Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/287/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201663 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu MARK MEDIA, s.r.o., Mäsiarska 63, 040 01 Košice, IČO: 36 591 491, zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26, 040 01 Košice proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva zo dňa 21. augusta 2013, č. k. POZ 711-2012 II/77-2013 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28. októbra 2013 domáhal, aby súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj predchádzajúceho postupu zrušil rozhodnutie zo dňa 21. augusta 2013 POZ 711-2012 II/77-2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25. januára 2013 č. POZ 711-2012/ Z-26-2013, ktorým úrad zamietol v celom rozsahu jeho prihlášku ochrannej známky „W. J.“ z dôvodu, že bol naplnený absolútny dôvod zamietnutia prihlášky ochrannej známky podľa § 5 ods. 1, písm. b) a c) zákona o ochranných známkach. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný nevyrovnal s argumentáciou žalobcu uvedenou v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu a iba paušálne poukázal na princípy známkového práva a funkcie ochrannej známky, všeobecne popísal dôvody absolútnej výluky zo zápisnej spôsobilosti ochrannej známky a tieto svoje všeobecné úvahy neprepojil s daným prípadom, čím zaujal konfrontačné stanovisko k argumentom žalobcu. Neposkytol relevantné odôvodnenie vzťahujúce sa na konkrétny prípad, čo vyplýva aj z toho, že takmer totožné odôvodnenia poskytol v ďalších svojich rozhodnutiach, ktorými zamietol ďalšie žalobcove prihlášky. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože rozlišovaciu spôsobilosť označenia „W. J.“ vo vzťahu k prihláseným službám v triedach 35, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb nevyhodnotil komplexne. Neprihliadol na už existujúcu známkovú judikatúru a ani na svoje predchádzajúce rozhodnutia. Žalobca tvrdil, že už v rozklade vyargumentoval, že prihlásené označenie ako pôvodne druhové označenie už v súčasnosti má dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k službám rozhlasového vysielania W. J., pre ktoré je prihlasované. Ide o natoľko vžité označenie vo vzťahu k službám rozhlasového vysielania, že si zaslúži rovnakú priemyselno-právnu ochranu ako označenie „W. J. J.“, ktoré je už registrované ako ochranná známka. Poukázal tiež na to, že majiteľ tejto ochrannej známky je konateľ žalobcu a evidentná spojitosť medzi prihláseným označením, ktoré sa používa práve v súvislosti s W. J. a nie s iným rádiom a medzi už registrovaným označením „W. J. J.“ je dostatočný dôvod na registráciu prihláseného označenia. Ak má rozlišovaciu spôsobilosť označenie „W. J. J.“, potom rovnakú rozlišovaciu spôsobilosť musí mať aj označenie „W. J.“, keďže identifikuje služby rovnakého pôvodu a to služby rozhlasového vysielania W. J. zabezpečované žalobcom. Podľa žalobcu niet pochýb o tom, že prihlásené označenie je schopné individualizovať služby rozhlasového vysielania žalobcu, pretože sa každodenne používa vo vysielaní a poslucháči rádií ho vnímajú práve s vysielaním W. J.. Namietal tiež, že grafická úprava prihláseného označenia je irelevantná, poukázal na prax úradu pri registrácii podobných „už etablovaných“ druhových označení služieb a tovarov napr.: slovná ochranná známka „D. I. W.“ registrovaná pre reklamné služby, časopisy, kombinovaná ochranná známka „T. R.“ registrovaná pre reklamnú činnosť, televízne a rozhlasové vysielanie všetkých druhov programov. V oboch prípadoch išlo o označenia používané denne pri poskytovaní príslušných služieb spotrebiteľom, čo je príklad prihláseného označenia. Podľa žalobcu je to výsledok nejednotnej rozhodovacej línie žalovaného, čo nemôže byť na úkor jeho práv a právnej istoty účastníkov konania o zápis ochrannej známky. Žalovaný porušil § 3 ods. 5 správneho poriadku tým, že zamietol prihlásené označenie registrovať ako ochrannú známku, hoci iné druhové označenia prihlasované za obdobných skutkových okolností nemal problém registrovať. Žalobca ďalej tvrdil, že rozlišovaciu spôsobilosť prihláseného označenia je potrebné posudzovať v kontexte regionálneho charakteru služieb rozhlasového vysielania W. J.. Poukázal na svoju marketingovú stratégiu, kedy sa snaží vybudovať silnú značku regionálneho rádia. Poukázal na unesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-553/8, kde v prípade druhového označenia „K.