Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/63/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201064 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201064.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa X. X., nar. X. A. XXXX, bytom I., L. D. č. X, zastúpeného ustanovenou opatrovníčkou, matkou, U.. W. X. nar. XX. W. XXXX, bytom I., L. D. X, právne zastúpenou JUDr. Zdenkom Roštárom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v I., E.. M. R. K. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo 7. februára 2013 o priznaní invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo 7. februára 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. b) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi s počiatkom od 18. januára 2010 invalidný dôchodok vo výške 140,30 € mesačne, ktorý následne na základe jednotlivých valorizačných úprav zvýšila na 153,60 € mesačne od 1. januára 2013. Invalidný dôchodok mu priznala preto, že posudkový lekár sociálneho poistenia v lekárskej správe z 18. januára 2013 konštatoval vznik invalidity navrhovateľa v období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom s tým, že nárok na tento dôchodok mu vznikol najskôr dovŕšením 18. roku veku. Konkretizovala postup pri výpočte sumy priznanej dôchodkovej dávky poukazom na aplikovanú právnu úpravu i jeho konkrétny matematický výpočet. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože posúdenie svojho zdravotného stavu nepovažoval za úplné. Na pojednávaní pred krajským súdom prostredníctvom zástupcu uviedol, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, nie je schopný samostatne pracovať a preto pokles jeho pracovnej schopnosti nebol dostatočne zhodnotený. Žiadal, aby bol rešpektovaný znalecký dôkaz, ktorý bol vypracovaný v konaní o pozbavení jeho spôsobilosti na právne úkony, z ktorého okrem iného vyplynulo, že jeho duševná zaostalosť je stav trvalý, nedá sa ovplyvniť žiadnou liečbou ani prevýchovou a neumožňuje mu žiadne pracovné zaradenie ani pod sústavným a odborným vedením. Nie je vzdelávateľný a nie je schopný samostatne fungovať do tej miery, aby si dokázal plánovať a zabezpečovať dennodenné potreby. Pokiaľ sa pokúšal zaradiť do pracovného procesu, v dôsledku záťaže na pracovisku došlo k zmene jeho správania, ktoré sa prejavilo agresivitou, prepustením zo zamestnania a potrebou práceneschopnosti. Vo vzťahu k doplňujúcemu posudku posudkového lekára z 11. decembra 2013 uviedol, že jeho posudkový záver bol opäť založený len na nameranej hodnote jeho intelektovej výkonnosti, nezaoberal sa však posúdením jeho zdravotného stavu podľa kritérií predpokladaných v ust. § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že zdravotné ťažkosti navrhovateľa boli posudzované v období jeho maloletosti a za invalidného bol uznaný predo dňom, keď dokončil povinnú školskú dochádzku. Pokles jeho pracovnej schopnosti bol zhodnotený na základe opakovaných psychologických vyšetrení, so stanovením IQ na úrovni 56. Vyslovené posudkové závery boli náležite zdôvodnené. Zdôraznila, že pozbavenie navrhovateľa spôsobilosti na právne úkony bolo realizované pre iné účely a v prebiehajúcom súdnom konaní nemá právny význam. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, so znaleckým posudkom vypracovaným znalcom psychiatrom A.. A. A., Z.. z 28. augusta 2013, s vyjadrením posledného zamestnávateľa navrhovateľa k jeho pracovnej činnosti a po doplnení dokazovania o doplňujúci posudok posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 11. decembra 2013 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. b) a d) Občianskeho súdneho poriadku, pretože vychádzalo zo skutkového stavu veci, ktorý bol v rozpore s obsahom spisov a tiež pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Z ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona je organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia povinná postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci (§ 196 ods. 1 cit. zákona). Podľa § 209 ods. 1-4 cit. zákona musí byť rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Podľa kapitoly V., bodu 6, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ľahkú mentálnu retardáciu (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50-69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) vyjadriť v rozpätí 40-60 %. Pri určení konkrétneho percenta je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti jeho pracovného a sociálneho zaradenia. Z ust. § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18. rokov veku. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 18. januára 2010. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 18. januára 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z psychiatrického vyšetrenia zo 17. apríla 2012 a z psychologického vyšetrenia zo 7. januára 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ľahkú duševnú zaostalosť so zaradením pod kapitolu V., pol. 6, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril 50 % s tým, že jeho invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. V posudku uviedol, že 25-ročný navrhovateľ so špeciálnym odborným vzdelaním je od detstva sledovaný pre mentálnu subnormu až hraničné pásmo duševnej zaostalosti, metricky jeho intelekt nebol vyjadrený. Podľa psychológa je motorické tempo výrazne predĺžené, aj jednoduché úlohy rieši neprimerane dlho, nemá schopnosť samostatného účelného myslenia, jeho intelektové schopnosti sú disproporcionálne rozložené, s celkovým IQ 56, čo zodpovedá pásmu ľahkej duševnej zaostalosti a 50 % poklesu pracovnej schopnosti v strede možného percentuálneho rozpätia. Napriek metrickému vyjadreniu jeho intelektu až v januári 2013 určil dátum vzniku jeho invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, pretože už v tom období bol vzhľadom na jeho duševné postihnutie predpoklad, že jeho intelekt bol na úrovni ľahkej duševnej zaostalosti, čo odôvodnil aj charakterom stupňa dosiahnutého vzdelania. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku, pretože navrhovateľ nevyslovil ani nepredložil žiadne nové dôkazné prostriedky, ktoré by mohli ovplyvniť vyslovený posudkový záver. Uvedené posúdenie jeho zdravotného stavu sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle vyššieho percentuálneho zhodnotenia jeho zníženej pracovnej schopnosti, posudzoval jeho zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 4. júna 2013 vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného psychiatrického nálezu z 3. júna 2013 a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že navrhovateľ, vyučený kuchár na špeciálnom odbornom učilišti je od detstva v starostlivosti psychiatra pre poškodenie mozgu po detskej mozgovej obrne s intelektovým deficitom. Prvé psychologické vyšetrenie v 4 rokoch veku potvrdilo psychomotorické zaostávanie v porovnaní s populačnou normou o 2 roky. Opakované vyšetrenie psychológom v roku 1995 potvrdilo intelektové schopnosti v hraničnom pásme mentálnej retardácie, disproporcionálne rozložené. Psychologické vyšetrenie z roku 1999 vyhodnotilo intelektové funkcie navrhovateľa na úrovni mentálnej subnormy s doporučením vzdelávania v špeciálnej základnej škole. V roku 2001 psychológ intelektovú výkonnosť navrhovateľa vyhodnotil v pásme výraznej zaostalosti a bolo mu doporučené pokračovať v štúdiu na špeciálnom odbornom učilišti. Naposledy bol vyšetrený psychológom v januári 2013 s konštatovaním ľahkej mentálnej retardácie s IQ 56, čomu zodpovedá 50 % pokles jeho pracovnej schopnosti s tým, že v uvedenom je zohľadnená aj organicky podmienená porucha osobnosti navrhovateľa s eretickými poruchami správania, ktoré sú priebežne ovplyvňované psychofarmakami. V doplňujúcom posudku z 11. decembra 2013, ktorý bol vypracovaný na žiadosť krajského súdu posudkový lekár dodatočne posudkovo vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru psychiatrie O.. A. A., Z.. z 27. augusta 2013, na základe ktorého bol navrhovateľ rozhodnutím Okresného súdu v Brezne zo 16. októbra 2013 v plnom rozsahu pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Jeho posudkový záver zostal nezmenený. Uviedol, že súdny znalec po vyšetrení navrhovateľa potvrdil ľahkú mentálnu retardáciu - duševnú zaostalosť s IQ 56. Priznaný pokles pracovnej schopnosti v strede možného percentuálneho rozpätia odôvodnil zisteným IQ 56 i schopnosťou navrhovateľa ukončiť štúdium na špeciálnom odbornom učilišti. Konštatoval, že pri tomto zdravotnom postihnutí je navrhovateľ schopný pod dozorom, prípadne v chránenej dielni vykonávať pomocné práce, jednoduché manuálne práce. Ani znaleckým posudkom neboli popísané u navrhovateľa poruchy osobnosti alebo poruchy správania. Ozrejmil, že u ľahko mentálne retardovaných ľudí ich hlavné problémy spočívajú v teoretickej činnosti, pri správnom prístupe zameranom najmä na manuálne zručnosti môžu byť ich niektoré nedostatky kompenzované a väčšina ľahko mentálne postihnutých jedincov si nájde svoje uplatnenie v nekvalifikovanej činnosti, prípadne v manuálnej práci. Z lekárskej správy z 18. januára 2013, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a ktorá bola vo svojom obsahu potvrdená aj posudkovým lekárom ústredia krajský súd zistil, že z možného metrického vyjadrenia intelektu pri ľahkej mentálnej retardácii (IQ v rozpätí 50-69) označili posudkoví lekári duševné postihnutie navrhovateľa ako ľahkú mentálnu retardáciu v strednom pásme, hoci uvedené by matematickým vydelením tohto rozpätia tromi zodpovedalo dolnému pásmu ľahkej mentálnej retardácie. Aj vo vyššie označenom znaleckom posudku psychiatra sú intelektové schopnosti označené za znížené v dolnom pásme ľahkej duševnej zaostalosti. Okrem uvedeného bolo v posudku uvedené, že správanie a konanie navrhovateľa je na úrovni 