Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/284/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201660 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201660.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu MARK MEDIA, s.r.o., Mäsiarska 63, 040 01 Košice, IČO: 36 591 491, zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26, 040 01 Košice proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva zo dňa 21. augusta 2013, č. k. POZ 716-2012 II/81-2013 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28. októbra 2013 domáhal, aby súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj predchádzajúceho postupu zrušil rozhodnutie zo dňa 21. augusta 2013 POZ 716-2012 II/81-2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.1.2013 č. POZ 716-2012/ Z-30-2013, ktorým úrad zamietol v celom rozsahu jeho prihlášku ochrannej známky „G. N.“ z dôvodu, že bol naplnený absolútny dôvod zamietnutia prihlášky ochrannej známky podľa § 5 ods. 1, písm. b) a c) a g) zákona o ochranných známkach. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný nevyrovnal s argumentáciou žalobcu uvedenou v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu a iba paušálne poukázal na princípy známkového práva a funkcie ochrannej známky, všeobecne popísal dôvody absolútnej výluky zo zápisnej spôsobilosti ochrannej známky a tieto svoje všeobecné úvahy neprepojil s daným prípadom, čím zaujal konfrontačné stanovisko k argumentom žalobcu. Neposkytol relevantné odôvodnenie vzťahujúce sa na konkrétny prípad, vyplýva aj z toho, že takmer totožné odôvodnenia poskytol v ďalších svojich rozhodnutiach, ktorými zamietol ďalšie žalobcove prihlášky. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je tomu tak z dôvodu, že prihlásené označenie „G. N.“ nemá popisný charakter vo vzťahu k prihlasovaným službám v triedach 35, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov. Naopak, pôsobí k nim skôr mätúco či prekvapivo, čo je úplne v súlade s marketingovou stratégiou žalobcu. Medzi označením „G. N.“ a službami rozhlasového vysielania nie je priama spojitosť, ktorá by spôsobovala, že relevantný okruh spotrebiteľov bude označenie vnímať ako druhové, opisujúce určitú podstatnú vlastnosť prihlasovanej služby. Poukázal na to, že ako ochranné známky sú zapisované slovné spojenia, ktoré významovo nesúvisia s výrobkami alebo službami, ktoré ich označujú, napr. na ochrannú známku „W. M.“ registrovanú pre čistiace, brúsne a leštiace prípravky či vysávače. Žalovaný, keďže nezapísal prihlásené označenie nemá jednotnú rozhodovaciu líniu a jeho rozhodnutia nie sú v súlade so zásadou predvídateľnosti správnych rozhodnutí uvedenou v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je preto arbitrárne a nezákonné, keďže iné obdobné za obdobných skutkových okolností prihlasované označenia zaregistroval. Žalovaný neposudzoval prihlásené označenie vo vzťahu k tým triedam, pre ktoré boli prihlásené ale iba vo všeobecnosti a vo vzťahu k službám televízneho vysielania. Nesprávne tým aplikoval zákon o ochranných známkach a nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora EÚ. Poukázal pritom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ T-28/10 a T-625/11. Tvrdil ďalej, že neexistuje priama spojitosť medzi prihláseným označením na jednej strane a službami, pre ktoré bolo prihlásené na strane druhej. Podľa žalobcu je prihlásené označenie „TV N.“ potrebné vnímať ako jeho marketingový nástroj, ktorý má práve v úmysle používať v oblasti služieb rozhlasového vysielania, čo bude na verejnosť pôsobiť jedinečne a špecificky, čím prispeje k rozvoju jeho podnikania. Zamietnutím prihlášky žalobca obmedzil žalobcovu podnikateľskú činnosť. Nesúhlasil so záverom žalovaného o objektívnej spôsobilosti prihlasovaného označenia klamať potenciálnych spotrebiteľov o charaktere a povahe služieb, pre ktoré má byť zapísané. Podľa žalobcu klamlivosť prihlasovaného označenia nie je natoľko objektívnou kategóriou, aby ho stačilo posúdiť len v akomsi zákonnom vákuu bez akejkoľvek interferencie s obchodným prostredím, pre