Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/147/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201546 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201546.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky K. I., nar. XX. A. XXXX, bytom Q. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 21. júna 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 21. júna 2013 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo 7. júna 2013, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia navrhovateľku neuznal pri konštatovanej 40 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s presvedčením, že jej zdravotný stav, ktorý je dlhodobo zlý, odôvodňuje vznik jej invalidity. Nie je schopná sa zaradiť do pracovného procesu, pretože sa cíti veľmi zle, nevládze, trpí bolesťami a bez cudzej pomoci nie je schopná sa ani pohybovať. Jej neurologické postihnutie je dlhodobo zhoršené a trpí častými epileptickými záchvatmi. Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľka nedostavila napriek riadnemu a včasnému predvolaniu. Svoju neúčasť ospravedlnila a požiadala o prejednanie veci v jej neprítomnosti, preto postupoval krajský súd v súlade s ust. 250g ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky. Pri rozhodovaní prihliadal na ostatné vykonané dôkazy. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že navrhovateľke sa podaným opravným prostriedkom nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože aj po jeho podaní zostali posudky posudkových lekárov nezmenené a zhodné v tom zmysle, že invalidita navrhovateľky nevznikla, pretože jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s predchádzajúcimi konaniami, v rámci ktorých bol navrhovateľke priznaný čiastočný invalidný dôchodok, resp. zamietnutá jej predchádzajúca žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, maximálne o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti poistenca, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1,6,7,8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VI., odd. A, pol. 4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia (hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy), ich stredne ťažkú formu - generalizované záchvaty minimálne 1x mesačne, parciálne záchvaty minimálne 1x týždenne, vyjadriť v rozpätí 30 - 40 %. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že navrhovateľka bola v období od 12. septembra 1990 do 11. januára 2000 uznaná čiastočne invalidnou, pretože jej telesné alebo duševné schopnosti v tom čase dosahovali polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov tak, ako to predpokladalo zákonné ustanovenie § 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a to pre padúcnicu s parciálnymi záchvatmi s komplexnou symptomatológiou a ľavostrannou laterizáciou a pre generalizovanú lupienku. Po zániku jej čiastočnej invalidity jej bol rozhodnutím odporkyne z 8. marca 2002 odňatý čiastočný invalidný dôchodok. Rozhodnutie bolo potvrdené v preskúmavacom konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici 21S 546/02-12 aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2So 38/03 z 22. mája 2003. Následne podala navrhovateľka 4. januára 2006 a tiež 31. mája 2010 opakované žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, ktoré boli odporkyňou zamietnuté, pretože jej zdravotné ťažkosti neodôvodňovali vznik jej invalidity, pretože neznižovali jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poslednú, aktuálne preskúmavanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podala navrhovateľka 7. júna 2013 a invalidný dôchodok žiadala priznať od 1. januára 2011. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave. V posudku zo 7. júna 2013, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej správy z internej hospitalizácie z marca 2013 a chirurgickej hospitalizácie z októbra 2012, z opakovaných psychiatrických, neurologických, interných, gastroenterologických, kardiologických a kožných vyšetrení z priebehu rokov 2010 - 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil epilepsiu so zaradením pod kapitolu VI., odd. A, pol. 4, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pre toto ochorenie jej priznal pokles pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, 30 %. Uvedené percento navýšil o ďalších maximálne možných 10 % pre všetky jej ďalšie zdravotné postihnutia a to chronické polytopné dorzalgie, sociálne fóbie, epizódu ľahkej depresie, syndróm závislosti od tabaku, lupienku a neerozívnu GERD bez endoskopicky aktívnej ezofagitidy, a duodenogastrický reflux s malým množstvom žlče. V posudku uviedol, že navrhovateľka je v liečbe pre epilepsiu, podľa EEG vyšetrenia je krivka vo fyziologických medziach. Uvedenému zodpovedá pokles jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Jej pridružené zdravotné ťažkosti vzhľadom na ich charakter a stupeň závažnosti neodôvodňovali vyššie percentuálne zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky v porovnaní s jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím, podieľali sa však na dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave navrhovateľky, preto boli posudkovo zohľadnené. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove. Posudok z 30. septembra 2013 vypracoval v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá sa bez ospravedlnenia na posúdenie svojho zdravotného stavu nedostavila. Vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a dospel aj k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že predloženou zdravotnou dokumentáciou nebola v zdravotnom stave navrhovateľky dokumentovaná v porovnaní s posledným posudzovaním jej zdravotných ťažkostí v októbri 2010 zmena, ktorá by odôvodňovala iné percentuálne zhodnotenie jej zníženej pracovnej schopnosti. Uviedol, že v minulosti, v roku 1990 počas hospitalizácie na internom oddelení boli u navrhovateľky dokumentované hysterické záchvaty, preto z medicínskeho hľadiska nie je možné ani v súčasnosti jednoznačne určiť, či záchvaty navrhovateľky sú epileptického alebo psychického pôvodu s ohľadom na normálnu EEG krivku. Ochorenie zažívacieho traktu ani kožné ochorenie nie je posudkovo významné. Po oboznámení sa s predloženou zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, ktorú zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli vecne a logicky zdôvodnené v súlade s preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by závery posudkových lekárov spochybnili, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo aj napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval aktuálny zdravotný stav navrhovateľky a jeho vplyv na jej pracovnú schopnosť, pretože predpokladom vzniku invalidity je podľa zákona zníženie schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie epilepsiu, ktorú s ohľadom na normálny EEG nález, dokumentovanú frekvenciu záchvatov a nepotvrdené sprievodné psychické poruchy správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril v zákonnom rozpätí. Vzhľadom k tomu, že u navrhovateľky boli zistené aj ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré sa podieľali na jej dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, správne ich posudkovo zhodnotil 10 % navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Ani jedno z pridružených ochorení navrhovateľky, či už išlo o polytopné dorzalgie, kožné ťažkosti, zažívacie ťažkosti, či duševné ochorenie samostatne neznižovali schopnosť navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 %. Z predložených odborných lekárskych nálezov vyplynulo, že odborné vyšetrenia navrhovateľky sú sporadické. Z posledného psychiatrického nálezu z apríla 2013 vyplynulo, že osobnosť navrhovateľky známky deteriorácie nejaví. Jej zažívacie ťažkosti sú bez evidentnej endoskopickej patológie. Podľa kožného nálezu zo septembra 2012 došlo k výraznému zhoršeniu lokálneho nálezu vo vlasatej časti hlavy, na viečkach a predkoleniach, zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky však nevyplynulo, či liečba zhoršených kožných ťažkostí pokračovala a s akým výsledkom, preto ich nebolo možné posudkovo inak vyhodnotiť. Napriek potrebe ďalších odborných vyšetrení, ktorá bola konštatovaná už aj v predchádzajúcom konaní krajského súdu 26Sd 206/2010, či už išlo o ochorenie obehovej, dýchacej sústavy, ich navrhovateľka neabsolvovala, takže naďalej nebolo v konaní zistené, či tieto jej ťažkosti dosahujú stupeň invalidizácie. Doplneným gastrofibroskopickým vyšetrením bola potvrdená neerozívna GERD bez endoskopicky aktívnej ezofagitídy, duodenogastrický reflux s malým množstvom žlče v žalúdku, v hornom GIT-e bez inej evidentnej endoskopickej patológie, tzn. stupeň postihnutia zažívacieho traktu, ktorý nemá posudkový význam, pretože neovplyvňuje pracovnú schopnosť navrhovateľky o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Doplnené psychiatrické kontrolné vyšetrenie z apríla 2013 naďalej nepreukázalo známky deteriorácie osobnosti navrhovateľky, psychické zmeny v dôsledku postihnutia nervovej sústavy - epilepsie. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím vecne správne, keď žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.