9-10 ročného dieťaťa a aby mohol prežiť a mal zabezpečené dennodenné potreby, potrebuje byť vedený inou dospelou osobou. Jeho rozumový deficit, ktorý je trvalý, mu neumožňuje žiadne jeho pracovné zaradenie a to ani pod sústavným a odborným vedením. Chýba mu schopnosť primeranej sociálnej prispôsobivosti a celkovej samostatnej funkčnosti. Úroveň jeho základných a všeobecných vedomostí je mechanicky naučená, nenachádza súvislosti v obsahoch reči, logické pochody v myslení sú znížené. Nálada, najmä v exponovaných a náročných situáciách je nestála, v prejavoch prevláda afektívna labilita. Je narušené emočné prežívanie, kde prevláda pudovosť, primitívny egocentrizmus, impulzivita. Konanie pri záťaži môže byť nepredvídateľné pre nedostatočnú schopnosť sebaovládania pri zníženej raciokontrole. Uvedené zhodnotenie duševného postihnutia navrhovateľa sa prejavilo aj v rámci jeho krátkodobého zaradenia v DD a DDS Luna v Brezne, kde navrhovateľ napriek opakovaným pohovorom zo strany vedenia aj personálu nebol schopný dokončiť pridelené úlohy, zlepšiť efektivitu svojej práce a správania sa s tým, že výnimkou nebola ani jeho agresívna reakcia, či svojvoľné opustenie pracovisko (vyjadrenie z 5. marca 2013). Je nepochybné, že určujúcim momentom pre priznanie invalidného dôchodku je dátum, od ktorého ho poistenec žiada priznať s možným trojročným spätným priznaním nároku na jeho výplatu. Bez ohľadu na uvedené je možné, že medicínske a posudkové predpoklady pre vznik invalidity poistenca boli naplnené skôr, než bol uplatnený nárok na jeho výplatu. Táto situácia nastala aj v preskúmavanej veci, keď invalidita navrhovateľa bola uznaná vo veku pred skončením povinnej školskej dochádzky s priznaním invalidného dôchodku po dovŕšení 18. roku veku s ohľadom na možnú 3-ročnú spätnú výplatu od podanej žiadosti. Posudkoví lekári konštatovali vznik invalidity navrhovateľa v detstve a pokles jeho pracovnej schopnosti odôvodnili aj jeho schopnosťou dosiahnuť odborné vzdelanie na špeciálnom odbornom učilišti. Po ukončení prípravy na povolanie sa navrhovateľ pokúsil zaradiť do pracovného procesu, avšak bezúspešne, s dekompenzáciou jeho zdravotného stavu a znalcom z odboru psychiatrie bola konštatovaná jeho neschopnosť akéhokoľvek pracovného zaradenia a to ani pod sústavným a odborným vedením. Rozhodnutie odporkyne musí zodpovedať zákonu v čase, keď sa vydáva. Hoci o invalidite poistenca bolo rozhodnuté do minulosti a dôchodková dávka mu bola priznaná spätne 3 roky, vydané rozhodnutie musí zohľadniť prípadné zmeny v skutkovom stave veci od dátumu priznania nároku na dôchodkovú dávku do dňa vydania rozhodnutia. Na prípadnú zmenu v skutkovom stave veci musí prihliadať aj preskúmavací súd, pokiaľ nastala do rozhodnutia a mohla by ovplyvniť vecnú správnosť rozhodnutia v čase jeho rozhodovania (R 78/1967). Odporkyňa sa prostredníctvom posudkových lekárov nezaoberala prípadným vývojom zdravotných ťažkostí navrhovateľa od priznania nároku na invalidný dôchodok do rozhodnutia a bez zavinenia nemohla posudkovo zhodnotiť ani tie skutkové okolnosti, ktoré boli zistené neskôr, hoci by vecnú správnosť rozhodnutia mohli ovplyvniť. Z posudkových kritérií vyplýva, že okrem metrického vyjadrenia intelektu je pre konkrétne percentuálne zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca pre mentálnu retardáciu podstatná aj otázka sociálnej prispôsobivosti a už vyššie uvedené posudkové hľadiská. Ani k nim posudkoví lekári nezaujali žiadne odborné stanovisko. Uvedené nedostatky boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2, písm. d) O.s.p.). Ďalším dôvodom bolo zistenie skutkového stavu veci v rozpore s obsahom spisu (§ 250j ods. 2, písm. b) O.s.p.), čo sa týka určenia pásma ľahkej mentálnej retardácie navrhovateľa tak, ako to bolo vyššie konkretizované. V ďalšom konaní bude odporkyňa povinná postupovať a rozhodnúť vo veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. pri dodržaní zásad administratívneho konania, čl. 39, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102. V rozhodnutí je potrebné komplexne sa vysporiadať so všetkými posudkovými kritériami, určujúcimi pre percentuálne zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa a skutkovo a právne vyhodnotiť aj zmeny v skutkovom stave veci tak, aby napadnuté rozhodnutie zohľadňovalo prípadnú zmenu v percentuálnom vyjadrení zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa odo dňa priznania nároku na invalidný dôchodok do rozhodnutia v súlade so zisteným skutkovým stavom veci a posudkovými kritériami. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, ako jej to vyplýva z ust. § 209 ods. 4 cit. zákona. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal napriek jeho úspechu v preskúmavanom konaní, pretože si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. V ostatnej časti možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.