Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/243/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201096 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201096.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO 36 038 351, zast. advokátom: JUDr. Dušan Macko, K. XXX/X, XXX XX N., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (do 30.09.2013 Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica, odbor ochrany prírody vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja), za účasti: FSC Slovensko, občianske združenie, Krivánska 30, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 37 997 645, korešpondenčná adresa: Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03/2013/563-Ko zo dňa 15. apríla 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 11.06.2013, doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 18.06.2013, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia bývalého Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica, odbor ochrany prírody vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, č. 03/2013/563-Ko zo dňa 15.04.2013, ktorým odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Brezne č. OPaK A 2012/00468 Tic ev.č.: 23/rozh-i/2012 zo dňa 29.11.2012. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 29.11.2012, vydaným podľa § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na základe žiadosti ktorú podal navrhovateľ FSC Slovensko, zakázal žalobcovi vykonávať ťažbu v lesných porastoch a s ňou súvisiace hospodárske aktivity (výstavbu lesných ciest a zvážnic, približovanie dreva, budovanie lanovkových dráh a pod.), ako aj ďalšie lesohospodárske aktivity (výchovu lesných porastov, zalesňovanie a pod.) na celom území navrhovanej prírodnej rezervácie Bystrá dolina (ďalej PR Bystrá dolina), a to až do doby jej vyhlásenia za prírodnú rezerváciu. Ďalej vo výroku rozhodnutia uviedol, že zákaz sa nevzťahuje na prípadný výrub jednotlivých stromov v bezprostrednej blízkosti (do 30 m od trasy) zelenoznačkovej turistickej trasy č. 5426 v úseku Trangoška - Chata M. R. Štefánika (JPRL č. 443, 441a, 441c, 439a, 439b, 434a, 434b, 433a a 433b) potenciálne ohrozujúcich bezpečnosť osôb pohybujúcich sa po nej, za predpokladu, že stromy určené na výrub budú označené Správou Národného parku Nízke Tatry. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že dňa 02.01.2012 obdržal od Krajského úradu životného prostredia Banská Bystrica žiadosť navrhovateľa FSC Slovensko o zakázanie akejkoľvek lesohospodárskej činnosti na území navrhovanej prírodnej rezervácie Bystrá dolina podľa § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.. Konajúci správny orgán listom zo dňa 20.01.2012 v súlade s § 4 ods. 2 zákona upozornil Lesy SR, š.p., OZ Čierny Balog, že lesohospodárskou činnosťou v navrhovanej PR Bystrá dolina môže dôjsť k narušeniu predmetu ochrany a je ich povinnosťou postupovať tak, aby k uvedeným skutočnostiam nedošlo. Listom zo dňa 25.01.2012 upovedomil konajúci správny orgán známych účastníkov konania a dotknuté orgány štátnej správy o začatí konania. Konštatoval, že konanie sa viedlo o zákaze činnosti na celom území navrhovanej PR Bystrá dolina, a nielen na JPRL, ktoré boli v zmysle § 50 ods. 5 zákona ohlásené Lesmi SR, š.p., OZ Čierny Balog ako porasty, kde je naplánované vykonať náhodnú ťažbu - spracovanie podkôrnikovej kalamity. OÚŽP nie je úrad kompetentný vydať rozhodnutie o tom, či a za akých podmienok možno v navrhovanej PR Bystrá dolina ťažobnú činnosť realizovať, keď týmto kompetentným miestne aj vecne príslušným orgánom je KÚŽP v Banskej Bystrici, ktorý už listom zo dňa 06.12.2011 Lesy SR, š.p., OZ Čierny Balog upozornil, že uvedenou činnosťou - ťažbou dreva dôjde nielen k narušeniu predmetu ochrany navrhovanej PR Bystrá dolina, ale aj vo vzťahu k chráneným druhom živočíchov môže dôjsť k činnostiam zakázaným ustanoveniami § 35 ods. 1 zákona. KÚŽP Banská Bystrica vydal uvedené upozornenie aj na základe stanoviska odbornej organizácie S-NAPANT (stanovisko NAPANT/1475/2011), kde neodporúča súhlasiť s navrhovanou činnosťou ťažby dreva, pretože uvedená činnosť bude mať negatívny vplyv na predmet a ciele ochrany navrhovanej PR Bystrá dolina. Konajúci orgán konštatoval, že vykonaným dokazovaním bola dostatočne preukázaná nevhodnosť vykonávania akýchkoľvek lesohospodárskych zásahov v navrhovanej PR Bystrá dolina, nakoľko dôvodom ochrany navrhovanej PR Bystrá dolina sú okrem iného ekosystémy prirodzených lesov rôznych typov, prevažne so zachovalou štruktúrou pralesovitého charakteru, ich dynamický vývoj a prirodzené procesy v nich prebiehajúce, ako aj biotopy chránených druhov rastlín a živočíchov. Uvedené zakázanie činnosti má mať predovšetkým charakter preventívneho opatrenia pri uplatnení predbežnej opatrnosti. V prípade, že by navrhovaná PR Bystrá dolina nebola vyhlásená, Lesy SR, š.p. budú môcť dotknuté územie normálne obhospodarovať po získaní všetkých potrebných súhlasov a výnimiek. Na odvolanie žalobcu právny predchodca žalovaného napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím námietkam. Zohľadnil aj k odvolaniu zaslané stanovisko účastníkom konania FSC Slovensko, z ktorého vyplýva, že odvolateľom navrhovaná ťažba dreva by viedla k priamej likvidácii chránených a ohrozených druhov živočíchov (hlavne chrobákov viazaných na odumierajúce a odumreté smreky), k nepriamej likvidácii stanovíšť chránených druhov a k narušeniu rozmnožovacej schopnosti viacerých druhov, môže viesť k zániku lokálnych populácií stenoekných druhov. Podľa FSC Slovensko prales v Bystrej doline spolu s pralesom „Pálenica“ vytvára unikátny komplex v rámci celého Slovenska. