Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/293/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201534 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201534.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcov: I/ Ing. V. N., bytom Y. XX, XXX XX Z. Z., II/ Z. N., bytom Y. XX, XXX XX Z. Z., obidvaja zastúpení URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ W.. G. Z., I. Š. W. 2, Z. Z., 2/ W.. V. O., I. Š. W. 2, Z. Z., účastníci 1/ a 2/ zastúpení advokátom JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, N. XX/C, XXX XX Z. Z. a advokátom JUDr. Milošom Barancom, W. H. XX, XXX XX Z. Z., 3/ X. M., N. XX, Z. Z., 4/ W.. G. N., B. 8, Z. Z., 5/ W.. K. K., Y. XX, Z. Z., 6/ W.. E. K., Y. XX, Z. Z., 7/ W.. W. O., Y. XX, Z. Z., 8/ W.. B. O., Y. XX, Z. Z., 9/ W. V., Y. XX, Z. Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OBÚ-BB-OVBP-2013-704.2:Kl zo dňa 14.08.2013 a č. OBÚ-BB-OVBP-2013-703.2:Kl zo dňa 14.08.2013, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žaloby žalobcov z a m i e t a . II./ Žalobcom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán - Mesto Banská Bystrica rozhodnutím č. OVZ-SÚ 46843-8695/2013/Har o dňa 26.04.2013 v spojenom územnom a stavebnom konaní vydal podľa § 66 v spojení s § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) stavebné povolenie pre stavbu rodinného domu v lokalite Z. Z. - M. O., k.ú. L. na pozemkoch parc. č. KN-C 3700/456 a 3700/455, vrátane súvisiacich prípojok inžinierskych sietí, drobných terénnych úprav a spevnených plôch pre stavebníka W.. G. Z. ( ďalší účastník č. 1). Druhým rozhodnutím č. OVZ-SÚ 468-41-8693/2013/Har zo dňa 26.04.2013 prvostupňový správny orgán - Mesto Banská Bystrica (stavebný úrad)v spojenom územnom a stavebnom konaní vydal podľa § 66 v spojení s § 39a) zákona č. 50/1976 Zb. stavebné povolenie na stavbu rodinného domu v lokalite Z. Z. - M. O., v k.ú. L. na pozemkoch parcelné č. KN-C 3700/457 a 3700/456 vrátane súvisiacich prípojok inžinierskych sietí, drobných terénnych úprav a spevnených plôch pre stavebníka W.. V. O. (ďalší účastník č. 2). V rozhodnutiach sa stavebný úrad vysporiadal rovnakým spôsobom s námietkami žalobcov I/ a II/, ktoré boli vznesené v podaní žalobcov zo dňa 26.03.2013. V tomto podaní žalobcovia ako účastníci obidvoch konaní (vo veci staviteľa W.. G. Z. a staviteľa W.. V. O.) vzniesli požiadavku na odročenie ústneho pojednávania s odôvodnením, že v súčasnosti prebieha súdne konanie vo veci stavby oporného múru na susednom pozemku, parcela č. KN-C 3700/179, v rámci ktorého okresný súd Banská Bystrica nariadil na podnet majiteľa susedného pozemku znalecké dokazovanie vo veci sporu, ktoré svojimi závermi a súvisiacimi dôsledkami bezprostredne súvisí s plánovanou výstavbou rodinného domu na susednej parcele. V zmysle námietok v prípade zahájenia výstavby rodinného domu na susednej parcele, bez vyjadrenia znalca a bez uzavretia súdneho sporu o bezpečnosti oporného múru, je povolenie výstavby rodinného dumu a aj jeho následná výstavba hazardom s majetkom a životmi majiteľov susedného pozemku, ako aj stavebných robotníkov. Podľa žalobcov v danej veci treba prihliadať aj na okolnosť, že v bezprostrednej blízkosti oporného múru dôjde pri výstavbe k nadmernému pohybu ťažkých mechanizmov, čo môže spôsobiť poškodenie jeho statiky a prípadný zosuv. Stavebný úrad v obidvoch rozhodnutiach zamietol námietky žalobcov, a to v obidvoch konaniach v podstate rovnakým odôvodnením. Prvostupňový správny orgán vznesené námietky a požiadavky žalobcov zamietol ako neopodstatnené vo vzťahu k predmetným stavebným konaniam. Uviedol, že v prípade námietok súdneho konania ide o konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica č.k. 16C 184/2011 v právnej veci navrhovateľov: W.. V. O. a W.. G. Z., proti odporcom R.. V. N. a Z. N., o uloženie povinnosti