ktoré je prihlasované. Postup žalovaného považuje za neprimerane prísny, pretože skutočnosť, že súčasťou prihlasovaného označenia je aj názov „TV“ nemôže samo o sebe viesť k záveru, že označenie klame spotrebiteľov o povahe služieb, pre ktoré je prihlasované. Akési predbežné a neodôvodnené posúdenie klamlivosti označenia nie je v tomto prípade na mieste. Podľa žalobcu žalovaný nezdôvodnil adekvátne svoj názor, že išlo o potenciálne klamlivé označenie. Žalovanému nič nebránilo k zápisu predmetného označenia ako ochrannej známky. Žalobca namietal, že nesprávnym právnym posúdením, ktoré nebolo riadne odôvodnené, žalovaný vybočil zo zákonom dovoleného rámca správnej úvahy. Žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalovaného, aby žalobcovi nahradil jeho trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa s dôvodmi žaloby nestotožňuje a má za to, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia sú zákonné a náležite a zrozumiteľne odôvodnené. K námietke nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zrozumiteľne objasnil princípy známkového práva a tieto všeobecné princípy aplikoval na predmetný prípad v súlade so svojou doterajšou praxou a slovenskou či európskou známkovou judikatúrou. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že účel registrácie v známkovom práve je vždy rovnaký a súvisí so základnou funkciou ochrannej známky, ktorou je rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby. Otázku, či prihlásené označenie má rozlišovaciu spôsobilosť, žalovaný posúdil komplexne v súlade s doterajšou praxou a európskou judikatúrou. Vychádzal z charakteru označenia, analýzy, významu a vplyvu jednotlivých prvkov tvoriacich označenie ako aj označenia ako celku vo vzťahu k nárokovaným tovarom alebo službám a z pohľadu relevantného spotrebiteľa. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia doplnil, že pre služby rozhlasového vysielania a služby s ním súvisiace, teda pre služby odlišné od televízneho vysielania, možno prihlásené označenie považovať za označenie, ktoré u spotrebiteľa vyvolá nesprávnu predstavu o ich charaktere a povahe a tým za označenie, pri ktorom je potrebné konštatovať naplnenie zápisnej výluky upravenej v § 5 ods. 2, písm. g) zákona o ochranných známkach. Ide o označenie, ktoré vo vzťahu k službám rozhlasového vysielania nevytvára dojem fantázijnosti, práve naopak, pre jeho zrejmý obsah by v prípade jeho použitia v súvislosti s týmito službami dochádzalo ku klamaniu spotrebiteľa o ich povahe a charaktere. Grafická úprava takisto nepostačuje, pretože táto spočíva len v použití tučného typu písma prvého slovného prvku, čo označeniu neposkytuje také dištinktívne prvky, ktoré sú schopné individualizovať pôvod označovaných služieb. Poukázal tiež na to, že sám žalobca konštatuje v žalobe, že prihlásené označenie pôsobí k prihláseným službám skôr mätúco či prekvapivo, čo je v súlade s marketingovou stratégiou žalobcu, a preto ho žalobca považuje aj za marketingový nástroj. Marketingové úmysly a stratégie žalobcu sú pri posudzovaní zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia irelevantné. Z jeho prihláseného označenia v prípade žalobcom uvedenej ochrannej známky „W. M.“ táto je príkladom fantazijného označenia. Žalovaný uviedol tiež, že nepredpokladá, že by bolo možné nájsť akúkoľvek analógiu medzi „prípadom prihláseného označenia“ a „prípadom W. M.“. Ďalej uviedol, že opisnosť prihláseného označenia posudzoval tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom konaní s ohľadom na vnímanie relevantného spotrebiteľa a vo vzťahu k prihláseným službám, a teda nie v rozpore s rozsudkami, na ktoré poukázal v žalobe žalobca. Uzavrel, že druhostupňové rozhodnutie netrpí nesprávnosťou alebo nezákonnosťou a bolo vydané v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho vydania, pričom bolo náležite logicky odôvodnené s uvedeným skutočností, ktoré boli podstatné a ktoré viedli k záverom vyjadreným v odôvodnení. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca podaním doručeným správnemu orgánu 3. 5. 