Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/240/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201112 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobkyne: W. H. - NICOL, Cukrovarská 44, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 30 435 323, zast. AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., Žánovská 5183/2A, kancelária Hviezdoslavova 8, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 244 798 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/795/2229/OKRVK zo dňa 08. januára 2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. AA/2013/795/2229/OKRVK zo dňa 8. januára 2013 a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota č. RS/2012/09851/14 zo dňa 24. októbra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 668,31 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 598,31 Eur a iné trovy konania vo výške 70,- Eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. AA/2013/795/2229/OKRVK zo dňa 08.01.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota č. RS/2012/09851/14 zo dňa 24.10.2012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 2.100,- Eur za nelegálne zamestnávanie, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že dňa 14.12.2011 vo svojej prevádzke využívala závislú prácu štyroch fyzických osôb (W. E., W. E., I. E. a G. J.), s ktorými mala založený pracovnoprávny vzťah, ale nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, čo je porušením ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona Národnej rady SR č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 82/2005 Z.z.“). Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prevádzke žalobkyne bola dňa 14.12.2011 vykonaná kontrola, predmetom ktorej bolo dodržiavanie ustanovení zák. č. 82/2005 Z.z. v súvislosti s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že dňa 14.12.2011 sa v prevádzke žalobkyne nachádzali štyri fyzické osoby, ktoré pre žalobkyňu vykonávali závislú prácu (G. J. - kadernícke práce, I. E. - kozmetické služby, W. E. - kadernícke práce a W. E. - pomocné kadernícke práce) a s ktorými mala založený pracovnoprávny vzťah na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce, pričom žalobkyňa mala v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 334/2011 Z.z. (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) povinnosť svoje zamestnankyne v zmysle § 4 ods. 2 cit. zákona prihlásiť na účely úrazového poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce. U G. J. oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 30.09.2011, u I. E. z dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 29.09.2011, u W. E. z dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 29.09.2011 a u W. E. z dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 30.03.2011 žalobkyňa splnila až 27.01.2012, t.j. až po vykonaní fyzickej kontroly. Z uvedeného prvostupňový správny orgán vyvodil záver, že žalobkyňa podľa § 2 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávala tým, že využívala závislú prácu štyroch fyzických osôb, s ktorými mala založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila prihlasovaciu povinnosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.. Týmto konaním žalobkyňa porušila ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z.. Správny orgán bol v zmysle § 68a ods. 1 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 5/2004 Z.z.“) povinný žalobkyni uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Výšku pokuty odôvodnil závažnosťou zistených nedostatkov s prihliadnutím na to, že žalobkyňa využívala závislú prácu štyroch fyzických osôb, s ktorými mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah bez splnenia oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a takéto konanie sa u žalobkyne zistilo prvý krát. Žalovaný na základe odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil porušenie zákona, ani žiadne nové skutočnosti zakladajúce porušenie zákona, ani žiadne nové skutočnosti zakladajúce zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pričom uloženú pokutu považoval za dostatočnú pre naplnenie represívneho aj preventívneho cieľa sledovaného zákona. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na postup správneho orgánu v správnom konaní, v ktorom po vykonaní kontroly v prevádzke žalobkyne zameranej na dodržiavanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bolo zistené porušenie zák. č. 82/2005 Z.z., následkom čoho prvostupňový správny orgán žalobkyni uložil pokutu vo výške 2.100,- Eur rozhodnutím č. RS/2012/09851/6 zo dňa 16.05.2012 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie č. 1“). O podanom odvolaní žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. AA/2012/042226/12490/OKRVK zo dňa 01.08.2012 (ďalej „odvolacie rozhodnutie č. 1“), v ktorom uviedol, že prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil nesplnenie odhlasovacej a prihlasovacej povinnosti žalobkyne ako zamestnávateľky podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 2 ods. 2 bod b zák. č. 82/2005 Z.z., avšak z dôvodu, že sa prvostupňový správny orgán nezaoberal námietkami žalobkyne vznesenými v priebehu kontroly a správneho konania o udelení pokuty, ktorú skutočnosť vyhodnotil ako procesnú chybu, ako aj z dôvodu, že vyhodnotil časť odvolaním napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľnú, prvostupňové rozhodnutie č. 1 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie. Prvostupňový správny orgán vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. RS/2012/09851/14 zo dňa 24.10.2012 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie č. 2“), pričom opätovne za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. uložil žalobkyni pokutu vo výške 2.100,- Eur. Žalovaný na základe podaného odvolania preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2, pričom k odvolacej námietke, v ktorej žalobkyňa namietala, že správny orgán si neosvojil právne posúdenie veci odvolacím orgánom uviedol, že tvrdenie žalobkyne o neúmyselnom porušení zákona o nelegálnej