Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/245/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201216 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201216.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov: 1/ AUDIOFON s.r.o., Kpt. Jaroša 3A, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 636 045, zast. JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou so sídlom B. XXD, XXX XX Q. Q., 2/ C. P., G. XX, XXX XX Q. Q., 3/ A. C., B.. T. 3, XXX XX Q. Q., 4/ D. U., B.. T. 2, XXX XX Q. Q., 5/ G. T., D. K. XX, XXX XX Q. Q., 6/ V. D., B.. T. X, XXX XX Q. Q., 7/ L. D., B.. T. X, XXX XX Q. Q., 8/ U. D., B.. T. X, XXX XX Q. Q. a 9/ L. D., B.. T. 5, XXX XX Q. Q. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OVZ 107/364/2009-II-MA (Ev. č. 4/2011) zo dňa 26. januára 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím č. OVZ 107/364/2009-II-MA z 26.01.2011 ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) rozhodol o umiestnení stavby „Prevádzková budova AUDIOFON, Kpt. Otakara Jaroša, Banská Bystrica“ na pozemku parc. KN-C č. XXXX a na parcele KN-C č. XXXX a XXXX/1 (KN-E č. 242) - miestna komunikácia + priľahlá plocha s príslušenstvom v k. ú. P. na návrh navrhovateľa spoločnosti AUDIOFON s.r.o., Rudlovská cesta 64, 974 11 Banská Bystrica. V rozhodnutí určil podmienky pre projektovú prípravu stavby, zosúladil stanoviská dotknutých orgánov a vo vzťahu k námietkam podaným v konaní vlastníkmi vedľajších nehnuteľností uviedol, že s týmito nezaoberal vzhľadom na to, že námietky boli podané po zákonnej lehote. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na doterajší priebeh správneho konania, ktoré začalo na návrh spoločnosti AUDIOFON s.r.o. Banská Bystrica (ďalej aj „stavebník“) dňa 07.04.2009. Žalovaný ako stavebný úrad pôvodne návrh na vydanie územného rozhodnutia zamietol Rozhodnutím č. RV 41448/2009-MA zo dňa 30.04.2009, proti ktorému podal stavebník 19.05.2009 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad Banská Bystrica Rozhodnutím č. KSUBB-2009-651-1055-I:OŠSS, My zo dňa 23.07.2009 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V pokračujúcom územnom konaní žalovaný ako stavebný úrad dňa 07.10.2009 Rozhodnutím č. OVZ 107364/2009-MA - ev. č. 71/2009 povolil umiestnenie predmetnej stavby s odôvodnením, že v územnom konaní zistil, že umiestnenie stavby prevádzkovej budovy a inžinierskych sietí zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. Poukázal na to, že umiestnenie stavby kladne posúdili dotknuté orgány štátnej správy i účastníci konania - vlastníci susediacich nehnuteľností (okrem U., V. a L. D.), ako aj správcovia verejných inžinierskych sietí. Ich stanoviská boli zosúladené a zapracované do podmienok rozhodnutia. Ďalej boli určené požiadavky, ktoré budú zapracované do vyššieho stupňa projektovej dokumentácie. Stavebný úrad konštatoval, že umiestnenie stavby bude vyhovovať všeobecne technickým požiadavkám na výstavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 532/2002 Z.z.“). Proti tomuto rozhodnutiu podali účastníci územného konania U. D., V. D. a L. D. odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici Rozhodnutím č. KSUBB-2009-967/1654-I:OŠSS, My dňa 15.12.2009 tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Následne V. D., L. D. a L. D. na Krajskom súde v Banskej Bystrici podali žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 15.12.2009, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č. k. 23S/20/2010-79 zo dňa 28.04.2010 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného (Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici) č. KSUBB-2009-967/1654-I:OŠSS, My zo dňa 15.12.2009 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OVZ 107/364/2009-Ma - ev. č. 71/2009 zo dňa 07.10.2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne stavebný úrad 19.08.2010 vyzval stavebníka, aby v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici doplnil návrh o preukázanie dostatočného denného osvetlenia, oslnenia a zachovania pohody bývania v rodinnom dome na ul. B.. T. č. X v Q. Q. a konanie prerušil. Dňa 04.10.2010 stavebný úrad obdržal svetlotechnický posudok vypracovaný oprávnenou osobou a dňa 24.11.2010 oznámil začatie nového konania o umiestnení stavby bez nariadenia ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, všetkým účastníkom konania, dotknutým orgánom a správcom inžinierskych sietí. Spoločná námietka účastníkov konania V. D., L. D., L. D. a U. D. bola stavebnému úradu doručená po lehote siedmych pracovných dní (lehota na podanie námietok končila dňa 15.12.2010), preto sa stavebný úrad touto námietkou nezaoberal, pričom v oznámení o začatí nového územného konania boli účastníci poučení, že na neskoršie podané námietky sa neprihliadne. Aj napriek uvedenej skutočnosti sa stavebný úrad zaoberal posúdením umiestňovanej stavby z hľadiska tienenia a insolácie na stavbu rodinného domu na ul. B.. T. č. X a na základe predloženého svetlotechnického posudku vyhodnotil, že pohoda bývania nebude narušená a zostane zachovaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vydal dňa 26.01.2011 územné rozhodnutie a stanovil podmienky tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2011. Žalobca sa žalobou podanou podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. doručenou súdu 15.07.2013 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného s odôvodnením, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon. Žalobca popísal v žalobe doterajší priebeh správneho konania, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podal okresný prokurátor protest prokurátora č. k. Pd 131/11-8 dňa 18.01.2012 s poukazom na § 22 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 27 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“). Žalobca poukázal na obsah podaného protestu prokurátora, v ktorom namietal, že žalovaný ako stavebný úrad v predmetnom územnom konaní postupoval v rozpore s § 37 ods. 2 Stavebného zákona, nakoľko plánovaná výstavba je v priamom rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou - Územný plán Aglomerácie Banská Bystrica a taktiež s ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., nakoľko pri plánovanej stavbe nie sú dodržané odstupy medzi stavbami a návrh účastníka územného konania spoločnosť AUDIOFON s.r.o. zo dňa 07.04.2009 na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby mal stavebný úrad zamietnuť. V označenom proteste prokurátora bolo poukázané na to, že Územný plán Aglomerácie Banská Bystrica schválený dňa 15.09.1976 Vládou SSR Uznesením č. 262/76 predstavuje záväzný regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, pričom v zmysle označenej územnoplánovacej dokumentácie sa pozemok určený na zastavanie plánovanou stavbou nachádza vo funkčnej ploche: obytné plochy s nízkopodlažnou zástavbou. Plánovaná stavba, ktorej účelom bude sídlo spoločnosti AUDIOFON s.r.o. zaoberajúcej sa predajom a servisom načúvacích prístrojov, výrobou individuálnych ušných koncoviek, predajom batérií a príslušenstva k načúvacím prístrojom, nie je za použitia žiadneho prípustného výkladu § 12 ods. 9 vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ vyhl. č. 55/2001 Z.z.“) možné považovať za obytný dom, resp. k nemu prislúchajúce nevyhnutné zariadenia. V proteste bolo poukázané na negatívne dôsledky umiestnenia prevádzkových budov na životné podmienky ľudí s tým, že umiestnenie prevádzkovej budovy do tzv. obytného územia je v rozpore aj s princípom právnej istoty, ktorej užšou kategóriou je ochrana legitímnych očakávaní. Pokiaľ Mestský úrad, odbor rozvoja a výstavby vo svojom stanovisku z 27.02.2008 a 10.12.2008 odobril súlad umiestnenia navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, tieto písomnosti podľa žalobcu v žiadnom prípade nie je možné považovať za záväzné stanovisko podľa § 140b Stavebného zákona. Právnu otázku, či účastníkom územného konania navrhovaná výstavba je alebo nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, nemôže stavebný úrad ponechať na riešenie inému správnemu orgánu. Ďalej poukázal na to, že z výroku napadnutého rozhodnutia stavebného úradu prokurátor zistil, že vzdialenostná hranica pri plánovanej stavbe stanovená v § 6 ods. 3 vyhl.