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predmetné územie sa nachádza na území Národného parku Nízke Tatry, kde platí tretí stupeň ochrany a zároveň je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry. Národný zoznam území európskeho významu, zahŕňajúci aj SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, schválila Vláda SR. Rozhodnutím Komisie 2008/218/ES z 25.01.2008, ktorým sa podľa Smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne Európska komisia schválila tento zoznam. Toto rozhodnutie je bezprostredne záväzné a Slovenská republika je povinná zabezpečiť ochranu a potrebnú starostlivosť týmto územiam. Hlavným dôvodom vyhlásenia navrhovanej PR Bystrá dolina je ochrana ekosystému prirodzených lesov rôznych typov, prevažne so zachovalou štruktúrou pralesovitého charakteru, ochrana ich dynamického vývoja a prirodzených procesov, v ktorých zlepšovanie stavu možno dosiahnuť len ich ponechaním na prirodzený vývoj. Poukázal na ustanovenie § 50 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že príslušný orgán ochrany prírody má oprávnenie rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie oznámenej činnosti, avšak oznamovateľ činnosti nemá na rozhodnutie o určení podmienok právny nárok. Použitie ustanovení § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny bolo za danej situácie, vzhľadom na prírodné hodnoty navrhovanej PR Bystrá dolina, namieste, a to aj vzhľadom na prevenčný charakter ochrany prírody zakotvených v § 2 ods. 1 zákona a nadradenosť ochrany prírody na území Národného parku nad ostatné činnosti zakotvenú v § 19 ods. 1 zákona. V súlade s § 54 ods. 22 zákona predložený projekt ochrany navrhovanej PR Bystrá dolina odporučila na vyhlásenie aj ŠOP SR, Správa NAPANT-u, ktorá vydala k návrhu stanovisko č. NAPANT/118/2011 zo dňa 03.06.2011. Konštatoval, že napriek faktu, že pre územie Národného parku platí tretí stupeň ochrany podľa § 14 zákona, umožňujúci bežné lesnícke obhospodarovanie, nemožno sa stotožnil s názorom odvolateľa o neškodnosti menežmentových (lesníckych) opatrení na takomto území. Umožnením ťažby v navrhovanej PR Bystrá dolina by sa viac-menej akceptoval proces poškodzovania, až likvidácie komplexu pralesných porastov v danej lokalite. Jednou z hlavných úloh ochrany prírody je zabezpečiť, aby sa biotopy a druhy do stavu ohrozenia nedostali. Je potrebné riadiť sa princípom opatrnosti a chrániť ešte existujúce hodnoty daného územia, pričom odvolateľom navrhovaná ťažba dreva by viedla k priamej likvidácii chránených a ohrozených druhov živočíchov. Nesúhlasil so stanoviskom odvolateľa, že spracovaním podkôrnikovej kalamity v lokalite Bystrá dolina nedochádza k poškodzovaniu existujúcich biotopov, biotopov druhov, ako aj vlastných chránených druhov. Podľa žalovaného prírodné narušenia, vrátane gradácie lykožrúta smrekového, v biotopoch prirodzených smrekových lesov, sú súčasťou prirodzenej dynamiky horských smrečín, ktoré sú prispôsobené na takéto narušenia a po odozve rušivého faktora sú schopné sa veľmi rýchlo vrátiť k pôvodnému vývojovému procesu. Ochrana predmetného územia je podľa názoru žalovaného nadradená vo vzťahu k ťažobnej činnosti odvolateľa. Zdôraznil prednosť záujmu na zachovaní daného prostredia v Národnom parku, resp. aj chráneného vtáčieho územia, ako aj územia európskeho významu pred obhospodarovaním lesov podľa zákona o lesoch. Hľadisko záujmu na ochrane prírody musí pri rozhodovaní hrať významnejšiu rolu, ako obhospodarovanie lesov, čo vyplýva aj zo Smerníc Európskej únie, konkrétne zo Smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Odmietol preto tvrdenie odvolateľa, že rešpektovaním zákazu v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny by zároveň odvolateľ porušoval ustanovenia zákona o lesoch a zdôraznil, že právne predpisy vydané k ochrane prírody a krajiny sú osobitnými predpismi vo vzťahu k zákonu o lesoch, preto je obmedzenie vlastníckeho práva odvolateľa, spočívajúce v zákaze predmetných činností v zmysle rozhodnutia správneho orgánu, zákonné. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal najmä tieto skutočnosti: 1. K zakázaniu činností žalobcovi napadnutými rozhodnutiami došlo v súvislosti s procesom realizácie zámeru vyhlásiť prírodnú rezerváciu Bystrá dolina, t.j. s procesom územnej ochrany, ktorý je špeciálne upravený v tretej časti (štvrtej hlave) zákona č. 543/2002 Z.z. - § 50 a nasl. s názvom Osobitná ochrana prírody a krajiny. Žalovaný nesprávne a nezákonne aplikoval ustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ale mal postupovať podľa § 50 ods. 5 a ods. 6 tohto zákona, ktoré má ako špeciálne ustanovenie prednosť pred všeobecnými ustanoveniami § 8 ods. 1 a § 4 ods. 2. 2. Žalobca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 50 ods. 5 zákona, keď po doručení oznámenia o zámere vyhlásiť PR Bystrá dolina, oznámil výkon činností v tomto území, na ktoré je potrebný súhlas. Následne tým vznikla žalovanému zákonná možnosť rozhodnutím stanoviť žalobcovi podmienky na vykonávanie ním oznámených činností. Toto špeciálne ustanovenie nedáva žalovanému oprávnenie zakázať žalobcovi oznámené činnosti, ale iba možnosť stanoviť podmienky ich výkonu v navrhovanom území. Ak by žalovaný rozhodol zákonne a ústavne konformne podľa § 50 ods. 5 zákona, tak by podľa § 50 ods. 6 zákona nastal stav, že ak by do dvoch rokov od doručenia oznámenia o zámere vyhlásiť PR Bystrá dolina nebola táto PR vyhlásená, tak by povinnosti uložené v takomto rozhodnutí podľa § 50 ods. 5 zákona ex lege zanikli. 