Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/261/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201282 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201282.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 26, IČO: 31 202 862, zast. advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom v N., O.. XX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: LESY Slovenskej republiky, š.p., odštepný závod Beňuš, Beňuš 455, 976 64 Beňuš, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (do 30.09.2013 Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja) č. 03/2013/1742-Pe zo dňa 16. mája 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. OPaK A 2013/00568 Kň, ev.č. 1/r14/2013 Ing. Kň zo dňa 05.03.2013 správny orgán: Obvodný úrad životného prostredia Brezno podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny žiadateľovi LESY SR, š.p. - OZ Beňuš vydal súhlas na pozemnú bodovú aplikáciu prípravku O.-u XX S. proti podkôrnemu hmyzu na uhodené zbytky po ťažbe v LUC Závadka nad Hronom, v kat.úz. E. I. K., v území s III. stupňom ochrany prírody (NP Muránska planina), v 12- tich JPRL podľa tabuľkovej prílohy rozhodnutia a zároveň nebol vydaný súhlas na pozemnú bodobú aplikáciu prípravku O. XX S. v území s III. stupňom ochrany v LUC na území NAPANT-u, ako aj v LUC na území NP Muránska planina, s výnimkou JPRL, v ktorých súhlas bol daný. Zároveň v predmetom rozhodnutí prvostupňový správny orgán v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určil podmienky vykonávania činnosti nasledovne: 1. Platnosť súhlasu je obmedzená do 30.09.2013. 2. Aplikácia prípravku O. XX S. v JPRL na LUC Závadka nad Hronom, v k.ú. E. I. K., je povolená len na uhodené zvyšky po ťažbe, a to len za predpokladu, že ich nebude možné asanovať mechanickým spôsobom (odkôrnením, štiepkovaním alebo spálením) a je podmienená reálnou možnosťou vyletenia hmyzu z drevnej hmoty. 3. Stav reálnej možnosti vyletenia hmyzu z drevnej hmoty, z podmienky č. 2 rozhodnutia, posúdiť komisionálne (okrem žiadateľa, pozvaním minimálne zástupcu S-NP Muránska planina a LOZ VLK). O výsledku, či takýto stav nastal, alebo nie, vyhotoviť písomný zápis. 4. Aplikácia prípravku O. XX S., v rozsahu podľa podmienky č. 2 rozhodnutia, je podmienená predchádzajúcom kladným stanoviskom NLC Zvolen, Strediska Lesníckej ochranárskej služby, o nutnosti aplikácie chemického postreku a aktuálnosti reálneho ohrozenia predmetných porastov podkôrnym hmyzom. 5. Aplikáciu realizovať za vhodných klimatických podmienok, striktne podľa zásad tejto činnosti stanovenej výrobcom prípravku. Prípravu roztokov pre aplikáciu realizovať v priestoroch dotknutej LS, či OZ, nie v jednotlivých porastoch, ani ich blízkosti. Koncentrácie zvoliť na minimálnej úrovni, ktorá ešte zaručí požadovaný účinok prípravku. 6. Aplikáciu prípravkov realizovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu povrchových a podzemných vôd, t.j. aplikácia je možná vo vzdialenosti minimálne 50 m od vodných tokov (aj drobných vodných tokov), ako aj iných vodných biotopov (mokrade, ...), ak osobitný predpis neurčuje väčšiu odstupovú vzdialenosť a za podmienky nezasiahnutia do II. stupňa PHO. 7. Súhlas sa vzťahuje len na jednu aplikáciu prípravku v príslušnom JPRL. 8. Termín a miesto aplikácie oznámiť minimálne tri dni pred jeho plánovaným uskutočnením písomne alebo elektronicky (e-mailom) na Správu NP Muránska planina. 9. Aplikáciu a zabezpečenie výstrahy pre obyvateľstvo vykonať v zmysle doporučení výrobcu a pracovných pokynov pre prácu s chemickými látkami a v spolupráci s obcou Závadka nad Hronom. V osobitnom výroku rozhodnutia uviedol, že tento súhlas nenahrádza povolenia alebo rozhodnutia vyžadované podľa iných právnych predpisov a týmto rozhodnutím o súhlase zostávajú ostatné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. nedotknuté. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán rozhodoval o žiadosti podanej dňa 28.01.2013 žiadateľom Lesy SR, š.p. - OZ Beňuš, o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na bodovú pozemnú aplikáciu prípravkom O. XX S. na LUC Telgárt, Červená Skala, Závadka, Polomka, v k.