Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/40/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201281 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201281.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Banská Bystrica, ul. ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, Skuteckého 19, P.O. BOX 177, 974 01 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: X. F., trvale bytom Y. XXXX/X, XXX XX U., zast. advokátom JUDr. Jánom Smetanom, F. XX, XXX XX U. U., za účasti Slovenského pozemkového fondu Bratislava, Regionálny odbor, Skuteckého 21, 974 61 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 893/2011 zo dňa 29.06.2011, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. 893/2011 zo dňa 29. júna 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 1 písm. a), písm. c) a § 250j ods. 3 O.s.p. II./ Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca (do 30.09.2013 Obvodný pozemkový úrad Banská Bystrica) rozhodnutím č. 893/2011 zo dňa 29.06.2011 ako príslušný správny orgán rozhodol tak, že oprávnená osoba podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Z.z. X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Y. XXXX/X, štátny občan Slovenskej republiky spĺňa podmienky zákona č. 229/1991 Zb. uvedené v § 6 ods. 2. Druhým výrokom odporca priznal oprávnenej osobe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území U. U., evidovaným na LV č. XXXX na povinnú osobu (Mesto Banská Bystrica), pôvodne evidovaným v pozemnoknižnej vložke pozemkovej knihy U. U.. XX, a to parcelám č. EKN 2081/8 trvalý trávnatý porast o výmere 11 260 m2, EKN 2083/5, lesný pozemok vo výmere 1 155 m2, EKN 2109/48 trvalý trávnatý porast o výmere 433 m2, EKN 2119/25 orná pôda o výmere 2 240 m2, EKN 2122/4, trvalý trávnatý porast o výmere 1 418 m2, EKN 2122/6 trvalý trávnatý porast o výmere 41 m2, EKN 2124/92, orná pôda o výmere 1 577 m2, CKN 1900/33 trvalý trávnatý porast o výmere 3 736 m2, CKN 1900/33 trvalý trávnatý porast o výmere 970 m2 (parcely CKN odčlenené geometrickým plánom od parciel EKN 944/1 a 945), s tým, že vlastnícke právo nadobúda oprávnená osoba v podiele 1/2-ica. Tretím výrokom odporca nepriznal oprávnenej osobe X. F. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území U. U., parcelné č. EKN XXXX/XX orná pôda o výmere 376 m2 a EKN XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere 85 m2 pre zákonnú prekážku podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. Za pozemky, ku ktorým nebolo priznané vlastnícke právo vzniká oprávnenej osobe právo na náhradu v podiele 1/2-ica. V odôvodnení rozhodnutia (v úvode) popísal odporca priebeh konania od uplatnenia si nároku uplatnenej osoby dňa 21.12.1992. Uviedol, že o vlastníctve oprávnenej osoby rozhodol už Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 616/2006 zo dňa 06.06.2006, ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 25Sp/27/2006 zo dňa 08.12.2006. Rozsudok krajského súdu bol po odvolaní oprávnenej osoby rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1Sžo/46/2007 zo dňa 20.11.2007 potvrdený. S poukazom na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu odporca rozdelil reštituované nehnuteľnosti a rozhodnutím č. 202/2011 zo dňa 28.06.2011 priznal vlastnícke právo k nesporným nehnuteľnostiam. O ďalších nehnuteľnostiach pokračoval v konaní. Odporca reagoval v odôvodnení rozhodnutia na vyjadrenie povinnej osoby Mesta Banská Bystrica zo dňa 19.05.2010, v ktorom boli uvedené dôvody, pre ktoré nie je možné nehnuteľnosti vydať. Podľa názoru odporcu sa na pozemky parcelné č. EKN XXXX/X, XXXX/XX, CKN XXXX/XX a XXXX/XX nemôže vzťahovať zákonná prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991 Zb. Môže sa týkať len pozemkov, ktoré boli podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie určené na verejnoprospešné stavby ku dňu 01.08.1999 (t.j. od účinnosti zákona č. 175/1999 Z.z., ktorým bola do zákona doplnená citovaná prekážka). Nemôže sa vzťahovať na prípady, ktorých