práci, ako aj interpretáciu odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia žalovaného č. 1 považuje za vytrhnutú z kontextu napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu o tom, že došlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to bez ohľadu na úmysel alebo nevedomú nedbanlivosť a bez ohľadu na splnenie si odvodovej povinnosti žalobkyňou, pričom poukázal na to, že správny orgán nemá dôkazovú povinnosť úmyselného konania voči povinnému subjektu. Poukázal na znenie ust. § 2 ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. v spojitosti s § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový správny orgán v novom rozhodnutí (prvostupňové rozhodnutie č. 2) dodržal procesný postup, uviedol komplexné hodnotenie dôkazov v ich vzájomných väzbách a súvislostiach, vysporiadal sa s námietkami žalobkyne a predloženými dôkazmi, pričom rozhodujúcim pre posúdenie veci bol dátum prihlásenia kontrolovaných osôb do Registra poistencov v Sociálnej poisťovni dňa 27.01.2012, teda až po vykonaní kontroly. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový správny orgán správne použil príslušný právny predpis (§ 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 461/2003 Z.z.), pričom poukázal na jeho znenie s tým, že vyslovil názor, že „ ak ide o vznik a zánik dvoch pracovnoprávnych vzťahov, zamestnávateľ je povinný splniť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 461/2003 Z.z. na každý pracovnoprávny vzťah osobitne, pričom na skutočnosť, že tieto dva pracovnoprávne vzťahy bezprostredne na seba nadväzujú, sa neprihliada.“ Interpretáciu žalobkyne o tom, že v prípade zamestnávania štyroch kontrolovaných zamestnankýň nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu, nakoľko všetky mali uzatvorenú a platnú dohodu o vykonaní práce, boli im vyplácané mzdy a odvody do Sociálnej poisťovne boli včas a v zákonom stanovenej lehote odvedené, čím žalobkyňa preukazovala, že nemala úmysel nelegálne zamestnávať, žalovaný odmietol a stotožnil sa so záverom prvostupňového správneho orgánu, že došlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bez ohľadu na úmysel, alebo nevedomú nedbanlivosť a bez ohľadu na splnenie si odvodovej povinnosti účastníčkou konania (žalobkyňou). Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žiadal nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný i prvostupňový správny orgán v konaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zistili skutkový stav a v konaní sa vyskytli vady, ktoré spochybňujú zákonnosť rozhodnutí. Žalobkyňa v žalobe podrobne popísala priebeh kontroly a následného správneho konania, ktorého výsledkom boli vydané rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, pričom poukázala na obsah vydaných rozhodnutí. Namietala, že žalovaný sa nezaoberal dôvodmi odvolania, nedostatočne preukázal skutkovú a právnu podstatu veci a nezaoberal sa dôkazom, ktorým je podložené nesplnenie si oznamovacej povinnosti zo strany žalobkyne. Ďalej namietala, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 461/2003 Z.z., keďže toto ustanovenie tak, ako bolo citované v napadnutom rozhodnutí žalovaného, nebolo v tomto znení v čase vzťahujúcom sa ku skutku účinné a pravdepodobne ide o kumuláciu zákonného ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 461/2003 Z.z. so Stanoviskom Sociálnej poisťovne zo dňa 08.11.2005, ktoré je internou inštrukciou a nie prameňom práva. Predmetná nesprávna interpretácia spôsobuje zmätočnosť rozhodnutí. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu rozhodnutí žalovaného. Poukázala na to, že v rozhodnom období zamestnávala na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru štyri zamestnankyne, pričom: 1. S G. J. uzatvorila dohodu o vykonaní práce dňa 07.09.2011 s nástupom práce od 12.09.2011 do 30.09.2011, pričom predpísaným spôsobom na tlačive „Registračný list FO“ ju dňa 07.09.2011, t.j. 5 dní pred začatím výkonu práce prihlásila do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni Rimavská Sobota. V deň skončenia dojednanej doby práce, t.j. dňa 30.09.2011 žalobkyňa ako zamestnávateľka uzatvorila s touto zamestnankyňou ďalšiu dohodu o vykonaní práce s nástupom od 04.10.2011 do 31.12.2011. Pracovnoprávny vzťah vyplývajúci z ďalšej dohody o vykonaní práce medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a zamestnankyňou G. J. teda kontinuálne nadväzoval na prvý a bol úplne vo všetkom rovnaký. Pracovnoprávny vzťah vyplývajúci z prvej dohody pokračoval bez prerušenia druhou dohodou. Keďže registrácia zamestnanca v registri poistencov v Sociálnej poisťovni zaniká až odhlásením zamestnanca, G. J. bola bez ohľadu na skončenie doby práce vyplývajúcej z prvej dohody naďalej registrovaná v tomto registri poistencov Sociálnej poisťovne a žalobkyňa ako zamestnávateľ predpísaným spôsobom za ňu odvádzala do Sociálnej poisťovne odvody na účely úrazového poistenia a na účely garančného poistenia. Z registra poistencov Sociálnej poisťovne bola odhlásená dňom 31.12.2011 predpísaným spôsobom cez Registračný list fyzickej osoby podaný elektronicky dňa 29.12.2011. G. J. bola na rovnakú pracovnú úlohu, na rovnaký rozsah práce v týždni a za rovnakú odmenu registrovaná v Registri poistencov Sociálnej poisťovne nepretržite od 12.09.2011 do 31.12.2011, t.j. aj v čase kontroly dňa 14.12.2011, ktorý je z hľadiska kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania rozhodujúci. 