovenie obhajcov z úradnej povinnosti nemôže požívať nejakú zvýšenú mieru ochrany a takéto rozhodnutie nezverejňovať. V registri Tp - register trestných vecí prípravného konania sa zapisujú najmä návrhy na ustanovenie obhajcu. Poskytovanie požadovanej informácie má zásadný význam pre žalobcu ako verejnosť, pretože len po sprístupnení požadovaných informácií je zo strany žalobcu možná kontrola, či na danom súde nedochádza k porušovaniu ustanovenia § 30 vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z.z., podľa ktorej pri ustanovovaní obhajcov sa dbá na to, aby boli advokáti ustanovení za obhajcov rovnomerne, keďže trovy ex offo obhajoby platí štát z prostriedkov daňových poplatníkov. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný k veci ďalej uviedol, že na to, aby povinná osoba mohla informácie poskytnúť, musela by najskôr vytvoriť zoznam podľa požiadaviek žiadateľa, a to podľa mena a priezviska ex offo obhajcov, zistiť, kedy boli ustanovení za ex offo obhajcu, zistiť, ku ktorej sp. zn. trestnej veci sa ustanovenie obhajcu vzťahuje, a ktoré ustanovenie trestného zákona sa použije. Povinnej osobe žiaden zákon, ani právny predpis nižšej právnej sily neukladá viesť, resp. vytvárať takéto údaje. Ustanovenia obhajcu ex offo (povinná obhajoba) je upravené v § 37 a v § 38 zákona č. 301/2006 Trestného poriadku. Na to, aby mohol byť vytvorený zoznam obhajcov ex offo s dátumom ich ustanovenia, sp. zn. trestnej veci a zákonným ustanovením trestného poriadku vzťahujúcim sa na vec, by bolo potrebné takúto informáciu vytvoriť nahliadnutím do jednotlivých spisov okresného súdu, v ktorých obvinený mal obhajcu ustanoveného v zmysle § 14 ods. 1 Trestného poriadku, teda v prípadoch, v ktorých ho musí mať (dôvody povinnej obhajoby). V zmysle § 40 ods. 2 Trestného poriadku, aj obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiadal o ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby. V zákone je tak vymedzená ďalšia okolnosť, kedy je ustanovený obhajca obvinenému, a to aj pre prípad, ak dokonca neexistujúc dôvody povinnej obhajoby. Podľa prílohy 1 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy bod II., ktorý upravuje zapisovanie do súdnych registrov okresného súdu, do súdneho registra „Tp“ - register trestných vecí prípravného konania sa zapisuje aj návrh na ustanovenie obhajcu. Takto osobitne je vymedzené zapisovanie návrhu na ustanovenie obhajcu len vo veciach „Tp“, to znamená, kedy po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní. Avšak ani do tohto registra sa nezapisujú zákonné ustanovenia trestného zákona vzťahujúce sa na vec. Osobitný register sa však vôbec nevedie o prípadoch ďalšej povinnej obhajoby, a to v zmysle § 37 ods. 3, § 38 ods. 1, 2 a § 40 ods. 2 Trestného poriadku. Do súdneho registra „Tp“ sa zapisuje len na návrh na ustanovenie obhajcu v prípravnom konaní. Pokiaľ je obhajca ustanovený napríklad v konaní vo veci samej (po podaní obžaloby), konanie o vydanie do cudziny, v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo protitoxikomanického liečenia, v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch § 38 ods. 2 Trestného poriadku), v týchto prípadoch sa ustanovenie obhajcu nezapisuje do súdneho registra „Tp“, ani sa osobitne neeviduje; ustanovenie obhajcu je založené len v konkrétnom spise. Z týchto dôvodov preto žiadne informácie žiadateľovi poskytnuté nemohli byť, nakoľko súdy nevedú súhrnné informácie podľa požiadaviek žiadateľa. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že niektoré súdy žiadateľovi takéto informácie poskytli, nakoľko zrejme ich poskytli len v rozsahu údajov zapisovaných do súdneho registra „Tp“ (len vo veciach prípravného konania), pričom žiadateľ takto svoju žiadosť o sprístupnenie informácií nevymedzil. Na pojednávanie dňa 05.06.2014 sa zástupca žalovaného ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Aj naďalej sa pridržiaval vyjadrenia, ktoré v predmetnej veci podal. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a rozhodnutí dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore so zákonom, a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. Spr. 16/13/S-2 mal súd preukázané, že žalobcovi neboli sprístupnené požadované informácie v podstate z toho dôvodu, že žiadateľ žiadal o poskytnutie informácií, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Poskytovanie požadovaných informácií by s ohľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií prekročilo rámec povinností ustanovených zákonnom povinnej osobe sprístuňovať informácie. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadostí žiadateľa informácie, ktoré v momente žiadosti neexistujú. Na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - Krajský súd v Banskej Bystrici - žalovaný, ktorý sa stotožnil so závermi vyslovenými v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu - Okresného súdu vo Zvolene. