Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 21Sd/373/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201529 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201529.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky W. H. rod. U., nar. XX. C. XXXX, bytom T. I. č. XXX Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 26.augusta 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, rozhodnutia totožného čísla z 22.septembra 2014 o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.septembra 2013 o priznaní invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. septembra 2013 o zrušení rozhodnutia odporkyne z 26.augusta 2013 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.septembra 2013 o priznaní invalidného dôchodku potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z 26.augusta 2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo 6.augusta 2013, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Rozhodnutím z 22.septembra 2014 v rámci autoremedúry zrušila vyššie označené rozhodnutie s tým, že opravnému prostriedku navrhovateľky vyhovuje. Rozhodnutím z 22.septembra 2014 priznala navrhovateľke od 29.mája 2014 invalidný dôchodok vo výške, ktorý bol odvodený aj z 50 % miery jej zníženej pracovnej schopnosti pri vzniku jej invalidity konštatovanej dňom 29.mája 2014. Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu o zamietnutí jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku s poukazom na svoj dlhodobo zhoršený zdravotný stav. Uviedla, že sa pre depresiu ťažkého stupňa lieči viac rokov, trpí poruchami spánku, neschopnosťou prežívať radosť, stratou záujmu o bežné veci, domáce práce, vyhýba sa ľuďom apod. Okrem uvedeného sa lieči aj na ďalšie ochorenia, preto nepovažovala priznaný percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti za adekvátny jej zdravotným ťažkostiam. Odvolala sa aj voči rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku s vyjadrením presvedčenia, že jej pracovný potenciál je znížený o viac ako o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej duševné ťažkosti jej neumožňujú sa zapojiť do pracovného života, pretože nie je schopná zvládnuť ani domáce práce. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že na psychiatrické kontroly chodí každé 4-6 týždňov, došlo k zhoršeniu jej duševných ťažkostí, bola jej zmenená liečba a čaká sa, aký bude jej efekt. Okrem toho trpí aj výraznými bolesťami chrbtice, pretože má výrastky po celej chrbtici, čo bolo preukázané CT vyšetrením. Pravidelne k neurológovi ani k ortopédovi nechodí, užíva lieky od bolesti. Odporkyňa navrhla potvrdiť rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky boli opakovane posúdené s rovnakým výsledkom, že pokles jej pracovnej schopnosti pri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí zodpovedá dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že vo výroku označené rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust.§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery sa nesčítavajú ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti poistenca v zákonom predpokladanom rozsahu, prípadne je tento dôsledkom jeho viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1,6,7,8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V., odd. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) vyjadriť v rozpätí 50-80 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Podľa kapitoly V., pol. 4, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 15-20 % s ohľadom na rovnaké posudkové kritériá ako je uvedené vyššie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 9.augusta 2013 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie na chirurgickom a internom oddelení, z ORL, chirurgických, psychologických, neurologických, psychiatrických, pneumologických vyšetrení, z FRO, EMG vyšetrenia, z CT Th chrbtice a z USG brucha z priebehu rokov 2012 a 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil posttraumatickú stresovú poruchu, so zaradením pod kapitolu V., pol. 4, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľka, bez závažnejšieho predchorobia bola v júli 2012 napadnutá inou osobou bez poruchy vedomia a traumatických zmien. Stav bol zhodnotený ako otras mozgu ľahšieho stupňa s povrchovými nezávažnými poraneniami. CT vyšetrenie Th chrbtice preukázalo degeneratívne zmeny axiálneho skeletu, s diagnostickým zhodnotením ako cervikálny, thorakálny a cervikobrachiálny syndróm bez pridruženej koreňovej symptomatológie. Od augusta 2012 je v sledovaní a liečbe klinického psychológa a psychiatra pre akútnu posttraumatickú stresovú poruchu s následne pridruženými depresívnymi epizódami, v úvode reaktívneho pôvodu, neskôr stredne ťažkého a t.č. už ťažšieho stupňa so zvýraznením po úmrtí blízkej osoby. Okrem pravidelných psychiatrických kontrol a psychoterapie si stav doposiaľ nevyžadoval ústavné liečenie a diagnostikovaný obraz epizódy ťažkej depresie nenapĺňal viaceré diagnostické znaky, preto uvedené aj pre krátkosť trvania stavu a liečby nepovažoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Pridružená chorobnosť a to nodózna struma kompenzovaná na substitučnej liečbe, hypertenzia I. stupňa, cholecystoliáza, syndróm dráždivého kašľa, či bolesť chrbta nie sú z posudkového hľadiska významné. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v rámci odvolacieho správneho konania. V posudku zo 4.decembra 2013 dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ. K zmene jeho posudkového záveru došlo až po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky v rámci preskúmavacieho súdneho konania po predložení opakovaných psychiatrických, psychologických vyšetrení a prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení z priebehu roka 2014. Na základe nich a po vlastnom klinickom vyšetrení považoval posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 29.mája 2014 za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie recidivujúcu depresívnu poruchu, epizódu stredne ťažkej a ťažkej depresie, so zaradením pod kapitolu V., pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, 50 % s tým, že k vzniku jej invalidity došlo dňom 29.mája 2014. V posudku uviedol, že duševné ťažkosti navrhovateľky najskôr pod obrazom posttraumatickej stresovej poruchy sa napriek liečbe zhoršili, najmä po úmrtí blízkej osoby a uvedený stav bol v priebehu rokov 2012 a 2013 popisovaný ako ťažká fáza depresívnej poruchy s postraumatickou stresovou poruchou s nedostatočným efektom ambulantnej antidepresívnej liečby. Napriek tomu liečba nebola menená, nevyžadovala hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení za účelom intenzívnejšej liečby. V januári 2014 psychiater popísal zhoršenie depresívnej symptomatológie s poruchami spánku. Do liečby pridal hypnotiká a anxiolytiká bez výraznejšieho efektu na jej duševné ťažkosti, preto bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v priebehu apríla a mája 2014. Po skupinovej psychoterapii a intenzívnej liečby antidepresívami došlo k čiastočnému zlepšeniu depresívnej symptomatológie, ktorá bola hodnotená ako stredne ťažký až ťažký stupeň. Uvedenému rozhraniu zodpovedá priznaný pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia pre ťažký stupeň depresie. Okrem uvedeného prejavom ochorenia nie sú v súčasnosti bludy s paranoidným alebo perzekučným obsahom, halucinácie, nihilizmus ani depresívny stupor. Dátum vzniku invalidity odôvodnil trvaním práceneschopnosti navrhovateľky s poberaním nemocenských dávok. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie obidvoch vyššie označených rozhodnutí z 22.septembra 2014. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že aktuálny záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky v rozsahu 50 % prijal posudkový lekár na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by posudkové závery z 29.mája 2014 spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti označených rozhodnutí z nich vychádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože podľa platnej právnej úpravy vznik invalidity poistenca predpokladá pokles pracovnej schopnosti pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol s ohľadom na preukázaný vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky najskôr potvrdený posudkovým lekárom ústredia, neskôr zmenený na základe objektívne preukázaného zhoršenia jej zdravotného stavu. Pri objektívne zistených prejavoch duševných ťažkostí navrhovateľky, ktoré sa z hľadiska ich charakteru vyvinuli do depresívnej poruchy nálad stredne ťažkého až ťažkého stupňa, správne považoval posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie toto ochorenie, ktoré správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Priznaný pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia logicky a presvedčivo, v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami odôvodnil rozhraním diagnostického posúdenia jej zdravotných ťažkostí medzi stredne ťažkým až ťažkým stupňom. Dolná hranica možného percentuálneho rozpätia bola odôvodnená aj absenciou ďalších závažných prejavov jej duševného ochorenia. Správne nevyužil možnosť navýšenia priznaného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti aj pre ďalšie ochorenia ktorými trpí, pretože ani u jedného z nich nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam, tak ako sa k tomu posudkový lekár na pobočke Sociálnej poisťovne v posudku z 9.augusta 2013 podrobne vyjadril. Jedným zo základných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. U navrhovateľky pri prvotnom posudkovom posudzovaní jej zdravotných ťažkostí vznik invalidity konštatovaný nebol, jej invalidita vznikla až v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu na podklade objektívne zisteného zhoršenia jej zdravotného stavu. Na základe tohto skutkového zistenia postupovala odporkyňa v súlade so zákonom, s ust. § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keď po preukázanom zhoršení zdravotného stavu na úroveň jej invalidity v rámci autoremedúry zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o priznaní invalidného dôchodku. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne s týmto obsahom ako vydané v súlade so zákonom potvrdil. Za vecne správne považoval aj rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, pretože vznik invalidity je jedným z predpokladov pre možnosť priznania tejto dôchodkovej dávky. Okrem uvedeného navrhovateľka splnila aj ďalšie zákonné predpoklady tým, že ku dňu vzniku invalidity jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok ani nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Odporkyňa správne rozhodnutím z 22.septembra 2014 rozhodla o priznaní invalidného dôchodku odo dňa vzniku invalidity. V jeho výške zohľadnila aj percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti tak, ako to vyplýva z ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Samotnú výšku priznanej dôchodkovej dávky navrhovateľka nenamietala a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri jej určení. Odporkyňa sumu invalidného dôchodku navrhovateľky správne určila ako súčin jej priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona. Pri určení obdobia dôchodkového obdobia navrhovateľky vychádzala odporkyňa z prvotných evidenčných podkladov, tj. evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktorými bolo preukázané obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, zohľadnila preukázanú náhradnú dobu a pri určení priemerného osobného mzdového bodu vychádzala zo zárobkov navrhovateľky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia z 22.septembra 2012, v ktorom bol konkretizovaný postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku navrhovateľky s poukazom na aplikované zákonné ust., i konkrétny matematický výpočet, pretože bol realizovaný na základe správne aplikovaných príslušných zákonných ustanovení a v súlade so správne zisteným obdobím dôchodkového poistenia navrhovateľky a hodnotou jej priemerného osobného mzdového bodu. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.