“ registrovaného ako ochrannej známky spoločenstva, posudzoval aj regionálny rozmer jeho rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k jednotlivým členským štátom únie. Podľa žalobcu je podstatná skutočnosť, pri prihlásené označenie „W. J.“ pôsobí na poslucháčov košického regiónu, ktorí ho vnímajú v súvislosti rádiovým vysielaním W. J. je rozhodujúcim faktorom podmieňujúcim jeho rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú bolo potrebné zohľadniť. Je určené pre poslucháčov východoslovenského regiónu a tak je aj spotrebiteľmi vnímané. Druhostupňový správny orgán a ani prvostupňový správny orgán sa rozlišovacou spôsobilosťou v regionálnych intenciách vôbec nezaoberali. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal ho na náhradu žalobcových trov. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia sú zákonné a náležite a zrozumiteľne odôvodnené a tiež, že sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe nestotožnil. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Nesúhlasil s tým, že rozhodnutie je nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, pre nedostatok dôvodov, nakoľko to nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, z ktorého jasne vyplýva, že sa náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu uvedenými v rozklade. Poukázal na znenie rozkladu, v ktorom sa žalobca obmedzil na tvrdenie, že prihlásené označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť, keďže toto označenie dlhodobo používa W. J. na identifikáciou svojej rozhlasovej služby. Poukázal tiež na existenciu ochrannej známky č. XXXXXX v znení „W. J. J.“, ktorej majiteľom je konateľ a jediný spoločník žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení v tejto súvislosti uviedol, že ochranná známka „W. J. J.“ je kombinovanou ochrannou zámkou. Vzhľadom na obsah podaného rozkladu bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne objasnené, aké princípy známkového práva sú, pričom tieto boli aplikované na predmetný prípad a to v súlade s doterajšou praxou žalovaného ako aj s európskou známkovou judikatúrou. Ďalej nesúhlasil s tým, že by prihlásené označenie z hľadiska jeho rozlišovacej spôsobilosti neposudzoval komplexne. Naopak, vychádzal z charakteru označenia, analýzy, významu a vplyvu jednotlivých prvkov tvoriacich prihlásené označenie, ako aj prihláseného označenia ako celku vo vzťahu k nárokovaným tovarom alebo službám a z pohľadu relevantného spotrebiteľa. Žalobca ani v rozklade a ani v žalobe nespochybňuje fakt, že prihlásené označenie samo o sebe nemá rozlišovaciu spôsobilosť. V rozklade ako aj v žalobe poukazuje ale žiadnymi dôkazmi nepreukazuje nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia. Žalobca v žalobe poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 32Cdo 3367/2007 a Súdneho dvora EÚ T-28/10. Žalovanému nie je zrejmé, akú majú mať súvislosť tieto rozhodnutia s napadnutým rozhodnutím a v čom žalobca vidí rozpor medzi závermi, ku ktorým dospel žalovaný v napadnutom rozhodnutí a predmetnými rozhodnutiami. Žalovaný nikdy netvrdil, že ochranná známka musí byť výsledkom tvorivej činnosti, ale len to, že označenie musí byť natoľko vo vzťahu k prihláseným tovarom a službám originálne, aby bolo schopné individualizovať tovary a služby ním označené. Takisto žalovaný súhlasí s tým, že všeobecné označenie sa môže stať pre určitý podnik príznačné a označenie bez pôvodne rozlišovacej spôsobilosti môže byť zapísané ako ochranná známka, pokiaľ prihlasovateľ pre takéhoto označenie preukáže nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti. K námietke žalobcu o porušení § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zápisná spôsobilosť každého prihláseného označenia sa skúma osobitne v zmysle zákona. Na základe toho, že je nejaké označenie zapísané v registri ochranných zámok, nemožno sa dovolávať zápisu prihláseného označenia. Pre úplnosť uviedol, že pri ochrannej známke 22651 „D. I. W.“ prihlasovateľ preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti a ochranná známka XXXXX „T. R.“ je kombinovanou ochrannou známkou. Čiže, okolnosti sú úplne odlišné, ako v prípade prihláseného označenia. Žalobca mylne odvodzuje porušenie § 3 ods. 5 správneho poriadku zo svojich nesprávnych záverov, keď sa mu javí právny a skutkový základ v prípade jeho prihláseného označenia totožný s právnym a skutkovým stavom pri uvedených ochranných známkach. Žalobca nesprávne pochopil princíp teritoriality, o čom svedčí argumentácia uvedená v žalobe. Žalovaný v odôvodnení svojho druhostupňového rozhodnutia uviedol len to, že doklady ktoré prípadne prihlasovateľ predloží v zmysle § 5 ods. 2 v spojení s § 52 ods. 1 zákona o ochranných známkach, musia preukazovať, že relevantná verejnosť identifikuje tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby vďaka intenzívnemu a dlhodobému používaniu označenia, ktoré trpí nedostatkom vnútornej rozlišovacej spôsobilosti, pričom toto používanie sa uskutočnilo na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky. Toto je výrazom princípu teritoriality uplatňovaného v známkovom práve. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca podaním doručeným správnemu orgánu 3. 5. 2012 podal žiadosť o zápis ochrannej známky do registra, pričom ako ochrannú známku žiadal zapísať označenie „W. J.“ a to pre tovary a služby podľa Nicejskej kvalifikácie v triede 35 - reklamná a inzertná činnosť, rozhlasová reklama, sprostredkovanie obchodnej činnosti, informačné služby týkajúce sa uvedených služieb; v triede 38 - rozhlasové vysielanie, spravodajské agentúry, informačné služby týkajúce sa uvedených služieb; v triede 41 - tvorba a výroba rozhlasových programov, vzdelávacia a zábavná činnosť, zábavné, vzdelávacie a publicistické programy, rozhlasové dialógy, prenájom a požičiavanie nahrávok a zvukových nosičov, služby nahrávacích štúdií, informácie o možnostiach zábavy, rekreácie, výchovy a vzdelávania; reportérske služby, rozhlasové spravodajstvo, publicistika. Výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti bol žalobcovi oznámený listom zo dňa 4.10.2012 s poučením, že pokiaľ sa v lehote do 11.12.2012 nevyjadrí, alebo svojím vyjadrením námietky nevyvráti, bude prihláška podľa § 28 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach zamietnutá. Žalobca sa nevyjadril. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 25.1.2013 POZ 711-2012/Z-26-2013 prihlášku ochrannej známky POZ 712-2012 s názvom „W. J.“ z 3. mája 2012 zamietol podľa § 28 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1, písm. b) a c) tohto zákona. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky listom z 4.10.2012 spolu s príslušným odôvodnením. Bolo mu oznámené, že slovné označenie „W. J.“ nemá ako celok rozlišovaciu spôsobilosť. Predmetné označenie opisuje charakter, zameranie a druh prihlasovaných služieb. Poskytuje spotrebiteľovi informáciu, že pod takýmto označením budú poskytované služby rozhlasu, resp. rozhlasovej stanice z Košíc. Toto vyplýva z významu slov tvoriacich označenie, konkrétne slovo „rádio“ znamená rozhlas, rozhlasovú stanicu a rozhlasový prijímač a slovo „J.“ je pomenovaním pre mesto. Ďalej uviedol, že čo sa týka grafickej úpravy, táto nezabezpečuje pre prihlásené označenie rozlišovaciu spôsobilosť, pretože pre označenie je použitý len bežný typ písma. Uzavrel, že rozlišovacia spôsobilosť je základnou podmienkou, ktorá vyplýva z funkcie ochrannej známky. Označenie formou a obsahom musí spotrebiteľovi umožniť rozlíšiť tovary a služby jedného subjektu od tovarov alebo služieb iného subjektu. Toto prihlásené označenie to nebolo schopné splniť. Ďalej, že prihlasovateľ sa v lehote stanovenej v oznámení o výsledku prieskumu prihlášky, nevyjadril. Žalobca v rozklade namietal nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia. V súvislosti s vytýkaným nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti poukázal na zapísanú ochrannú známku č. XXXXXX v znení „W. J. J.“, ktorej majiteľom je jediný spoločník žalobcu. Touto ochrannou známkou je od roku 2009 označované vysielanie rozhlasovej služby W. J., ktorej držiteľom licencie je táto istá osoba. Poukázal na doterajšie používanie tejto ochrannej známky a z toho vyvodil, že slovné spojenie „W. J.“ v akejkoľvek forme a podobe nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k prihláseným službám bez ohľadu na jeho grafickú úpravu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pred samotným preskúmaním dôvodov, ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia poukazuje na základné zásady a princípy známkového práva a význam a zmysel ochranných známok. V tejto časti odôvodnenia uviedol, aké označenia môžu byť ochrannou známkou v zmysle § 2 zákona o ochranných známkach, čo posudzuje správny orgán pri skúmaní zápisnej spôsobilosti označenia, koho možno považovať za relevantného spotrebiteľa, kedy označenie má rozlišovaciu spôsobilosť a to vtedy, ak spotrebiteľ je alebo bude podľa neho schopný odlíšiť tovary a služby pochádzajúce z určitého obchodného zdroja, teda tovary a služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby. Dôvodom pre absolútnu zápisnú výluku uvedenú