3. Žalovaný nekonal spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom, ako mu to ukladá ústavný imperatív v čl. 2 odsek 2 Ústavy SR. Prekročil rozsah svojho zákonného oprávnenia, pretože nevydal rozhodnutie, ktorým by žalobcovi stanovil podmienky na vykonávanie činností, ako mu to ukladá zákon, ale úplne žalobcovi zakázal ich vykonávať. 4. Konajúci orgán upovedomil mimovládnu tzv. ochranársku organizáciu občianske združenie FSC Slovensko o oznámených činnostiach žalobcom, ktorá následne využijúc takto získanú informáciu požiadala o vydanie zákazu podľa §4 a § 8 zákona č. 543/2002 Z.z. s tým, aby bolo zakázané žalobcovi vykonávať ním ohlásené činnosti v území navrhovanej PR Bystrá dolina. 5. Správne orgány v súčinnosti s mimovládnou organizáciou, v začatom procese vyhlasovania osobitnej chránenej časti krajiny, nekonali a nerozhodli podľa § 50 ods. 5, ale uprednostnili neskoršiu žiadosť, čím došlo k porušeniu jednak zásady lex specialis derogat lex generalis a zároveň sa tým dopustili takej vady konania, ktoré môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 6. Neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 4 a § 8 zákona č. 543/2002 Z.z.. Nie je preukázané, že sú naplnené kogentné zákonné podmienky vyžadované ako zákonný predpoklad na to, aby správny orgán mohol zakázať činnosti na základe § 4 ods. 1, 2 zákona, keď k takýmto zisteniam nevykonal žiadne dokazovanie. Aplikáciu tohto paragrafu je možné vykonať len pri kumulatívnom splnení všetkých kogentných zákonných podmienok, zakotvených v hypotéze právnej normy (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 543/2002 Z.z.). 7. Je dôkazne preukázané záznamom zo dňa 29.10.2011 z pracovného stretnutia žalobcu a Správy NAPANT-u zo dňa 24.10.2012, vyhotoveného na základe terénnej pochôdzky z tohto dňa, z ktorého vyplýva, že činnosťami, ktorých vykonanie oznámil žalobca podľa § 50 ods. 5, by nedošlo podľa § 4 ods. 2 k ohrozeniu existencie druhov, ich degradácii, narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku populácie, že navrhovanou činnosťou, ktorú plánuje žalobca vykonať ako obranné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu, nedôjde podľa § 8 ods. 1 k poškodeniu alebo zničeniu prírody. Vykonanie činností ohlásených Lesmi SR, š.p. je o to akútnejšie, že Bystrá dolina je vodozberná oblasť so zdrojmi pitnej vody pre široké okolie, pričom neriešenie problematiky, jej bagatelizovanie a podceňovanie môže mať v budúcnosti fatálne následky. 8. Žalobca ešte žiadnu svoju činnosť v území navrhovanej PR Bystrá dolina nevykonával, len oznámil podľa § 50 ods. 5 zákona, že ju mieni vykonávať, preto ešte žalobca objektívne a fakticky ani nemohol spôsobiť následok uvedený v § 4 ods. 2 zákona. 9. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Košice sp.zn. 7S/156/2012 a 7S/155/2012 z 24.04.2013, v ktorých súd zaujal právny názor o nevyhnutnosti kumulatívneho splnenia všetkých troch podmienok uvedených v § 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na to, aby mohlo dôjsť k zákazu činnosti podľa neho. Žalobca oprávnene a legitímne očakáva rovnaké posúdenie aj v tejto veci, k čomu ho oprávňuje ustálená judikatúra Ústavného súdu SR, pričom poukázal na uznesenie ÚS SR č. IV ÚS 499/2011-25 zo dňa 22.11.2011. 10. Správne orgány v rozpore so zákonom - nad rámec doby určenej právnym predpisom aplikovateľným v procese vyhlasovania osobitne chránenej časti krajiny, t.j. § 50 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z., určili v rozhodnutiach dobu trvania zákazu až do doby vyhlásenia prírodnej rezervácie, čo odporuje § 50 ods. 6 tohto zákona, v zmysle ktorého ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí podľa odseku 5 zanikajú. Správne orgány tak stanovili dobu trvania zákazu činností v procese vyhlasovania prírodnej rezervácie až do vyhlásenia za prírodnú rezerváciu, čo fakticky znamená na dobu neurčitú, a teda nad maximálnu zákonom prípustnú dobu dvoch rokov od oznámenia zámeru o jej vyhlásení, t.j. v predmetnej veci maximálne do 05.08.2013. Tým, že rozhodnutiami správne orgány zakázali žalobcovi vykonávať činnosti uvedené vo výroku rozhodnutia na dobu dlhšiu, ako im to dovoľuje ustanovenie § 50 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. neoprávnene zasiahli do práv žalobcu. 11. Ak správne orgány chceli žalobcovi zakázať ním ohlásené činnosti, tak to mohli urobiť len do odstránenia nedostatkov v zmysle § 8, a nie až do doby vyhlásenia za prírodnú rezerváciu. Ide o neprípustnú „tvorivú kombináciu“ zákazu činnosti. 