Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 21Sd/372/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201528 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Valenčíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201528.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Valenčíkovou v právnej veci navrhovateľa: K.. K. I., nar. XX. S. XXXX, bytom XXX XX T. č. XX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. augusta 2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ podaným návrhom žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.8.2013, ktorým podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku s odôvodnením, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. od 1.1.1999, t. z. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., ktorú skutočnosť potvrdil aj odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR potvrdením zo dňa 6.7.2007. Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť SP na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. SP je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Z tohto dôvodu SP nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku, preto žiadosť zamietla. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za nespravodlivé a neprijateľné. Keďže mu bolo zhodnotených len 25 rokov v ozbrojených silách, žiada aspoň čiastočný dôchodok, alebo nejaký príspevok za roky po veku odchodu na dôchodok, prípadne výsluhový príspevok, na ktorý odišiel 30.6.1994. Potom si od 1.7.1994 do 1.4.1995 platil poistné dávky sám poštovou poukážkou a od 3.4.1995 až do 31.12.1998 pracoval u štátnych lesov, cez zimu bol evidovaný na úrade práce o čom predložil písomné doklady. Od 1.9.1957 až do 30.6.1960 sa pripravoval na zamestnanie - štúdium. Keď to spočíta tak je to 5 rokov a 3 mesiace a k tomu ešte treba pripočítať 6 mesiacov, ktoré mu chýbali do 26 rokov skončených v služobnom pomere, čiže všetko to činí 5 rokov a 9 mesiacov. Tiež poukázal na nesprávne uvedenú dobu odpracovanú na JRD T. v oznámení Ministerstva vnútra SR zo dňa 6.7.2007, kde v položkách 1. a 2. je uvedená prerušená doba trvania zamestnania. Táto prerušená doba nebola a trvala od 1.8.1960 do 30.7.1961 o čom svedčí potvrdenie PD T. zo dňa 31.7.2006, ktoré už bolo predložené. Žiadal o priznanie starobného alebo čiastočného starobného dôchodku, prípadne o nejaké iné dávky, ktoré by mu za odpracované roky prislúchali. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 8.1.2014 za účasti účastníkov konania. Navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal vec podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, stanoviskami účastníkov, administratívnym spisom a zistil tento skutkový stav: Navrhovateľ si neformálnou žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 26.7.2013 uplatnil u odporkyni nárok na starobný dôchodok od 15.7.2013, o ktorej rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím. Navrhovateľ so zamietnutím jeho žiadosti nesúhlasil, žiadal o priznanie aspoň čiastočného dôchodku za roky po odchode na dôchodok, prípadne výsluhový príspevok, na ktorý odišiel 30.6.1994. Z prípisu Ministerstvo vnútra SR č.p. SPC-30.041-4/6-98 zo dňa 5.11.1998 súd zistil, že ministerstvo žiada SP o urýchlené odstúpenie evidenčného materiálu o dobe poistenia - zamestnania K. I. ... , ktorý požiadal o priznanie dôchodku, tento sa stane súčasťou dôchodkového spisu menovaného, preto nebude vrátený. Z prípisu SP, ústredie Bratislava adresovanému Ministerstvu vnútra SR 19.11.1998 súd zistil, že SP odstupuje ELDZ na žiadosť ministerstva pre K. I. ... Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPC-30.041-12/3-2007 zo dňa 6.7.2007 súd zistil, že rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia č.p. SPC-30.041-4/6-98 zo dňa 4.1.1999 bol navrhovateľovi od 1.1.1999 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. Podľa tohto potvrdenia bola navrhovateľovi pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba zamestnania od 26.7.1960 do 8.9.1960 (III. pracovná kategória), od 1.11.1960 do 31.7.1961 (III. pracovná kategória), doba základnej vojenskej služby od 1.8.1961 do 26.9.1963 (I. kategória funkcií), doba zamestnania od 8.10.1963 do 31.5.1964 (I. pracovná kategória), od 1.6.1964 do 17.5.1966 (III. pracovná kategória), od 18.5.1966 do 31.1.1971 (I. pracovná kategória), doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 1.2.1971 do 30.6.1994 (I. kategória funkcií) a doba zamestnania od 3.4.1995 do 25.7.1997 (III. pracovná kategória). Doba po veku: od 26.7.1997 do 30.9.1997. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že chce, aby mu bol starobný dôchodok zvýšený aspoň nejakým príspevkom, pretože sa cíti byť poškodený a diskriminovaný vzhľadom na výpočet starobného dôchodku a dobu ktorá od neho uplynula. Uviedol, že dostal výsluhový príspevok k 1.7.1994, potom požiadal o starobný dôchodok a tento starobný dôchodok žiadal od SP a táto mu starobný dôchodok v roku 1999 aj priznala. Následne dostal oznámenie od Ministerstva vnútra SR o tom, že starobný dôchodok sa premenováva na výsluhový dôchodok. O starobný dôchodok požiadal opätovne preto, že dostal informáciu, že prišlo nejaké usmernenie, že môžu požiadať o zvýšenie starobného dôchodku pokiaľ sa cítia byť ukrivdení. Trval na tom, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku bolo vydané SP a nie Ministerstvom vnútra SR, pretože prvý kontakt s Ministerstvom vnútra SR mal až vtedy, keď mu oznámili, že tento starobný dôchodok sa zo zákona stáva výsluhovým dôchodkom. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Súd po preskúmaní veci podľa § 250l ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ podal návrh na preskúmanie nedôvodne. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1.1.2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v čase, keď sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPC-30.041-12/3-2007 zo dňa 6.7.2007 mal súd preukázané, že navrhovateľovi bol od 1.1.1999 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ síce na pojednávaní tvrdil, že starobný dôchodok mu bol priznaný SP, ktorej podal i žiadosť o starobný dôchodok, dôkaz o tom však nepredložil. Na otázku súdu či môže takúto skutočnosť preukázať uviedol, že toto rozhodnutie nemá k dispozícii. Súd preto vychádzal z predložených listinných dôkazov a konštatoval, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný od 1.1.1999 orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Tento mu bol priznaný podľa časti V. zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný aj vyplácaný útvarom Ministerstva vnútra SR. Keďže odporkyňa nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, nie je daná jej právomoc rozhodnúť o nárokoch navrhovateľa. Navrhovateľovi nemôže byť priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. dvakrát a to ani vtedy ak sa tento podľa zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový a ďalej sa upravuje ako dôchodok výsluhový. Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní k veci zo dňa 21.11.2013 uvádzal, že tak ako v predchádzajúcom návrhu pokiaľ nemá nárok na žiadny dôchodok, potom nech sú mu priznané aspoň nejaké dávky za nezapočítané roky. Podľa neho ide o 6 rokov, za ktoré bolo plne hradené poistné, ako v tých časoch bolo stanovené. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľovi nebude priznaný starobný dôchodok v nejakej časti, chce sa domôcť aspoň zvýšenia starobného dôchodku. O takejto žiadosti o prípadné zohľadnenie ďalšej doby zamestnania, ktorá podľa názoru navrhovateľa nebola zohľadnená pri priznaní starobného dôchodku, je príslušný rozhodnúť útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. O žiadosti navrhovateľa nemôže vzhľadom na nepríslušnom rozhodnúť odporkyňa ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 zákona, pretože navrhovateľ podmienku nepretržitého trvania zamestnania vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003 nespĺňa. Z tohto dôvodu súd napadnuté rozhodnutie potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedené. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol so svojim opravným prostriedkom úspešný, preto súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.