2. S I. E. uzatvorila žalobkyňa dohodu o vykonaní práce dňa 07.09.2011 s nástupom do práce od 08.09.2011 do 30.09.2011, pričom Registračným listom FO ju dňa 07.09.2012, t.j. jeden deň pred začatím výkonu práce prihlásila do registra poistencov. Dňa 29.09.2011 žalobkyňa uzatvorila s menovanou ďalšiu dohodu o vykonaní práce s nástupom práce od 03.10.2011 do 31.12.2011, t.j. pracovnoprávny vzťah vyplývajúci z ďalšej dohody o vykonaní práce medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a zamestnankyňou I. E. kontinuálne nadväzoval na prvý a bol vo všetkom úplne rovnaký. Pracovnoprávny vzťah vyplývajúci z prvej dohody pokračoval bez prerušenia druhou dohodou. Keďže registrácia zamestnanca v registri poistencov Sociálnej poisťovne zaniká až odhlásením zamestnanca, I. E. bola bez ohľadu na skončenie doby práce vyplývajúcej z prvej dohody naďalej registrovaná v tomto registri poistencov Sociálnej poisťovne a žalobkyňa ako zamestnávateľ predpísaným spôsobom odvádzala za ňu do Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota odvody na účely úrazového poistenia a na účely garančného poistenia. Z registra poistencov Sociálnej poisťovne bola dňom 31.12.2011 odhlásená predpísaným spôsobom cez Registračný list fyzickej osoby podaný elektronicky dňa 29.12.2011. I. E. bola na rovnakú pracovnú úlohu, na rovnaký rozsah práce v týždni a za rovnakú odmenu registrovaná v registri poistencov Sociálnej poisťovne nepretržite od 08.09.2011 do 31.12.2011, t.j. aj v čase kontroly dňa 14.12.2011, ktorý je z hľadiska kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania rozhodujúci. 3. So W. E. žalobkyňa uzatvorila dohodu o vykonaní práce dňa 07.09.2011, s nástupom do práce od 08.09.2011 do 30.09.2011, pričom Registračným listom FO ju dňa 07.09.2011, t.j. jeden deň pred začatím výkonu práce prihlásila do registra poistencov. Dňa 29.09.2011 žalobkyňa uzatvorila s ňou ďalšiu dohodu o vykonaní práce s nástupom do práce od 03.10.2011 do 31.12.2011, pričom pracovnoprávny vzťah vyplývajúci s vyplývajúci z ďalšej dohody o vykonaní práce medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a zamestnankyňou W. E. kontinuálne nadväzoval na prvý a bol vo všetkom úplne rovnaký. Pracovnoprávny vzťah vyplývajúci z prvej dohody pokračoval bez prerušenia druhou dohodou. Keďže registrácia zamestnanca v registri poistencov Sociálnej poisťovne zaniká až odhlásením zamestnanca, W. E. bola bez ohľadu na skončenie doby práce vyplývajúcej z prvej dohody naďalej registrovaná v tomto registri poistencov Sociálnej poisťovne a žalobkyňa ako zamestnávateľ predpísaným spôsobom odvádzala za ňu do Sociálnej poisťovne odvody na účely úrazového poistenia a na účely garančného poistenia. Z registra poistencov Sociálnej poisťovne bola dňom 31.12.2011 odhlásená predpísaným spôsobom cez Registračný list fyzickej osoby podaný elektronicky dňa 29.12.2011. W. E. bola na rovnakú pracovnú úlohu, na rovnaký rozsah práce v týždni a za rovnakú odmenu registrovaná v registri poistencov Sociálnej poisťovne nepretržite od 08.09.2011 do 31.12.2011, t.j. aj v čase kontroly dňa 14.12.2011, ktorý je z hľadiska kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania rozhodujúci. 4. So W. E. žalobkyňa uzatvorila dohodu o vykonaní práce dňa 26.02.2010, s nástupom do práce od 01.03.2010 do 31.12.2010. Registračným listom FO ju dňa 26.02.2010, t.j. dva dni pred začatím výkonu práce prihlásila do registra poistencov. Na prvú dohodu nadviazala ďalšia dohoda uzatvorená na obdobie od 03.01.2011 do 31.03.2011, na ktorú nadviazala tretia dohoda o vykonaní práce na obdobie od 01.04.2011 do 31.12.2011. Pracovnoprávne vzťahy vyplývajúce z ďalších dohôd o vykonaní práce medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a zamestnankyňou W. E. teda kontinuálne nadväzovali na seba, boli vo všetkom úplne rovnaké. Pracovnoprávny vzťah vyplývajúci z prvej dohody pokračoval bez prerušenia ďalšími dohodami. Keďže registrácia zamestnanca v registri poistencov Sociálnej poisťovne zaniká až odhlásením zamestnanca, W. E. bola bez ohľadu na skončenie doby práce vyplývajúcej z prvej dohody naďalej registrovaná v tomto registri poistencov Sociálnej poisťovne a žalobkyňa ako zamestnávateľ predpísaným spôsobom odvádzala za ňu do sociálnej poisťovne odvody na účely úrazového poistenia a na účely garančného poistenia. Z registra poistencov Sociálnej poisťovne bola dňom 31.12.2011 odhlásená predpísaným spôsobom cez Registračný list fyzickej osoby podaný elektronicky dňa 29.12.2011. W. E. bola na rovnakú pracovnú úlohu, na rovnaký rozsah práce v týždni a za rovnakú odmenu registrovaná v registri poistencov Sociálnej poisťovne nepretržite od 01.03.2010 do 31.12.2011, t.j. aj v čase kontroly dňa 14.12.2011, ktorý je z hľadiska kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania rozhodujúci. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v čase kontroly (v čase skutku), t.j. dňa 14.12.2011 uvedené zamestnankyne žalobkyne boli prihlásené a registrované v registri poistencov Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota. Ich pracovnoprávny vzťah bol úplne totožný s predchádzajúcim, nadväzujúce dohody o vykonaní práce nemali nijaký vplyv na výšku odvodov, ani na legálnosť práce a legálnosť zamestnávateľa. Z hľadiska nelegálneho zamestnávania je podľa žalobkyne najdôležitejším faktom to, že v čase kontroly v registri poistencov zamestnankyne boli registrované ich zamestnávateľkou, t.j. žalobkyňou. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa označila ako dôkazy Registračné listy fyzických osôb na štyri zamestnankyne potvrdzujúce ich prihlásenie do registra poistencov Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota, Registračné listy fyzických osôb na štyri zamestnankyne potvrdzujúce ich odhlásenie z registra poistencov Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota, potvrdenie Sociálnej poisťovne a ich dohody, mesačné výkazy poistného pre Sociálnu poisťovňu, dohody o vykonaní práce a potvrdenie o zaplatených odvodoch, vrátane evidencie dochádzky a výplatných listín, ktoré žalobkyňa predložila spolu s odvolaním do administratívneho spisu. Žalobkyňa vyslovila názor, že v skutočnosti porušila zákon tým, že zamestnankyne neodhlásila v súlade so zákonom. Prihlásenie v Sociálnej poisťovni však trvalo aj v čase, keď prihlásené nemuseli byť. Konajúci orgán jej nesprávne kladie za vinu to, že zamestnancov neprihlásila v súlade so zákonom. Žalobkyňa namietala, že žalovaný prvostupňový správny orgán opiera svoje rozhodnutie o fakt, že podľa výpisu z databázy Sociálnej poisťovne zo dňa 15.02.2012, (t.j. 2 mesiace po začatí kontroly) boli vyššie uvedené zamestnankyne žalobkyne prihlásené do registra poistencov až dňa 27.01.2012. Pri