12. Z dôvodu ochrany biotopu druhov vtákov európskeho významu bolo možné zakázať žalobcovi ním ohlásené činnosti len podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 189/2010 Z.z. zo 16.04.2010, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, v ktorej sú taxatívne vymenované aj činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmetoch ochrany v tomto chránenom vtáčom území a časové obmedzenie ich výkonov. Nebolo vykonané dokazovanie potrebné na posúdenie možnosti zákazov podľa § 2 vyhlášky č. 189/2010 Z.z.. 13. Niet objektívneho dôkazu, ktorý by preukazoval, že vykonaním žalobcom ohlásených činností môže dôjsť v území navrhovanej PR Bystrá dolina k takým poškodeniam, či ohrozeniam, ktoré sú uvedené v zákonných ustanoveniach, o ktoré žalovaný a prvostupňový správny orgán opreli svoje rozhodnutie. Konštatovanie v rozhodnutí, že by ohlásenými činnosťami došlo k významným negatívnym vplyvom na predmet a ciele ochrany, je nepreskúmateľným, formálnym a vágnym. Takéto rozhodnutie odporuje zákonným požiadavkam v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní. Dôkazne je preukázaný opak, ako to vyplýva zo záznamu zo dňa 29.10.2012, vykonaného zo spoločného stretnutia a pochôdzky Lesov SR, š.p. a Správny NAPANT-u dňa 24.10.2012. Je dôkazom odporujúce tvrdenie správnych orgánov, že gradujúcou podkôrnikovou kalamitou nedochádza k poškodeniu smrekových biotopov európskeho významu v zmysle čl. 6 Smernice 92/43/EHS. Správne orgány nezohľadnili stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, že je potrebné akútne vykonať opatrenia, aby sa zabránilo zhoršeniu stavu v Bystrej doline. Poukázal na americkú vedeckú štúdiu „Napadnutie lykožrútom vplýva na kvalitu vody v Rocky Mountains v Severnej Amerike“ - 12.02.2013, ako aj na všeobecne známu štúdiu o NPR Tichá a Kôprová dolina, ktorá potvrdila a potvrdil to aj skutočný vývoj v týchto NPR, že nepovolenie spracovania následkov veternej a lykožrútovej kalamity malo fatálne negatívne následky nielen pre obidve tieto doliny, ale aj pre rozvrat horských smrečín a lesov vôbec v širokom okolí, čo viedlo k v súčasnosti prebiehajúcemu trestnému stíhaniu vtedajších ministrov životného prostredia pre trestné činy poškodzovania a ohrozovania životného prostredia a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Chápanie ochrany prírody tak, že pod ňou treba rozumieť aj ponechanie lesov na zničenie nadmerne rozmnoženým podkôrnym hmyzom, je zvrátené. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.07.2013 v celom rozsahu zotrval na dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že rozhodnutie nemá také vady, ktoré by zakladali dôvod pre jeho zrušenie, a preto navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Súd podľa § 250 ods. 1 posledná veta O.s.p., v zmysle ktorého „súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté“ pribral do súdneho konania účastníka správneho konania FSC Slovensko, a to uznesením č.k. 23S/243/2013-150 zo dňa 09.10.2013. Účastník konania FSC (Forest Stewardship Council) Slovensko v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 23.10.2013 nesúhlasil s názorom žalobcu o nesprávnom aplikovaní ustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.. Je nepochybné, že ustanovenia, ktoré sú v zákone o ochrane prírody systematicky zaradené v druhej časti s názvom „Všeobecná ochrana prírody a krajiny“ sú jednoznačne aplikovateľné aj pre prípady, na ktoré sa vzťahuje aj iná hlava inej časti zákona o ochrane prírody. Z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa mohlo uplatniť len v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia uvedené v tretej časti zákona o ochrane prírody a nijakým spôsobom nie je riešený vzájomný vzťah medzi týmito ustanoveniami. Nie je preto jasné, na základe čoho dospel žalobca k názoru, že ide o vzťah špeciálnej a všeobecnej normy. Naopak, z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody jednoznačne vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje na každého a na všetky činnosti, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, bez ohľadu na to, o aký subjekt ide a kde a v akom procese sa tieto činnosti vykonávajú. FSC Slovensko, ale aj Správa NAPANT-u v konaní vo svojich stanoviskách opakovane potvrdili, že lesohospodárska činnosť, najmä ťažba dreva bude mať negatívny vplyv na predmet a ciele ochrany navrhovanej prírodnej rezervácie Bystrá dolina. K tvrdeniam o využití poskytnutej informácie o oznámených činnostiach žalobcu uviedol, že FSC Slovensko už listom zo dňa 15.12.2010 predkladalo na Krajský úrad životného prostredia Projekt ochrany prírodnej rezervácie Bystrá dolina a zároveň žiadalo o bezodkladné začatie procesu vyhlasovania PR a zabezpečenie jej predbežnej ochrany. Listom zo dňa 23.11.2011 požiadalo FSC Slovensko Obvodný úrad životného prostredia v Brezne o neodkladné zabezpečenie predbežnej ochrany územia, a to do doby, kým sa rozhodne o jeho vyhlásení alebo nevyhlásení za PR s tým, že na území navrhovanej PR budú vylúčené činnosti, ktoré majú jednoznačne negatívny vplyv na predmet ochrany. Ide najmä o ťažbu dreva, výchovné zásahy, výsadbu nových lesných ciest, zalesňovanie, atď.. Príčinné súvislosti, ktoré žalobca vykonštruoval v žalobe nie sú podložené a nezakladajú sa na objektívnych faktoch. K opodstatnenosti aplikácie § 4 ods. 2 zákona 543/2002 Z.z. poukázal na podklady rozhodnutia, ako aj odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že vykonaním lesohospodárskych činností v biotopoch v navrhovanej PR Bystrá dolina by preukázateľne došlo k úhynu živočíchov a rastlín, ich poškodzovaniu a ničeniu, rovnako ako aj ničeniu ich biotopov. Pre aplikáciu § 4 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. nie je relevantné, či žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 citovaného zákona. Nevyhnutné je však, aby činnosť, ktorou môžu byť ohrozené, poškodené alebo zničené rastliny alebo živočíchy viedla k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov, alebo