2012 podal žiadosť o zápis ochrannej známky do registra, pričom ako ochrannú známku žiadal zapísať označenie „G. N.“ a to pre tovary a služby podľa Nicejskej kvalifikácie v triede 35 - reklamná a inzertná činnosť, rozhlasová reklama, sprostredkovanie obchodnej činnosti, informačné služby týkajúce sa uvedených služieb; v triede 38 - rozhlasové vysielanie, spravodajské agentúry, informačné služby týkajúce sa uvedených služieb; v triede 41 - tvorba a výroba rozhlasových programov, vzdelávacia a zábavná činnosť, zábavné, vzdelávacie a publicistické programy, rozhlasové dialógy, prenájom a požičiavanie nahrávok a zvukových nosičov, služby nahrávacích štúdií, informácie o možnostiach zábavy, rekreácie, výchovy a vzdelávania; reportérske služby, rozhlasové spravodajstvo, publicistika. Výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti bol žalobcovi oznámený listom zo dňa 8.10.2012. Žalobca bol oboznámený s dôvodmi, pre ktoré nie je možné prihlásené označenie zapísať ako ochrannú známku s tým, aby sa k výsledku zápisnej spôsobilosti vyjadril v lehote do 15. 12. 2012 s poučením, že ak tak neurobí, alebo vyjadrením námietky nevyvráti, bude prihláška ochrannej známky podľa § 28 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach zamietnutá. Žalobca sa napriek tomuto poučeniu nevyjadril. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 25. 1. 2013 č. POZ 716-2012/Z-30-2013 prihlášku ochrannej známky s názvom „G. N.“ zamietol podľa § 28 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1, písm. b) a c) tohto zákona. Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa výsledkov prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky oznámeného žalobcovi listom zo 8.12.2012 prihlásené označenie nemá ako celok rozlišovaciu spôsobilosť. Opisuje druh prihlasovaných služieb. Konkrétne poskytuje spotrebiteľovi informáciu, že pod takýmto označením budú poskytované služby televízie, resp. televíznej stanice z Košíc. Toto vyplýva z významu slov tvoriacich označenie, konkrétne skratka „G.“ je vo význame televízia, televízor a slovo „Košice“ je pomenovaním pre mesto na východe Slovenska. Čo sa týka grafickej úpravy, táto je nedostatočná a nezabezpečuje pre prihlasované označovanie rozlišovaciu spôsobilosť, pretože grafické prvky sú nevýrazné a v označovaní je použitý iba bežný typ písma. Vzhľadom na to, že sa prihlasovateľ v stanovenej lehote nevyjadril, bolo rozhodnuté tak, že prihláška bola zamietnutá. Žalobca v rozklade namietal nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko nebolo ničím odôvodnené a závery úradu možno považovať len za špekulatívne a nezákonné. Nesprávne je aj to, že by predmetné označenie obsahovalo druh prihlasovaných služieb, pretože prihlásené označenie je prihlásené pre služby súvisiace s rozhlasovým a nie s televíznym vysielaním. Tvrdil, že spojenie bežného spojenia s tovarmi a službami, pre ktoré nie je takéto spojenie zaužívané, dodáva slovnému označeniu prekvapujúci, až fantazijný charakter, čo je dištinktívnym prvkom, preto má prihlásené označenie vo vzťahu k prihlasovaným službám rozlišovaciu spôsobilosť aj bez ohľadu na jeho grafickú úpravu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že prihlášku zamietol aj z dôvodu podľa § 5 ods. 1, písm. g) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzala správa prvostupňového orgánu z 8. októbra 2012, ktorou bol prihlasovateľ oboznámený s výsledkami prieskumu zápisnej spoločnosti prihláseného označenia a bola mu stanovená lehota na vyjadrenia, v ktorej sa k vytýkaným nedostatkom nevyjadril. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že pred samotným preskúmaním dôvodov, ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia poukazuje na základné zásady a princípy známkového práva a význam a zmysel ochranných známok. V tejto časti odôvodnenia uviedol, aké označenia môžu byť ochrannou známkou v zmysle § 2 zákona o ochranných známkach, čo posudzuje správny orgán pri skúmaní zápisnej spôsobilosti označenia, koho možno považovať za relevantného spotrebiteľa, kedy označenie má rozlišovaciu spôsobilosť a to vtedy, ak spotrebiteľ je alebo bude podľa neho schopný odlíšiť tovary a služby pochádzajúce z určitého obchodného zdroja, teda tovary a služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby. Tiež, že absolútnou zápisnou výlukou podľa § 5 ods. 1, písm. c) zákona o ochranných známkach je zabránené, aby ako ochranná známka bolo zapísané označenie, ktoré je tvorené výlučne údajmi poukazujúcimi na niektorú z vlastností tovaru alebo služby, pre ktorú sa zápis žiada, pričom vymenovanie dôvodov v tomto ustanovení je len demonštratívny a je potrebné brať do úvahy akúkoľvek vlastnosť tovarov alebo služieb, pre ktoré sa označenie prihlasuje. Ďalej poukázal aj na absolútnu zápisnú prekážku uvedenú v § 5 ods. 1, písm. g) zákona o ochranných známkach, prostredníctvom ktorej sú spotrebitelia chránení proti snahe prihlasovateľov uvádzať na ochranných známkach klamlivé údaje o tovaroch alebo službách a dosiahnuť tým lepší odbyt. Takisto sú tam klamlivé skutočnosti uvedené len príkladmo, pričom klamlivosť sa posudzuje z hľadiska objektívnej spôsobilosti označenia klamať. Nie je dôležitý úmysel prihlasovateľa, ani to, ako bude ochrannú známku používať. Ďalej v odôvodnení uviedol, že prihlásené označenie je tvorené slovným spojením „G. N.“ napísané bežným typom písma, pričom prvý slovný prvok je napísaný tučným písmom. Každé zo slov tohto slovného spojenia poskytne relevantnému spotrebiteľovi konkrétny a zreteľný obsah a zmysel. Skratka „TV“ je bežne používanou a označuje televíziu, resp. televízor a slovo „Košice“ pomenúva metropolu východného Slovenska a druhé najväčšie mesto Slovenskej republiky. Z hľadiska významu je nesporné, že prihlásené označenie bude spotrebiteľovi poskytovať len informáciu, že pod týmto označením budú poskytované služby televízie, resp. televíznej stanice z Košíc, teda bude širokú verejnosť informovať o druhu poskytovaných služieb. Preto považoval za nesporné, že prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným službám v triedach 35, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, týkajúcich sa televízneho vysielania a služieb s ním súvisiacich a to napr. informačné služby týkajúce sa uvedených služieb, zábavné, vzdelávacie a publicistické programy, služby nahrávacích štúdií a pod., označovaním bez rozlišovacej spôsobilosti a označením opisujúcim druh poskytovaných služieb. Svojím obsahom nie je originálne do takej miery, aby bolo schopné individualizovať služby ním označované a aby bol spotrebiteľ schopný identifikovať osobu, ktorá také služby poskytuje a rozlíšiť služby jednej osoby od inej osoby. Takisto ani grafická úprava nezabezpečuje rozlišovaciu spôsobilosť, nakoľko ide len o použitie tučného typu písma prvého slovného prvku, čo však neposkytuje také dištinktívne prvky, ktoré by boli schopné individualizovať pôvod takto označovaných služieb. Poukázal tiež na to, že prihlasovateľ sa nevyjadril k výsledkom prieskumu a bol upozornený na to, že ak tak neurobí, bude prihláška zamietnutá. Ďalej v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia zdôrazňuje, že pre služby odlišné od televízneho vysielania možno prihlásené označenie považovať za označenie, ktoré u spotrebiteľa vyvoláva nesprávnu predstavu o ich charaktere a povahe a tým za označenie, pri ktorom je potrebné konštatovať naplnenie zápisnej výluky upravenej v § 5 ods. 1, písm. g) zákona o ochranných známkach. Tvrdenie žalobcu o tom, že k službám, ktoré nemajú vzťah s televíznym vysielaním má prihlásené označenie dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, je nesprávne, pretože k týmto službám je označenie klamlivé. Nevytvára vo vzťahu k službám rozhlasového vysielania dojem fantázijnosti, práve naopak, vzhľadom na jeho zrejmý obsah by v prípade jeho použitia v súvislosti s týmito službami dochádzalo ku klamaniu spotrebiteľa o ich povahe, resp. charaktere. Vo vzťahu k službám odlišným od televízneho vysielania je prihlásené označenie spôsobilé spotrebiteľa uviesť do omylu alebo ho zavádzať, či zmiasť, na základe čoho bola prihláška zamietnutá aj podľa § 5 ods. 