Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/146/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201542 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201542.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa P. H., nar. X. J. XXXX bytom M. R. T. XXX/XX M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27.augusta 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27. augusta 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 8. marca 1997 s poukazom na ust. § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi bol od 1.januára 1999 priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov výsluhový dôchodok, pre účely ktorého mu bola zhodnotená doba služby od 1.septembra 1961 do 31.marca 1991 a od 1.júna 1991 do 31.decembra 1998. Z toho vyvodila, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do 1.kategórie funkcií, preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 8.marca 1997. V dôsledku uvedeného nie je o ním uplatnenom nároku na starobný dôchodok príslušná rozhodnúť, pretože o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, keďže nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004. Zároveň svoju príslušnosť vo veci konať odporkyňa vylúčila aj s odôvodnením, že navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.decembra 2003 nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s vyjadrením presvedčenia, že mu nárok na starobný dôchodok vznikol, pretože po nedobrovoľnom odchode z vojenských služieb pracoval v civilnom sektore a platil príslušné odvody do Sociálnej poisťovne. Nárok na výsluhový dôchodok mu vznikol podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a nie podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil ako nezákonné a aby bolo o jeho žiadosti opätovne rozhodnuté podľa platných právnych predpisov. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Zdôraznil, že po vylúčení z armády pracoval 20 rokov v civilnom zamestnaní a až na základe mimosúdnej rehabilitácie mu bolo obdobie výkonu civilného zamestnania zohľadnené pre účely priznania výsluhového dôchodku. Po mimosúdnej rehabilitácii bol prijatý späť do armády. Počas výkonu civilného zamestnania platil príslušné odvody do Sociálnej poisťovne, preto bol toho názoru, že popri výsluhovom dôchodku mu patrí aj starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s dôrazom na vecnú nepríslušnosť odporkyne rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľa. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s osvedčením vydaným Federálnym ministerstvom obrany, personálnou správou ev.č. 5791/B3, s oznámením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 2322/331 z 27.februára 1992, s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 653110083584006/2, s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom vo Zvolene z 31. mája 2013, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom spisu, s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So 6/2013 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyne na ďalšie konanie. Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.januárom 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 1.januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.decembra 2023. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do 1.kategórie funkcií. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávkach sociálneho zabezpečenia rozhodujú pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko -slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 8.marca 1997, tj. od dosiahnutia jeho fyzického veku 55 rokov žiadosťou zo 7.júna 2013. Od 8.júla 1959 do 29.augusta 1960 pracoval v U. a.s. M., od 2.septembra 1960 do 30.augusta 1961 v W. X. U. Q. U., od 1.októbra 1971 do 30.júna 1972 v U. a.s. M., od 1.júla 1972 do 31.mája 1991 v K. R. Y. M., od 14.apríla 2000 do 15.októbra 2001 v G. s.r.o. vo M., od 22.júna 2007 do 31.augusta 2007 v Y. D. a.s. U. a od 1.februára 2008 do 31.decembra 2008 v MO SR R. správa budov M.. V období od 1.januára 1999 do 13.apríla 2000 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľ bol prepustený so služobného pomeru vojaka z povolania dňom 30.septembra 1971 a to z I. kategórie funkcií z dôvodov uvedených v § 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, čo bolo zistené z osvedčenia vydaného Federálnym ministerstvom obrany ev. č. 5791/B3. Na základe mimosúdnej rehabilitácie, v súlade s ust. § 22 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách mu bola pre nárok a výšku starobného dôchodku započítaná doba služby v I. kategórii funkcií aj doba od pôvodného skončenia služobného pomeru vojaka z povolania, tj. od 1.októbra 1971 do 31.marca 1991 so započítaním predchádzajúcej doby služby od 1.septembra 1961 do 30.septembra 1971. Celkom mu pre uvedené účely bola započítaná doba služby v I. kategórii funkcií v rozsahu 29 rokov a 7 mesiacov. Uvedené bolo potvrdené Vojenským úřadom sociálneho zabezpečení č. 2322/331 z 27.februára 1992. Po opätovnom prijatí do služobného pomeru vojaka z povolania bol jeho služobný pomer ukončený 31.decembra 1998. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65311008358406/2- VÚSZ/DO1 z 12.januára 1999 bol navrhovateľovi od 1.januára 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona NR SR č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov s tým, že službu vykonával 37 ukončených rokov. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný vo výške 10 142,- Sk. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, pretože ako vojak z povolania bol zamestnaný najmenej 25 rokov a službu zaradenú do 1.kategórie funkcií vykonával najmenej 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, tj. 8.marca 1997, podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, pretože podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Po vzniku nároku na starobný dôchodok, po 8.marci 1997 bol navrhovateľ zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, nie však nepretržite k 31.decembru 2003, preto nebolo možné jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku posúdiť podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V období od 16.októbra 2001 až do 21.júna 2007 nebola podľa evidenčných podkladov odporkyne u navrhovateľa zistená jeho zamestnanosť. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol s poukazom na vyššie zistený skutkový stav veci a cit. právnu úpravu dňom dovŕšenia 55 rokov veku, 8.marca 1997, preto o tejto dávke dôchodkového zabezpečenia môže na základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení rozhodnúť len Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku dôchodkového zabezpečenia je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným hmotnoprávnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotnoprávne následky. Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu. Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je v konaní z hľadiska procesných noriem potrebné aplikovať neupravuje, a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom nároku navrhovateľa vecne hmotnoprávne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom dovolenou analógiou legis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z. aplikovať (napr. §20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní...). Hoci odporkyňa správne zistila skutkový stav veci i vecne príslušný orgán na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, rozhodla nesprávne, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla, čo bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku. V ďalšom konaní žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie tj. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý jediný je podľa cit. právnej úpravy § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení oprávnený posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre možnosť priznania uplatnenej dôchodkovej dávky a určenie jeho výšky. Námietky navrhovateľa, prednesené v odvolaní, neboli dôvodné. V konaní bolo preukázané, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov. Zákon o mimosúdnej rehabilitácii bol aplikovaný len v súvislosti s možným započítaním jeho civilného zamestnania a doby výkonu služby v armáde v I. kategórii funkcií pre účely priznania výsluhového dôchodku napriek tomu, že navrhovateľ bol z armády prepustený. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, napriek jeho úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnil rozhodujúc v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie z dôvodu jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm a) /nesprávne právne posúdenie veci/ a voči výroku o náhrade trov konania. Voči výroku o zrušení rozhodnutia z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku /vada v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia/ odvolanie nie je prípustné. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.