k ich degradácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie. Na dokazovanie využil správny orgán nielen údaje publikované v literatúre, ale aj výsledky mapovaní a monitoringu, ktoré boli realizované v súvislosti s prípravou Projektu ochrany prírodnej rezervácie Bystrá dolina. Konštatoval, že realizácia oznámenej činnosti povedie k ohrozeniu existencie niektorých druhov rastlín a živočíchov, alebo k ich degradácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností a v prípade niektorých raritných druhov s malým počtom výskytových miest môže viesť až k zániku ich populácie na danej lokalite. Poukázal na to, že žalobca podložil svoje tvrdenia na základe jednorázovej pochôdzky, pričom zo záznamu zo dňa 29.10.2012 nie je zrejmé, v ktorých častiach navrhovanej PR bola pochôdzka realizovaná, kto sa na pracovnom stretnutí zúčastnil, o ktorých druhoch sa v zázname hovorí, z akých dôkazov vychádzajú tvrdenia v zázname uvedené. Žalobca ďalej oprel svoje tvrdenia o stanovisko Správy NAPANT-u č. NAPANT/1430/2012 zo dňa 29.10.2012, ktoré vôbec nekonkretizuje vplyv žalobcom navrhovanej činnosti ťažby dreva na rastliny, živočíchy, či biotopy navrhovanej PR Bystrá dolina a zároveň je v zásadnom odbornom rozpore so všetkými predchádzajúcimi stanoviskami Správy NAPANT, v ktorých sa poukazovalo na výnimočné prírodné hodnoty Bystrej doliny, ako aj na fakt, že ťažbou dreva, či výstavbou lesných ciest by boli vážne poškodené. Zdôraznil, že práve len na základe kladného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Správy NAPANT č. NAPANT/118/2011 zo dňa 03.06.2011 k návrhu PR Bystrá dolina mohol Krajský úrad životného prostredia začať proces vyhlasovania PR Bystrá dolina podľa § 50 zákona o ochrane prírody a krajiny. Nakoľko v zmenenom stanovisku Správy NAPANT zo dňa 29.10.2012 nie sú uvedené relevantné dôvody na zmenu odborného postoja Správy NAPANT, správny orgán nemohol nové stanovisko brať ako hodnoverný dôkaz. FSC Slovensko predložilo súdu ako podporný dôkaz znalecký posudok „Posúdenie prírodných hodnôt navrhovanej PR Bystrá dolina v NP Nízke Tatry a manažmantu lesných biotopov na území navrhovanej rezervácie“, vypracovaný K.. A. Z., N.., zo dňa 19.08.2013. Obdobne, ani v prípade ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o ochrane prírody nie je možné vyvodiť názor žalobcu, že toto ustanovenie nie je možné použiť v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje tretia časť zákona o ochrane prírody. Nie je vôbec jasné, ako žalobca prišiel k názoru, že tento preventívny, resp. nápravný prostriedok orgánu ochrany prírody nie je použiteľný na území v čase procesu jeho vyhlasovania ako chráneného územia. Navyše poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Výklad uvedených ustanovení, ako ich prezentoval žalobca v žalobe, je účelový a odporujúci logickému a systematickému členeniu zákona o ochrane prírody. Navyše, v danom prípade ide o územie Národného parku Nízke Tatry, kde je v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Dôvodom, prečo FSC Slovensko podalo žiadosť o vydanie zákazu činností podľa § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona o ochrane prírody bola snaha zabezpečiť takú ochranu navrhovaného chráneného územia prírodnej rezervácie Bystrá dolina, ktorá by nezmarila účel procesu vyhlasovania. Stanovenie podmienok vykonávania činností v zmysle § 50 ods. 5 a 6 zákona by nebolo postačujúce pre zabezpečenie predmetu ochrany navrhovaného chráneného územia, ale na ich zabezpečenie bol potrebný úplný zákaz vykonávania akýchkoľvek lesohospodárskych činností v navrhovanej PR Bystrá dolina. Prvostupňový orgán pri voľbe výberu právneho nástroja, ktoré mal na základe zákona o ochrane prírody k dispozícii, a ktorý by v tejto konkrétnej situácii najúčinnejším spôsobom zabezpečil cieľ zákona, ako aj predmet ochrany navrhovaného chráneného územia, postupoval v rámci zákonom povolenej správnej úpravy. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona vyplýva, že ide o jeden z nástrojov zásady prevencie a predbežnej opatrnosti. Na uplatnenie uvedeného ustanovenia je postačujúce, ak existuje potenciálna (v budúcnosti plánovaná) činnosť, v dôsledku vykonania ktorej by mohlo nastať ohrozenie, poškodenie alebo zničenie rastliny, živočícha alebo ich biotopov. Obdobne ustanovenie § 8 ods. 1 je preventívnym (a nápravným) opatrením orgánu ochrany prírody, čo však žalobca v žalobe účelovo opomína. Nie je nevyhnutné, aby šlo o činnosť, ktorá sa už reálne vykonáva, resp. ktorá už prírodu a krajinu poškodila, či zničila. Lehota ustanovená v § 50 ods. 6 zákona, na ktorú sa žalobca v žalobe opakovane odvoláva, je z pohľadu žalobou napadnutého rozhodnutia irelevantná, keďže prvostupňový správny orgán konal podľa ustanovení §§ 4 ods. 2 a 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., kde nie je zákonom taxatívne časovo stanovená doba, na ktorú je možné činnosť obmedziť alebo zakázať. Časové obmedzenie zákazu výkonu činností na území navrhovanej PR Bystrá dolina „až do doby jej vyhlásenia“ má svoj racionálny základ, nakoľko v čase vydávania rozhodnutia už bol ukončený proces podľa § 50 a KÚŽP v Banskej Bystrici po jeho ukončení zaslal návrh vyhlášky, ktorou sa vyhlasuje PR Bystrá dolina na Ministerstvo životného prostredia SR so žiadosťou o zaujatie stanoviska k návrhu vyhlášky. MŽP SR sa zatiaľ k návrhu nevyjadrilo. Iba takýmto spôsobom bolo možné