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Podľa ustanovenia zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, čl. 17 ods. 1 Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaný zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov, (resp. orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 Ústavy), ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva. Súd je povinný sprístupniť informácie o výsledku rozhodovacej činnosti, čím je zabezpečená verejná kontrola súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 02.01.2006 novelizoval dotknuté ustanovenia, vyplýva, že účelom predloženého návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných informácií oproti doterajšej úprave (podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona účinného do 01.01.2006 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informácie nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia, resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodovacej činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdu, avšak pokiaľ ide o informácie o výsledku konania, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti súdu sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 z obsahu slova „informácia“ vyplýva, že ide o „správu, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdá inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania“. Za rozhodovaciu činnosť súdu možno v zásade považovať postup súdu v konaní, úkony súdu smerujúce k zisteniu skutkového stavu a k jeho právnemu posúdeniu, úkony účastníkov urobené voči súdu alebo iným účastníkom konania, ale aj samotné rozhodovanie súdov. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011). Všetky tieto informácie sa nachádzajú v súdnom spise, takže za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať informácie nachádzajúce sa v súdnom spise. Zo sprístupnenia na základe zákona o slobode informácií budú teda vylúčené informácie zo súdneho spisu, ktoré sú v zásade prístupné len účastníkom konania. Iné osoby môžu do spisu nazerať len so súhlasom predsedu senátu, a ak sú na to závažné dôvody. Je nepochybné, že informácie, ktoré žiadal žalobca podľa zákona o slobode informácií sú informáciami, ktoré obsahujú súdne spisy a ako také sa nepochybne týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Poskytnutie požadovaných informácií by s ohľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám prekročilo rámec povinností ustanovených zákonom, povinnej osobe sprístupňovať informácie. Informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu sú vylúčené z použitia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože sa na ne vzťahujú osobitné postupy. Odmietnutie požadovaných informácií len z dôvodu, že sa v danom prípade jednalo o „vytvorenie nových informácií“, by v danej veci neobstálo a s tvrdením správnych orgánov sa krajský súd nestotožňuje. Je pravdou, že zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať nové informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Je potrebné rozlišovať medzi mechanickým vyhľadávaním a zhromažďovaním informácií a vytváraním novej informácie. Pokiaľ žalobca požadoval informácie zo súdneho registra „Tp“, resp. pokiaľ by vyžadoval informácie z určitých trestných spisov za obdobie od 03.02.2012 do 03.02.2013, nejednalo by sa o vytvorenie novej informácie, pretože by dochádzalo len k formálnemu zhromažďovaniu existujúcich informácií. V prípade, že by sa nejednalo o informácie z rozhodovacej činnosti súdu, nemohol by správny orgán argumentovať tým, že informačná povinnosť sa podľa zákona o slobode informácií nevzťahuje na vytváranie nových informácií, pretože oprávnená osoba - žalobca nežiadal nové informácie, žiadal len informácie, ktoré sa nachádzajú v súdnych spisoch, resp. v registri „Tp“. Za „vytváranie nových informácií“ nie je možné požadovať vyhľadávanie a zhromažďovanie viacerých požadovaných údajov, ktoré sa nachádzajú v rôznych spisoch, ich vyhľadávaním a zhromažďovaním nedochádza k žiadnym kvalitatívnym zmenám požadovaných informácií a nemení sa ani ich kvalitatívna podstata. Vyhľadávanie a zhromažďovanie požadovaných informácií zo spisov si logicky vyžaduje určitý čas, čo však nevyhnutné patrí k vybaveniu žiadosti o informácie. Ak by vyhľadávanie a zhromažďovanie informácií zo spisov bolo považované za vytváranie novej informácie, išlo by o protiústavný výklad zákona, pretože povinné osoby by v dôsledku takéhoto výkladu fakticky nemuseli poskytovať skoro žiadne informácie, čo by znamenalo popretie ústavnej povinnosti poskytovať informácie zakotvené v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. Nie je zrejmé, aké informácie by súd mal vôbec sprístupňovať, ak by tu nebola aj povinnosť požadované dokumenty vyhľadávať a zhromaždiť. Ťažkosti súvisiace s vyhľadávaním a spracovaním informácií, najmä v prípade, že by sa jednalo o vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií by mohlo byť v zmysle § 17 zákona o slobode informácií len dôvodom na predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti. Nezbavilo by to správny orgán povinnosť informáciu sprístupniť. Krajský súd vychádzajúc z uvedených záverov, po preskúmaní veci a postupu v rozhodovaní správnych orgánov dospel k záveru, že je tu dôvod na zamietnutie žiadosti preto, že žalobca požadoval informácie ohľadom rozhodovacej činnosti súdu. Tento dôvod je postačujúci na to, aby správne orgány neposkytli žalobcovi požadované informácie. Na druhej strane súd sa nestotožňuje so závermi správnych orgánov, že by sa jednalo o vytváranie nových informácií, ktoré v momente podanej žiadosti neexistovali. Z uvedených dôvodov preto krajský súd žalobe žalobcu nevyhovel a žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.