1, písm. g) zákona o ochranných známkach. Podľa § 51 ods. 5 zákona č.506/2009 Z. z. o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 27) s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 52 ods. 3 zákona o ochranných známkach úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Podľa § 5 ods. 1, písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa § 5 ods. 1, písm. c) a g) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak c) je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb, g) môže klamať verejnosť najmä o povahe, kvalite, zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, pre nedostatok konkrétnych dôvodov a vyjadrenia k dôvodom rozkladu. Takýto žalobný dôvod je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené na čl. 5 a 6 tohto rozsudku neobsahuje len všeobecné úvahy o princípoch známkového práva a funkcií ochrannej známky, ale aj všetky skutočnosti na základe ktorých bolo rozhodnuté a úvahy žalovaného, ktorými sa pri hodnotení prihláseného označenia riadil a ako vec právne posúdil. Za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo vlastne rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absolútne absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, ak chýbajú skutkové dôvody. Nespreskúmateľnosť odôvodnenia však nespôsobuje to, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi. Musí ísť o vady v skutkových zisteniach, a to buď že rozhodnutie je založené na nezisťovaných skutočnostiach, alebo na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie ale netrpí. Súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie a pre nevyrovnanie sa s dôvodmi uvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. V odôvodnení rozhodnutia je obsiahnutá aj úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri hodnotení podstatnej skutočnosti, ktorou je vlastnosť prihláseného označenia, a to, či prihlásené označenie má rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k prihláseným službám, resp. dôvody pre ktoré ju nemá, pričom zobral do úvahy aj dojem, ktorým prihlásené označenie pôsobí na spotrebiteľa predmetných služieb. Z uvedeného vyplýva, že predmetný dôvod nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia, a preto súd nemohol z tohto dôvodu žalobe vyhovieť. Žalobca namietol nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že prihlásené označenie bolo posudzované vo vzťahu k službám týkajúcim sa televízneho vysielania a s nimi súvisiacimi, pričom ochranná známka bola prihlásená pre rozhlasové služby L. N.. Súd k tomu uvádza, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný odlíšil, ktoré služby v triedach, pre ktoré bolo označenie prihlásené, sú službami, ktoré súvisia aj s televíznym vysielaním a potom posudzoval toto označenie vo vzťahu k týmto službám. Vyhodnotil význam slov použitých v označení a celý výraz a tiež úvahu, ako dospel k tomu, že vo vzťahu k službám televízneho vysielania bude poskytovať len informáciou o druhu a charaktere poskytovaných služieb. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že označenie „G. N.“ nemá popisný charakter vo vzťahu k prihlasovaným službám. Žalovaný podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedospel k záveru, že by malo označenie „G. N.“ opisný charakter vo vzťahu k službám rozhlasového vysielania. Dospel naopak k záveru, že vzťahu k rozhlasovému vysielaniu a službám s ním súvisiacich ide o označenie klamlivé, čo žalobca v žalobe potvrdzuje tým, že tvrdí, že vo vzťahu k prihlasovaným službám toto označenie pôsobí mätúco. Žalobca namietal, že klamlivosť označenia žalovaný bližšie neodôvodnil a nemožno ju posudzovať len v akomsi zákonnom vákuu bez interferencie s obchodnými prostrediami, pre ktoré je prihlasované. Ďalej, že ich treba posudzovať s ohľadom na externé faktory, akými sú faktický stav na relevantnom trhu služieb. Preto je postup neprimerane prísny a všetko závisí od obchodnej stratégie, či bude označenie klamať spotrebiteľov. Súd k takto uplatnenému dôvodu uvádza, že preskúmal úvahu, ktorou sa žalovaný spravoval, keď dospel k