Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 21Sd/319/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201186 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201186.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa C. D., nar. XX. A. XXXX, bytom I. XXX/XX, U. R. H. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.januára 2013 v znení rozhodnutia totožného čísla z 22.marca 2013 o zvýšení invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.januára 2013 v znení rozhodnutia totožného čísla z 22.marca 2013 potvrdzuje. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z 29.januára 2013 odporkyňa priznala navrhovateľovi s počiatkom od 1.januára 2013 invalidný dôchodok vo výške 366,10 € mesačne v nadväznosti na vznik jeho invalidity konštatovaný v lekárskej správe posudkového lekára zo 7.januára 2013 dňom 1.januára 2013 s 55 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Zmenovým rozhodnutím z 22.marca 2013 sumu invalidného dôchodku navrhovateľa od 1.januára 2013 zvýšila, pretože dodatočne započítala obdobie jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 190 dní od 26.mája 1975 do 1.decembra 1975 na 370,20 € mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplynul konkrétny postup určenia výšky priznanej, resp. zvýšenej dôchodkovej dávky. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s poukazom na zmeny v jeho zdravotnom stave s vyjadrením presvedčenia, že jeho zdravotný stav podmieňuje nárok na plný invalidný dôchodok. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Na otázku súdu uviedol, že psychiatricky sa lieči asi 1 rok, momentálne k psychiatrovi nechodí a už ani nemieni chodiť po žiadnych vyšetreniach. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že zdravotné ťažkosti navrhovateľa boli z hľadiska percentuálneho vyjadrenia jeho zníženej pracovnej schopnosti posúdené maximálne, a to jednak pre rozhodujúce zdravotné postihnutie a tiež pre pridružené zdravotné ťažkosti. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, preukazujúcimi obdobie jeho dôchodkového poistenia, so zárobkami dosiahnutými v rozhodnom období a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici z 3.apríla 2014 a 16.júla 2014 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust.§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery sa nesčítavajú ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti poistenca v zákonom predpokladanom rozsahu, prípadne je tento dôsledkom jeho viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1,6,7,8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, pre stav po úraze chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta a podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35 - 45 %. Rozhodujúce je funkčné postihnutie pohybovo oporného aparátu a jeho vplyv na ostatné systémy a orgány. Porovnáva sa tiež, či rozsah a výskyt pohybových a degeneratívnych zmien presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Podľa kapitoly XV., odd. G, pol. 44.1 možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po vykonanej jednostrannej totálnej endoprotéze bedrového kĺbu vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Zohľadňujú sa zostávajúce následky po vykonanej operácii. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 1.januára 2013 žiadosťou zo 7.januára 2013. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom. V posudku zo 7.januára 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurochirurgickom oddelení z marca 2012 a z následných neurochirurgických, neurologických, ortopedických, interných a gastroenterologických vyšetrení z priebehu roka 2012. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil poruchu cervikálnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou, stav po náhrade disku C3/4 a C4/5 s reziduálnou cervikokranialgiou so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 4, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pre toto zdravotné postihnutie mu priznal pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 45 % a uvedené navýšil o ďalších 10 % pre stav po totálnej endoprotéze bedrového zhybu v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 44.1. V posudku uviedol, že u 58-ročného hutníka s viacročnými bolesťami C a LS úseku chrbtice došlo k zvýrazneniu bolestí v C oblasti s radikulopatiou, pre ktoré bol 14.marca 2012 operovaný, s vykonanou náhradou diskov C3/4, C4/5 s primeraným pooperačným priebehom. Po absolvovaní kúpeľnej liečby pretrvávajú prejavy cervikokranialgie. Zohľadniac pracovné zaradenie navrhovateľa mu priznal pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Okrem uvedeného navrhovateľ utrpel v októbri 2012 subkapital. zlomeninu krčka stehennej kosti vľavo bez dislokácie, v teréne ťažkej artrózy s nutnosťou výmeny bedrového kĺbu vľavo, ktorá bola realizovaná v novembri 2012. Uvedené zdravotné postihnutie bolo dôvodom na navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, pretože sa tak ako jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie podieľalo na znížení jeho pracovnej schopnosti. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to gonartrózu bilat. II. stupňa, lumbosakrálny algický syndróm, astmu bronchiale, stukovatenie pečene, intermitentný W-P-W syndróm, či hypertenziu nepovažoval za posudkovo významné. Dátum vzniku invalidity určil dňom skončenia podpornej doby. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne. V posudku z 24.septembra 2013 zohľadnil okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa prepúšťacie správy z hospitalizácií na neurochirurgickom, neurologickom, ortopedickom oddelení, prepúšťaciu správu z kúpeľnej liečby, totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené neurologické, ortopedické, MSCT vyšetrenie LS chrbtice, MR vyšetrenie C chrbtice, EMG vyšetrenie a vyšetrenie realizované na oddelení pracovného lekárstva v priebehu roka 2013 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľa sa viac rokov prehlbovali bolesti v krčnej a driekovej chrbtici, pre ktoré bol opakovane liečený. K zhoršeniu ťažkostí v oblasti krčnej chrbtici došlo v januári 2012, vyšetrením magnetickou rezonanciou boli potvrdené závažné degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách so zúžením miechového kanála a útlakom miechového vaku krčnej miechy, ale bez prejavov poškodenia miechy. Absolvoval operáciu krčnej chrbtice, pooperačný priebeh bol primeraný, následne rehabilitoval. Kontrolným neurologickým vyšetrením z júna 2012 bola popísaná mierna funkčná porucha statiky a dynamiky krčnej chrbtice, z obrazom cervikokranialgie obojstranne, s tŕpnutím oboch horných končatín. EMG vyšetrenie nepotvrdilo známky neuropatie vo vyšetrovaných nervoch a vylúčilo syndróm karpálnych kanálov obojstranne. Miernej funkčnej poruche v krčnej chrbtici po operácii zodpovedá priznaný 45 % pokles pracovnej schopnosti. Uvedené navyšuje o 10 % funkčná porucha v ľavom bedrovom kĺbe po totálnej endoprotéze. V percentuálnom navýšení boli zohľadnené aj ďalšie ochorenia navrhovateľa a to obojstranná gonartróza II. stupňa, koxartróza vpravo III. stupňa, lumbosakrálny algický syndróm, astma bronchiale, stukovatenie pečene, hypertenzia I. -II. stupňa WHO, intermitentný W-P- W syndróm. Posudkový lekár svoje posudkové stanovisko nezmenil ani pri opakovanom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa 16.júla 2014 a 3.apríla 2014 na dožiadanie krajského súdu po predložení ďalších odborných lekárskych nálezov. V doplňujúcich posudkoch uviedol, že navrhovateľ sa podrobil vyšetreniu na klinike pracovného lekárstva a toxikológie, v ktorom bola zhodnotená funkcia chrbtice, bedrových kĺbov, členkov, ramien aj lakťov. Bola popísaná generalizovaná osteoartróza s najvýznamnejším postihnutím bedrových kĺbov, kolien, členkov s tým, že ľavý bedrový kĺb je po totálnej endoprotéze s dobrým funkčným výsledkom, pravý bedrový kĺb je s polovičným obmedzením funkcie, s prejavmi pokročilej artrózy, ktorá bude viesť v blízkej budúcnosti k totálnej endoprotéze. Artróza kolien je podľa RTG vyšetrenia hodnotená na úrovni II. stupňa, funkčné obmedzenie je však ľahké. Neurologickým vyšetrením bola popísaná opäť porucha driekovej chrbtice hodnotená ako iritačný radikulárny syndróm S1 vľavo s miernymi prejavmi koreňového dráždenia (lasseque pozitívny v koncových fázach, reflexy symetrické, bez paretických prejavov, taxia a metria v norme, znížený reflex achilovej šľachy). V novembri 2013 bol navrhovateľ vyšetrený aj psychiatrom pre prejavy depresie ťažšieho stupňa, ktoré boli vyhodnotené ako reaktívna depresívna porucha pri somatických ťažkostiach. Bola zahájená liečba antidepresívami, ktorej efekt ešte pre krátkosť času nebolo možné vyhodnotiť. V posudku zdôraznil, že podľa posudkových kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a jeho prílohe č. 4 je pre zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca rozhodujúca porucha funkcie jednotlivých orgánov alebo systémov, rozsah degeneratívnych alebo morfologických zmien nie je rozhodujúci. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny z nich vychádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože podľa platnej právnej úpravy je vznik invalidity poistenca podmienený poklesom jeho pracovnej schopnosti pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre konkrétne percentuálne zhodnotenie ich zníženej pracovnej schopnosti. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po vykonanej operácii krčnej chrbtice, ktorý s ohľadom na odbornými nálezmi popísané zostávajúce následky v zmysle často recidivujúcich prejavov nervového aj svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta a obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Iné zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa pre toto zdravotné postihnutie do úvahy neprichádzalo, pretože u navrhovateľa nebol zistený nepriaznivý reziduálny funkčný nález po vykonanej operácii krčnej chrbtice ani trvalé prejavy dráždenia nervov ani parézy, svalové atrofie, či porucha funkcie zvieračov. Posudkový lekár správne posudkovo zohľadnil aj ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľa, najmä stav po vykonanej totálnej endoprotéze ľavého bedrového kĺbu, pretože napriek vykonanej operácii pretrváva tretinové funkčné obmedzenie všetkými smermi a skrátenie ľavej dolnej končatiny o 1,5 cm. Uvedené sa tiež podieľa na zníženej pracovnej schopnosti s ohľadom na jeho kvalifikáciu a doposiaľ vykonávanú prácu. Toto pracovné postihnutie spolu s ostatnými, ktoré boli v diagnostickom súhrne uvedené bolo možné podľa platnej právnej úpravy zohľadniť max. 10 % navýšením zníženej pracovnej schopnosti, ktoré bolo priznané pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Z uvedeného vyplýva, že v rámci zákonných možností bol pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach zhodnotený maximálne. Ani jedno z pridružených ochorení navrhovateľa neprevyšovalo priznané percentuálne zhodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti. Na základe takto správne zisteného skutkového stavu veci ohľadom vzniku invalidity navrhovateľa a konkrétneho percentuálneho vyjadrenia jeho zníženej pracovnej schopnosti dospela odporkyňa k správnemu skutkovému a právnemu záveru v tom zmysle, že invalidita navrhovateľa vznikla, v dôsledku čoho mu vznikol aj nárok na invalidný dôchodok, pretože popri vzniku invalidity boli splnené aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť jeho priznania tým, že ku dňu vzniku invalidity mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok ani nesplnil zákonné podmienky pre možnosť priznania starobného dôchodku. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa bola správne určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a 55 % miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Zistenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60 -64 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa pri určení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa vychádzala správne aj zo zákonného ust. § 274 zákona o sociálnom poistení z ktorého vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023. Suma invalidného dôchodku preto nemôže byť nižšia ako by bola jeho suma určená podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, tj. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa správne vypočítala sumu invalidného dôchodku navrhovateľa jednak postupom vyplývajúcim zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a tiež podľa zákona aktuálne platného č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Po zistení, že suma invalidného dôchodku vypočítaná postupom podľa zákona o sociálnom poistení je vyššia, správne rozhodla o priznaní invalidného dôchodku vo vyššej sume. Navrhovateľ samotný výpočet sumy invalidného dôchodku nenamietal a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri určení jeho výšky. V podrobnostiach poukazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny, v ktorom bol konkrétne, podrobne a prehľadne uvedený spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky s poukazom na správne aplikované zákonné ustanovenia, zistené obdobie dôchodkového poistenia, výpočet hodnoty priemerného osobného mzdového bodu, pri správne použitej aktuálnej dôchodkovej hodnote platnej pre rok 2013, kedy navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok vznikol. Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne vo vzťahu k zisteniu invalidity navrhovateľa a konkrétnej percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, ani pri určení výšky priznanej dôchodkovej dávky konštatoval, že rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.