KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica14. 1. 2014plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/51/2013 z 14. 1. 2014

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. januára 2014, sp. zn. 27Sp/51/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201455.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/51/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201455
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201455.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec za účasti: F. B., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Lučenec
č. V 1631/13 zo dňa 04.07.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Lučenec č. V 1631/13 zo dňa 04.07.2013

z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Lučenec (ďalej aj
„správny orgán“ alebo „odporca“) č. V 1631/13 zo dňa 04.07.2013. Predmetným rozhodnutím správny
orgán zamietol návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že účastníci konania návrhom na vklad
záložného práva zo dňa 11.06.2013 navrhli, aby správa katastra vydala rozhodnutie, ktorým povoľuje
vklad do katastra nehnuteľností. Správny orgán zistil, že Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-PTR zo dňa 28.05.2013 za záložcu podpísal X. F. ako predseda združenia ProHelp na základe
dohody o splnomocnení zo dňa 07.09.2012. Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi dlžníkom a
zružením ProHelp je podľa odporcu neplatná pre rozpor záujmov v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (OZ). Dohoda o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári už obsahuje
meno splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa Pohotovosť
s.r.o., z čoho správny orgán vyvodil, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka
konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho vyvodil, že dlžník nemal možnosť sa sám
rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení,
nebol by mu vôbec poskytnutý úver, teda záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a
zastúpenie je v tomto prípade neprípustné v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Odporca poukázal na skutočnosť,
že dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, čo nasvedčuje
podľa odporcu tomu, že uzavretie úverovej zmluvy sa podmieňuje podpísaním dohody o splnomocnení.
Z uvedeného správny orgán vyvodil, že dohoda o plnej moci nie je riadne uzatvorená, a preto záložnú
zmluvu nemohol podpísať splnomocnenec. Odporca v odôvodnení poukázal na znenie ust. § 40 ods.
1, § 37 a § 39 OZ.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový



stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne a
spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Záložca sa v zmysle uzatvorenej dohody sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre
neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil združeniu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Bratislava plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu - splnomocniteľa. Pre konštatáciu rozporu záujmov
splnomocnenca so záujmami žalobcu musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne existovať, nepostačuje
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Odvolateľ namietal tvrdenie správneho orgánu, podľa
ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť
sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože ide o ničím nepodložené predpoklady správneho
orgánu nevychádzajúce z objektívne zisteného skutkového stavu. Odporca podľa odvolateľa nezistil
spoľahlivo stav veci, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Záver odporcu o tom, že vzhľadom
na uvedenie záložného veriteľa v dohode o splnomocnení vo forme predtlače je možné vyvodiť záver,
že záložný veriteľ určil zástupcu pre dlžníka, nemá podľa odvolateľa oporu v listinách tvoriacich obsah
správneho spisu a správny orgán nevykonal žiadne dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia.
Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je
rozporný s obsahom správneho spisu, pretože z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa
rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa
dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odporca namietal, že neexistuje
žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp a v
tejto časti považuje rozhodnutie odporcu za zmätočné a nepreskúmateľné.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2013 uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vklad potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2
O.s.p. v spojení s § 250o ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie a dohodu o splnomocnení.

Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom
podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na
okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle §
2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom
v rozsahu svojej pôsobnosti.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

§ 250l a nasl. O.s.p. z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 11.06.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa
28.05.2013. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť
s.r.o. Bratislava a záložcom F. B., W.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX
nachádzajúce sa v k.ú. W., okr. E.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.09.2012. Predmetná zmluva nebola pripojená k návrhu na vklad, ani
netvorí súčasť správneho spisu. Z návrhu na vklad zo dňa 28.05.2013 súd zistil, že jeho prílohami bola



záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená
fotokópia dohody o splnomocnení.

Z Dohody o splnomocnení uzavretej medzi F. B., W. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava podpísanej splnomocniteľkou dňa 07.09.2012 v X. vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom
naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľa a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po osobnom prerokovaní a poučení o
právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila
ako splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z
uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi
založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť
s.r.o., ako poskytovateľom úveru.“ Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ
sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť
bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste
vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte
splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho
záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná
dňa 07.09.2012 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 07.09.2012 osobne
prítomný v X. pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou (splnomocniteľkou) a
nie je teda zrejmé, kto predložil dlžníčke tlačivo predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jej
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu
administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody
o splnomocnení podpísané dlžníčkou.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy 5. časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v
§ 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3)
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.



Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite
a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha
veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na
to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných
osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

Správny orgán (odporca) v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov v správnom
konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - ďalej len „Správny poriadok“), ak Katastrálny zákon
neustanovuje inak (§ 22 ods. 5). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie vydané v správnom
konaní musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušným, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti
(§ 47 Správneho poriadku). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán musí uviesť, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho
poriadku. V odôvodnení síce správny orgán uvádza, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho vyplýva, že dlžník
nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal
dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, z čoho vyvodil, že záujem zástupcu
je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné s poukazom na
§ 22 ods. 2 OZ, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutkové zistenia (skutočnosti)
boli podkladom pre takýto záver, akými úvahami bol správny orgán vedený a ako použil (aplikoval)
ustanovenia právnych predpisov, ktoré citoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z akých
dôvodov vychádzal pri konštatovaní, že „zastúpenie je v tomto prípade neprípustné v zmysle § 22 ods.



2 OZ“. Takýto záver nemá podklad v zistenom skutkovom stave a rozhodnutie neobsahuje úvahu, na
základe ktorej odporca k takémuto záveru dospel. Správny orgán je podľa § 32 ods. 1 Správneho
poriadku povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Takýmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti považoval súd námietky odvolateľa o tom, že závery správneho orgánu vedúce
k posúdeniu uzatvorenej dohody o plnomocenstve ako dohody uzatvorenej v rozpore s § 22 ods. 2
OZ vychádzajú z nepodložených tvrdení, pričom nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a neboli
dodržané ust. § 46 Správneho poriadku, za dôvodné. Správny orgán síce v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia cituje ust. § 37 ods. 1, § 39, § 22 ods. 2 a § 40 OZ, avšak z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmý záver správneho orgánu, či dohodu o plnej moci, resp. zmluvu o zriadení
záložného práva posúdil ako neplatný právny úkon a z akých dôvodov. Takáto úvaha správneho orgánu
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje.

Je potrebné zdôrazniť, že súd v konaní podľa § 250l O.s.p. nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť
správneho orgánu, ani dopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a ani potvrdiť jeho rozhodnutie na
základe iného právneho hodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania totiž nepokračuje v správnom
konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia. Bude preto
úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad
v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení
rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností. Rovnako bude potrebné, aby správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to
vyžadujú ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku. Správny orgán najmä uvedie, ktoré skutočnosti má
zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými
úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Posúdi okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril záložnú
zmluvu za záložcu (ďalšieho účastníka), keďže svoje oprávnenie zastupovať záložcu doložil dohodou o
splnomocnení, ktorú správny orgán opätovne posúdi z hľadiska, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti
pre platnosť takéhoto právneho úkonu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na iné zistené okolnosti
podpísania dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa (ďalšieho účastníka). Nie je vylúčené, že
správny orgán môže dospieť k rovnakému záveru a návrh na vklad zamietne, avšak takéto rozhodnutie
musí vychádzať z riadne a úplne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listín, musí
obsahovať právne posúdenie a musí byť riadne odôvodnené.

Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. rozhodnutie odporcu zrušil a
vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.