pozemky sú dotknuté stavbami, vyhlásené za verejnoprospešné po 01.08.1999 a k vydaniu nehnuteľností rozhodnutím správneho orgánu dôjde neskôr. Odporca poukázal aj na ustanovenie § 5 zákona č. 229/1991 Zb. s tým, že v danom prípade by navrhovateľ ako povinná osoba nemala tieto pozemky zaradiť medzi verejnoprospešné stavby. Vychádzajúc z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 19.05.2010 je podľa odporcu zrejmé, že k schváleniu stavieb za verejnoprospešné stavby došlo od 01.08.1999 (uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 145/2000 zo dňa 16.03.2000 - pozemok EKN 2109/49 dotknutý zbernou komunikáciou Medený Hámor, uznesením Mestského zastupiteľstva 317/20005 zo dňa 22.02.2005 - pozemok EKN XXXX/X dotknutý komunikáciu z Rudlovej a Sásovej s vyústením na štátnu cestu 1/59, uznesením Mestského zastupiteľstva č. 145/2005 - pozemky CKN 1900/33 a 1900/34 dotknuté predĺžením Matuškovej ulice vo funkcii obslužnej komunikácie). Podľa názoru odporcu pozemok EKN XXXX/XX nie je ani lokalizovaný na trase verejnoprospešnej stavby, čomu svedčí popis územia v návrhu záväzných regulatívov na usporiadanie územia doplnku územného plánu. Ďalšie pozemky (parcela č. EKN 2081/8, 2083/5, 2119/25, 2122/6 a 2124/92) označené povinnou osobou ako nespôsobilé na vydanie) nespĺňajú podľa odporcu charakter žiadnej zo zákonných prekážok, pretože zákon nepozná prekážku, podľa ktorej buď schválená UPD, prípadne prepracovaná ešte neschválená UPD určuje pre vydávané pozemky inú funkciu, než v súčasnosti plnia. U pozemkov vedených vo výrokovej časti III (parcela EKN XXXX/X a parcela XXXX/XX) odporca uviedol, že v ich prípade uznal ako zákonnú prekážku, pretože sú už stavbami zastavané (križovatka Kostiviarska - Sásová), hoci ich povinná osoba previedla na iné osoby aj napriek ustanoveniu § 5 zákona. Neuznal však ako zákonnú prekážku časť pozemku EKN XXXX/X o výmere 62 m2, aj keď táto bola predmetom kúpnej zmluvy, pretože pozemok nie je ešte zastavaný. Taktiež odporca nesúhlasil s názorom povinnej osoby u tejto parcely č. XXXX/X, že zbytok pozemku nie je možné vydať len preto, že v budúcnosti sa bude vyhotovovať porealizačný geometrický plán (po dobudovaní križovatky Kostiviarska - Sásová). Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, ako aj z dôvodu, že sa odporca neriadil právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 25Sp/27/2006 o zákonnej prekážke vydania pozemkov podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991 Zb. Taktiež v súlade s odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu 1Sžo/46/2007 navrhovateľ tvrdil, že nie je preukázané, či oprávnená osoba je štátnym občanom Slovenskej republiky. Podľa navrhovateľa v správnom spise sa nachádza overená kópia strán 4, 5, a 22 Občianskeho preukazu oprávnenej osoby. Podľa navrhovateľa Občiansky preukaz nie je dokladom preukazujúcim štátne občianstvo, ale takýmto dokladom je osvedčenie o štátnom občianstve SR, ktoré vydáva obvodný úrad podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Takýto doklad v správnom spise nebol doložený. Taktiež nebola vyhotovená ani identifikácia parciel, ku ktorým žiada oprávnená osoba priznať vlastnícke právo, takže nie je zrejmé, ktoré konkrétny parcely žiada oprávnená osoba vydať. Podľa navrhovateľa odporca priznal vlastnícke právo oprávnenej osobe k parcelám, ktoré sú sporné. U namietaných parciel je sčasti plánovaná výstavba cestných komunikácií realizovaný štátnymi organizáciami, ktoré sú plánované v dlhodobých časových úsekoch. Rozhodnutiam o výstavbe cestných komunikácií predchádzajú územné konania. Odporca poukázal na nečinnosť oprávnenej osoby, ktorá si uplatnila nárok 21.12.1992 výzvou na uzavretie dohody na vydanie nehnuteľností. Výzvu oprávnená osoba nepodložila žiadnymi dokladmi a neurobila tak až do roku 1998 ani voči správnemu orgánu. Odporca prvý krát v roku 2004 listom zo dňa 28.06.2004 poskytol vyjadrenie k uplatnenému nároku a nesúhlasil s vydaním niektorých parciel plánovaných na výstavbu cestných komunikácií. Nebolo možné z dôvodu nečinnosti oprávnenej osoby zastaviť výstavbu nových komunikácií na území Mesta, pretože nárok nebol preukázaný. Až listom zo dňa 19.07. 