odstrániť stavbu. Touto dotknutou stavbou má byť oporný múr, ako aj prístrešok, ktoré boli postavené odporcami (R.. V. N. a Z. N.) na pozemkoch susediacich s pozemkami navrhovateľov (W.. V. O. a W.. G. Z.), pričom tieto stavby boli postavené neoprávnene (oporný múr s terénnymi úpravami bez stavebného povolenia a prístrešok v rozpore so stavebným povolením pre stavbu rodinného domu a zasahujú do vlastníckych práv navrhovateľov (W.. V. O. a W.. G. Z.). Prvostupňový správny orgán požiadavku na odročenie vyhodnotil ako bezpredmetnú, keďže stavebný úrad v oznámeniach o začatí stavebných konaní na stavbu rodinných domov stavebníkov, podrobne a dostatočne oboznámil účastníkov konania o návrhu umiestnenia a stavebno-technického riešenia predmetných stavieb. Odstup navrhovaných rodinných domov (v obidvoch prípadoch) od pozemku žalobcov (od parcely č. KN-C 3700/179) je až 16,2 m, čo je dostatočný priestor pre bezpečnú stavebnú činnosť vrátane pohybu stavebných mechanizmov. Podľa dôvodov prvostupňového rozhodnutia, poukázanie žalobcov na vyššie uvedený prebiehajúci súdny spor vo veci oporného múru nemá súvis s predmetom konania. V prípade rozhodnutia súdu o odstránení nepovolenej stavby oporného múru je z hľadiska navrhovaného dostatočného odstupu stavieb rodinných domov zabezpečený dostatočný stavebný priestor. Podľa správneho orgánu predmetnými stavbami rodinných domov nebudú ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a dotknutých orgánov. Na základe podaných odvolaní zo strany žalobcov proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam, rozhodoval ako druhostupňový správny orgán - žalovaný (do 30.09.2013 Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky) rozhodnutiami č. OBÚ-BB-OVBP-2013-704.2:Kl (stavebník W.. Z.) a č. OBÚ-BB-OVBP-2013-703.2:Kl (stavebník W.. V. O.) zo dňa 14.08.2013 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí (išlo v podstate o zhodné odôvodnenia) reagoval na námietky žalobcov uvedené v odvolaniach. K námietke odročenia konaní poukázal na ustanovenia § 3 ods. 3, § 23, § 33 ods. 2, § 34 ods. 4, 5 a 6 zákona o správnom konaní s tým, že stavebný úrad uskutočnil spojené územné a stavebné konanie tak, ako bolo oznámené, a to dňa 27.03.2013, keď nemohol v priebehu jedného dňa zabezpečiť preloženie pojednávania ako to požadovali žalobcovia, pretože o odročenie konania požiadali až dňa 26.03.2013, jeden deň pred konaním, pričom oznámenie prevzali dňa 13.03.2013. Podľa žalovaného žalobcovia sa mohli oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, aj keď sa nemohli zúčastniť konania podľa vyššie citovaných ustanovení správneho poriadku. Stavebný úrad podľa žalovaného posúdil predložený návrh zo všetkých hľadísk podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok č. 453/2000 Z.z. a vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodnili opätovné prejednávanie návrhu podľa požiadaviek žalobcov. Výstavbou oporného múru a prístrešku žalobcov sa stavebný úrad zaoberá už od roku 2006, kedy bola ich výstavba realizovaná, stavebný úrad tak poznal skutkový ako aj právny stav týchto vecí, ktorý zohľadňoval aj v konaní o stavbách rodinných domov. Predmetom stavebných konaní boli stavby rodinných domov, ktoré stavebný úrad posúdil zo všetkých hľadísk, ktorých posúdenie sa vyžaduje podľa ustanovení stavebného zákona a osobitných predpisov. Stavba rodinných domov a stavby oporného múru a prístrešku sa vzhľadom na ich odstupovú vzdialenosť nijako vzájomne neovplyvňujú. Stavby žalobcov neboli doposiaľ povolené stavebným úradom, a preto nemôžu používať väčšiu právnu ochranu vo vzťahu k možnosti realizácie stavieb rodinných domov. Súdne konanie a znalecké dokazovanie (pred Okresným súdom Banská Bystrica) bolo nariadené na posúdenie stavby oporného múru a prístrešku. Toto konanie súdu je samostatné a jeho výsledok nijako neovplyvní realizáciu stavby rodinných domov. Vzájomný negatívny vplyv stavieb bol podľa žalovaného vylúčený stavebníkom aj stavebným úradom. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia proti obidvom rozhodnutiam žalovaného dve samostatné žaloby, ktorými sa domáhali zrušenia rozhodnutí žalovaného a žiadali veci vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OBÚ-BB-OVBP-2013-704.2:Kl napadla pod sp. zn. 23S/293/2013 a žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OBÚ-BB-OVBP-2013-703.2:Kl zo dňa 14.08.2013 napadla pod sp. zn. 23S/294/2013. Žalobcovia v žalobách tvrdili, že rozhodnutiami a postupom správnych orgánov bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcov, keď: a) stavebný úrad neodročil ústne pojednávanie napriek žiadosti účastníkov, b) stavebný úrad musí vyčkať na rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorý spor je vedený práve v dôsledku odkázania stavebným úradom podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona. Už zo samotného odkázania na súd vyplýva, že podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona, žalobcovia preukázali, že dodatočné povolenie ich stavby (oporný múr, prístrešok) nie je v rozpore s verejnými záujmami. V predmetnom súdnom konaní sú riešené skutočnosti, ktoré nie sú známe stavebnému úradu. c) Žalobcovia považovali za ničím nepodložené tvrdenie stavebného úradu o tom, že „oporný múr svojou závadnosťou sám ohrozuje majetok navrhovateľov“; taktiež aj záver stavebného úradu, že „účastníci nepriamo sami poukazujú na možnosť negatívnych vplyvov zo strany predmetnej nepovolenej stavby oporného múru na okolie“. Tieto závery nemajú oporu v zistenom skutkovom a právnom stave. d) Nevykonanie žiadneho dokazovania v rámci konania. Žalobcovia považovali rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, pretože sa nezaoberá preskúmaním nepodložených tvrdení. Rozhodnutie považujú za nezákonné, pretože sa žalovaný nevysporiadal s odvolacími dôvodmi, nevykonal ani nedoplnil žiadne dôkazy a konanie bolo vedené formálne bez istenia situácie na mieste samom. V konaní boli porušené základné zásady správneho konania zakotvené v § 3 zákona o správnom konaní. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával na dôvodoch rozhodnutí. Uviedol, že stavebný úrad v osobitnom konaní koná o nepovolených stavbách žalobcov (oporný múr a prístrešok), ktoré vybudovali v roku 2006 na hranici pozemku bez povolenia stavebného úradu. V súčasnosti prebieha na súde občianskoprávny spor o existencii týchto stavieb, ktoré iniciovali stavebníci rodinných domov. Z rozhodnutia súdu vyplynú opatrenia vzťahujúce sa k týmto nepovoleným stavbám (možnosť ich dodatočného povolenia, resp. nutnosť ich odstránenia). Rodinné domy sa umiestňujú na vlastnom pozemku stavebníkov vo vzdialenosti 16 m od jestvujúcich nepovolených stavieb a to je zárukou, že stavba rodinných domov nemá vplyv na nepovolené stavby žalobcov. Nepovolené stavby žalobcov nemôžu používať rovnocennú právnu ochranu v konaní o povolení stavby rodinného domu. Na záver uviedol, že v podanom odvolaní, ani v žalobe nie sú uvedené konkrétne námietky proti umiestneniu a realizácii stavby rodinných domov, ale citeľný je záujem zabrániť jej realizácii, a to až do vysporiadania nepovolených stavieb žalobcov. Žiadal žaloby žalobcov zamietnuť. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní tvrdil, že pokiaľ ide o žalobu, tak túto dali z toho dôvodu, že im nie je jasné, ako má nepriaznivo vplývať postavený oporný múr na stavby stavebníkov. Poukázal na to, že práve v stavebnom povolení bolo konštatované, že oporný múr by mal ohrozovať stavebníkov a z rozhodnutia nezistili, aký vplyv by mal mať tento oporný múr na stavby. Ohľadom oporného múru sa vedie už 5 rokov konanie. Jedná sa vlastne o odstránenie stavby. Terajší žalobcovia vystupujú v tomto spore ako žalovaní a žalobcovia sú stavebníci. Spor nie je ukončený, bolo nariadené znalecké dokazovanie. Na pojednávaní žalobca I/ uviedol, že on v zásade nemá námietky pokiaľ ide o umiestnenie stavby. Problém je vlastne ohľadom oporného múru, ktorý sa pohybuje vo výške od 2,1 do 1,6 m. Tento oporný múr sa nachádza nad pozemkami stavebníkov. Už od roku 2007 sa vedie konanie ohľadom legalizácie oporného múru, ktorý v rozsahu asi 4 m2 zasahuje do susedných parciel. Zásah oporného múru do susedných parciel sa zistil až po výstavbe oporného múru. Poukázal na to, že v súvislosti s výkopmi, ktoré sa vykonávajú so stavbami na susedných pozemkoch, došlo k zasypaniu odtokových rúr, ktoré sú na opornom múre a má obavy, že by mohlo dôjsť aj k zosuvu. Jemu vlastne ide o to, aby došlo k zosúladeniu výstavby na susedných pozemkoch s jeho stavbou. Zástupca pribratých účastníkov 1) a 2) navrhoval žalobu žalobcov zamietnuť a súhlasil s vyjadrením žalovaného. Podľa jeho názoru žalovaný sa v rozhodnutiach vysporiadal so všetkými okolnosťami veci. Pokiaľ ide o oporný múr, tento má vzdialenosť od základov stavby, ktorá má byť postavená na susednom pozemku 16 m. Pribratý účastník 7 uviedol, že aj oni majú postavený oporný múr vo výške asi 50 cm. Tento bol postavený ešte so súhlasom predchádzajúceho vlastníka. Krajský súd uznesením č.k. 23S/293/2013-26 z 17.12.2013 konania začaté na základe jednotlivých žalôb (23S/293/2013 a 23S/294/2013) podľa § 112 ods. 1 O.s.p. z dôvodov hospodárnosti spojil na spoločné konanie, ktoré sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 23S/293/2013. Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní vecí a postupu žalovaného podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žaloby zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov neboli v rozpore so zákonom. Ako to vyplýva z obsahu vyjadrení žalobcov v žalobách, ale aj z vyjadrení na pojednávaní, podstatnou vecnou námietkou voči vydaným stavebným povoleniam stavebníkov bola námietka, že k vydaniu stavebných povolení došlo bez toho, aby sa žalovaný (stavebný úrad) vysporiadal so stavbou oporného múru žalobcov, a že nedošlo k zosúladeniu výstavby rodinných domov so stavbou oporného múru vo vlastníctve žalobcov. Žalobca preto aj v žalobe poukazoval na občianskoprávny spor vedený na Okresnom súde Banská Bystrica s tým, ktorý spor začal v dôsledku odkázania stavebníkov ako vlastníkov pozemkov na občianskoprávne konanie podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona, a to v súvislosti s konaním o dodatočnom povolení stavby žalobcov (oporný múr, prístrešok). Z vyjadrení účastníkov tohto súdneho konania vyplýva, že spor je vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 16C/184/2011 a ako navrhovatelia vystupujú v tomto spore stavebníci (ďalší účastníci 1) a 2)). Tento občianskoprávny spor doposiaľ nie je skončený a podľa vyjadrenia žalobcu bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré nie je ukončené. Účastníci zároveň zhodne potvrdili, že ohľadom oporného múru žalobcov (sa vedie už od roku 2007) konanie vo veci legalizácie tejto stavby podľa § 88a stavebného zákona. Žalobca I) na pojednávaní potvrdil, že oporný múr zasahuje v rozsahu 4 m2 do susedných parciel (stavebníkov) s tým, že to zistil až po jeho výstavbe. Výška oporného múru je od 1,6 m do 2,1 m a nachádza sa vzhľadom na terén nad pozemkami stavebníkov. Súd zistil z vyjadrení účastníkov, ako aj z projektovej dokumentácie, že vzdialenosť oporného múru od navrhovaných stavieb stavebníkov je 16,2 m. Podľa § 39a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona, (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. (2) Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Podľa § 62 ods. 1, 3 a ods. 4, (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 (1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. (2) Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. Podľa § 88a ods. 3 citovaného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Podľa názoru súdu žalovaný pri vydaní stavebných povolení postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami stavebného zákona. Správne postupoval, keď zamietol námietky žalobcu uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 26.03.2013, ktoré boli zaslané ako súčasť písomného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní dňa 27.03.2013 pred prvostupňovým správnym orgánom. Tieto námietky, rovnako ako aj vecné námietky uvedené v žalobe sa týkali vecí, ktoré je potrebné vyriešiť v občianskoprávnom konaní a následne vyriešiť v konaní o dodatočnom povolení stavby (oporného múru, prístrešku) žalobcov v zmysle § 88a stavebného zákona. Zamietnutie vecných námietok žalobcov zo strany žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo odôvodnené dostatočným spôsobom v rozhodnutiach, keď správne orgány poukazovali najmä na vzdialenosť medzi stavbou oporného múru a stavbami rodinných domov, ktorá vzdialenosť predstavovala až 16,2 m2 s tým, že v súvislosti so stavbami rodinných domov nebudú ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Žalovaný (stavebný úrad) nemusel čakať na skončenie konania v občianskoprávnej veci pred Okresným súdom v Banskej Bystrici, ktoré konanie by bolo podkladom pre ďalšie rozhodnutie stavebného úradu vo veci dodatočného stavebného povolenia oporného múru. Konanie o vydanie stavebných povolení na stavbu rodinných domov je samostatné konanie, ktoré nemá žiaden súvis s konaním o odstránení stavieb žalobcov. Čo sa týka možnosti poškodenia oporného múru v súvislosti s pohybom ťažkých mechanizmov v bezprostrednej blízkosti oporného múru podľa námietok žalobcov, súd uvádza, že stavebný úrad určil v stavebnom povolení konkrétne podmienky nielen pre umiestnenie, ale aj pre uskutočnenie stavieb rodinných domov. Pokiaľ by ich stavebníci nedodržiavali, mohol by ich sankcionovať v zmysle ustanovení stavebného zákona, prípadne aj žalobcovia majú možnosť domáhať sa ochrany žalobou podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Na záver súd uvádza, že žalobcovia v konaní neuvádzali a ani nepreukázali žiadne iné relevantné vecné námietky, ktoré by mali súvis s vydaním stavebných povolení pre stavby stavebníkov (účastníci 1), 2)), a ktoré by mali mať za následok negatívne rozhodnutie žalovaného. Z uvedených dôvodov krajský súd žaloby žalobcov zamietol, pričom vzhľadom na uvedené dôvody nemohol uznať ani tvrdenie žalobcov, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Čo sa týka námietky neodročenia ústneho pojednávania napriek dôvodnej žiadosti žalobcov, upretia práva žalobcu vyjadriť sa na mieste samom a stanovisko zaprotokolovať do zápisnice zisťovania súd uvádza, že aj keď stavebný úrad neodročil ústne pojednávanie napriek žiadosti účastníkov, tak námietky žalobcov zobral do úvahy a v rozhodnutí sa nimi zaoberal. Jednalo sa pritom o zhodné vecné námietky s námietkami odvolacími a námietkami uvedenými v žalobe. Stavebný úrad aj keď neodročil pojednávanie postupoval v súlade s § 61 ods. 1 až 3 stavebného zákona, keď oznámil účastníkom začatie konania, ako aj termín ústneho pojednávania v dostatočnom predstihu, pričom žalobcovia svoje námietky ako to bolo uvedené vyššie aj uplatnili. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval uskutočnenie ústneho pojednávania v neprítomnosti žalobcov za takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti uvádza súd, že účelom súdnej ochrany nie je to, aby sa zopakovalo správne konanie, ak by takýto postup nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom a preto žaloby zamietol. Keďže žalobcovia neboli v konaní úspešní, súd im v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.