č. 532/2002 Z.z. nie je dodržaná. Vo vzťahu k potrebe dodržania vzájomných vzdialeností - odstupov medzi stavbami a vo vzťahu k výkladu ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. bolo poukázané na výklad poskytnutý v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/20/2010-79 zo dňa 28.04.2010, z ktorého vyplýva, že správne orgány pri rozhodovaní o umiestnení stavby prevádzkovej budovy majú povinnosť posudzovať splnenie požiadaviek vo vzťahu k susediacim stavbám majúcim charakter rodinných domov ústavne konformným spôsobom, a teda analogicky aplikovať ust. § 6 ods. 3, 4, 5 aj na ostatné stavby, nakoľko opačný postup by bol nesprávny a predstavoval by neprimeraný zásah do postavenia vlastníkov rodinných domov. Vychádzajúc zo záverov cit. súdneho rozhodnutia je nesporné, že stavebný úrad sa týmto neriadil a v protestom napádanom rozhodnutí je plánovaná stavba umiestnená v priamom rozpore s § 6 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z.z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný prokurátor v proteste prokurátora navrhol označené rozhodnutie stavebného úradu zrušiť. Protest prokurátora bol žalovanému doručený dňa 20.01.2012. Stavebný úrad (žalovaný) nemienil protestu vyhovieť, preto ho predložil na rozhodnutie Obvodnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (v tom čase Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici), ktorý Rozhodnutím č. KSUBB-2012-247/207-I:OŠSS, My zo dňa 08.03.2012 protestu nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu účastník konania podal odvolanie, na podklade ktorého Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Rozhodnutím č. 16513/2012/SVBP-36815 zo dňa 25.07.2012 rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (právny nástupca bývalého Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici) Rozhodnutím č. OBUBB OVBP-2013-408-6 zo dňa 16.05.2013 protestu prokurátora nevyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2013. Žalobca v žalobe (časť IV) uviedol, že žalovaný vydaním napadnutého opatrenia porušil príslušnú právnu úpravu. V tejto časti žaloby označenej ako „Dôvody návrhu“ žalobca uviedol, že vo vzťahu k tvrdeniam Obvodného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky obsiahnutým v označenom rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora žalobca tieto považuje za nesprávne a nestotožňuje sa s nimi. Predmetná stavba - „Prevádzková budova AUDIOFON Banská Bystrica“ je umiestnená na území, ktorého stavebné využívanie je upravené Územným plánom Aglomerácie Banská Bystrica, pričom v zmysle územnoplánovacej dokumentácie je dotknutý pozemok považovaný za obytné územie, na ktorom možno realizovať len takú stavebnú činnosť, aká je uvedená v § 12 ods. 9 vyhl. č. 55/2001 Z.z.. Podľa žalobcu je nesporné, že na obytných územiach možno umiestniť aj stavby vypočítané v ods. 10 cit. ust., avšak stavbu „Prevádzkovej budovy AUDIOFON “ nepovažuje za takú, ktorá by spĺňala tam uvádzané kritériá, keďže dotknutá stavba predstavuje typický výrobný priestor, ktorého účelom je v prvom rade priemyselná výroba zdravotníckych pomôcok pre širší okruh záujemcov, a nie plnenie tých funkcií, ako ich možno predpokladať výkladom slovného splnenia „občianske vybavenie obytného územia“. Pokiaľ sa v cit. ustanovení cit. vyhlášky uvádza, že obytné územie môže obsahovať „plochu občianskeho vybavenia“, na ktorej sú potom umiestnené napr. stavby pre školstvo, kultúru, či zdravotníctvo, žalobca zastával právny názor, že takéto stavby majú v prvom rade slúžiť pre tých ľudí, ktorí na danom obytnom území bývajú. V prípade zdravotníckej zástavby by to potom logicky mohla byť napr. lekáreň, nie však výrobňa liekov, či lekárenského sortimentu. Z logického výkladu cit. ustanovenia žalobca vyvodil, že umiestnenie „Prevádzkovej budovy AUDIOFON“ predstavujúcej klasickú výrobnú prevádzku do tejto kategórie nespadá. Z hľadiska rozporu rozhodnutia s územnoplánovacou dokumentáciou preto považuje napadnuté rozhodnutie za nesúladné aj s právom vlastníkov susedných nehnuteľností na priaznivé životné podmienky a zachovanie pohody bývania. Žalobca poukázal na negatívne dôsledky osadenia tejto budovy v danom priestore, ktoré spočívajú v tom, že priemyselná výroba je pre svoj charakter na obytnom území a priori vylúčená z dôvodu objektívne sa vyskytujúcich súvisiacich škodlivých javov, napr. nadmerná fluktuácia osobných a nákladných motorových vozidiel, zvýšené nároky na parkovacie miesta, nárast rušnosti, prašnosti a hlučnosti územia. Žalobca ďalej polemizoval s názorom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho postupom, ktorý v konaní o proteste prokurátora podľa § 27 Zákona o prokuratúre vykonával ďalšie dokazovanie, hoci jeho úlohou bolo v zákonnej lehote rozhodnúť o námietkach uvedených v proteste prokurátora, za ich porovnania so skutkovým stavom zisteným ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia vyplývajúceho z administratívneho spisu. Správny orgán svoje negatívne rozhodnutie o proteste prokurátora následne oprel o závery znaleckého dokazovania a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania získané v konaní o proteste prokurátora. Pokiaľ správny orgán vo svojom negatívnom rozhodnutí o proteste prokurátora argumentoval, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/20/2010-79 zo dňa 28.04.2010 žalobca uviedol, že s takýmto záverom sa nestotožňuje a zastáva právny názor, že napadnutým rozhodnutím a z neho plynúcimi dôsledkami jednoznačne došlo k porušeniu práva navrhovateľov na zachovanie pohody bývania tak, ako je toto obsiahnuté v § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z.. Plánovaná (a v súčasnej dobe už aj realizovaná) výstavba spôsobila, že niektoré časti v susednej rodinnej zástavbe (rodinný dom na ul. Kpt. T. č. 5, Q. Q.), ale najmä dvorová časť nehnuteľnosti už nevyhovuje bežným štandardom presvetlenia pre rodinné domy, dvory a záhrady a tieto sú teda pretraktovanou výstavbou silne negatívne ovplyvnené. Keďže žalovaný po podaní protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného toto nezrušil, žalobca navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.08.2013 podrobne popísal priebeh správneho konania, vrátane obsahu jednotlivých rozhodnutí v územnom konaní i v konaní o proteste prokurátora. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne a žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že po vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení stavby vydané stavebným úradom v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu zrušené, v intenciách uvedeného rozsudku uložil stavebníkovi, aby preukázal dostatočné denné osvetlenie, oslnenie a zachovanie pohody bývania v rodinnom dome susediacom s umiestňovanou stavbou. Stavebník v územnom konaní predložil svetlotechnický posudok, z ktorého vyplýva, že z hľadiska denného osvetlenia po výstavbe prevádzkovej budovy budú susediace rodinné domy čiastočne zatieňované, ale maximálne prípustný ekvivalentný uhol vonkajšieho tienenia danej zóny mesta nebude prekročený. Z posudku tiež vyplýva, že aj z hľadiska insolácie plánovaná stavba spĺňa požiadavky pre zachovanie pohody bývania, ktorá v tomto prípade plánovanou stavbou nebude narušená. Vzhľadom na uvedené stavebný úrad dňa 26.01.2011 vydal Rozhodnutie č. OV 107 364/2009-II-MA (napadnuté rozhodnutie), ktorým umiestnil stavbu „Prevádzková budova AUDIOFON, Kpt. Otakara Jaroša, Banská Bystrica“. Vzhľadom na to, že protestu prokurátora okresnej prokuratúry (žalobcu) podanému 18.01.2012 pod č. k. 131/11-8 nebolo