v § 5 ods. 1, písm. c) zákona o ochranných známkach je, že označenie poukazujúce na niektorú z vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada, by mali ostať voľné všetkým subjektom pôsobiacim na trhu s dotknutými tovarmi a službami. Tiež kedy a akým spôsobom možno prekonať zápisnú prekážku uvedenú v § 5 ods. 1, písm. b) až d) zákona o ochranných známkach s tým, že dôkazné bremeno má v zmysle § 52 ods. 1 a 3 zákona prihlasovateľ a tiež že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti sa posudzuje jednak vo vzťahu k osobe prihlasovateľa pred dňom podania prihlášky a tiež s ohľadom na územný princíp. Tiež uviedol, čo všetko je potrebné skúmať v prípadoch, v ktorých prihlasovateľ preukazuje nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, najmä že v týchto prípadoch úrad vychádza z okolností konkrétneho prípadu a do úvahy berie viaceré relevantné fakty - predovšetkým charakter označenia, intenzitu, čas, zemepisné rozšírenie, dobu používania, podiel, v akom je označenie zastúpené na trhu, výšku investícií vynaložených na jeho propagáciu a podobne. Ďalej, že ju posudzuje aj vo vzťahu k osobe prihlasovania pred dňom podania prihlášky ochrannej známky a s ohľadom na územný princíp. Ďalej v odôvodnení uviedol, že pri skúmaní vecných dôvodov, ktoré viedli k vydaniu prvostupňového rozhodnutia zistil, že prihlásené označenie je tvorené slovným spojením „W. J.“ napísané bežným typom písma, pričom druhý slovný prvok je napísaný tučným písmom. Každé zo slov predmetného slovného spojenia poskytuje relevantnému spotrebiteľovi konkrétny a zreteľný obsah a má zmysel. Podstatné meno „rádio“ predstavuje rozhlasový prijímač, rozhlasovú stanicu, alebo rozhlas a slovo „Košice“ je pomenovaním druhého najväčšieho mesta Slovenska. Z hľadiska významu je nesporné, že prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľovi poskytovať len informáciu o rádiovom vysielaní v konkrétnom meste, teda bude širokú verejnosť informovať o druhu, charaktere a zameraní takto poskytovaných služieb. Podľa žalovaného bolo teda nesporné, že prihlásené označenie „W. J.“ vo vzťahu k službám v triedach 35, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov týkajúci sa rozhlasového vysielania a služieb s nimi súvisiacich, je označením bez rozlišovacej spôsobilosti a označením opisujúcim druh, charakter a zameranie poskytovaných služieb. Svojím obsahom nie je originálne do takej miery, aby bolo schopné individualizovať služby ním označované tak, aby bol spotrebiteľ schopný identifikovať osobu, ktorá takéto služby poskytuje, resp. rozlíšiť služby jednej osoby od služieb inej osoby. Nepomohla tomu ani grafická úprava, ktorá mu nezabezpečuje rozlišovaciu spôsobilosť, nakoľko spočíva len v použití tučného typu písma druhého slovného prvku. Na doplnenie uviedol aj to, že prihlasovateľ sa k výsledkom prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky nevyjadril, a preto prvostupňový orgán správne zamietol prihlášku, na čo bol prihlasovateľ v správe úradu 4. októbra 2012 upozornený. Preukazovať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti je možné preukázaním intenzívneho a dlhodobého používania, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje tovary alebo služby ním označované ako tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude považovať za všeobecne používané. K otázke nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že povinnosť označiť a predložiť dôkazy a dôkazmi svoje tvrdenia preukázať, spočíva v zmysle § 52 ods. 1, 3 zákona o ochranných známkach na osobe prihlasovateľa. Samotný odkaz na používanie iného označenia, hoci zapísanej ochrannej známky ako to v podanom rozklade urobil prihlasovateľ, keď poukázal na ochrannú známku č. XXXXXX „W. J. J.“ bez predloženia dokladov vzťahujúcich sa na prihlásené označenie a preukazujúcich jeho používanie nemožno považovať za postačujúci na naplnenie podmienok uvedených v § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Nepredložil žiadne dôkazové materiály, ktoré by poskytli dôkaz o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným službám prihlasovateľa a to na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k nej pred podaním prihlášky, a preto nemožno konštatovať prekonanie zápisných výluk v zmysle tohto ustanovenia. Podľa § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 27) s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 52 ods. 3 zákona o ochranných známkach úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Podľa § 5 ods. 1, písm. b) a c) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť, c) je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, pre nedostatok konkrétnych dôvodov a vyjadrenia k dôvodom rozkladu. Takýto žalobný dôvod je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené na čl. 6, 7 tohto rozsudku neobsahuje len všeobecné úvahy o princípoch známkového práva a funkcií ochrannej známky, ale aj všetky skutočnosti na základe ktorých bolo rozhodnuté a úvahy žalovaného, ktorými sa pri hodnotení prihláseného označenia riadil a ako vec právne posúdil. Za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo vlastne rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absolútne absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, ak chýbajú skutkové dôvody. Nespreskúmateľnosť odôvodnenia však nespôsobuje to, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi. Musí ísť o vady v skutkových zisteniach, a to buď že rozhodnutie je založené na nezisťovaných skutočnostiach, alebo na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie ale netrpí. Súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie a pre nevyrovnanie sa s dôvodmi uvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. V odôvodnení rozhodnutia je obsiahnutá aj úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri hodnotení podstatnej skutočnosti, ktorou je vlastnosť prihláseného označenia, a to, či prihlásené označenie má rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k prihláseným službám, resp. dôvody pre ktoré ju nemá, pričom zobral do úvahy aj dojem, ktorým prihlásené označenie pôsobí na spotrebiteľa predmetných služieb. Po vyhodnotení významu jednotlivých slov použitých v prihlásenom označení a celého výrazu dospel k záveru, že spotrebiteľovi bude poskytovať len informáciu o charaktere a zameraní služieb, a preto je pre služby spojené s rozhlasovým vysielaním bez rozlišovacej spôsobilosti. Ide o úvahu, ktorá je výsledkom logického uvažovania a nemožno jej vyčítať žiadne vybočenie zo zákonnej úpravy. Žalobca v ďalšej časti žaloby pod bodom 3. tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. V podstate tvrdí, že jeho prihlásené označenie už nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku jeho dlhodobého každodenného používania W. J. a v spojitosti s ochrannou známkou „W. J. J.“. Ďalej, že žalovaný nevyhodnotil jeho rozlišovaciu spôsobilosť komplexne. Podľa žalobcu je dostatočné, že prihlásené označenie má evidentnú spojitosť s označením „W. J. J.“, ktoré je už ochrannou známkou. Čo je podľa neho dostatočný dôvod na registráciu prihláseného označenia ako ochrannej známky. Prihlásené označenie sa používa W. J. každodenne, a preto ho poslucháči vnímajú v spojitosti so službami rozhlasového vysielania tohto rádia. Podľa žalobcu je podstatné to, že rozlišovacia spôsobilosť prihláseného označenia pramení z faktu, že je dennodenne používané pri identifikácii rozhlasového vysielania W. J. a iba tohto rádia. V konaní podľa piatej časti O. s. p. je pre súd podľa § 250i O. s. p. rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe netvrdí, že v správnom konaní preukázal tieto svoje tvrdenia, že prihlásené označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť uvedeným používaním. Netvrdí ani to, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti spôsobom uvedeným v žalobe v správnom konaní preukazoval. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním v zmysle citovaného § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach nebolo žalobcom v konaní preukazované a neboli predkladané žiadne dôkazy. Potom záver žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným službám prihlasovateľa a to na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k jej územiu pred podaním prihlášky ochrannej známky, a preto nebolo možné konštatovať prekonanie zápisnej výluky je správnym právnym posúdením faktu, že takéto dôkazy v konaní žalobca nepredkladal. Z citovaného § 52 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach vyplýva, že bolo úlohou žalobcu v správnom konaní takéto dôkazy predkladať. Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia, ktoré ju nemá, ale ju získalo používaním, musí prihlasovateľ tvrdiť, čo žalobca urobil až v rozklade, ale na zápis takéhoto označenia nestačí samotné tvrdenie. Z citovaného § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach jednoznačne vyplýva, že prihlasovateľ musí túto skutočnosť preukázať. Žalobca preto nesprávne vyčíta žalovanému, že nehodnotil skutočnosti, ktoré neboli v konaní preukázané a teda zistené. Argumentácia žalobcu, že pokiaľ je zapísané ako ochranná známka označenie „W. J. J.