1999 oznámil právny zástupca oprávnenej osoby, že ak sú pozemky zastavané, požaduje vydať náhradné pozemky. Súhlasil s tým, aby pozemky, ktoré sú plánované pod výstavbou cestných komunikácií boli vyporiadané vyplatením finančnej náhrady. Navrhovateľ zotrvával na existencii zákonnej prekážky vydania nehnuteľnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991Zb., ktorú bolo potrebné posudzovať v čase vydania rozhodnutia, pretože na sporných pozemkoch je plánovaná výstavba verejnoprospešných stavieb podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, o čom boli doklady predložené. Podľa názoru navrhovateľa, aj na parcely EKN XXXX/X. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ X a XXXX/XX je možné uplatniť zákonnú prekážku v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991 Zb. o čom svedčí nepriznanie vlastníckeho práva na novovzniknutú parcelu XXXX/X o výmere 386 m2 (odčlenený diel z parcely 2119/25 s pôvodnou výmerou 2 580 m2 vo vlastníctve SR - Slovenská správa ciest od roku 2008) v tomto rozhodnutí. Navrhovateľ namietal aj časť výroku, kde odporca uznal zákonnú prekážku vo výroku III. (časť parcely CKN č. 2122/4 a EKN 2119/25). Nesprávne však neuznal časť parcely č. XXXX/X o výmere 62 m2, keď z parcely č. XXXX/X po odvkladovaní dvoch kúpnych zmlúv boli odčlenené 3 diely celkom o výmere 147 m2 a teda na LV č. XXXX je vedená parcela č. XXXX/X o výmere 1 356 m2 na vlastníka Mesto Banská Bystrica. Novovytvorená parcela č. XXXX/XX o výmere 62 m2 je vo vlastníctve banskobystrického samosprávneho kraja (vklad povolený dňa 08.07.2010) a novovytvorené parcely č. XXXX/XX, XXXX/ XX a XXXX/X sú vo vlastníctve SR - Slovenská správa ciest. Na týchto pozemkoch sa pripravuje stavba cestných komunikácií a existuje tu tiež zákonná prekážka vydania časti pozemkov. V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že odporca ho od júna 2010 do vydania rozhodnutia neinformoval o vykonanom dokazovaní, nedal mu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu jeho zistení v čom vidí taktiež pochybenie správneho orgánu. Právny zástupca oprávnenej osoby vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím a dôvodmi rozhodnutia odporcu. Podľa jeho názoru vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie. Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991 Zb. Bol toho názoru, že citovaná zákonná prekážka sa môže vzťahovať výlučne na prípady, ktoré ku dňu 01.08.1999 boli určené na verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Akceptovaním opačného názoru by tak bolo možné nevydať prakticky akýkoľvek pozemok, pokiaľ by kedykoľvek v období po uplatnení reštitučného nároku bol predmetný pozemok dodatočne vyhlásený za pozemok, ktorý možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Podľa jeho informácií Mesto Banská Bystrica nemá schválený riadny územný plán a nemal ho teda schválený ani v čase, keď bolo vydávané napadnuté rozhodnutie. Poukázal na judikát R 19/1993 - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého prekážkou pre vydanie pozemku môže byť len, keď je pozemok zastavaný. Slovenský pozemkový fond Bratislava vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie považuje za zmätočné čo do výroku a nevykonateľné, keďže správny orgán rozhodol na základe neúplných a neaktuálnych podkladov a tiež zrejme nesprávne aplikoval platnú právnu úpravu v čase rozhodovania. Navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť. Navrhovateľ na pojednávaní zotrvával na dôvodoch odvolania. Uviedol, že v spise absentujú doklady, ktorými by bolo možné preukázať skutkový stav veci. Má za to, že vady, ktoré namietali v odvolaní pri číslach parciel a pri výmerách nie je možné odstrániť. Čo sa týka dokladov a dokumentov priložených do spisu, oni predkladali všetky doklady potrebné k