vyhovené, žalobca podal žalobu, v ktorej namietal, že predmetná stavba stavebníka je umiestnená v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. K tejto námietke a k tvrdeniu žalobcu, že na predmetnom území, ktoré je charakterizované ako obytné územie, možno realizovať len takú stavebnú činnosť, ktorú predpokladá § 12 ods. 9 vyhl. č. 55/2001 Z.z. žalovaný poukázal na znenie cit. ustanovenia vyhlášky, v zmysle ktorého obytné územia podľa ods. 4 písm. f/ sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Okrem iného hustota, členenie a výška stavieb musia umožňovať najmä dodržanie odstupov a vzdialeností potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na požiarnu ochranu a civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene. K námietke žalobcu, že predmetnú stavbu stavebníka nie je možné považovať ani za stavbu spĺňajúcu kritériá obsiahnuté v ust. § 12 ods. 10 cit. vyhlášky, žalovaný poukázal na znenie § 12 ods. 10 písm. a/ cit. vyhlášky, v zmysle ktorej obytné územia podľa ods. 9 obsahujú aj plochy na občianske vybavenie, na ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, na cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia. V dotknutom území platí Územný plán Aglomerácie Banská Bystrica schválený Vládou SSR č. 262/1976, pričom záväznou textovou časťou platného územného plánu Smernice pre realizáciu smerného územia plánu Aglomerácie Banská Bystrica, ktorá neobsahuje žiadne konkrétne regulatívy, stanovené úlohy sú prevažne všeobecného rozvojového charakteru a nestanovujú žiadne prípustné a neprípustné funkcie v danej funkčnej ploche tak, ako to vyžaduje ust. § 12 ods. 4 písm. f/ vyhl. č. 55/2001, v zmysle ktorého „riešenie územného plánu obce obsahuje návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania“. Z vyššie uvedeného žalovaný dovodil, že obytné územie je prevládajúcou funkciou, čo však nevylučuje umiestnenie aj iných funkcií. Poukázal na § 43c ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. Stavba by mala byť klasifikovaná podľa prevládajúcej funkcie, pričom z hľadiska prevládajúceho účelu umiestňovaná stavba nie je výrobným priestorom. Ide o zariadenie poskytujúce lekárenskú starostlivosť vo výdajni audioprotetických zdravotníckych pomôcok pre občanov so sluchovým postihnutím, pre ktorých toto zdravotnícke zariadenie podľa druhu sluchového postihnutia občana na mieru vyrobí načúvacie zariadenie, ktoré skvalitní jeho život a zdravie. Stavebník zabezpečuje predaj a servis načúvacích prístrojov, predaj batérií a príslušenstva k týmto prístrojom, ako aj výrobu individuálnych ušných koncoviek. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie nie je v súlade s právom vlastníkom susedných nehnuteľností na priaznivé životné podmienky a zachovanie pohody bývania vzhľadom na to, že priemyselná výroba je pre svoj charakter vylúčená z dôvodu objektívne sa vyskytujúcich súvisiacich škodlivých javov, žalovaný poukázal za súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sú pre stavebný úrad záväzné. Vylúčenie negatívnych vplyvov umiestňovanej stavby je zabezpečené práve týmito stanoviskami, ktoré boli súčasťou návrhu na vydanie územného rozhodnutia, na základe ktorých stavebný úrad rozhodol. Vo vzťahu k vydanému Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/20/2010-79 zo dňa 28.04.2010, ktorý bol stavebný úrad povinný rešpektovať, žalovaný uviedol, že pred začatím nového územného konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o umiestnení stavby, uložil stavebníkovi predložiť doklad preukazujúci dostatočné denné osvetlenie a oslnenie a zachovanie pohody bývania. Stavebník predložil stavebnému úradu svetlotechnický posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou, z ktorého záverov vyplýva, že prípustný ekvivalentný uhol tienenia danej zóny mesta 30° nebude v posudzovaných výpočtových bodoch prekročený, pričom je splnená aj požadovaná doba insolácie. Taktiež bol vypracovaný svetlotechnický posudok, podľa ktorého požiadavky normy na zatienenie susedných nehnuteľností sú splnené. Žalovaný preto vyslovil názor, že pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom poukázal na to, že na stavbu bolo dňa 20.07.2011 vydané stavebné povolenie pod zn. OVZ 28 473/2010-MA, ev. č. 166/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2011. V čase podania protestu prokurátorom bola stavba približne na 85% rozostavaná. Dňa 16.08.2012 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie na trvalé užívanie stavby. Ďalší účastník por. č. 1 (stavebník) v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.02.2014 navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že predmetná stavba bola realizovaná na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia stavebného úradu, k predmetnej budove bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie č. OVZ DS 120504/20625/2012-Bod ev. č. 14/2012 zo dňa 24.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.08.2012 a Rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. OVZ 114643/2012-MA ev. č. 153/2012 zo dňa 10.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.08.2012, bolo povolené užívanie stavby „Prevádzková budova AUDIOFON Banská Bystrica“. Ďalší účastník je výlučným vlastníkom uvedenej budovy a má v tejto budove zapísané svoje sídlo evidované v Obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici. K žalobnej námietke žalobcu o umiestnení predmetnej stavby v rozpore s Územným plánom Aglomerácie Banská Bystrica uviedol, že stavba je umiestnená v území určenom ako obytné územie a to v súlade s kritériami stanovenými v § 12 ods. 9 vyhl. č. 53/2001 Z.z., v zmysle ktorého obytné územie môže obsahovať plochu občianskeho vybavenia, na ktorej sú umiestnené napr. stavby pre školstvo, kultúru, či zdravotníctvo. Názor žalobcu, že stavby majú slúžiť pre tých ľudí, ktorí na obytnom území bývajú, považuje za názor nemajúci oporu v citovaných právnych predpisoch. V danom prípade spoločnosť ďalšieho účastníka č. 1 poskytuje lekárenskú starostlivosť vo výdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok, pričom je nesporné, že táto činnosť patrí pod oblasť „zdravotníctvo“. Poukázal na § 20 ods. 9 zák. č. 362/2011 Z.z. o liekoch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o liekoch“) , v zmysle ktorého výdajňa audio-protetických zdravotníckych pomôcok je prevádzkareň, ktorá na základe lekárskeho poukazu individuálne zhotovuje, opravuje a vydáva audio-protetické zdravotnícke pomôcky. Ďalší účastník sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že umiestnenie budovy AUDIOFON predstavuje klasickú výrobnú prevádzku nespadajúcu do takéhoto územia, pretože ďalší účastník je spoločnosť, ktorá nevykonáva „priemyselnú“ výrobu tak, ako to žalobca uvádza v žalobe. S výrobňou zdravotníckych pomôcok individuálnych ušných koncoviek, opravou audio-protetických pomôcok, načúvacích prístrojov a poskytovania lekárenskej starostlivosti vo výdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok nie sú spojené škodlivé javy uvádzané žalobcom v žalobe, najmä s činnosťou ďalšieho účastníka č.1 nie je spojená prašnosť, hlučnosť, ani iné negatívne javy súvisiace s iným typom priemyselnej výroby. Spoločnosť ďalšieho účastníka je zdravotníckym zariadením poskytujúcim lekárenskú starostlivosť, s jeho činnosťou nie je spojená nadmerná fluktuácia osobných a nákladných motorových vozidiel, a na to nadväzné zvýšené nároky na parkovacie miesta, nárast rušnosti, prašnosti a hlučnosti územia. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje i to, že za dobu viac ako rok od začatia užívania tejto budovy nebola zo strany žiadneho subjektu vznesená sťažnosť v tomto smere. Pokiaľ žalobca namietal, že plánovaná, resp. v súčasnej dobe aj realizovaná výstavba spôsobila, že niektoré časti v susednej rodinnej zástavbe (rodinný dom na ul. B.. T. č. 5, Q. Q., ale najmä dvorová časť nehnuteľností) už nevyhovujú bežným štandardom presvetlenia pre rodinné domy, dvory a záhrady a sú pretraktovanou výstavbou silne negatívne ovplyvnené, žalovaný uviedol, že predmetná budova negatívne neovplyvňuje susednú rodinnú zástavbu a tieto tvrdenia žalobcu nemajú oporu v skutkovom stave, ani v odbornom posudku, ktorý sa nachádza v správnom spise. Poukázal na to, že žalobca sa neodvoláva na žiadny predpis, v ktorom by malo oporu najmä jeho tvrdenie, že dvorová časť nehnuteľností nevyhovuje bežným štandardom presvetlenia. Ďalší účastník napokon poukázal na to, že konal ako stavebník dobromyseľne v dobrej viere, stavbu vybudoval na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu a prípadným zrušením tohto rozhodnutia tak, ako to navrhuje žalobca, by došlo k negatívnemu zásahu do jeho dobromyseľne nadobudnutých práv. Takéto rozhodnutie by malo napokon aj negatívny spoločenský dopad na dostupnosť poskytovania lekárenskej starostlivosti občanom so sluchovým postihnutím. Zdôraznil, že pri zrušení právoplatného rozhodnutia je potrebné dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, pričom ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy, ktoré atribúty sú znakmi právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Podľa názoru ďalšieho účastníka je potrebné zvážiť, či v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona v pôvodnom konaní, ďalej či by dodržanie zákona zrejme viedlo k inému rozhodnutiu a či by záujem na striktnom dodržaní zákona výrazne prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa ďalší účastník so žalobnými dôvodmi nestotožnil a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na žalobe a upresnil, že dôvody protestu prokurátora uvedené v žalobe sú dôvodmi žaloby. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dvoch dôvodov, pričom prvým dôvodom je, že rozhodnutím o umiestnení stavby bola stavba umiestnená v rozpore s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov upravujúcich vzdialenosti umiestňovanej stavby od hranice pozemku, aj od susednej stavby, keď odstupy neboli dodržané. Poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí krajského súdu vo vzťahu k aplikácii ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z.. Takýto rozpor sa podľa žalobcu nedal odstrániť tým, že správny orgán vychádzajúc zo záveru svetlotechnického posudku, podľa ktorého osvetlenie, resp. aj insolácia vedľajšej stavby vyhovuje, vyvodil záver, že odstupy nebude potrebné dodržať. Druhým dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu to, že stavba je umiestnená v rozpore s územným plánom. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že stavba je zaradená do oblasti zdravotníctva, keďže sa jedná o nehnuteľnosť, kde dochádza k výrobe zdravotníckych pomôcok, t.j. stavba je podľa žalobcu typickým výrobným priestorom a napriek tomu, že je v nej umiestnený aj predaj a vydávanie týchto zdravotníckych pomôcok, nemôže byť táto stavba považovaná ani za stavbu občianskej vybavenosti. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a písomného vyjadrenia k žalobe. Predmetná stavba bola umiestnená do funkčného územia „obytná zóna“ v súlade s územným plánom a v súlade s § 12 ods. 4, 9 a 10 vyhl. č. 55/2001 Z.z.. Záver žalobcu o tom, že sa jedná o prevádzkovanie priemyselnej výroby s následkami, aké prináša priemyselná výroba, nie je podľa zástupkyne žalovanej možné vyvodzovať len zo samotného názvu budovy (prevádzková budova). Z rozhodnutia o umiestnení stavy vyplýva, že pri tejto stavbe sa jedná z väčšej časti o priestory administratívneho charakteru a priestory, ktoré slúžia na zabezpečenie služieb pre nepočujúcich, t.j. o menšiu prevádzku pre služby v súlade s § 12 ods. 10 vyhl. č. 55/2001 Z.z.. Poukázala na to, že ak sú budovy určené pre rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. Z podkladov vyplýva, že miestnosť na odlievanie pomôcok predstavuje len nepatrný zlomok celkovej časti využiteľnej plochy, ostatná plocha sú administratívne priestory, sklady, výdajne a pod. a trvala na to, že sa jedná v danom prípade o poskytovanie zdravotných služieb, resp. o charakteristiku stavby ako menšej prevádzky. Takýto priestor je možné považovať za občiansku vybavenosť a z daného územia takúto stavbu nemožno vylúčiť. Jedná sa o stavbu, ktorá je uvažovaná aj v ust. § 12 ods. 10 vyhl. č. 55/2001 Z.z., nedošlo k porušeniu územného plánu, resp. umiestneniu tejto stavby do funkčného územia, keďže je uvedené, že sa jedná o prevládajúce funkčné územie a to konkrétne obytné územie. K námietke žalobcu, že nemal byť vypracovaný svetlotechnický posudok, zástupkyňa žalovaného uviedla, že správny orgán bol viazaný závermi rozhodnutia krajského súdu v predmetnej veci, v ktorom súd správnemu orgánu priamo uložil, aby si pre zistenie skutkového stavu a pre posúdenie splnenia podmienok na umiestnenie stavby zabezpečil svetlotechnický posudok. Z predmetného svetlotechnického posudku vyplynulo, že zatienenie nebolo porušené, osvetlenie a insolácia vyhovujú. K námietke žalobcu, že umiestnením stavby bude znehodnotená pohoda bývania, resp. dvorová časť nehnuteľností nevyhovuje štandardom osvetlenia rodinných domov, dvorov a záhrad, zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že žiadne štandardy, ani ustanovenia žiadnych právnych predpisov nestanovujú takúto požiadavku na osvetlenie dvorov a záhrad a predmetná norma platí len pre obytné časti budov. Pre úplnosť uviedla, že pre rodinný dom ďalších účastníkov Reguliovcov bola v r. 2008 na základe rozhodnutia stavebného úradu schválená prístavba schodiska, kde práve touto ich vlastnou prístavbou došlo k zatieneniu okien uvedenej stavby. Splnomocnená zástupkyňa ďalšieho účastníka 1/ uviedla, že rozhodnutie o umiestnení stavby považuje za zákonné a stotožnila sa v plnom rozsahu s vyjadrením zástupkyne žalovanej. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v obdobnom prípade o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby vyslovil záver, že rozhodnutím o umiestnení stavby nie je možné zasiahnuť do práv fyzických a právnických osôb. K samotnému charakteru budovy a činnosti, ktorá sa v budove vykonáva, predložila súdu vo fotokópii rozhodnutie Banskobystrického samosprávneho kraja, z ktorého vyplýva, že spoločnosť AUDIOFON s.r.o. poskytuje lekárenskú starostlivosť vo vydávaní audio-protetických zdravotníckych pomôcok. Uvedená činnosť je definovaná aj v Zákone o liekoch ako lekárenská starostlivosť obdobne ako v prípade lekární s tým, že v uvedenej budove prevládajú miestnosti, v ktorých sa poskytuje lekárenská starostlivosť. Nachádzajú sa tam aj skladové priestory a dve kancelárie, ale ostatné priestory sú využívané na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a slúžia pre pacientov, ktorí požadujú vyrobiť uvedené audio-protetické pomôcky, pričom musia byť súčasne vyšetrení. V budove sa ďalej nachádzajú miestnosti, v ktorých sa vyrábajú uvedené načúvacie pomôcky a výdajňa. Vzhľadom na to, že ide o špecifické audio-protetické pomôcky, ktoré sú malé, nie je dôvodná obava, že by v súvislosti s prevádzkou budovy bol zvýšený príjazd nákladných vozidiel, resp. bola zvýšená prašnosť alebo hlučnosť. Do budovy chodia len pacienti a piati pracovníci. Žiadala žalobu zamietnuť. Konateľ ďalšieho účastníka 1/ k rozčleneniu priestorov a k ich objemovej kapacite uviedol, že v čase zahájenia stavby budovy platila právna úprava, podľa ktorej bolo potrebné, aby prevádzkovateľ takejto výdajne zabezpečoval distribúciu zdravotníckych pomôcok a z toho dôvodu bola aj dimenzovaná veľkosť skladu. V priebehu výstavby bol uvedený zákon zrušený a v súčasnej dobe tieto kapacity nie sú využívané. V budove prevažujú priestory, kde sa nachádza výdajňa príslušenstva, ktorá slúži pre pacientov, servis a komora, kde sa príslušný pracovník venuje meraniu a nastavovaniu príslušných načúvacích prístrojov spolu s pacientom. Pokiaľ sa jedná o výrobu v podstate