Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/150/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201554 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201554.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa F. U., nar. XX. H. XXXX, bytom B. č. XXX, adresa na doručovanie J. I/X E. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX Y. XXXX X z 28. mája 2013 o priznaní invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 28. mája 2013 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi s počiatkom od 25.apríla 2013 invalidný dôchodok vo výške, ktorá bola odvodená aj z priznanej 45 % miery jeho zníženej pracovnej schopnosti pri vzniku jeho invalidity, konštatovanej v lekárskej správe posudkového lekára z 25.apríla 2013. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že popri vzniku invalidity navrhovateľ splnil aj ďalšie zákonné podmienky pre priznanie invalidného dôchodku tým, že získal 18 rokov a 86 dní dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Konkretizovala postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku s poukazom na zistené východzie údaje relevantné pre určenie jeho výšky i aplikovanú právnu úpravu. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odvolal, pretože nesúhlasil s odborným posudkom o jeho invalidite. Vyjadril presvedčenie, že priznaný pokles jeho pracovnej schopnosti nezodpovedá jeho zdravotným ťažkostiam a mal by mať osobitnú starostlivosť. Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávanie, preto krajský súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a pri rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia. Poukázala na to, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne vecné argumenty voči nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Pri preukázanom zdravotnom postihnutí bol pokles jeho pracovnej schopnosti zhodnotený maximálne a nezodpovedal inému posudkovému vyhodnoteniu. Posudkové závery posudkových lekárov boli zhodné a navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s prvotnými podkladmi relevantnými pre výpočet priznaného invalidného dôchodku, najmä s vykázaným obdobím dôchodkového poistenia, so zárobkami dosiahnutými v rozhodujúcom období a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Nárok na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta a podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35-45%. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie, presahujúce zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny, skutočnosť, či na chrbtici alebo na končatine bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom pokles pracovnej schopnosti poistenca nezapríčiňujú. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 25.apríla 2013 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku z 25.apríla 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z neurologických vyšetrení a z prepúšťacej správy z neurologickej hospitalizácie z priebehu rokov 2010, 2012 a 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil dorzalgie, stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 4, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril 45 %. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol po dlhšie trvajúcich bolestiach chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia v roku 2010 operovaný pre vysunutie medzistavcovej platničky L4-5 vľavo. Po prechodnom zlepšení naďalej pretrvávajú prejavy koreňového dráždenia, v zmysle zníženia až vymiznutia reflexov na ľavej dolnej končatine, s prítomnou hypotrofiou svalstva stehna a lýtka vľavo, s pozitívnymi napínacími manévrami vľavo a s amtalgickou chôdzou. Týmto funkčným prejavom poškodenia pohybovo-oporného aparátu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Svoje stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľom, pretože nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyslovený posudkový záver menili. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne a to v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na posúdenie svojho zdravotného stavu opakovane nedostavil bez ospravedlnenia. V lekárskej správe z 1.októbra 2013 vychádzal posudkový lekár z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného MR vyšetrenie LS chrbtice z októbra 2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. V posudku doplnil, že klinické nálezy, týkajúce sa poškodenia pohybovo-oporného aparátu nezodpovedajú vyššiemu percentuálnemu zhodnoteniu jeho zníženej pracovnej schopnosti, pretože neboli preukázané parézy, svalové atrofie na dolných končatinách, či poruchy zvieračov. Tiež u navrhovateľa neboli zistené žiadne ďalšie ochorenia, ktoré by boli dôvodom na percentuálne zvýšenie jeho zníženej pracovnej schopnosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade navrhovateľom predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože predpokladom vzniku invalidity poistenca je pokles jeho schopnosti pod zákonom stanovenú hranicu 40 %. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 6 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri objektívne preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa správne považoval za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie dorzalgie, stav po operácii chrbtice s opakovaným prejavmi nervového a svalového dráždenia, s celkovým obmedzením výkonnosti organizmu, ktoré s ohľadom na tieto funkčné prejavy správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej polovici možného percentuálneho rozpätia. U navrhovateľa neboli zistené žiadne iné zdravotné ťažkosti, ktoré by obmedzovali jeho pracovnú schopnosť v zákonom predpokladanom rozsahu, preto správne nebola využitá zákonná možnosť navýšenia percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Iné posudkové vyhodnotenie jeho zdravotných ťažkostí vo vzťahu k jeho zníženej pracovnej schopnosti do úvahy neprichádzalo, napriek tomu, že v odborných lekárskych nálezoch boli udávané urologické aj sexuálne ťažkosti navrhovateľa v zmysle imperatívneho močenia, úniku moču, ťažkosti s udržaním stolice, tieto ťažkosti však neboli objektivizované predložením príslušného odborného nálezu (urologické vyšetrenie), ktoré bolo navrhovateľovi doporučené absolvovať. Pokiaľ budú v budúcnosti tieto ťažkosti u navrhovateľa objektívne preukázané príslušnými vyšetreniami, môže odporkyňu požiadať o nové posúdenie svojho zdravotného stavu a nové prehodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citovanú právnu úpravu krajský súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, keď navrhovateľovi po vzniku invalidity a splnení aj ďalších zákonných predpokladov priznaný invalidný dôchodok. Samotná výška invalidného dôchodku nebola navrhovateľom namietaná a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri určení jej sumy. Prvotnými dokladmi, obsiahnutými v administratívnom spise odporkyne mal preukázané, že odporkyňa v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou napadnutého rozhodnutia správne zhrnula obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa i dosiahnuté zárobky v rozhodujúcom období. Správne z nich vypočítala hodnotu priemerného osobného mzdového bodu a správne vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku invalidity navrhovateľa vo výške 10,0098 €. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy priznaného invalidného dôchodku, ktorý bol obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože sa s ním ako správnym stotožnil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.