rozhodnutiu, ktoré sa týkali ich námietok. V tomto smere poukázal na vyjadrenie zo dňa 19.05.2010. Všetky doklady vychádzali z platného územného plánu. V súčasnosti sa pripravuje nový územný plán mesta, ktorý je v štádiu ukončenia, ale tento nový územný plán nemá s touto vecou nič spoločné. Odporca vo vyjadrení na pojednávaní uviedol, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a bolo aj dostatočne vykonané dokazovanie. V prípade, že došlo aj k písacím chybám, ta tieto budú dodatočne odstránené. Jedná sa o chybu vo výrokovej časti rozhodnutia na druhej strane pri parcele CKN XXXX/ XX, kde správne malo byť uvedené parcelné č. XXXX/XX. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991 Zb. nepovažuje za prekážku na navrátenie vlastníctva v danom prípade, pokiaľ nebola ešte stavba začatá a neboli ani vydané stavebné povolenia. Bol síce schválený územný plán, ale na žiadnu stavbu nebolo vydané stavebné povolenie. U parcely XXXX/XX došlo aj k priznaniu vlastníckeho práva podľa výroku II. rozhodnutia a v ďalšej časti rozhodnutia vo výroku III. nedošlo k rozhodnutiu o priznaní vlastníckeho práva u tejto istej parcely vo výmere 376 m2. K nepriznaniu došlo z dôvodu, že bolo zistené zastavanie tejto časti parcely a k jej odkúpeniu v prospech Slovenskej republiky - Slovenská správa ciest. Odporca potvrdil, že v správnom spise sa nenachádzajú všetky doklady, nakoľko je spis značne obsiahly. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu (predložené krajskému súdu spolu so spisom dňa 31.07.2013 podľa § 250l O.s.p. na riadnom pojednávaní a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a bola zistená aj neúplnosť spisu správneho orgánu. Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý je jedným zo zákonov reštitučného charakteru bola v ustanoveniach § 9 ods. 2 a § 9 ods. 4 zakotvená rozhodovacia právomoc správneho orgánu - odporcu pri rozhodovaní o obnovení pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde. Správne konanie sa začína dôjdením dohody oprávnenej osoby a povinnej osoby o vydaní nehnuteľnosti spolu s návrhom na jej schválenie (§ 9 ods. 2) alebo doručením návrhu na rozhodnutie o vlastníctve podľa § 9 ods. 4, ak k dohode nedošlo. Správny orgán pri rozhodovaní podľa § 9 ods. 2 a § 9 ods. 4 je povinný postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1) v intenciách ktorej musí postupovať v konaní tak, aby správny orgán zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 a § 46). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku). Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej je správny orgán povinný zistiť skutočný stav veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa hmotnoprávneho predpisu právne významné. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zisť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Správny orgán je ďalej povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 47 správneho poriadku). Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení v rozhodnom období, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa § 5 ods. 1 a 2 citovaného zákona, (1) Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990, b) cudzích štátov. (2) Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie: a) právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania, b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník. Podľa § 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona, (1) Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 5) b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni, i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť, k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, r) politickej perzekúcie 6) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 7) s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 8) t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, u) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, 5a) v) prechodu na štát podľa osobitného predpisu, 11) ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina; 5b)§ 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije. (2) Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, 9) treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval 9a) poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. 