všetky komponenty sú ich spoločnosti dodávané, v budove sa vyrábajú len ušné koncovky na každý prístroj, ktoré musia byť vyhotovené individuálne pre každého pacienta. Ďalší účastník 2/ na pojednávaní uviedol, že v procese zabezpečovania dokumentácia v súvislosti s výstavbou predmetnej budovy vo vzťahu k vedľajšiemu rodinnému domu boli zisťované miestne podmienky. Bolo zistené, že tento rodinný dom nie je výlučne rodinným domom, pretože obytné priestory boli len v podkroví, na 1. podlaží sa nachádzala predajňa športových trofejí a na prízemí pohostinstvo. Poukázal na existenciu ďalších stavieb v blízkosti umiestňovanej budovy (veterinárna ošetrovňa, predajňa, benzínová pumpa a iné), z čoho vyplýva, že uvedená lokalita nie je určená a v konečnom dôsledku ani neslúži výlučne ako obytná zóna s rodinnými domami, nachádzajú sa tam aj iné funkcie. Ďalšia účastníčka 4/ uviedla, že nemá výhrady k umiestňovanej stavbe, stavba jej nezasahuje do bývania, neznižuje hodnotu ani pohodu a kvalitu bývania. Ďalšia účastníčka 7/ uviedla, že v rodinnom dome susediacom s predmetnou stavbou, ktorého je spoluvlastníčkou už nebýva, nie sú tam už ani predajňa športových potrieb, ani pohostinstvo a v súčasnej dobe je dom neobývaný. Účastníci na pojednávaní zhodne uviedli, že medzi nimi nie je sporná skutočnosť, že v súvislosti s umiestňovanou stavbou bolo už vydané na túto stavbu právoplatné stavebné povolenie, ako aj kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.08.2012, odkedy sa predmetná stavba užíva. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Podľa § 249 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. (2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. (3) Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 250 ods. 6 O.s.p. účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4. Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 a 4 zák. č. 50/1976 (Stavebný zákon) (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 39 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (§ 34 ods.2 Stavebného zákona). Podľa § 4 ods. 1, 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z. (1) Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy 4) a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. (2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 vyhl. č. 532/2002 Z.z. (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. (7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. Podľa § 12 ods. 1 vyhl. č. 55/2001 Z.z. dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Podľa § 12 ods. 2 vyhl. č. 55/2001 Z.z. textová časť územného plánu obce obsahuje a) základné údaje, b) riešenie územného plánu, c) doplňujúce údaje, d) dokladovú časť, ktorá sa po skončení prerokovania návrhu priloží k dokumentácii o prerokúvaní. Podľa § 12 ods. 4 písm. f/ vyhl. č. 55/2001 Z.z. riešenie územného plánu obce obsahuje návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania. Podľa § 12 ods. 9 vyhl. č. 55/2001 Z.z. obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Územné a kapacitné usporiadanie jednotlivých zložiek obytných území vychádza najmä z hustoty obyvateľstva, druhu stavieb na bývanie a z ich výškového usporiadania, dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z požiadaviek na vytváranie tichých priestorov a ľahkej orientácie; musí zodpovedať charakteru mestského alebo vidieckeho sídla, rázu krajiny a jej klimatickým podmienkam a zabezpečovať zdravé bývanie. Hustota, členenie a výška stavieb na bývanie musia umožňovať najmä dodržanie odstupov a vzdialeností potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na požiarnu ochranu a civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene. Podľa § 12 ods. 10 vyhl. č. 55/2001 Z.z. obytné územia podľa odseku 9 obsahujú aj a) plochy na občianske vybavenie, na ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, na cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia, b) plochy zelene v rozsahu zodpovedajúcom estetickým, hygienickým a ekostabilizačným potrebám. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1, 3, 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 20 ods. 1 písm. b/, c/ zák. č. 362/2011 Z.z. lekárenská starostlivosť zahŕňa b) zabezpečovanie, uchovávanie a výdaj zdravotníckych pomôcok vrátane internetového výdaja, c) zhotovovanie zdravotníckych pomôcok na mieru a ich výdaj. Podľa § 20 ods. 2 písm. f/ zák. č. 362/2011 Z.z. povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je potrebné na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok. Podľa § 20 ods. 9 zák. č. 362/2011 Z.z. výdajňa audio-protetických zdravotníckych pomôcok na základe lekárskeho poukazu individuálne zhotovuje, opravuje, upravuje a vydáva audio-protetické zdravotnícke pomôcky. Predmetom preskúmavacieho konania je Rozhodnutie o umiestnení stavby č. OVZ 107 364/2009-II- MA (Ev. č. 4/2011) zo dňa 26.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.03.2011, ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby „Prevádzková budova AUDIOFON, Kpt. Otakara Jaroša, Banská Bystrica“ na pozemku parc. KN-C č. XXXX v k. ú. P., zapísanom na LV č. XXX. Predmetné konanie začalo na návrh stavebníka AUDIOFON s.r.o. Banská Bystrica (ďalší účastník č. 1) na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 07.04.2009. Z administratívneho spisu a z obsahu žaloby súd zistil, že žalovaný ako stavebný úrad pôvodne Rozhodnutím č. RV 41448/2009-MA zo dňa 10.04.2009 návrh zamietol z dôvodu, že umiestnenie stavby nerešpektuje § 6 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal stavebník odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici Rozhodnutím č. KSUBB-2009-651/1055-1:OŠSS, My zo dňa 23.07.2009 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným názorom, že stavebný úrad nesprávne aplikoval v ust. § 6 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z.z. vzťahujúce sa na stavby rodinných domov a umiestnenie stavby prevádzkovej budovy malo byť posudzované podľa ust. § 4 a § 6 ods. 1 cit. vyhlášky. Následne stavebný úrad 11.08.2009 oznámil začatie nového územného konania účastníkom konania, dotknutým orgánom a správcom verejných inžinierskych sietí. Stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy ako aj kladné stanoviská orgánov verejných inžinierskych sietí stavebný úrad zosúladil a zapracoval do podmienok Rozhodnutia č. OVZ 107 364/2009-Ma, ev. č. 71/2009 zo dňa 07.10.2009, ktorým rozhodol o povolení umiestnenia stavby „Prevádzková budova AUDIOFON, Kpt. Otakara Jaroša, Banská Bystrica“. Voči umiestneniu stavby podali účastníci konania (U., V. a L. D.) námietky, ktoré stavebný úrad zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu o povolení umiestnenia predmetnej stavby podali vyššie uvedení účastníci konania odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici Rozhodnutím č. KSUBB-2009-967/1654-1:OŠSS, My zo dňa 15.12.2009 tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Predmetné rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa 15.12.2009 v spojení s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 07.10.2009 bolo predmetom preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici na základe žaloby podanej podľa § 244 a nasl. O.s.p., pričom krajský súd Rozsudkom č.k. 23S/20/2010-79 zo dňa 28.04.2010 rozhodol tak, že predmetné rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodov špecifikovaných v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Stavebný úrad následne rozhodnutím č. OVZ 107 364/2009-II-MA zo dňa 26.01.2011 rozhodol tak, že opätovne povolil umiestnenie stavby „Prevádzková budova AUDIOFON, Kpt. Otakara Jaroša, Banská Bystrica“. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2011. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že proti predmetnému rozhodnutiu podal okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 18.01.2012 protest, ktorý bol stavebným úradom predložený na rozhodnutie Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici, ktorý dňa 08.03.2012 Rozhodnutím č. KSUBB 2012-247/207-1:OŠSS, My protestu nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR tak, že Rozhodnutím č. 16513/2012/SVBP-36815 zo dňa 25.07.2012 rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne Obvodný úrad Banská Bystrica, na ktorý prešla pôsobnosť Krajského stavebného úradu, dňa 13.05.2013 vydal Rozhodnutie č. OBÚBBOVBP 2013-408-6, ktorým opakovanie nevyhovel protestu prokurátora zo dňa 18.01.2012. Žalobca v zákonnej lehote podľa § 250b ods. 5 O.s.p. podal žalobu v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OVZ 107 364/2009-II-MA (Ev. č. 4/2011) zo dňa 26.01.2011. Z výroku napadnutého rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 26.01.2011 vyplýva, že stavebný úrad po prerokovaní návrhu v územnom konaní s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi postupom podľa § 35 a § 36 Stavebného zákona posúdil návrh v zmysle § 37 a § 38 Stavebného zákona, zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi, vyhodnotil námietky a vyjadrenia účastníkov konania a rozhodol o umiestnení stavby „Prevádzková budova AUDIOFON, Kpt. Otakara Jaroša, Banská Bystrica“, ktorá stavba má byť umiestnená na pozemku parc. KN-C č. 1493. Podľa popisu stavbu tvorí novostavba samostatne stojaceho objektu v pôdoryse obdĺžnikového tvaru pozostávajúca z jedného prízemného podlažia a dvoch nadzemných podlaží. V prízemnom podlaží je situovaný sklad, chodba, kancelária obchodného zástupcu, šatňa s hygienickým zariadením, schodisko, miestnosť upratovačky, laboratórium a miestnosť odlievania ušných koncoviek. Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádza schodisko, vnútorná chodba, predajňa s nastavovacou komorou, vstup zákazníkov, závetrie, miestnosť opravy prístrojov, čajová kuchynka, 2 x kancelária a hygienické zariadenie. Na druhom nadzemnom podlaží sa nachádza schodisko, čajová kuchynka, 2 x kancelária a 2 x izba s predsienkou a sociálnym zariadením. Vo výroku napadnutého rozhodnutia boli určené podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby, z ktorých o.i. vyplýva, že hlavný objekt prevádzkovej budovy bude umiestnený na pozemku parc. č. XXXX v k. ú. P., pričom celkové rozmery objekty sú 9,60 x 1,90 + 14,40 metrov. Výška atiky strechy bude 6,40 m. Z bočnej strany bude horný uličný roh budovy vzdialený od parc. č. XXXX/ 32,074 m, od uličnej hranice vzdialený 2,245 m. Dolný uličný roh objektu bude vzdialený od parc. č. XXXX v k. ú. P. 5,032 m od uličnej hranice 1,98 m. Vo výroku predmetného rozhodnutia boli ďalej stanovené podmienky architektonicko-urbanistické, požiadavky vyplývajúce z chránených území alebo ochranných pásiem, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a správcov inžinierskych sietí. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ (stavebník) doplnil dokumentáciu pre územné konanie o Svetlotechnický posudok vypracovaný spoločnosťou AKUSOL s.r.o. Banská Bystrica, ktorý mal za úlohu posúdiť vplyv navrhovanej prevádzkovej budovy spoločnosti AUDIOFON na insoláciu a denné osvetlenie priestorov v susediacej zástavbe. Denné osvetlenie sa hodnotí podľa STN 73 05 80-1 - základné požiadavky a v bytoch podľa STN 73 05 80-2 - denné osvetlenie obytných budov. Vplyv na susediacu zástavbu sa posudzuje podľa Zmeny 2 uvedenej v STN a hodnotí sa ekvivalentným uhlom vonkajšieho zatienenia alfa. Vychádzajúc z predmetného svetlotechnického posudku stavebný úrad konštatoval, že z hľadiska možného nepriaznivého účinku navrhovanej stavby je najdôležitejšie posúdenie zatienenia stavby na pozemku parc. KN-C č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. P.. Jedná sa o dom na ul. B.. T. č. X v Q. Q., ktorý má dve podlažia a podkrovie. Vzhľadom na sklon terénu je východná časť objektu zapustená do svahu a západná je na úrovni miestnej komunikácie. Obytné priestory v prístavbe zapustené do terénu sú na východnej strane osvetľované strešnými oknami predsunutými cca 2,5 m pred fasádu. Podľa záverov v svetlotechnickom posudku navrhovaná prevádzková budova nemá preto na denné osvetlenie v priestoroch prístavby žiadny vplyv. Dom je pod pultovou strechou, v podkroví sú obytné priestory osvetľované z južnej a severnej strany strešnými oknami. Na prvom nadzemnom podlaží sú obchodné a kancelárske priestory s orientáciou okien na juh na ulicu a na sever do dvora. Južná uličná fasáda domu je na jednej úrovni s fasádou navrhovanej prevádzkovej budovy, preto nemá navrhovaný objekt na denné osvetlenie vnútorných priestorov na prvom nadzemnom podlaží z južnej strany žiadny vplyv. Pre posúdenie zatienenia zo severnej strany bol na prvom nadzemnom podlaží vytypovaný jeden výpočtový bod, okno kancelárie. Strešné okná, ktoré osvetľujú obytné priestory v podkroví sú osadené nad úrovňou atiky navrhovanej prevádzkovej budovy, parapet je minimálne 1 meter nad úrovňou atiky. Navrhovaná prevádzková budova nemá na denné osvetlenie podkrovných priestorov strešnými oknami na južnej a severnej strane žiadny vplyv. Druhá kancelária na prvom nadzemnom podlaží je orientovaná oknom na sever smerom do dvora. Navrhnutá prevádzková budova tieni zo západu bočne, avšak zatienenie vyhovuje požiadavke normy v celom rozsahu. Pokiaľ sa týka časti domu na parc. č. XXXX/X krídlo objektu má dve podlažia a podkrovie je pristavené severným smerom kolmo k časti objektu na parc. č. XXXX/X pri východnej hranici parcely. Kryté je pultovou strechou so sklonom na sever do dvora. Pred priestormi v podkroví je 1,20 m hlboký balkón prekrytý strechou. Z vnútornej strany dvora je v rohu domov na parc. č. XXXX/X a XXXX/X pristavené cez všetky podlažia uzavreté kryté schodisko. Pre posúdenie zatienenia navrhovanou budovou bol v svetlotechnickom posudku vytypovaný jeden výpočtový bod - okno orientované na západ do dvora (3, 4, 5). Podľa svetlotechnického posudku zatienenie vyhovuje požiadavke normy v celom rozsahu. Zo záveru predmetného posudku vyplýva, že navrhovaná prevádzková budova spoločnosti AUDIOFON s.r.o. bude po výstavbe čiastočne zatieňovať existujúce susediace domy na ulici B.. G. T. situované na prac. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX. Požiadavky normy na zatienenie všetkých uvádzaných objektov však budú splnené v celom rozsahu. Pre vyššie podlažia bude uhol zatienenia menší, relatívne výšky tieniacich prekážok sú nižšie. Vo výroku napadnutého rozhodnutia sa stavebný úrad vyjadril k námietkam podaným v konaní vlastníkmi vedľajších nehnuteľností V. D., L. D., L. D. a U. D., všetci bytom ul. B.. T. č. 5, Q. Q., avšak vzhľadom na to, že predmetné námietky boli podané po zákonnej lehote, stavebný úrad sa nimi s poukazom na § 36 ods. 2 Stavebného zákona nezaoberal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad doplnil skutkový stav v intenciách rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici a zaoberal sa posúdením umiestňovanej stavby z hľadiska tienenia a insolácie na stavbu rodinného domu na ul. B.. T. č. X, pričom na základe predloženého svetlotechnického posudku vyhodnotil, že pohoda bývania nebude narušená a zostane zachovaná. Stavebný úrad konštatoval, že umiestnenie stavby po splnení požiadaviek projektovej dokumentácii pre stavebné konanie bude vyhovovať všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu podľa vyhl. č. 532/2002 Z.z.. Z obsahu žaloby je zrejmé, že v jej III. časti označenej ako „Protest prokurátora“ žalobca uvádza argumentáciu obsiahnutú v proteste prokurátora. V časti IV. označenej ako „Dôvody návrhu“ žalobca síce tvrdí, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol porušený zákon, avšak argumentácia v žalobe smeruje k tvrdeniam žalovaného obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora č. OBÚBBOVBP-2013-408-6 zo dňa 13.05.2013 a k postupu žalovaného v konaní o proteste prokurátora (vykonanie ďalšieho