popise skutku správne orgány použili teda neaktuálny údaj, ktorý bol doplnený dodatočne, podľa tvrdenia žalobkyne pod vplyvom usmernenia pracovníčok prvostupňového správneho orgánu. Poukázala na to, že skutočnosť, že dodatočne svoje zamestnankyne na základe usmernenia prihlásila a odhlásila z registra poistencov Sociálnej poisťovne podľa dátumov vzťahujúcich sa k predmetným dohodám z r. 2011 dňom 27.01.2012, čím si „splnila oznamovaciu povinnosť“, bola v skutočnosti irelevantná, keďže v tom čase už boli vyššie uvedené zamestnankyne z registra poistencov odhlásené (dňom 31.12.2011). Žalobkyňa namietala, že v popise skutku správny orgán vôbec neuviedol, aký bol stav v registri poistencov Sociálnej poisťovne vo vzťahu k vyššie uvedeným zamestnankyniam žalobkyne ku dňu začatia kontroly, t.j. ku dňu 14.12.2011. Práve tento údaj o stave v databáze v čase kontroly dňa 14.12.2011 (nie stav, aký bol ku dňu 15.02.2012) je pre posúdenie prípadného porušenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní dôležitý. Ani v protokoloch o výsledku kontroly, ani v odpovediach na námietky, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nie je uvedené, aký bol stav v registri poistencov Sociálnej poisťovne zistený kontrolou dňa 14.12.2011. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že najdôležitejší dokument - výpis z databázy sociálnej poisťovne ku dňu začiatku výkonu kontroly 14.12.2011 nebol kontrolou obstaraný alebo braný do úvahy pri rozhodovaní. Žalobkyňa v tejto súvislosti namietla, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného i prvostupňového správneho orgánu boli ignorované opakované námietky žalobkyne voči tomu, že všetky jej zamestnankyne boli v čase kontroly zamestnávateľkou (žalobkyňou) prihlásené v registri poistencov Sociálnej poisťovne a obsahom týchto námietok sa správne orgány nezaoberali. Nezákonnosť uloženia sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa žalobkyne spočívala v tom, že prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdil, pričom poukázal na znenie ust. § 2 ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. v spojení s § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj účel zák. č. 82/2005 Z.z. s poukazom na citáciu z dôvodovej správny, ktorá vysvetľuje zmysel prijatia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorej cit. zákon má za cieľ odhaliť, zakázať a postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného. Pretože žalobkyňa mala so zamestnankyňami uzavreté dohody o vykonaní práce a tieto zamestnankyne boli prihlásené do registra poistencov v Sociálnej poisťovni a žalobkyňa riadne za nich odvádzala všetky odvody a dane, nemôže sa jednať o nelegálne zamestnávanie v tom zmysle, ako to predpokladá účel a cieľ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a to ani vtedy, keď vykazuje niektoré formálne znaky. Žalobkyňa vyslovila v žalobe názor, že ak je zamestnanec prihlásený do registra poistencov Sociálnej poisťovne, tak stav registrácie na účely Sociálnej poisťovne trvá až dovtedy, kým zamestnanec nie je z registra odhlásený. Registrácia zamestnanca v registri poistencov sa môže ukončiť, až keď zamestnávateľ doručí do Sociálnej poisťovne Registračný list fyzickej osoby s označením, že ide o odhlášku zamestnanca k určitému termínu. Pokiaľ sa po prihlásení zamestnanca do registra poistencov v Sociálnej poisťovni vyžaduje aj odhlásenie, logicky z toho vyplýva, že registrácia trvá dovtedy, kým nie je podaná odhláška zamestnanca z registra a medzi týmito dvomi úkonmi je zamestnanec registrovaný v tomto registri. Žalobkyňa dodržala aj povinnosť stanovenú v § 231 ods. 1 písm. b/ ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.. Poukázala na to, že u jej zamestnankýň prvý právny vzťah kontinuitne pokračoval ďalšou úplne rovnakou dohodou o vykonaní práce, teda sa fakticky neskončil, pracovnoprávny vzťah pokračoval nepretržite a v celku trval od prihlásenia zamestnankýň do registra poistencov až po odhlášku zamestnankýň, pričom jeho obsah bol úplne totožný s predchádzajúcim. Predpokladom legálneho zamestnávania zamestnancov zo strany zamestnávateľa je splnenie dvoch základných povinností a to založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu a splnenie si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, pričom prihlásenie zamestnanca v Sociálnej poisťovni musí trvať počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľ ho musí vykonať ešte pred začatím výkonu práce. O takýto prípad sa jedná aj v prejednávanom prípade. Zákonom sa sleduje praktický význam a praktický dopad, nie administratívno-byrokratický význam, ako to poníma prvostupňový správny orgán. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že správne trestanie, ktorým je ukladanie pokút správnym orgánom, sa v zmysle právnej teórie, ako aj ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky riadi zásadami platnými v trestnom práve. Z toho vyplýva, že popri sledovaní formálnych znakov správneho deliktu je nevyhnutné vziať do úvahy aj splnenie jeho materiálneho znaku, ktorý je charakterizovaný konaním porušujúcim alebo ohrozujúcim spoločenský záujem. V situácii, keď materiálny znak chýba, hoci formálne znaky sú splnené, nejde podľa žalobkyne o správny delikt. Konanie vykazujúce formálne znaky priestupku bez splnenia materiálneho znaku nie je priestupkom. Z uvedenej teórie vyplýva, že správne orgány pri rozhodovaní o uložení pokuty za správny delikt absentujúci materiálny znak opomenuli, pretože pokuta bola žalobkyni uložená aj napriek tomu, že právom chránený záujem spoločnosti (povinnosť žalobkyne voči zamestnancom a voči štátu) nebol ani porušený, ani ohrozený. Žalobkyňa poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR a na to, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou, pričom obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Poukázala na požiadavku ústavne konformnej aplikácie a výkladu zákona, ktoré sú podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Žalobkyňa napokon namietala, že v konaniach napadnutých správnych orgánov