ú. obcí O., G., B., K., O., E. a B.. Žiadosť bola podaná z dôvodu ochrany sadeníc proti tvrdoňovi a lykokazovi sadenicovému a z dôvodu ochrany proti podkôrnemu hmyzu, ktorá sa mala vykonávať v termíne máj - september 2013 s tým, že plánovaná činnosť mala byť vykonávaná v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Správny orgán vyhodnotil stanoviská podané v konaní S-NAPANT-om, S-NP Muránska planina, vyjadrenie podané Lesoochranárskym zoskupením VLK (ďalej v texte aj LOZ VLK) a konštatoval, že správny orgán si uvedomuje skutočnosť, že prípravok O. XX S. a jeho účinná látka Cypermethrín majú aj svoje negatívne účinky. Nesúhlasil však s názorom, že neexistuje adekvátny dôvod na jeho nasadenie, ak sám zákon tým, že uvedenú činnosť podmieňuje súhlasom (za splnenia určitých podmienok) a požiadavku na aplikáciu považoval za relevantnú a legitímnu. Jeho použitie by však malo byť len v nevyhnutnom prípade a minimalizované na nevyhnutný možný rozsah. K stanovisku LOZ VLK, ktorý nesúhlasil s použitím chemickej látky O. XX S. v chránených územiach a v lesoch voľne dostupných zberačom lesných plodov a turistom uviedol, že lokality plánovanej aplikácie v žiadnom prípade nie sú voľne prístupné zberačom lesných plodov a turistom, nakoľko uvedené činnosti sú v predmetnom záujmovom území v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny zakázané. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody v daných lokalitách, kde ide o územie národných parkov, má byť ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, sa správny orgán rozhodol akceptovať odporúčania jednotlivých správ národných parkov ako odborných organizácií ochrany prírody a krajiny, ktoré by mali dôkladne poznať potreby a možnosti území, ktoré majú vo svojej správe. Konštatoval, že práve z dôvodu nepreukázania jednoznačnej nevyhnutnosti aplikácie na území NAPANT-u a negatívneho stanoviska S- NAPANT-u, ako aj plného akceptovania stanoviska S-NP Muránska planina a rešpektovania skutočnosti, že ide o aplikáciu chemického prípravku v území s III. stupňom ochrany, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 03/2013/1742-Pe zo dňa 16.05.2013 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Reagoval na odvolacie námietky, ktoré spočívali hlavne v nesúhlase s vydaním súhlasu na pozemnú bodovú aplikáciu chemického prípravku proti podkôrnemu hmyzu na uhodené zbytky po ťažbe v LUC Závadka nad Hronom, v k.ú. E. I. K., v území s III. stupňom ochrany prírody (NP Muránska planina), tvrdiac, že aplikácia chemickej látky v chránenom území bude mať negatívne dôsledky pre ďalší vývoj fauny a flóry s priamym ohrozením reprodukčného potenciálu cicavcov, vtákov a ďalších skupín stavovcov. Zohľadnil stanovisko žiadateľa k odvolaniu, v ktorom uviedol, že chemický prípravok je v Zozname registrovaných prípravkov. Rovnako zohľadnil aj stanoviská ŠOP SR a Správy NP Muránska planina. Konštatoval, že v súčasnosti je použitie chemického prípravku povolené a predmetný prípravok je registrovaný v Zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov uverejneného vo Vestníku MPaRV SR, pričom je všeobecne známe, že má okrem cieľového účinku aj negatívne účinky. Zvýraznil, že aplikácia chemického prípravku je povolená len na uhodené zvyšky po ťažbe, a to len za predpokladu, že ich nebude možné asanovať mechanickým spôsobom (odkôrnením, štiepkovaním). Bodovou aplikáciou chemickej látky na kopu uhodenej haluziny, pri opatrnom použití, by technicky nemalo dôjsť ku kontaminácii pôdy, pričom podmienky stanovené rozhodnutím umožňujú posúdiť nevyhnutnosť zásahu pred jeho vykonaním, ako aj dodržiavanie predmetných postupov pri aplikácii chemickej látky. Napriek rozdielnemu rozhodnutiu OÚŽP Brezno žalovaný konštatoval, že po preštudovaní odborných stanovísk, nie je iná možnosť ako vykonať pozemnú bodovú aplikáciu chemického prípravku proti podkôrnemu hmyzu na uhodené zbytky po ťažbe v uvedených lokalitách v dôsledku neprístupnosti terénu. Konštatoval, že treba akceptovať, že sa jedná v NP Muránska planina o les hospodársky, v ktorom je potrebné hospodáriť podľa platných právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva. Podľa žalovaného v prípade použitia tejto chemickej látky na základe určených podmienok v rozhodnutí nedôjde k spôsobeniu podstatnej zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcií ekosystémov, nebude mať negatívny vplyv na ďalší vývoj fauny a flóry s priamym ohrozením reprodukčného potenciálu cicavcov, vtákov a ďalších skupín cicavcov. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného vo výroku 1/, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti vydania súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody a vec žiadal vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p.. Podľa žalobcu postupom správnych orgánov a nimi vydanými rozhodnutiami bolo porušené právo žalobcu zakotvené v článku 46 odsek 1 Ústavy SR, rovnako došlo k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy SR. Namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Chemická látka Vaztak 10 EC obsahuje účinnú látku alpha - cypermethrin. Tento prípravok je klasifikovaný podľa výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 3/2010 ako zdraviu škodlivý a nebezpečný pre životné prostredie. Je zvlášť nebezpečný pre voľne žijúce zvieratá a pre vodné živočíchy a ryby je mimoriadne jedovatý. 2. Správne orgány nezohľadnili stanoviská Správy NAPANT-u a Správy Národného parku Muránska planina, ktoré tiež poukázali na škodlivosť O. XX S. a navrhli použiť iný spôsob ochrany, napr. lapacie kôry. 3. Správny orgán prvého stupňa neuviedol žiadne dôvody, ktoré by umožňovali identifikovať, v čom považuje záujem na použití chemického prípravku O. XX S. v národnom parku, na území s III. stupňom ochrany za prevyšujúci nad záujmom ochrany prírody v národnom parku, ktorý je nadradený nad ostatné činnosti. 4. Ani jeden zo správnych orgánov sa nezaoberali otázkou, či a akými dôkaznými prostriedkami bola preukázaná potreba aplikácie chemickej látky na boj proti podkôrnemu hmyzu vo všeobecnosti. 5. Absentuje správna úvaha pri rozhodovaní, preto nie je možné pristúpiť k vyhodnoteniu, či záujem na vykonaní opatrení proti podkôrnemu hmyzu prevyšuje nad záujmom na ochrane prírody. Absencia správnej úvahy a nedostatočné odôvodnenie robí obidve rozhodnutia správnych orgánov nezákonnými v dôsledku ich nepreskúmateľnosti. 6. Použitie chemických látok je podmienené zároveň s vydaním súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody aj udelením výnimky zo zákazov podľa § 35 tohto zákona. Správny orgán mal o tom poučiť žiadateľa a v prípade nedoplnenia žiadosti rozhodnutím o udelení výnimky, mal konanie zastaviť. 7. V napadnutých rozhodnutiach absentuje akýkoľvek skutkový záver, rovnako v nich absentuje aj akékoľvek právne posúdenie predmetnej veci. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zotrváva na dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia a má za to, že napadnuté rozhodnutie nemá také vady, ktoré by zakladali dôvod pre jeho zrušenie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/261/2013-38 zo dňa 09.10.2013 pribral do súdneho konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníka správneho konania, žiadateľa súhlasu na aplikáciu chemického prípravku LESY SR, š.p., odštepný závod Beňuš, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Krajský súd uznesením č.k. 23S/261/2013-49 zo dňa 20.11.2013 zastavil konanie v dôsledku straty platnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo vydané s obmedzenou časovou platnosťou do 30.09.2013 a uplynutím času, na ktorý bolo vydané (keďže jeho platnosť nebola v súlade so zákonom predĺžená), stratilo platnosť v súlade s § 89 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.. V dôsledku uplynutia času, na ktorý bolo rozhodnutie vydané a v dôsledku straty jeho platnosti, súd považoval žalobu za smerujúcu proti quasi neexistujúcemu (zaniknutému) rozhodnutiu, ak rozhodnutie bolo vydané na presne obmedzený čas a v tom krajský súd videl stratu predmetu súdneho prieskumu, obdobne ako keby došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v priebehu súdneho konania, keď v danom prípade došlo k jeho zániku iným spôsobom (uplynutím času), čo je neodstrániteľnou prekážkou pre súdne konanie, vedúcou k zastaveniu konania. Krajský súd pritom vychádzal z rozhodovacej praxe súdov, napr. R 32/2007 (Zo súdnej praxe): „Za rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, je nevyhnutné pokladať aj rozhodnutie, ktoré v priebehu súdneho konania zaniklo, stalo sa neexistentným... . Ak zanikne rozhodnutie ako predmet súdneho prieskumu, v konaní nemožno pokračovať a musí sa zastaviť.