Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201573 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201573.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom v právnej veci navrhovateľa: LESY SR, š.p. so sídlom Nám. SNP 8, 955 66 Banská Bystrica, zast. advokátom JUDr. Irenou Sopkovou so sídlom advokátskej kancelárie H. XX, XXX XX J., proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec, Pozemkový a lesný odbor, Nám. republiky č. 26, 984 36 Lučenec, za účasti: oprávnenej osoby: 1.) O. D., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XX, zast. X.. I. U., bytom T. XXX, 2.) Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa, proti rozhodnutiu odporcu č. LC/2013/00036 zo dňa 26.07.2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. LC/2013/00036 zo dňa 26. júla 2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II/ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.07.2013 odporca rozhodol tak, že oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom O. D., rod. H. spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli pridelené do vlastníctva výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/48-3 vydaného povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 18.05.1948, a ktoré prešli do vlastníctva Československého štátu na základe rozhodnutia č. Pod.2004/58, vydaným ONV v Lučenci, odborom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 05.01.1958. Ďalším výrokom rozhodnutia bolo oprávnenej osobe priznané navrátenie vlastníctva k pozemkom v kat. území T., parc. č. 2949/2, 2942/3, 2908/3 (parcely podľa prídelovej listiny), ktoré pozemky majú v zmysle geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX-XXXX parc. č. CKN 2949/6, 2949/7, 2955/2, 2904/59 a 2908/14 (trvalé trávnaté porasty, ostatné plochy, lesné pozemky), a to v celosti na oprávnenú osobu O. D.. Zároveň zaviazal oprávnenú osobu zaplatiť štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z. nedoplatok prídelovej ceny, z a ktorú ju prídelca pôvodne získal. Odporca v odôvodnení rozhodnutia popísal priebeh konania od uplatnenia si nároku na navrátenie vlastníctva k pozemikom oprávnenej osoby O. D., rod. H. zo dňa 08.02.2004 s poukázaním na predložené doklady, najmä výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-X vydaným PPR v Bratislave dňa 18.05.1948, rozhodnutím o odňatí prídelu č. 2004/58 vydaného ONV Lučenec, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV zo dňa 05.01.1958, dedičské rozhodnutie č. D 1042/65 po pôvodnom vlastníkovi prídelcovi S. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, čestným prehlásením O. D. zo dňa 07.08.2012, zápisnicou z jednania zo dňa 23.07.2013, geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XX-XXXX vyhotoveným dňa 25.03.2012. Svoje rozhodnutie podľa odôvodnenia oprel o záznam z porady konanej dňa 06.06.1996 k problematike odnímania prideleného majetku prídelcom za účasti Úradu vlády SR, Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu Bratislava, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Pozemkového úradu Bratislava vidiek, na ktorej bola prerokovaná otázka odnímania prídelov. Odporca uviedol, že účastníci porady sa zhodli na tom, že odnímanie prídelov bolo nad rámec pôsobnosti ONV, a to z dôvodov, že toto právo malo jedine Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Následne podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950 Zb. pôsobnosť na odňatie prídelu prešla na KNV a v žiadnom prípade na ONV. Na základe uvedených skutočností je podľa odporcu splnený reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. Podľa odporcu vzťah oprávnenej osoby k pôvodnému vlastníkovi - prídelcovi bol preukázaný a vydokladovaný na základe rodného listu oprávnenej osoby a dedičského rozhodnutia č. D 1042/65. Nakoľko sa v archívnych dokladoch nenachádzal parcelačný prídelový plán, tak Správa katastra v Lučenci nevedela vypracovať identifikáciu parciel. Zástupca oprávnenej osoby preto objednal vypracovanie geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa 25.03.2012 súkromným geodetom C. A. na parcely, ktoré boli pridelené do vlastníctva S. H. na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-X. Vzhľadom k tomu, že na uvedené pozemnoknižné parcely boli vydané výmery o vlastníctve pôdy aj pre ostatných prídelcov, tak odporca zvolal dňa 23.07.2013 jednanie, na ktorom sa účastníci konania písomne vyjadrili, že stav umiestnenia pozemkov v geometrickom pláne súhlasí s pôvodným rozdelením prídelových parciel. Čo sa týka prídelovej ceny, tak odporca poukázal na zoznam odchádzajúcich prídelcov s vyčíslením prídelových cien, platieb a užívacích poplatkov vydaného Odborom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV Lučnec č. Pôd. 2004/58 zo dňa 01.10.1958, podľa ktorého bola pôvodná prídelová cena stanovená na 8 880,- Kčs. Prídelca z uvedenej sumy zaplatil 800,- Kčs a nedoplatok na mene S. H., I., T. č. XX je 8 080,- Kčs, čo v prepočte predstavuje 268,- Eur. Podľa odporcu uplatnené právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom je v súlade so zákonom a všetky skutočnosti boli vydokladované platnými dokladmi. Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý považoval rozhodnutie odporcu za nesprávne a nezákonné, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia chýba jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, z akého dôvodu správny orgán preskúmaval právoplatné rozhodnutie vydané správnym orgánom v minulosti a z akého dôvodu odňal vlastnícke právo štát. Poukázal na § 7 ods. 7 zákona č. 180/1950 s tým, že správne orgány nemajú oprávnenie svojim rozhodnutím vysloviť, že rozhodnutie ONV v Lučenci, ktorým bol odňatý prídel je neplatným právnym úkonom. Správny orgán nemal toto rozhodnutie zrušiť, považovať ho za nulitné a na základe toho potom zapísať ako vlastníka oprávnenú osobu. Ďalej uviedol, že podľa zápisov v pozemnoknižnej vložke č. X k.