boli porušené základné zásady správneho konania, najmä zásada zákonnosti, zásada materiálnej pravdy, zásada voľného hodnotenia dôkazov poukazujúc na konkrétne ust. § 3, § 32, § 33, § 34, § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Z cit. ustanovení Správneho poriadku vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, pričom správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov, stav veci musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti, pričom zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Žalobkyňa namietala, že žalovaný i prvostupňový správny orgán v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí a v konaní sa vyskytli vady majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 15.07.2013 navrhol, aby súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol v celom rozsahu. Vo vyjadrení poukázal na priebeh správneho konania a na dôvody uvedené v napadnutých rozhodnutiach žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne posúdenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania žalovaným i prvostupňovým správnym orgánom, žalovaný poukázal na to, že k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní došlo bez ohľadu na úmysel alebo nevedomú nedbanlivosť a bez ohľadu na splnenie si odvodovej povinnosti žalobkyne. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a právny názor, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na účely úrazového poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 2 z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu, pričom ak ide o vznik a zánik dvoch pracovnoprávnych vzťahov, zamestnávateľ je povinný splniť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 461/2003 Z.z. na každý pracovnoprávny vzťah osobitne, pričom na skutočnosť, že tieto dva pracovnoprávne vzťahy bezprostredne na seba nadväzujú, sa neprihliada. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sú uvedené všetky listinné dôkazy v chronologickom slede, pričom žalovaný sa zaoberal a vyhodnotil každý bod odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu o udelení pokuty za nelegálne zamestnávanie, preukázané orgánmi kontroly prvostupňového správneho orgánu v procese kontroly. Citované právne predpisy použité v tomto vyjadrení a ich aplikácia v texte podľa žalovaného preukazuje správnosť postupu prvostupňového správneho orgánu i žalovaného. Žalovaný poukázal na jeho zákonnú povinnosť kontrolovať dodržiavanie platných právnych predpisov pre služby zamestnanosti, chrániť právo a právom chránené záujmy občanov pred nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou prácou a na to, že zákon o službách v zamestnanosti (zák. č. 5/2004 Z.z.) ukladá žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť uložiť pokutu za každé zistenie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania s tým, že výška pokuty je v rozpätí od 2.000,- do 200.000,- Eur. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že nebol naplnený cieľ prijatia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to vyhnutie sa plateniu poistného, pretože platila za svoje zamestnankyne odvody do Sociálnej poisťovne, žalovaný uviedol, že pokuta bola žalobkyni uložená za konanie, ktorého sa dopustila tým, že po ukončení pracovnoprávneho vzťahu neodhlásila zamestnancov z registra poistencov a následne neprihlásila zamestnancov do registra poistencov pred vznikom nadväzujúceho právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce a teda pred výkonom fyzickej kontroly jej to umožňovalo vyhnúť sa odvodovej povinnosti a to tým, že si mohla odvody platené za druhý pracovnoprávny vzťah, ktorý nebol v čase fyzickej kontroly prihlásený v registri poistencov, uplatniť ako bezdôvodne odvádzané odvody. Správny orgán nespochybnil trvanie registrácie predchádzajúcich pracovnoprávnych vzťahov, avšak poukázal na skutočnosť, že prihlásením do registra poistencov sa už netýkalo pracovnoprávneho vzťahu, ktorý nasledoval po pracovnoprávnom vzťahu, ktorý bol prihlásený v registri poistencov. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že výpis z databázy Sociálnej poisťovne z 15.02.2012 je pre danú situáciu irelevantný, pretože neuvádza, aký bol stav registra poistencov do začiatku výkonu kontroly, t.j. 14.12.2012, žalovaný túto námietku považoval za zavádzajúcu, pretože pri popise skutkového stavu sa nejedná o popis stavu v registri poistencov Sociálnej poisťovne, ale o plnenie si povinností vyplývajúcich z uzatvorenia dohôd o vykonaní práce. Stav v registri poistencov v sociálnej poisťovni ku dňu 14.12.2011 bol taký, že dohoda o vykonaní práce uzatvorená medzi zamestnankyňou G. J. a žalobkyňou zo dňa 30.09.2011, dohoda o vykonaní práce uzatvorená medzi zamestnankyňou W. E. a žalobkyňou zo dňa 30.03.2011, dohoda o vykonaní práce uzatvorená medzi zamestnankyňou W. E. a žalobkyňou zo dňa 29.09.2011 a dohoda o vykonaní práce uzatvorená medzi zamestnankyňou I. E. a žalobkyňou zo dňa 29.09.2011 neboli prihlásené v registri poistencov. V registri poistencov boli dňa 14.12.2011 prihlásené predchádzajúce dohody uvedených zamestnankýň. Výpisy zo Sociálnej poisťovne zo dňa 14.12.2011 neobsahovali odhlásenie a prihlásenie vyššie uvedených pracovnoprávnych vzťahov uvedených zamestnankýň, pretože tieto úkony boli žalobkyňou vykonané až 27.01.2012. Úkony zachytené vo výpise z databázy zo Sociálnej poisťovne zo dňa 15.02.2012 nezmenili nič na skutkovom stave zo dňa 14.12.2011. Z obidvoch výpisov vyplýva, že si žalobkyňa oznamovaciu povinnosť dohôd o vykonaní práce platných v čase vykonania kontroly nesplnila. K porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zo strany žalobkyne došlo bez ohľadu na úmysel alebo nevedomú nedbanlivosť, pričom správny orgán nemá dôkaznú povinnosť úmyselného konania voči povinnému subjektu. Správny orgán rovnako nedisponuje možnosťou zmierniť tvrdosť zákona a taktiež nemá možnosť v prípade neúmyselného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu neuložiť. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobkyne, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný vyslovil názor, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali pri vydaní rozhodnutí z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci a pri výkone kontroly, ako aj pri vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade s platným právnym poriadkom SR, t.j. žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne sa na pojednávaní pridržiavala všetkých dôvodov uvedených v žalobe a súčasne poukázala na ust. § 68a ods. 3 zákona o zamestnanosti, v ktorom je upravená ročná prekluzívna lehota na uloženie takejto pokuty. Keďže ide o lehotu prekluzívnu, súd je povinný na ňu prihliadať ex offo a to aj napriek tomu, že uvedená skutočnosť nebola namietaná v žalobe. Poukázala na skutočnosť, že už v deň konania kontroly dňa 14.12.2011 správny orgán objektívne zistil porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní a poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej takáto subjektívna lehota na uloženie pokuty začne plynúť už momentom, keď sa toto porušenie zákona zistí. Poukázala ďalej na to, že už v oznámení o začatí správneho konania o uložení pokuty samotný správny orgán uviedol, že porušenie zákona o nelegálnej práci bolo objektívne zistené dňa 14.12.2011. Vzhľadom na uvedené mala zástupkyňa žalobkyne za to, že pokuta bola uložená po uplynutí ročnej prekluzívnej lehoty, keďže rozhodnutie, ktorým bola pokuta uložená právoplatne, bolo vydané 08.01.2013. Zástupkyňa žalobkyne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžf/11/2010, v ktorom sa pri rozhodovaní v obdobnom prípade konštatuje, že správny orgán má prvý krát objektívnu možnosť uložiť pokutu, keď sa dozvedel o porušení zákona a týmto dňom nie je deň vydania protokolu. Poukázala na to, že 14.12.2011 bolo zistené porušenie zákona a v ten deň si pracovníčky správneho orgánu v prevádzke žalobkyne telefonicky zistili, že na základe predložených dohôd nebola vykonaná, resp. nahlásená registrácia v Sociálnej poisťovni. Žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušiť a uplatnila si náhradu trov konania. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe a vyjadrila nesúhlas s výkladom zástupkyne žalobkyne vo vzťahu k uplynutiu ročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 68a ods. 3 zákona o službách v zamestnanosti na uloženie pokuty. Poukázala na to, že konanie v tejto veci má dve fázy, pričom jednou z nich je vykonanie samotnej kontroly, z ktorej bol vyhotovený dňa 14.12.2011 Priebežný protokol, ku ktorému sa žalobkyňa vyjadrila a následne bol spísaný Protokol o výsledku kontroly. Preto deň, kedy bola vykonaná kontrola, nemôže byť dňom začatia plynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty. Až po skončení prvej fázy v prípade, že je konštatované zistenie porušenia zákona, nastupuje druhá fáza, ktorá sa začína doručením oznámenia o začatí konania o uložení pokuty a výsledkom ktorej je uloženie pokuty vo forme prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému sa kontrolovaný subjekt môže odvolať a následne rozhodne druhostupňový správny orgán. Zástupkyňa žalovaného navrhla, aby súd žalobu zamietol. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ z. č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b). Podľa § 1 zák. č. 82/2005 Z.z.. tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5. Podľa § 6 zák. č. 82/2005 Z.z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.13) Podľa § 68a ods. 1 písm. b/ z. č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu 18a) od výšky 2 000 eur do 200 000 eur. Podľa § 68a ods. 2 z. č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. Podľa § 68a ods. 3 z. č. 5/2004 Z.z. pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods. 1, 2 a 3 O.s.p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (2) Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. (3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe vo vzťahu k správnemu deliktu uvedenému vo výroku prvostupňového rozhodnutia namietala nesprávne právne posúdenie, nedostatočne zistený skutkový stav a vady konania, ktoré spochybňujú zákonnosť vydaných rozhodnutí žalovaného i prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k už namietaným vadám konania splnomocnená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní namietla, že sankcia za správny delikt bola žalobkyni uložená po uplynutí ročnej prekluzívnej lehoty stanovenej v § 68a ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z., ku ktorej skutočnosti je súd povinný prihliadať ex offo. Z ust. § 68a ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. vyplýva, že pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. Z predmetného ustanovenia je teda zrejmé, že rozhodnou skutočnosťou pre začatie plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty je moment, kedy sa ústredie alebo úrad dozvedeli o porušení povinností stanovených zákonom. Rozhodným je teda moment, kedy bolo porušenie zákona zistené. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v deň vykonania kontroly 14.12.2011 bol v prevádzke žalobkyne vyhotovený Priebežný protokol o kontrolných zisteniach, z ktorého o.i. vyplýva, že boli súčasne vyhotovené vysvetlenia štyroch fyzických osôb prítomných v prevádzke žalobkyne vykonávajúcich závislú prácu na základe predložených dohôd o vykonaní prác, a to vo forme úradných záznamov, ktoré tvoria súčasť Priebežného protokolu. Prílohu predmetných úradných záznamov o výpovediach týchto fyzických osôb tvoria okrem príslušných dohôd o vykonaní práce s jednotlivými fyzickými osobami aj výpisy z registra Sociálnej poisťovne zo dňa 14.12.2011 týkajúce sa registrácie štyroch fyzických osôb nachádzajúcich sa v prevádzkarni žalobkyne - W. E., W. E., I. E. a G. J., v ktorých sú o.i. uvedené údaje o dátume prihlásenia predmetných fyzických osôb do registra fyzických osôb Sociálnej poisťovne. Prvostupňový správny orgán dňa 14.12.2011 vydal „Potvrdenie o odobratí originálov dokladov, písomností a iných materiálov“ od žalobkyne. Z uvedeného je preto možné vyvodiť záver, že prvá objektívna možnosť, kedy prvostupňový