“. S uvedeným právnym názorom sa nestotožnil Najvyšší súd SR, ktorý uznesením sp.zn. 4Sžo/6/2014 zo dňa 11.03.2014 zrušil uznesenie krajského súdu, ktorým došlo k zastaveniu konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného nie je vylúčené zo súdneho prieskumu v dôsledku straty jeho časovej platnosti, naviac, keď osobitné predpisy - zákon č. 543/2002 Z.z., ani O.s.p. (§ 248) takýto druh rozhodnutia správneho orgánu zo súdneho prieskumu nevylučujú a nemožno zamieňať časovú platnosť s právoplatnosťou rozhodnutia. Zástupca žalovaného na pojednávaní navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu sú vydané v súlade so zákonom. Sporný chemický prípravok je registrovaný ako účinný prostriedok na ochranu rastlín. Nesúhlasil so žalobnými námietkami a zastával názor, že v prípade použitia chemického prostriedku za dodržania stanovených podmienok v prvostupňovom rozhodnutí, nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej škody. K tvrdeniu o potrebe pripojenia k žiadosti rozhodnutia o udelení výnimky uviedol, že táto sa nevyžaduje v každom prípade. Zdôraznil, že v danom prípade išlo o povahu lesa hospodárskeho, ktorý je určený v prvom rade na produkciu dreva. Z vyjadrenia zástupcu ďalšieho účastníka konania - Lesy SR, š.p., OZ Beňuš vyplynulo, že fakticky už došlo k vykonaniu činností, na ktoré bol daný súhlas, pričom boli dodržané všetky stanovené postupy určené prvostupňovým rozhodnutím. Nesúhlasil s tým, že by v danom prípade k žiadosti bolo potrebné rozhodnutie o udelení výnimky. Poukázal na to, že správny orgán vyhovel ich žiadosti v rozsahu asi len 1/4-iny toho, čo požadovali, vo zvyšnej časti nebol súhlas vydaný. Odborné organizácie ochrany prírody, ako sú správy národných parkov, neodporučili väčší rozsah, súhlasili s aplikáciou len v obmedzenom rozsahu, a to v takom rozsahu, v akom bol aj rozhodnutím daný súhlas. Keďže predmetné lesy sú hospodárskymi lesmi, určenými v prvom rade na produkciu dreva, v prípade neudelenia súhlasu by vznikla škoda Lesom SR, š.p.. V písomnom stanovisku k odvolaniu pribratý účastník konania zdôraznil, že správcami uvedených lesných pozemkov sú Lesy SR, š.p., OZ Beňuš. Všetka zodpovednosť za obhospodarovanie, stav lesa, poškodenia, prípadné zničenie zeleného lesa je na nich. Práve nevydaním predmetného rozhodnutia a nevykonaním zásahu včas, by vznikla škoda Lesom SR, š.p. a zodpovednosť by niesli len štátne lesy, ako správca lesných pozemkov, a nie Lesoochranárske zoskupenie VLK, reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu proti zastavujúcemu rozhodnutiu, že uvedeným uznesením by sa žalobca ako poškodený účastník nemal možnosť domôcť náhrady škody. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie podľa § 250g O.s.p.. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie, ktoré súd akceptoval. Žalobca nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu, súd preto pokračoval v konaní v neprítomnosti žalobcu. Krajský súd, v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného predchádzajúci vydaniu tohto rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny; na území, na ktorom platí III. stupeň ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.; rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.; na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14). Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch; v prípade ohrozenia lesov alebo škôd spôsobených škodlivými činiteľmi je obhospodarovateľ lesa povinný na svoje náklady neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd; v chránených územiach s piatym stupňom ochrany má túto povinnosť len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p.; prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žaloba proti správnemu rozhodnutiu (§ 247 a nasl. O.s.p.) musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj vyjadrenie, v akom rozsahu je správne rozhodnutie napádané, uvedenie dôvodov, v ktorých žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh podáva. Týmto rozsahom tvrdených nezákonností rozhodnutia je súd viazaný a napadnuté rozhodnutie nemôže preskúmavať nad rámec vymedzených žalobou. Z úradnej povinnosti súd zisťuje to, či tu nie sú dôvody nulity správneho aktu, čo by viedlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia aj v prípade, pokiaľ by žaloba na túto vadu nepoukazovala. Aj to však vyžaduje, aby žaloba sama bola v konaní pred súdom spôsobilá prejednania. Jedným z predpokladov na postup súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach. Až vtedy, keď je táto náležitosť žaloby splnená, správny súd v priebehu konania na súde zisťuje, či tvrdenia v žalobe sú pravdivé, t.j. či možno žalobe priznať úspech. Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov konania, súd aplikujúc vyššie citovanú právnu úpravu dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, je svojou povahou rozhodnutím s obmedzenou časovou platnosťou v zmysle ustanovenia § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z.. Je zrejmé, že doba, na ktorú bolo rozhodnutie o vydaní súhlasu vydané, už uplynula. Súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia v súlade s § 250i ods. 1 O.s.p. k času jeho vydania. Správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí využil zákonnú možnosť určiť v rozhodnutí podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny (§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z.). Zo žaloby nevyplýva, ako by mal byť žalobca ukrátený na svojich právach vykonaním činnosti, ku ktorej bol daný súhlas za predpokladu, že boli dodržané všetky podmienky vykonávania činnosti určené konajúcom orgánom. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti o nepreukázaní podmienok na vykonanie aplikácie chemického prostriedku O. P.. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že táto chemická látka je zdraviu škodlivá a nebezpečná pre životné prostredie, táto skutočnosť je všeobecne známou. Avšak jej aplikácia nie je absolútne vylúčená, čo vyplýva aj zo samotnej právnej úpravy, ktorá umožňuje použitie predmetnej chemickej látky za súčasného splnenia určitých podmienok. Medzi účastníkmi konania nie je spornou skutočnosťou, že k vykonaniu činnosti, ku ktorej bol vydaný súhlas napadnutým rozhodnutím, už došlo. Súd má za to, že za predpokladu, že ak pri aplikácii predmetnej chemickej látky boli splnené v rozhodnutí určené podmienky, nebol žalobca ukrátený na žiadnych svojich právach. To, či podmienky dodržané boli, presahuje rozsah preskúmavacej činnosti súdu. Predmetná otázka by mohla byť posudzovaná príslušným štátnym orgánom v prípadnom konaní o náhradu škody. K žalobnej námietke, že použitie chemických látok vyžaduje aj udelenie výnimky zo zákazov a v prípade, ak žiadateľ nedoplnil žiadosť rozhodnutím o udelení výnimky, mal správny orgán konanie zastaviť, súd poznamenáva, že žalobná námietka je nekonkrétna. Žalobca neuvádza o akú konkrétnu výnimku by sa malo jednať. Súd má za to, že vydanie rozhodnutia o udelení súhlasu, nie je automaticky podmienené zároveň vydaním rozhodnutia o udelení výnimky, že by sa mohlo jednať (v prípade jej potreby vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu) o samostatné vedľa seba existujúce predpoklady pre vykonávanie činností. Správne uviedol prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia, že udelený súhlas nenahrádza povolenia alebo rozhodnutia vyžadované podľa iných právnych predpisov a zároveň týmto rozhodnutím o súhlase zostávajú ostatné ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny nedotknuté. Posudzovať splnenie všetkých povolení, zabezpečenie súvisiacich rozhodnutí k vykonaniu aplikácie presahuje rozsah preskúmavacej činnosti súdu. Súd sa nestotožňuje s tvrdeniami v žalobe o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí, o ich nepreskúmateľnosti, o absencii správnej úvahy pri rozhodovaní, o absencii skutkového záveru, ako aj právneho posúdenia predmetnej veci. Z odôvodnenia rozhodnutí tieto skutočnosti vyplývajú. Naopak, podľa názoru súdu, žalobné námietky sú nastolené vo všeobecnej rovine. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.