9b) Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) a písm. g) citovaného zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, g) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). Podľa § 108 ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. d) citovaného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie b) vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásem a chránených území a pre zabezpečenie podmienok ich ochrany, d) vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe. Vychádzajúc z obsahu správneho spisu, obsahu rozhodnutia, odvolania a vyjadrení účastníkov došlo podľa názoru súdu k porušeniu vyššie citovaných základných zásad správneho konania, ako aj k porušeniu zákona č. 229/1991 Zb. Súd považoval za opodstatnené námietky navrhovateľa o nedostatočnom preukázaní splnenia zákonnej podmienky oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., o existencii zákonnej prekážky na vydanie nehnuteľností podľa§ 11 ods. 1 písm. g) zákona 229/1991 Zb. a súčasne aj o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. V súvislosti s preukázaním zákonnej podmienky oprávnenej osoby právny zástupca oprávnenej osoby predložil odporcovi dňa 23.04.2009 oznámenie Registra obyvateľov SR, pracovisko ohlasovňa pobytu mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 06.04.2009, v ktorom je potvrdený trvalý pobyt oprávnenej osoby X. F., nar. XX.XX.XXXX v U. - U. V - R., Y. XXXX/X, s platnosťou pobytu od 24.09.1991 s označením štátnej príslušnosti Česká a Slovenská Federatívna republika. Právny zástupca oprávnenej osoby do správneho spisu doložil aj kópiu strany 4 a strany 22 občianskeho preukazu oprávnenej osoby, ktorý bol vydaný Ministerstvom vnútra PZ SR Bratislava dňa 26.09.1991 s vyznačením trvalého pobytu U. - R., Y. súpisné číslo XXXX, orientačné číslo X, a to dňom 24.09.1991. Aj podľa názoru súdu v danom prípade bolo potrebné, aby vo veci preukázania štátneho občianstva bolo predložené aj osvedčenie o štátnom občianstve SR vydané príslušným obvodným (v súčasnosti okresným) úradom podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Vo veci odporcom neuznanej zákonnej prekážky vydania pozemkov podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991 Zb. súd zotrváva na právnom názore uvedenom v prvom rozsudku v predmetnej veci (č.k. 25Sp/27/2006 zo dňa 08.12.2006, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR 1Sžo/46/2007 zo dňa 20.11.2007) v tom smere, že bolo potrebné prihliadnuť v čase rozhodovania na prekážku vydania uvedenú v § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/91 Zb., ktoré ustanovenie bolo doplnené do zákona č. 299/1991 Zb. zák. č. 175/1999 s účinnosťou od 01.08.1999. Podľa citovaného ustanovenia pozemky, alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Za slovom vyvlastniť je označená poznámka č. 10b, ktorá znamená odkaz na ustanovenie § 108 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon). Ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona striktne vymedzuje podmienky kedy a za akým účelom možno pristúpiť k vyvlastneniu podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona. Podľa § 108 ods. 2 písm. a) vyvlastniť možno len vo verejnom záujme na verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. V danom prípade navrhovateľ v konaní preukazoval vznik zákonnej prekážky podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/91 Zb. najmä platnou územnoplánovacou dokumentáciou podľa jednotlivých lokalít s uvedením, ktoré pozemky nemožno vydať z dôvodu, že môže dôjsť v budúcnosti k ich vyvlastneniu, pretože na týchto pozemkoch majú byť postavené verejnoprospešné stavby. Išlo najmä o podanie navrhovateľa zo dňa 19.05.2010 