správny orgán mohol preveriť a dozvedieť sa všetky skutočnosti potrebné pre zistenie prípadného porušenia zákonom stanovených povinností žalobkyňou, t.j. kedy sa mohol dozvedieť o prípadnom porušení zák. č. 82/2005 Z.z. v spojení so zák. č. 461/2003 Z.z., nastala dňom 14.12.2011. Tento deň, t.j. 14.12.2011, je teda dňom možného zistenia a preverenia (na základe zistení z vykonanej kontroly, z odovzdaných dokladov a vykonaného šetrenia v Sociálnej poisťovni - z výpisov z registra fyzických osôb) dodržiavanie, prípadne porušenie vyššie uvedených zákonov, t.j. tento deň je aj dňom rozhodným pre začiatok plynutia zákonnej jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty. Subjektívna jednoročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty žalobkyni v zmysle § 68a ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. preto správnemu orgánu uplynula dňa 14.12.2012. Výsledkom správneho konania bolo vydanie prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, pričom druhostupňové rozhodnutie bolo vydané 08.01.2013 (nadobudlo právoplatnosť 21.01.2013). Pokiaľ teda správny orgán v predmetnom prípade žalobkyni uložil (právoplatným rozhodnutím) sankciu - pokutu za porušenie ustanovení zák. č. 82/2005 Z.z. (konkrétne za porušenie ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ cit. zákona) zistených dňa 14.12.2011, uložil pokutu po uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty,a preto postupoval v rozpore s § 68a ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z.. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nestotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého pre začiatok plynutia ročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 68a ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. na uloženie pokuty nie je rozhodujúci deň, kedy bola vykonaná kontrola. Zmysel jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty stanovenej v § 68a ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. spočíva v tom, aby bola príslušnému správnemu orgánu stanovená povinnosť aktívne konať už od momentu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach nasvedčujúcich porušeniu ustanovení osobitných predpisov, resp. zákonom stanovených povinností, resp. keď sa dozvie o skutkových okolnostiach umožňujúcich predbežné právne zhodnotenie, že k porušeniu osobitného zákona - v tomto prípade zákona o nelegálnom zamestnávaní došlo. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Najvyšší súd SR v Rozsudku č. 4Sžf/11/2010 z 18.11.2010 konštatoval: „Lehoty k rozhodnutiu predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Predmetná lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánov verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým záujmom účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená“. Uložením pokuty po uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, a teda postupom v rozpore s § 68a ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z., správny orgán zaťažil konanie takou vadou, ktorá sama o sebe mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, čo zakladá dôvod na postup podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a následnému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobkyňa poukázala na to, že v rozhodnom čase (v čase vykonania kontroly 14.12.2011) zamestnávala na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohoda o vykonaní prác“) štyri zamestnankyne tak, ako je podrobne špecifikované v žalobe a na strane 4-6 tohto rozhodnutia. V čase kontroly (skutku) t.j. 14.12.2011 boli teda uvedené zamestnankyne prihlásené - registrované v registri poistencov Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota, o čom predložila ako dôkaz Potvrdenie Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota z 18.03.2013 a Registračné listy FO potvrdzujúcich ich prihlásenie do registra poistencov Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota (G. J. prihlásená do registra 07.09.2011, deň vzniku poistenia 12.09.2011, Z. E. prihlásená do registra 07.09.2011, deň vzniku poistenia 08.09.2011, Z. E. prihlásená do registra 26.02.2010, deň vzniku poistenia 01.03.2010 a A. E. prihlásená do registra 07.09.2011, deň vzniku poistenia 08.09.2011), pričom ich poistenie a registrácia v registri poistencov Sociálnej poisťovne trvala až do 31.12.2011, o čom ako dôkaz predložila žalobkyňa Registračné listy FO potvrdzujúcich ich odhlásenie z registra poistencov Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota (u všetkých zamestnankýň odhláška bola vykonaná elektronicky dňom 29.11.2011, pričom dňom zániku poistenia bol 31.december 2011, ktorá skutočnosť vyplýva aj z Potvrdenia Sociálnej poisťovne z 18.03.2013). Žalobkyňa namietala, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu i žalovaného pri popise skutku v týchto rozhodnutiach správne orgány neuviedli, aký bol stav v registri poistencov k 14.12.2011, t.j. ku dňu vykonania kontroly, ale vychádzali z výpisu z databázy Sociálnej poisťovne z 15.02.2012. Výpis z databázy Sociálnej poisťovne k 14.11.2011 nebol teda obstaraný, resp. nebol braný do úvahy pri rozhodovaní. K námietke žalobkyne, že správne orgány si v konaní nezaobstarali dôkazy o stave registrácie zamestnankýň žalobkyne ku dňu vykonania kontroly (14.12.2011) súd uvádza, že tieto dôkazy - výpisy z registra Sociálnej poisťovne k 14.12.2011 sú súčasťou administratívneho spisu a správne orgány si teda zaobstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. Správne orgány navyše svoje rozhodnutia odôvodnili s použitím ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2. zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré však v znení, ako je citované v napadnutých rozhodnutiach, nebolo účinné v čase vzťahujúcom sa ku skutku a jedná sa o kumuláciu citovaného zákonného ustanovenia a Stanoviska Sociálnej poisťovne z 08.11.2005 (týkajúceho sa prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k vzniku pracovnoprávneho vzťahu na základe po sebe nadväzujúcich (kontinuitných) dohôd o vykonaní prác, ktoré