zabezpečiť ochranu prírodných hodnôt navrhovaného chráneného územia do času jeho vyhlásenia. Správny orgán nemá dosah na to, kedy k vyhláseniu chráneného územia skutočne dôjde. V tejto súvislosti poukázal na možnosť zmeny rozhodnutia podľa ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o ochrane prírody. Uviedol, že vyhláška, ako vykonávací predpis podzákonnej sily, nemôže byť aplikovaná spôsobom, ktorý poprie zmysel a účel zákona. Preto poukaz žalobcu na ustanovenia vyhlášky č. 189/2010 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, považuje za zavádzajúci a v danom prípade nenáležitý. Pokiaľ žalobca spochybňoval zákonnosť vykonávania výskumu, poukázal na to, že táto skutočnosť nebola v doterajšom konaní žalobcom vôbec namietaná, nebola predmetom odvolania, preto súd by sa nemal takýmito žalobnými dôvodmi vôbec zaoberať, keďže nenahrádza rozhodovaciu činnosť správneho orgánu. Zdôraznil, že ochrana prírody a krajiny je súčasťou ochrany životného prostredia, pričom právo na priaznivé životné prostredie a povinnosť každého ho chrániť, je zakotvené v článku 44 Ústavy SR, ktorá je súčasťou druhej hlavy ústavy s označením „Základné práva a slobody“. Zo strany žalobcu dochádza k úplnému nepochopeniu úlohy verejnosti (v zastúpení občianskych združení) pri ochrane prírody ako takej a k ignorovaniu ústavného práva na priaznivé životné prostredie, ktoré sa ochranárske občianske združenia snažia napĺňať. Krajský súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 26.03.2014. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie, pojednávania nezúčastnil bez ospravedlnenia. Právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrvával na podanej žalobe a na dôvodoch uvedených v žalobe. Súd na pojednávaní nevypočul prítomného zástupcu pribratého účastníka konania FSC Slovensko, nakoľko sa nepreukázal splnomocnením na zastupovanie a nebola preukázaná ani skutočnosť, že je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia. Krajský súd konajúc podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj ich postupov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov: Podľa článku 44 Ústavy SR; (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/ 2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny (vždy v znení platnom ku dňu vydania rozhodnutia napadnutého žalobou), tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ; ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona; každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona; ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len "orgán ochrany prírody") túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona; orgán ochrany prírody po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže až do odstránenia nedostatkov činnosť, ktorej následkom hrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny, alebo činnosť, ktorá takéto poškodenie alebo ničenie spôsobila. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona; rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona; na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14). Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona; vlastník (správca, nájomca) pozemku s osobitne chránenou časťou prírody a krajiny v navrhovanom území európskeho významu a území medzinárodného významu je povinný pri jeho bežnom obhospodarovaní (§ 61) zabezpečovať priaznivý stav časti krajiny. Podľa § 50 ods. 5 citovaného zákona; vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa oznámenia zámeru až do vyhlásenia časti prírody za chránenú bezodkladne oznámiť výkon činnosti, na ktorú je potrebný súhlas alebo ktorá je zakázaná podľa tohto zákona, orgánu ochrany prírody príslušnému na vyhlásenia časti prírody za chránenú. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a krajiny, môže tento orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti; ak vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku vznikne z dôvodu určenia podmienok ujma, patrí mu za obmedzenie bežného obhospodarovania náhrada (§61). Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za chránenú. Podľa § 50 ods. 6 citovaného zákona; ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí podľa odseku 5 zanikajú. Podľa § 26 ods. 5 citovaného zákona; v chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 citovaného zákona; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods. 1 citovaného zákona; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Medzi účastníkmi konania nebolo spornou skutočnosťou, že predmetné územie sa nachádza na území Národného parku Nízke Tatry, kde platí tretí stupeň územnej ochrany podľa § 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.. Zároveň je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a takisto toto územie je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 189/2010 Z.z. zo dňa 16.04.2010. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nesprávnom a nezákonnom aplikovaní na daný prípad ustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. s tým, že podľa žalobcu mal správny orgán postupovať podľa § 50 ods. 5 a ods. 6 tohto zákona. To, že si žalobca splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 50 ods. 5 zákona, keď po doručení oznámenia o zámere vyhlásiť prírodnú rezerváciu Bystrá dolina, oznámil výkon činností v tomto území, na ktoré je potrebný súhlas, je v podstate irelevantnou skutočnosťou pre predmetné konanie správneho orgánu, ktoré je nutné považovať za osobitné konanie, majúce iný právny režim upravený v druhej časti zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré konanie začalo na základe žiadosti navrhovateľa -pribratého účastníka konania FSC Slovensko. Súd sa plne stotožňuje s konštatovaním tohto subjektu vo vyjadrení k žalobe, že je irelevantnou skutočnosťou, ako sa dozvedel žiadateľ o činnostiach žalobcu, ktoré mienil v predmetnom území vykonávať. Práve z dôvodu, že proces vyhlasovania prírodnej rezervácie nie je definitívne ukončený, v záujme zabezpečenia predmetu ochrany, bolo plne v súlade so zákonom aplikovanie ustanovení § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.. Postup, ktorého sa dožadoval žalobca v zmysle § 50 ods. 5 a ods. 6 zákona neposkytuje dostatočnú ochranu, a to aj s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona a § 19 ods. 1 zákona, na čo správne poukázali správne orgány v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Je pravdou, že po oznámení výkonu činností, ktoré žalobca mienil vykonávať v území, na ktorom má byť vyhlásená prírodná rezervácia Bystrá dolina, vznikla žalovanému zákonná možnosť rozhodnutím stanoviť žalobcovi podmienky na vykonávanie ním oznámených činností. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný, ktorý bol vecne a miestne príslušným orgánom na takéto rozhodnutie, zastával stanovisko o vylúčení vykonávania oznámených činností, preto nepristúpil ani k stanoveniu podmienok, za ktorých by bolo možné tieto činnosti vykonávať. Súd sa stotožňuje s názorom, že právny nárok oznamovateľa na stanovenie podmienok nie je daný, nevyplýva zo znenia § 50 ods. 5 zákona. Pravdou je aj konštatovanie žalobcu, že ustanovenie § 50 v relevantnom znení nedávalo žalovanému oprávnenie zakázať žalobcovi oznámené činnosti, avšak napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie vydané v zmysle ustanovenia § 50 ods. 5 zákona. Ako už bolo vyššie uvedené, jedná sa o samostatné konanie, pričom bolo len na vôli (správnom uvážení) správneho orgánu, aký právny nástroj, vedúci k naplneniu účelu zákona o ochrane prírody a krajiny a zabezpečeniu cieľa sledovaného vyhlásením prírodnej rezervácie, zvolí. Súd sa preto nestotožňuje s konštatovaním v žalobe, že žalovaný, resp. konajúci prvostupňový správny orgán, nepostupoval spôsobom a v rozsahu stanoveným zákonom, ako mu to ukladá imperatív v článku 2 odsek 2 Ústavy SR. Súd zastáva stanovisko, že správny orgán mohol na základe žiadosti navrhovateľa, za danej situácie, postupovať podľa § 4 a § 8 zákona č. 543/2002 Z.z.. Zároveň zastáva názor, že boli splnené aj všetky kogentné zákonné podmienky zakotvené v hypotéze uvedených ustanovení. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa vyžaduje, aby k vykonávaniu činnosti vedúcej k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu prírody už došlo, naopak, zastáva názor, že postačuje, ak je preukázaná potenciálna možnosť, napr. v budúcnosti plánovaná činnosť, ako je tomu v danom prípade, v dôsledku ktorej by mohlo nastať ohrozenie, poškodenie alebo zničenie prírody (rastliny, živočícha alebo ich biotopov), ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zákona o ochrane prírody. Predmetné ustanovenie je potrebné chápať v zmysle zásady prevencie a predbežnej opatrnosti. Obdobne aj ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Nie je teda nevyhnutné, aby šlo o činnosť, ktorá sa už reálne vykonáva, resp. ktorou už došlo k poškodeniu, či zničeniu prírody a krajiny. Pokiaľ by orgán ochrany prírody nepristúpil k takémuto riešeniu, ťažbou dreva, resp. inou hospodárskou činnosťou zo strany žalobcu by aj podľa názoru súdu mohlo dôjsť k takému nežiadúcemu zásahu do predmetu ochrany, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k úplnému zmareniu účelu vyhlásenia prírodnej rezervácie Bystrá dolina. Základným princípom pri ochrane prírody a krajiny, resp. životného prostredia je základný princíp prevencie, pretože dôsledky poškodenia prírody a krajiny, teda životného prostredia sú často nezvratné, nenapraviteľné, preto je nutné takýmto poškodeniam predovšetkým predchádzať, pričom jedným zo spôsobov akým to možno zabezpečiť, je práve rozhodnutie o zákaze vykonávania činností, ktorý bol daný žalobcovi vo vzťahu k jeho plánovanej činnosti na chránenom území. Súd nepovažuje za opodstatnenú ani žalobnú námietku, ktorou žalobca namieta nezákonné vymedzenie doby trvania zákazu, odvolávajúc sa na to, že celé konanie začalo na základe oznámenia činností, ktoré žalobca mieni vykonávať na chránenom území v zmysle § 50 ods. 5, a teda malo byť postupované v zmysle tohto ustanovenia v spojení s ods. 6 §-u 50, v zmysle ktorého bolo možné obmedziť vykonávanie oznámených činností len na dobu dvoch rokov od oznámenia zámeru o vyhlásení prírodnej rezervácie. Ak súd pripustil správnosť aplikácie na daný prípad ustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý taxatívne časovo nestanovuje dobu, na ktorú je možné činnosti zakázať, je postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu súladný so zákonom, ak stanovil lehotu až do doby vyhlásenia navrhovanej prírodnej rezervácie Bystrá dolina. Súd poznamenáva, že trvanie zákazu je závislé od pretrvávania uvedených činností (ktoré vedú k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, alebo činnosti, ktorej následnom hrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny), preto v zákone ani nie je