spolu s prílohami. V správnom spise sa nachádzajú vo fotokópiách iba časti (výber) územnoplánovacích dokladov, zakreslení stavieb a pozemkov na mapkách, kópie katastrálnej mapy, kúpne zmluvy ktorými mesto predalo niektoré nehnuteľnosti v prospech Slovenskej republiky - Slovenskej správy ciest v súvislosti s výstavbou ciest a časti uznesení Mestského zastupiteľstva, ktorými bol schválený územný plán, prípadne jeho doplnky. Jednalo sa najmä o časť A územného plánu (ÚPN - A) zmeny a doplnky druhá etapa podľa jednotlivých lokalít pri jednotlivých pozemkoch, všeobecne záväzné nariadenie č. 124/2004, zmeny a doplnky ÚPN - A piata etapa všeobecne záväzné nariadenie č. 80/2000, zmeny a doplnky ÚPN - A prvá etapa, všeobecne záväzné nariadenie 149/2005 a k niektorým dokladom boli priložené aj snímky z katastrálnej mapy. Odporca neuznal predmetnú námietku podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991 Zb. vzhľadom k tomu, že citované ustanovenie bolo do zákona č. 229/1991 doplnené iba odo dňa účinnosti zákona č. 175/1999, t.j. od 01.08.1999 s tým, že bol povinný posudzovať prekážky vydania podľa ustanovenia § 11 ods. 1 platného v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. (24.06.1991). Súd sa nestotožnil s uvedeným názorom, pretože správny orgán musí vychádzať pri rozhodovaní z ustanovení zákonov ktoré sú platné v čase rozhodovania. Pokiaľ teda v čase rozhodovania (29.06.2011) bola v zákone upravená prekážka pre vydanie pozemkov podľa § 11 ods. 1 písm. g) reštitučného zákona a prekážka skutočne aj existovala, bolo potrebné na túto prihliadať. Súd nesúhlasil s názorom odporcu a oprávnenej osoby, že toto ustanovenie sa nepovažuje za prekážku na navrátenie, pokiaľ ešte nebola stavba začatá alebo neboli vydané stavebné povolenia. Z platného znenia citovaného ustanovenia v spojení aj s § 108 ods. 2 Stavebného zákona takáto podmienka nevyplýva. Podľa názoru súdu pre naplnenie prekážky pre vydanie postačuje preukázateľná možnosť vyvlastnenia nehnuteľnosti, ktorá sa má vydať. K vyvlastneniu totiž musí dôjsť spravidla ešte pred vydaním stavebného povolenia a v prevažnej miere aj pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby. Pre vydanie vecne správneho rozhodnutia je však potrebné v danom prípade presne a úplne zistiť, či konkrétne pozemky sú určené niektorým z platných územnoplánovacích dokumentov pre zastavanie verejnoprospešnými stavbami. Pre tento účel je však potrebné vykonať aj riadne dokazovanie s identifikáciou pozemkov tak, aby bolo zistené, kde sa pozemky nachádzajú, zároveň je potrebné aj presné zistenie, o aké verejnoprospešné stavby má ísť a či skutočne ide o verejnoprospešné stavby a zistenie, kde sa tieto stavby majú nachádzať, prípadne už nachádzajú. Všetky tieto porovnania a zistenia musí správny orgán jednotlivo uviesť a vyhodnotiť v rozhodnutí. Ku každému zisteniu je potrebné označiť a doložiť dôkazy do správneho spisu. Pre úplné zistenie skutkového stavu musí správny orgán postupovať v súčinnosti s povinnou osobou, ale aj prípadne s novými vlastníkmi pozemkov a stavieb (napr. Slovenská republika - Slovenská správa ciest). Taktiež pred vydaním rozhodnutia musí dať účastníkom konania vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistení. Celé konanie pritom viesť v súčinnosti s účastníkmi konania. Na záver súd uvádza, že vzhľadom na zdĺhavosť predmetného reštitučného konania, mohli prísť aj zmeny v územnoplánovacích podkladoch, ale aj zmeny v údajoch z katastra nehnuteľností a zmeny vlastnícke, ktoré správny orgán musí riadne zistiť a aj reagovať na ne v konaní a v rozhodnutí. Zároveň súd vytýka správnemu orgánu aj neúplnosť správneho spisu, ktorú neúplnosť odporca aj uznal na pojednávaní. Z uvedených dôvodov súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 druhá veta v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi aj keď mal v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy neuplatnil a ani mu nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.