záveru, že bol naplnený dôvod výluky zápisu ochrannej známky podľa citovaného § 5 ods. 1, písm. g) zákona o ochranných známkach a po oboznámení sa s jej obsahom dospel k záveru, že táto je výsledkom logického uvažovania a nevybočuje z medzí zákona. Išlo o úvahu, že pre služby rozhlasového vysielania a služby s nimi súvisiace, je prihlásené označenie možné považovať za označenie, ktoré u spotrebiteľa vyvoláva nesprávnu predstavu o ich charaktere a povahe. Nevytvára vo vzťahu k službám rozhlasového vysielania dojem fantazijnosti a to vzhľadom na jeho zrejmý obsah. Tento zrejmý obsah by spôsobil v prípade jeho použitia v súvislosti s týmito službami, že by dochádzalo ku klamaniu spotrebiteľa o povahe služieb a ich charaktere. Žalobca v žalobe tvrdí, že bolo potrebné klamlivosť posudzovať podľa konkrétnych okolností relevantného trhu služieb, čo však nemá podklad v zákonnej úprave registrácie ochranných známok. Naopak, úlohou žalovaného v zmysle citovaného § 5 ods. 1, písm. g) zákona o ochranných známkach je, aby každé označenie prihlásené za ochrannú známku, ktoré v sebe zahŕňa potenciál klamania verejnosti o tovaroch a službách, bolo vylúčené z registrácie ako ochrannej známky. Nie sú podstatné konkrétne okolnosti trhu, či stratégia prihlasovateľa. Právne významné je len samotné označenie a jeho posúdenie v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach. V tomto prípade, či prihlásené označenie má vnútorný potenciál, aby spotrebiteľa uviedlo do omylu o čomkoľvek, čo sa týka tovarov a služieb, ktoré majú byť týmto označením označované. Nie je podstatné ako bude používané. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že všetko závisí od obchodnej stratégie, ktorú majiteľ ochrannej známky zvolí pred rozvíjaním služieb, pre ktoré je označenie registrované, a preto predbežné posúdenie klamlivosti nie je na mieste. Práve naopak, nie je podstatné, ako bude ochranná známka používaná. Podstatné je, či označenie samé o sebe je spôsobilé alebo nie je spôsobilé klamať verejnosť o službách, pre ktoré je prihlásené. Takisto nemožno súhlasiť s tým, že žalovaný posúdil prihlásené označenie ako klamlivé bez adekvátneho odôvodnenia, nakoľko je to v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, tak ako je opísané na čl. 6 tohto rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že ani z takto uplatneného dôvodu nezákonnosti nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj v tom, že bola porušená zásada predvídateľnosti správnych rozhodnutí podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku tým, že bolo zamietnuté označenie „G. N.“, hoci iné označenia prihlasované za obdobných skutkových okolností boli zaregistrované. Poukázal na to, že nie je ničím neobvyklým zaregistrovanie podobných čiastočne sugestívnych slovných spojení za predpokladu, že významovo nesúvisia s označovanými výrobkami alebo službami. Ako príklad uviedol slovnú ochrannú známku „W. M.“ zaregistrovanú pre čistiace, leštiace a brúsne prípravky či vysávače. Súd dôvody nezákonnosti za žalobcu nevyhľadáva, nedopĺňa, nekonkretizuje a ani nedomýšľa. Z takto uplatneného žalobného dôvodu nie je zrejmé, v čom žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a ani v čom by mali byť skutkové okolnosti obdobné v prípade zapísania ochrannej známky „W. M.“ a zamietnutia prihlášky „G. N.“. Prihláška označenia „G. N.“ nebola zamietnutá pre jej sugestívnosť ale preto, že vo vzťahu k rozhlasovým službám môže toto označenie klamať verejnosť, pričom pre jeho zrejmý obsah nevytvára dojem fantázijnosti vo vzťahu k službám rozhlasového vysielania. Súd preto z takto nekonkrétne uplatneného dôvodu nemohol dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou. Súd na základe uvedeného po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z týchto dôvodov v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého v správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania žalobca len v tom prípade, ak je úspešný celkom alebo sčasti. V tomto prípade žalobca nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.