ú. T. je pod bodom B10 zápis o tom, že podľa § 6 zákona č. 110/53 Zb. sa vkladá vlastnícke právo Československému štátu, pričom žiadna ďalšia poznámka, ktorá by obmedzovala vlastnícke právo tohto vlastníka neexistuje. V tejto súvislosti uviedol, že podľa ustálených rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, iba súd môže svojim rozhodnutím zrušiť vlastníctvo vlastníka, ktorý je riadne zapísaný v listine, ktorá sa pokladá za listinu verejnú a takou je pozemnoknižná vložka, prípadne list vlastníctva. Žiadal preto, aby súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil odporcovi s vyslovením právneho názoru, že nárok oprávnenej osoby zamietne ako neoprávnený a odkáže ju na konanie vo veciach občianskoprávnych. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrvával na dôvodoch rozhodnutia a navrhoval rozhodnutie potvrdiť ako správne. Ďalším podaním zo dňa 12.03.2014 sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, pričom súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ sa taktiež písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a navrhoval, aby súd konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa 26.07.2013 zruší a odporcovi prikáže vo veci konať. Zástupca oprávnenej osoby I. U., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedol, že oprávnená osoba O. D. už zomrela dňa XX.XX.XXXX. O tom, že zomrela sa dozvedel až v septembri 2013, čo bolo už po vydaní rozhodnutia odporcu. Po tomto bol v kontakte s jej deťmi, ktorí ho splnomocňovali na ďalšie konanie. Na otázku súdu uviedol, že nemá potvrdenie od notára, kto je dedičom po oprávnenej osobe O. D., predložil však predvolanie na dedičské konanie od notára JUDr. Janky Antalovej, Rimavská Sobota č. Dnot 173/2013, z ktorého je zrejmé, že O. D. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že dedičské konanie je prerušené. Vo veci však navrhoval, aby súd rozhodnutie odporcu zo dňa 26.07.2013 potvrdil, pričom predložil súdu rozhodnutie odporcu č. LC/2010/00008 zo dňa 22.06.2010 s tým, že ide o totožnú vec s vecou, ktorá je prejednávaná v tomto konaní, kde odporca navrátil vlastníctvo k pozemkom v prospech oprávnených osôb S. A., rod. J. a K. J., rod. J.. Zástupca SPF na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s podaným odvolaním navrhovateľa. Ďalej uviedol, že aj keď odvolanie nepodali tak, zo svojej praxe vedia, že v danom prípade bolo nesprávne posudzovať platnosť alebo neplatnosť rozhodnutia o zrušení prídelu, pretože toto mohol posudzovať jedine nezávislý súd. Poukázal aj na to, že správny orgán vo veci konal s osobu, ktorá zomrela, a preto ide o nezákonne rozhodnutie. Žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250l O.s.p. na riadnom pojednávaní v neprítomnosti účastníkov (§ 250g O.s.p.) a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákonom č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z., ktorý je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, bola v ustanoveniach 5 ods. 2, 4 a ods. 5 zakotvená rozhodovacia právomoc správneho orgánu - odporcu pri rozhodovaní o obnovení pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde. Správny orgán pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2 je povinný postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a pri aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 21 citovaného zákona, (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. (2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. (3) Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak. Podľa § 32 citovaného zákona, (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 33 citovaného zákona, (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 41 citovaného zákona, (1) Správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná. (2) V predvolaní správny orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa. Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa názoru súdu odporca nepostupoval dôsledne podľa citovaných ustanovení správneho poriadku. Súd mal za to, že správny orgán sa dopustil závažnej procesnej chyby, keď konal a rozhodol o nároku oprávnenej osoby, ktorá už v čase rozhodovania nežila. Táto skutočnosť bola zistená až na pojednávaní v tomto súdnom konaní dňa 28.03.2014 od zástupcu navrhovateľky, keď tento uviedol, že O. D. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Skutočnosť, že správny orgán konal a rozhodoval o nároku osoby, ktorá v čase rozhodnutia bola zomretá, spôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia a je aj samotná dôvodom pre jeho zrušenie. Súd sa preto v tomto konaní ďalej nezaoberal vecnými námietkami zo strany navrhovateľa, avšak stotožnil sa s procesnou námietkou o tom, že rozhodnutie odporcu nebolo dostatočne odôvodnené v zmysle ustanovenia § 47 správneho poriadku. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia na základe jeho zistení v konaní, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pre riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle citovaného ustanovenia § 47 správneho poriadku nestačí iba odkázať na záznam z porady k problematike odnímania prideleného majetku prídelcom. Taktiež nepostačuje pre záväznosť splnenia povinností na vrátenie nedoplatku prídelovej ceny túto povinnosť iba uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ale musí byť aj súčasťou výroku rozhodnutia. V ďalšom konaní sa preto správny orgán musí opätovne zaoberať reštitučným nárokom navrhovateľa a vo veci opäť rozhodne s tým, že konanie, ako aj rozhodnutie (odôvodnenie) bude v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami správneho poriadku. Vo veci bude potrebné ďalej konať aj s právnymi nástupcami oprávnenej osoby O. D., ktoré správny orgán zistí prostredníctvom príslušného notárskeho úradu. Z uvedených dôvodov súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Súd nepriznal náhradu trov konania navrhovateľovi, pretože tento si trovy neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.