dokazovania). Žalobné dôvody teda nesmerujú k dôvodom napadnutého rozhodnutia žalovaného o umiestnení stavby, resp. k postupu stavebného úradu v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Žalobca na pojednávaní upresnil, že dôvody uvedené v proteste prokurátora sú dôvodmi žaloby a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spočíva: 1. v umiestnení predmetnej stavby v rozpore s územným plánom do funkčného územia určeného ako „obytné územie“ napriek tomu, že predmetná stavba predstavuje typický výrobný priestor a nie je možné stavbu charakterizovať ako stavbu občianskeho vybavenia, napr. stavbu pre školstvo, kultúru, či zdravotníctvo, 2. v umiestnení stavby v rozpore s § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z., čím podľa žalobcu došlo k porušeniu práva navrhovateľov (žalobca mal zrejme na mysli vlastníkov susediacich nehnuteľností) na zachovanie pohody bývania, keď predmetná stavba spôsobila, že niektoré časti v uvedenej rodinnej zástavbe (rodinný dom B.. T. č. X, Q. Q.), ale najmä dvorová časť nehnuteľností už nevyhovuje štandardom presvetlenia pre rodinné domy, dvory a záhrady. K vyššie uvedeným námietkam žalobcu súd uvádza: Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetné územie, na ktorom sa nachádza pozemok, na ktorom je napadnutým rozhodnutím umiestňovaná stavba „Prevádzková budova AUDIOFON, Banská Bystrica“, je podľa Územného plánu Aglomerácie Banská Bystrica určené ako „obytné územie“. Sporné bolo, či predmetná stavba je takou stavbou, ktorú je možné považovať za stavbu spĺňajúcu kritériá stavieb stanovených v ust. § 12 ods. 9 a 10 vyhl. č. 55/2001 Z.z., t.j. za stavbu, ktorú je možné umiestniť v danom funkčnom území. Z ust. § 12 ods. 4 písm. f/ cit. vyhlášky vyplýva, že riešenie územného plánu obce obsahuje „návrh funkčného územia s určením prevládajúcich funkčných území“ (najmä obytné územia, výrobné územia a pod.), z čoho je možné logicky vyvodiť, že určenie územia ako „obytného územia“ je určením „prevládajúcej funkcie“, t.j. v tomto území nie sú vylúčené aj iné funkcie za predpokladu, že tieto zodpovedajú charakteristike objektov (stavieb) upravených v ust. § 12 ods. 9 a 10 cit. vyhlášky. Z cit. ust. § 12 ods. 9 vyhl. č. 55/2001 Z.z. je nepochybné, že obytné územia sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnuté zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská s tým, že hustota členenia a výška stavieb na bývanie musia umožňovať najmä dodržanie odstupov a vzdialeností potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na požiarnu ochranu a civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene. Podľa § 12 ods. 10 písm.a/ cit. vyhlášky obytné územia podľa ods. 9 obsahujú podľa aj plochy na občianske vybavenie, na ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, na cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z výpovede účastníkov konania súd zistil, že stavebník AUDIOFON s.r.o. je spoločnosť, ktorá poskytuje lekárenskú starostlivosť vo výdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok na základe rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja č. 2738/2005/ODDZ zo dňa 22.08.2005 v súlade so Zákonom o liekoch, ich opravu, predaj, servis a výrobu individuálnych ušných koncoviek, čo vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica (predmet činnosti). Pokiaľ sa jedná o charakter budovy a činnosť, ktorá sa v uvedenej budove vykonáva, mal súd za preukázané, že v tejto budove prevládajú miestnosti, resp. priestory, v ktorých sa poskytuje lekárenská starostlivosť a činnosti s ňou súvisiace (výdajňa audio-protetických zdravotníckych pomôcok pre občanov so sluchovým postihnutím, pre ktorých toto zdravotnícke zariadenie podľa druhu sluchového postihnutia občana určeného odborným lekárom - špecialistom mu na mieru vyrobí načúvacie zariadenie, ktoré mu skvalitní jeho zdravie a život, opravu, servis, vyšetrenie a nastavenie príslušnej audio-protetickej pomôcky). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že z výpovede štatutárneho zástupcu stavebníka vyplynulo, že v podstate všetky komponenty načúvacích prístrojov, ktoré sú predmetom poskytovania lekárenskej starostlivosti sú spoločnosti AUDIOFON dodávané a v budove sa vyrábajú len ušné koncovky podľa individuálnej potreby pacientov, pričom z podkladov predložených v územnom konaní stavebníkom vyplýva, že miestnosť na odlievanie pomôcok (ušných koncoviek) predstavuje len nepatrný zlomok (cca 9 m2) z celkovej využiteľnej plochy predmetnej budovy, je možné vyvodiť záver a to aj vzhľadom na ust. § 43c ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorého ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy, predmetnú budovu - stavbu je možno podľa prevládajúcej funkcie klasifikovať ako stavbu občianskeho vybavenia slúžiacu pre zdravotníctvo, resp. menšiu prevádzku pre obchod a služby tak, ako to predpokladajú ust. § 12 ods. 9 a 10 vyhl. č. 55/2001 Z.z., keďže poskytuje služby a lekárenskú starostlivosť sluchovo postihnutým občanom. Umiestnenie predmetnej stavby do tzv. obytného územia podľa názoru súdu nie je preto v rozpore s Územným plánom Aglomerácie Banská Bystrica. Takúto stavbu nie je možné považovať za typický výrobný priestor, resp. stavbu priemyselnej výroby, ktorá je vylúčená z obytného územia v dôsledku objektívne sa vyskytujúcich súvisiacich škodlivých javov (hlučnosť, prašnosť, fluktuácia veľkých motorových vozidiel a pod.) tak, ako to tvrdil v žalobe žalobca. Súd z uvedených dôvodov vyhodnotil námietku žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia povoľujúceho umiestnenie predmetnej stavby v danom území z dôvodu jeho rozporu s Územným plánom Aglomerácie Banská Bystrica za nedôvodnú. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že napadnutým rozhodnutím a z neho plynúcimi dôsledkami došlo k porušeniu práva navrhovateľov (žalobca mal zrejme na mysli vlastníkov susediacej nehnuteľnosti) na zachovanie bývania tak, ako je to obsiahnuté v ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. a súčasne namietal, že žalovaný nerozhodol v súlade s predchádzajúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/20/2010-79 z 28.04.2010, pretože plánovaná (a v súčasnej dobe už aj realizovaná) výstavba spôsobila, že niektoré časti v susednej zástavbe (rodinný dom B.. T. X, Q. Q.), ale najmä dvorová časť nehnuteľností, už nevyhovujú bežným štandardom presvetlenia pre rodinné domy, dvory a záhrady a sú pretraktovanou výstavou silne negatívne ovplyvnené. Súd poukazuje na odôvodnenie predmetného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 07.09.2009 o umiestnení predmetnej stavby v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 15.12.2009, v ktorom o.i. vo vzťahu k aplikácii ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. poskytol výklad cit. ustanovenia v tom zmysle, že „ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. upravujúce odstupy stavieb, je potrebné vykladať ústavne konformným spôsobom tak, že ak všeobecná právna úprava upravujúca vzájomné odstupy stavieb v ods. 1 neupravuje vzdialenostné limity, je potrebné analogicky aplikovať ust. § 6 ods. 3, 4, 5 cit. vyhlášky aj na také prípady, ak sa rozhoduje o umiestnení stavby inej ako rodinného domu v susedstve rodinného domu. Inak by došlo k ukráteniu na právach pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1 Dohovoru. Súd považuje za správne vzhľadom na nedostatočnú právnu úpravu (medzeru v práve) pre daný prípad pripustiť analógiu v aplikovaní ust. § 6 ods. 3, 4 a 5 vyhl. č. 532/2002 Z.z. aj na daný prípad, t.j. na posudzovanie prípustnej odstupovej vzdialenosti umiestňovanej stavby prevádzkovej budovy od susediaceho rodinného domu, keďže umiestňovaná stavba je svojimi rozmermi stavbou porovnateľnou, resp. väčšou ako rodinný dom“. Z cit. rozsudku o.i. vyplýva, že správne orgány obidvoch stupňov v predmetnej veci nevenovali dostatočnú pozornosť otázke