uvedená doba trvania zákazu. Ak správny orgán vymedzil dobu trvania zákazu „až do doby vyhlásenia PR“, v podstate nepostupoval v rozpore so zákonom. Zároveň súd poukazuje na to, že v ustanovení § 89 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. je upravená možnosť orgánu ochrany prírody svoje rozhodnutie dodatočne meniť, pokiaľ sa preukáže, že došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia, alebo ak by si to vyžadovali záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou o nedostatočne zistenom skutkovom stave, najmä pokiaľ žalobca poukazoval, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie k zisteniam, na základe ktorých by mohol správny orgán zakázať činnosti na základe § 4 ods. 1, 2 zákona. Naopak, súd zastáva stanovisko, že postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je dostatočne odôvodnený s poukazom na podklady, z ktorých správne orgány vychádzali pri rozhodovaní, pričom žalovaný vyhodnotil aj svoje stanovisko k dôkazu, na ktorý sa odvoláva žalobca - záznam zo dňa 29.10.2012 z pracovného stretnutia žalobcu a Správy NAPANT, vrátane pochôdzky vykonanej dňa 24.04.2012. Aj podľa názoru súdu je tento dôkaz značne oslabený v dôsledku toho, že sa jedná o zmenu názoru, ktorý nie je dostatočne presvedčivo odôvodnený Správou NAPANT. V priebehu súdneho konania účastník konania FSC Slovensko, ale aj žalovaný predložili súdu znalecký posudok „Posúdenie prírodných hodnôt navrhovanej PR Bystrá dolina v NP Nízke Tatry a manažmentu lesných biotopov na území navrhovanej rezervácie“, vypracovaný K.. A. Z., N.., evidenčné číslo znalca 914814 zo dňa 19.08.2013. Niet pochýb o tom, že znalecký posudok bol vyhotovený po vydaní napadnutého rozhodnutia žalobou. Správny orgán teda pri rozhodovaní nemal možnosť oboznámiť sa s ním, a ani pri rozhodovaní z neho nevychádzal. V súlade s § 250i ods. 1 O.s.p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd však môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Súd v zmysle druhej vety § 250i ods. 1 O.s.p. vykonal tento dôkaz, pretože znalecký posudok vypovedal o tom, aký bol skutkový stav v čase rozhodovania, a teda mohol byť podkladom pre súd pre posúdenie správnosti záveru správneho orgánu, k akému v napadnutom rozhodnutí dospel. Súd teda nevyhovel požiadavke žalobcu neprihliadať na tento dôkaz. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že územie navrhovanej PR Bystrá dolina, spĺňa kritériá na vyhlásenie prírodnej rezervácie podľa zákona č. 543/2002 Z.z.. Územie predstavuje momentálne najväčší komplex pralesov na území NP Nízke Tatry, z celoslovenského pohľadu ide o zachovaný a veľmi vzácny gradient prírodných biotopov na kryštaliniku od horského až po alpínsky vegetačný stupeň. Pri uplatňovaní bezzásahového režimu na území navrhovanej PR Bystrá dolina nedochádza k zhoršovaniu stavu, ani k zániku lesných typov biotopov európskeho a národného významu a biotopov druhov európskeho a národného významu. Pri uplatňovaní bezzásahového režimu na území navrhovanej PR Bystrá dolina nedochádza k zhoršovaniu podmienok na výskyt chránených druhov živočíchov. Na území navrhovanej PR Bystrá dolina nie je na zlepšenie stavu lesných typov biotopov a biotopov druhov potrebný aktívny lesnícky manažment, jeho uplatnenie môže naopak viesť k zhoršeniu ich stavu. Lesné porasty umelo vysadené za posledných 50 rokov nezodpovedajú biotopom európskeho ani národného významu, môžu byť využívané ako úkrytové alebo potravné biotopy pre niektoré druhy vtákov. Pri uplatnení bezzásahového režimu sa dá predpokladať ich postupná spontánna premena na stanovištne zodpovedajúce typy lesných biotopov. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nezákonnom obmedzení práv žalobcu, s poukazom na zákon o lesoch, pričom súd zdôrazňuje, že zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. je vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny, do ktorej jednoznačne patria aj lesy, zákonom osobitným k zákonu o lesoch č. 326/2005 Z.z., a preto správny orgán mohol legitímne obmedziť vydaním predmetného zákazu žalobcovi vo vykonávaní jeho iných práv vyplývajúcich mu zo zákona o lesoch. Poukazuje pritom na prednosť záujmu na zachovaní daného prostredia v národnom parku, resp. aj chráneného vtáčieho územia, ako aj územia celoeurópskeho významu pred obhospodarovaním lesov žalobcom. Chránenie lesa pred pôsobením škodlivých činiteľov, vrátane lykožrútov, je možné dosiahnuť aj iným spôsobom, ako realizáciou ťažby, v čom žalobca vidí ťažisko v obmedzení jeho práv. Súd sa domnieva, že žalobca neprimerane účelovo zvýrazňuje potrebu realizácie ťažby a neopodstatnený zásah spočívajúci v zákaze vykonávania s ňou súvisiacich lesohospodárskych aktivít práve s poukazom na napadnutie lesa lykožrútom, pričom tak, ako bolo uvedené vyššie, samotná realizácia ťažby uvedený problém nevyrieši. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa musel žalovaný, ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou. Inak by preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania. Preto sa súd ďalšími žalobnými námietkami, ktoré neboli vznesené v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, nezaoberal. Hľadisko záujmu na ochrane prírody musí byť pri rozhodovaní povýšené nad záujem na obhospodarovaní lesov. Záujem na ochrane prírody a krajiny vyplýva aj zo Smernice Európskej únie, a to konkrétne zo Smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.