KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica5. 3. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/70/2013 z 5. 3. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. marca 2014, sp. zn. 26Sd/70/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201103.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/70/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201103
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201103.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky D. P.,
nar. XX. D. XXXX, bytom ul. X.E.. XXX/X H., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX z 15. marca 2013 o znížení invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 15. marca 2013 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa znížila sumu invalidného dôchodku vyplácaného navrhovateľke
od 14.apríla 2013 na 208,20 € mesačne, pretože pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej
14.januára 2013 bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná pri jej trvajúcej invalidite
zmena miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 75 % na 60 %. Tým došlo k zmene v
skutočnostiach rozhodujúcich pre určenie výšky invalidného dôchodku. Konkretizovala spôsob výpočtu
zníženej dôchodkovej dávky.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby bol jej zdravotný stav opäť
prešetrený, pretože došlo k jeho zhoršeniu.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že podstupuje liečbu
jej urologických aj duševných ťažkostí, v najbližšom období má byť hospitalizovaná na psychiatrickom
oddelení. Psychologickému vyšetreniu sa zatiaľ nepodrobila.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach
sa pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia, z ktorého vyplynulo, že podaním odvolaním sa
navrhovateľke nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a posudkové závery
obidvoch posudzujúcich posudkových lekárov boli zhodné. Ich posudkové stanovisko bolo náležite
zdôvodnené.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s
obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku,
s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho
poistenia v čase vzniku jej invalidity i pri následných kontrolných lekárskych prehliadkach, so zdravotnou



dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky invalidného
dôchodku a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto
ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok
je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o
40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre
rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1, 6,
7, 8).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XIII., pol. 2, písm. e), možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre zhubný nádor prsníka po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po 2 rokoch)
vyjadriť v rozpätí 30-50 %.

Z ust. § 112 ods. 4-6 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca v nižšej sume, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Dávka sa zníži odo dňa nasledujúceho po
dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 13. októbra 2008 pre
zhubný nádor prsníka po odstránení v pokročilých štádiách s exenteráciou axily, počas onkologickej
liečby, pre ktoré jej v zmysle kapitoly XIII. bodu 2, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení
bol priznaný 75 % pokles jej pracovnej schopnosti. V posudku bolo uvedené, že pre zhubné ochorenie
sa navrhovateľka vo februári 2008 podrobila odstráneniu karcinómu prsníka s exenteráciou axily bez
MTS, indikovaná chemoterapia a rádioterapia v tom čase prebiehala. Kontrolná lekárska prehliadka bola
stanovená na november 2010. Aj pri tomto posudzovaní bol zachovaný jej rovnaký status s tým, že
onkologické ochorenie bolo v tom čase v remisii s pretrvávajúcim opuchom a bolesťami ľavej hornej
končatiny. Okrem uvedeného však bola od začiatku onkologického ochorenia aj v liečbe psychiatra
pre depresie ťažkého stupňa s neodkloniteľným ladením, s hodnotením stavu ako trvalý, fixovaný. V
septembri 2010 podstúpila implantáciu TEP ľavého bedrového kĺbu, v čase posudzovania rehabilitovala,
chôdza bola možná s francúzskymi barlami. Naďalej pretrvávali bolesti oboch horných končatín pre
CB syndróm so sekundárnymi epikondylitídami a syndróm canalis capri obojstranne. Po priznaní
invalidity bol navrhovateľke rozhodnutím odporkyne z 9.januára 2009 priznaný od 10.novembra 2008,
od zastavenia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, invalidný dôchodok, ktorého
výška bola odvodená aj z priznanej 75 % miery jej zníženej pracovnej schopnosti.

Posledné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo realizované 14.januára 2013 na základe
riadne určenej lekárskej prehliadky. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci
vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z výsledku chirurgickej hospitalizácie z
februára 2008, z výsledku psychiatrickej hospitalizácie z júna 2012 a z opakovaných onkologických,
psychiatrických, neurologických a chirurgických vyšetrení, z MR LS chrbtice z priebehu rokov 2010-2012.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil zhubný nádor prsníka po stabilizácii
zdravotného stavu, pre ktorý jej v zmysle kapitoly XIII., pol. 3, písm. e) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení vyjadril 50 % pokles jej pracovnej schopnosti, tj. na hornej hranici možného percentuálneho
rozpätia. Uvedené percento navýšil pre jej ďalšie zdravotné ťažkosti a to stredne ťažkú depresívnu
poruchu v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. a) cit. prílohy. V posudku uviedol, že pre preukázanú
remisiu onkologického ochorenia navrhovateľky došlo k zmene miery poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že aktuálne jej stav zodpovedá 50 % poklesu jej pracovnej schopnosti, ktorý bol