osadenia budúcej stavby, pričom nevykonali dostatočne dokazovanie, resp. upustili od dokazovania vo vzťahu k skúmaniu požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania a posudzovania odstupov stavieb zrejme z dôvodov, že umiestňovaná stavba mala byť od susediaceho domu, ktorý je považovaný za rodinný dom (aj keď v časti stavby došlo k zmene účelu na podnikateľské účely) v najvzdialenejšom bode 2,074 m a od dvornej časti pozemku mala byť vzdialená 1,398 m, pričom rodinný dom na susediacej stene, ktorá je štítová, nemá žiadne okná z obytných miestností a najbližšie okno je vzdialené od umiestňovanej stavby prevádzkovej budovy až 12 m. Súd vyslovil názor, že „aj v tomto prípade je potrebné preveriť ekvivalentný uhol tienenia v zmysle STN vzhľadom na výšku umiestňovanej stavby, pričom v rozhodnutí stavebný úrad zohľadní prijatý regulatív zásad uplatňovania STN Denné osvetlenie budov vzhľadom na ustanovené zóny prípustného vyššieho stupňa tienenia v Meste Banská Bystrica“. Z predmetného rozsudku pre žalovaného vyplynul príkaz, aby v ďalšom konaní spoľahlivo zistil skutkový stav veci, t.j. zistil ekvivalentný uhol tienenia v súlade s cit. STN, t.j. posúdil umiestnenie stavby z hľadiska svetlo-technického osvetlenia a preslnenia obytných miestností za účelom stanovenia, aká môže byť minimálna vzdialenosť stavieb, aby boli splnené požiadavky oslnenia. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaný správny orgán následne v územnom konaní postupoval v intenciách cit. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, pokiaľ uložil stavebníkovi povinnosť predložiť doklad, ktorý by mu umožnil posúdiť otázku umiestnenia stavby z hľadiska svetlotechnického osvetlenia a preslnenia obytných miestností susediacich rodinných domov vo vzťahu k stanoveniu minimálnej vzdialenosti stavieb v intenciách ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ako aj vo vzťahu k otázke zachovania pohody bývania. Zo stavebníkom predloženého Svetlotechnického posudku vypracovaného odborne spôsobilou osobou (AKUSOL s.r.o. Banská Bystrica) v septembri 2010, ktorého predmetom bolo posúdenie vplyvu navrhovanej prevádzkovej budovy spoločnosti AUDIOFON na ul. Kpt. Otakara Jaroša v Banskej Bystrici na insoláciu a denné osvetlenie priestorov v susediacej zástavbe vyplýva, že denné osvetlenie bolo posudzované podľa STN 73 05 80-1 - základné požiadavky a podľa STN 73 05 80-2 - denné osvetlenie obytných budov, vrátane Zmeny 2 uvedenej normy, podľa ktorých je najvyšší prípustný ekvivalentný uhol vonkajšieho tienenia hlavných bočných osvetľovacích otvorov vnútri priestorov s trvalým pobytom osôb maximálne 30°. Z predmetného posudku vyplynul záver, že navrhovaná prevádzková budova bude po výstavbe čiastočne zatieňovať susediace domy na ul. Kpt. T. situované na parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX, požiadavky normy na zatienenie všetkých uvádzaných objektov však budú splnené v celom rozsahu. Insolácia bola vyhodnotená podľa STN 73 43 01, pričom z posudku vyplýva, že navrhovaná prevádzková budova nemá na isoláciu strešných okien priestorov prístavby (obytné priestory) rodinného domu na parc. č. XXXX/X žiadny vplyv, insolácia obytných priestorov je vyhovujúca. Vo vzťahu k obytným priestorom rodinného domu na ul. B.. T. na parc. č. XXXX/X (rodinný dom D.) sa v závere posudku konštatuje, že doba insolácie nespĺňa požiadavky normy v celom rozsahu ani v súčasnosti (t.j. v čase pred výstavbou prevádzkovej budovy AUDIOFON Banská Bystrica), začiatok insolácie je ovplyvnený tienením schodiska rodinného domu a koniec tienením terénu a objektov na protiľahlom svahu, pričom po výstavbe prevádzkovej budovy sa insolácia nezmení, t.j. navrhovaná prevádzková budova nemá na insoláciu v tomto bode žiadny vplyv. Na insoláciu obytných miestností rodinného domu na parc. č. XXXX navrhovaná prevádzková budova nemá žiadny vplyv, rodinný dom na parc. č. XXXX navrhovaná prevádzková budova čiastočne zatieňuje, ale normou požadovaná doba insolácie bude splnená a na insoláciu vzdialenejších rodinných domov navrhovaná prevádzková budova nebude mať žiadny vplyv. Súd zároveň uvádza, že je potrebné prisvedčiť žalovanému, že štandardy (normy) určujúce osvetlenie a preslnenie upravujú len požiadavky na osvetlenie a insoláciu obytných častí budov a netýkajú sa osvetelenia, resp. insolácie dvorov, resp. záhrad. Z ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. vyplýva, že vzájomné odstupy stavieb musia o.i. spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Ust. § 6 ods. 5 cit. vyhlášky umožňuje, t.j. pripúšťa aj iné riešenia vzdialenosti rodinných domov (v intenciách ústavne konformného výkladu cit. ustanovenia aj iných stavieb, ako rodinných domov) ako sú ustanovené v ods. 3 a 4, ak by na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti bolo preukázané splnenie požiadaviek podľa ods. 1 (alebo podľa územného plánu). Jedným z kritérií stanovených v § 6 ods. 1 cit. vyhlášky pre určenie dostatočnej odstupovej vzdialenosti je o.i. aj splnenie požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a zachovanie pohody bývania (viď aj odôvodnenie cit. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici). Súd má za to, že stavebný úrad na základe výpočtov a meraní obsiahnutých v svetlotechnickom posudku predloženom stavebníkom v územnom konaní posúdil a určil odstupové vzdialenosti umiestňovanej stavby prevádzkovej budovy AUDIOFON Banská Bystrica a susediaceho rodinného domu v súlade s ust. § 6 ods. 1 a § 6 ods. 5 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ako aj v súlade s vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 23S/20/2010-79, ktorým bol viazaný. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že už samotná stavba rodinného domu susediaceho s umiestňovanou stavbou, ktorý je v tvare L, je svojou časťou - štítovou stenou umiestnená na hranici spoločných pozemkov. Negatívny vplyv umiestňovanej stavby vo vzťahu k požiadavke na zachovanie pohody bývania tak, ako to tvrdil žalobca v žalobe, nebol preukázaný. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil aj druhú námietku žalobcu ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol ďalšie námietky, tieto smerovali k postupu žalovaného v konaní o proteste prokurátora (vykonanie dokazovania) a k dôvodom a argumentácii uvedeným v rozhodnutí žalovaného, ktorým rozhodol o nevyhovení protestu prokurátora, ktoré však nie je predmetom preskúmania v tomto konaní. Uvedenými námietkami sa preto súd nezaoberal, keďže tieto nie sú spôsobilé napadnúť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného o umiestnení predmetnej stavby. Prokurátor môže podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone, pričom však pri podaní takéhoto návrhu musí podľa § 249 ods. 3 O.s.p. dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Súd v tejto súvislosti prihliadol aj na skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo po právoplatnosti územného rozhodnutia vydané stavebné povolenie pod sp. zn. OVZ 28 473/2010.MA, Ev.č.166/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2011, kolaudačné rozhodnutie sp.zn. OVZ-DS 120504/20625/2012- Bod, Ev.č.14/2012 zo dňa 24.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2012 a Rozhodnutie sp.zn. OVZ 114643/2012-MA, Ev.č.153/2012 zo dňa 10.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2012, ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby. V preskúmavanom prípade táto podmienka stanovená v § 249 ods. 3 O.s.p. nebola splnená. Ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere požíva ochranu v súlade s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu (čl. 1 Ústavy SR). Práva ďalších účastníkov nadobudnutých v dobrej viere (dobromyseľne) požívajú právnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal. Žalobca si náhradu trov konania ani neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.