“ tak potom musí byť zapísané ako ochranná známka aj označenie „W. J.“ a to pre evidentnú spojitosť medzi týmito označeniami neobstojí, pretože nemá žiadny právny význam. Podstatné je, či prihlásené označenie má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, alebo či je vylúčené zo zápisu ako ochranná známka, alebo či bolo v konaní preukázané prekonanie nedostatku rozlišovacej spôsobilosti. Žalobca poukazuje na evidentnú spojitosť medzi označením, ktoré je kombináciou slov a grafických prvkov a tvorí kombinovanú ochrannú známku „W. J. J.“ so slovným označením, čiže porovnáva časť ochrannej známky s celým prihláseným označením, a preto takéto porovnanie nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť. Z uvedeného vyplýva, že ani z takto uplatneného dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný zapísal ako ochrannú známku „D. I. W.“ a „T. R.“ pričom podobnosť mala spočívať v tom, že obidve tieto označenia boli ako prihlasované označenie požívané denne pri poskytovaní príslušných služieb, čo je aj prípad prihláseného označenia. K takto uplatnenému žalobnému dôvodu je potrebné uviesť, že tak ako je uvedené vyššie, z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca nepostupoval podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach a v správnom konaní nepreukazoval, že jeho označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť používaním pred podaním prihlášky ochrannej známky a to na území Slovenskej republiky, ako to tvrdí v žalobe. Z toho vyplýva, že z takto uplatneného dôvodu nezákonnosti nemohol súd dospieť k záveru, že by napadnuté rozhodnutie bolo v rozpore so zákonom. Podľa žaloby bolo potrebné rozlišovaciu spôsobilosť označenia „J. W.“ posudzovať v kontexte regionálneho charakteru služieb rozhlasového vysielania W. J.. Žalovaný sa v týchto intenciách rozlišovacou spôsobilosťou prihláseného označenia nezaoberal, a preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takáto argumentácia nezodpovedá právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach a to v § 2 až § 7, ktoré obsahujú podmienky, za ktorých je možné označenie zapísať ako ochrannú známku, resp. prípady, v ktorých je zapísanie vylúčené. Rozlišovacia spôsobilosť prihláseného označenia sa posudzuje vo vzťahu k prihláseným službám alebo prihláseným tovarom. Otázka používania označenia a to tak jeho rozsahu, dĺžky, intenzity ako aj územia je právne významná len v prípade, kedy prihlasovateľ v správnom konaní preukazuje, že označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť alebo je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne čas výroby tovarov či poskytnutia služieb alebo iných vlastností tovarov alebo služieb, alebo je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré sa stali obvyklými v bežnom jazyku alebo v zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pred podaním prihlášky. Ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo k službám, pre ktoré je prihlásené, možno aj takéto označenie zapísať ako ochrannú známku. To znamená v prípade, v ktorom by žalobca v správnom konaní preukazoval, že označenie „J. W.“ používaním pred podaním prihlášky na území Slovenskej republiky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť k prihláseným službám. Žalobca v správnom konaní netvrdil, že označenie „J. W.“ nadobudlo používaním vo vzťahu k žalobcom poskytovaným službám rozhlasového vysielania rozlišovaciu spôsobilosť pred podaním prihlášky. V rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu len tvrdil, že používaním ochrannej známky „W. J. J.“ slovné spojenie W. J. v akejkoľvek forme a podobe nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nemu prihlasovaným službám. Takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, že nebol dôvod na zápis ochrannej známky podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach práve preto, že žalobca žiadne dôkazy nepredložil. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný tak mal urobiť, je ignorovaním znenia § 5 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Naopak, súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobe, tak ako je vyššie uvedené, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého v správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania žalobca len v tom prípade, ak je úspešný celkom alebo sčasti. V tomto prípade žalobca nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.