nie je právne záväzné.. Takto nesprávne použitá citácia zákonného ustanovenia spôsobuje navyše zmätočnosť rozhodnutia. Medzi účastníkmi konania v podstate nebolo sporné, a žalovaný ani nespochybnil trvanie registrácie štyroch zamestnankýň žalobkyne v registri poistencov Sociálnej poisťovne ku dňu výkonu kontroly (14.11.2011). Sporné bolo, že žalovaný túto registráciu považoval za registráciu predchádzajúcich pracovnoprávnych vzťahov založených na predchádzajúcich dohodách o vykonaní práce zo dňa 07.09.2011, resp. 25.03.2010, nie však pracovnoprávnych vzťahov založených následnými dohodami o výkone práce z 29.09.2011, 30.09.2011, resp. 01.04.2011. Keďže výpisy zo Sociálnej poisťovne zo 14.12.2011 neobsahovali odhlásenie a následné prihlásenie vyššie uvedených pracovnoprávnych vzťahov, takéto konanie, resp. nekonanie žalobkyne, žalovaný považoval za nesplnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a dospel k záveru, že žalobkyňa porušila zák. č. 82/2005 Z.z. a to bez ohľadu na úmysel alebo nevedomú nedbanlivosť, resp. bez ohľadu na plnenie si odvodovej povinnosti žalobkyňou. Žalobkyňa naopak argumentovala tým, že ak je zamestnanec prihlásený do registra poistencov Sociálnej poisťovne, tak stav registrácie na účely sociálneho poistenia trvá až dovtedy, kým zamestnanec nie je z registra odhlásený. Trvala na tom, že zamestnávala vyššie uvedené zamestnankyne legálne. Predpokladom legálneho zamestnávania zamestnancov zo strany zamestnávateľa je totiž splnenie dvoch základných povinností - založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu a splnenie si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, pričom prihlásenie zamestnanca v Sociálnej poisťovni musí trvať počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľ ho musí vykonať ešte pred začatím výkonu práce. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, pokiaľ poukázala na účel a cieľ zákona o nelegálnej práci, vychádzajúc z dôvodovej správy k predmetnému zákonu, v zmysle ktorej cieľom zákona je chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ako aj fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Z dôvodovej správy vyplýva, že zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní má za cieľ odhaliť zakázať a postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala so zamestnankyňami uzatvorené dohody o vykonaní práce, tieto zamestnankyne boli prihlásené do registra poistencov Sociálnej poisťovne (v čase výkonu kontroly) a žalobkyňa riadne za nich odvádzala všetky odvody a dane, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že sa v tomto prípade nemôže jednať o nelegálne zamestnávanie v tom zmysle, ako to predpokladá účel a cieľ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to ani vtedy, keď vykazuje niektoré formálne znaky. Žalobkyňa správne argumentuje tým, že správne trestanie, ktorým je ukladanie pokút správnym orgánom, sa v zmysle právnej teórie, ako aj ustálenej judikatúry súdov SR riadi zásadami platnými v trestnom práve. Z uvedeného potom vyplýva, že pri sledovaní formálnych znakov správneho deliktu je nevyhnutné brať do úvahy aj splnenie materiálneho znaku príslušného správneho deliktu, pričom materiálny znak charakterizuje konanie porušujúce alebo ohrozujúce spoločenský záujem. Je preto možné dospieť k záveru, že v prípade, ak materiálny znak správneho deliktu chýba, hoci formálne znaky sú splnené, nejde o správny delikt. Súd v tejto súvislosti poukazuje na argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k požiadavke na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona, ktoré sú podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Z článku 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Je nepochybné, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalobkyne uvedenou v žalobe, že i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Výklad právnej normy upravenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z., t.j. výklad zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ musí byť pre prijatie záveru, či žalobkyňa nelegálne zamestnávala štyri zamestnankyne, v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Súd dospel k záveru, že výklad cit. právnej normy tak, ako je obsiahnutý, resp. ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nebol v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Miriam Bitalovou, AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., Rimavská Sobota (pôvodne JUDr. Miriam Bitalová, advokátka, s.r.o.) na základe plnej moci zo dňa 18.03.2013, priznal náhradu trov konania, pretože bola v konaní úspešná podľa vyčíslenia trov zo dňa 03.03.2014. Za účelne vynaložené trovy konania považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 598,31 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za právne zastupovanie za 3 úkony právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky vo výške 394,32 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žalobného návrhu 2x 130,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 27.02.2014 vo výške 134,- Eur), pričom hodnota jednotlivých úkonov právnej služby bola vyčíslená v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, vrátane režijného paušálu (náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné) vo výške 23,66 Eur (2x 7,81 Eur, 1x X,04 Eur) v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, náhrady za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky (cesta z Rimavskej Soboty do T. T. a späť 8 polhodín x XX,XX Eur, t.j. 107,20 Eur a náhrada cestovného za cestu z Rimavskej Soboty do Banskej Bystrice a späť motorovým vozidlom Škoda Octavia ev. č. S vo výške 73,13 Eur (XXXkm x 2, paušálna náhrada 0,183 Eur/km, pri cene pohonných hmôt 1,365 Eur/l). Súd zaviazal žalovaného na náhradu žalobkyňou účelne vynaložených trov konania vo výške 668,31 Eur (z toho trovy právneho zastúpenia 598,31 Eur a iné trovy - súdny poplatok vo výške 70,- Eur), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenej zástupkyni žalobkyne s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.