navýšený o 10 % pre jej ďalšie zdravotné ťažkosti - depresiu, dorzalgie a stav po implantácii TEP vľavo.
Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie
jej zdravotného stavu sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania vyššej
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový
lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 14.júna 2013
vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov
ako prvoposudzovateľ i z doplnených psychiatrických, interných, ortopedických a neurologických
nálezov, z CT C chrbtice z priebehu roka 2013 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako
prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, jeho zaradení
pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente
jej zníženej pracovnej schopnosti pre uvedené ochorenie. V zhode s prvoposudzovateľom uvedené
navýšil o ďalších, maximálne možných 10 % pre jej pridružené ochorenia, stredne ťažkú depresiu,
dorzalgie, stav po implantácii TEP vľavo a arteriálnu hypertenziu I. stupňa ESC/ESH. V posudku uviedol,
že v priznanom percentuálnom vyjadrení zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky sú komplexne
zhodnotené jej somatické aj psychické ťažkosti. Pri zhodnotení množstva odborných lekárskych
nálezov je možné stanoviť najvyššie percento zníženej pracovnej schopnosti pre onkologické ochorenie
ľavého prsníka s kompletnou liečbou realizovanou v roku 2008. Po príslušnej liečbe bola dosiahnutá
remisia ochorenia (bezpríznakové obdobie) a to klinicky, laboratórne aj zobrazovacími vyšetreniami.
Uvedenému zodpovedá maximálne možné 50 % zhodnotenie jej zníženej pracovnej schopnosti. Ostatné
pridružené ochorenia samostatne nedosahujú vyššie percento zníženej pracovnej schopnosti. Nález
na ľavom bedrovom kĺbe po vykonanej totálnej endoprotéze je klinicky aj röntgenologicky uspokojivý,
bolesti chrbtice, napriek preukázaným degeneratívnym zmenám v driekovej aj krčnej oblasti nemajú
významnejší klinický korelát v neurologických nálezoch - nie je preukázaná porucha postoja, chôdze,
významnejšie postihnutie horných alebo dolných končatín, prítomné sú svalové stuhnutia v oblasti
chrbtice s obmedzením rotácie v krčnej aj lumbálnej oblasti. Psychický stav prebiehajúci pod obrazom
stredne ťažkej depresie vyžaduje pravidelnú ambulantnú liečbu, zhoršenie bolo riešené hospitalizačne
v júni 2012, vyhodnotené ako epizóda stredne ťažkej depresie. Aktuálne má zistenú hypertenziu I.
stupňa, ktorá je na liečbe dobre kontrolovaná. Konštatoval, že navrhovateľka sa môže uplatniť na
trhu práce v prostredí bez fyzickej a psychickej záťaže, môže vykonávať jednoduché psychicky
a fyzicky nenáročné práce, napr. v chránenej dielni. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po
posudkovom vyhodnotení navrhovateľkou dodatočne predložených odborných lekárskych nálezov a
to onkologických, psychiatrických, ortopedických, urologických a endokrinologických, z priebehu roka
2013, s tým, že doplnené vyšetrenia potvrdili pretrvávajúcu remisiu onkologického ochorenia. Vo
vzťahu k ostatným zdravotným ťažkostiam, neboli preukázané zásadné funkčné zmeny, v porovnaní
s odbornými nálezmi, ktoré boli už posudkovo vyhodnotené v lekárskej správe zo 14.júna 2013. V
diagnostických záveroch uvádzaná inkontinencia moča III. stupňa nebola v korelácii s normálnym
sonografickým nálezom močového traktu, preto uvedené nepovažoval posudkový lekár za preukázané
v súlade s diagnostickými postupmi.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
aktuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných
odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové
stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami
preukázanými aktuálnymi zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na aplikovanú právnu úpravu
dospel krajský súd k presvedčeniu, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté
rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, určenej s



predpokladom zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľky, posudzoval jej aktuálne zdravotné ťažkosti
a ich vplyv na jej pracovnú schopnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky
Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože
oni sú podľa ust. § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami
na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich invalidizácie a vyjadrenia percentuálnej
miery ich zníženej pracovnej schopnosti. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky
považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie onkologické ochorenie po stabilizácii
zdravotného stavu, pre ktoré jej priznal maximálne možný 50 % pokles jej pracovnej schopnosti.
Uvedené percento navýšil o ďalších maximálne možných 10 % pre všetky ďalšie zdravotné ťažkosti,
ktoré boli zistené z odborných lekárskych nálezov, pretože sa podieľali na znížení pracovného
potenciálu navrhovateľky. Určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky považoval
krajský súd za správne, pretože všetky ďalšie zdravotné ťažkosti možným percentuálnym vyjadrením
ich vplyvu na pracovnú schopnosť navrhovateľky nezohľadňovali pokles pracovného potenciálu vo
väčšom rozsahu. Objektívnymi nálezmi preukázaná stredne ťažká depresia predpokladá maximálne
45 % pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky, degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových
platničiek maximálne 35 % pokles pracovnej schopnosti, stav po vykonanej totálnej endoprotéze ľavého
bedrového kĺbu s plnou pohyblivosťou, maximálne 45 % pokles pracovnej schopnosti. Hoci z posledných
odborných lekárskych nálezov vyplynul diagnostický záver ťažkej depresie, uvedené nebolo potvrdené
rozhodujúcim psychologickým vyšetrením.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že oproti času, keď bola navrhovateľka uznaná invalidnou so 75 %
poklesom jej pracovnej schopnosti bolo preukázané zlepšenie jej zdravotného stavu v zmysle dlhodobej
remisie pôvodne invalidizujúceho onkologického ochorenia, čo sa prejavilo v znížení percentuálnej miery
jej zníženej pracovnej schopnosti pre uvedené ochorenie, z čoho odporkyňa správne vyvodila, že došlo
k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku a tým bol naplnený
zákonný predpoklad pre zníženie sumy dôchodkovej dávky. Odporkyňa preto napadnutým rozhodnutím
správne znížila sumu invalidného dôchodku odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý už bol invalidný
dôchodok v pôvodnej výške vyplatený a krajský súd jej rozhodnutie ako zákonné a správne potvrdil.

Voči novo-určenej výške invalidného dôchodku navrhovateľka nevzniesla žiadne výhrady a ani krajský
súd nezistil žiadne pochybenia pri určení jeho sumy. V podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, v ktorom bol výpočet sumy zníženej dôchodkovej dávky konkretizovaný s
poukazom na aplikovanú právnu úpravu i konkrétny matematický výpočet, pretože bol realizovaný
v súlade so zákonom a s prvotnými podkladmi, obsiahnutými v administratívnom spise odporkyne,
týkajúcimi sa obdobia jej dôchodkového poistenia a zistených zárobkov v rozhodujúcom období.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná,
postupujúc v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)