Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/62/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201682 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201682.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu orgánu Okresnému úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka Y. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX X. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Správy katastra Banská Bystrica č. V 360/2012-19 zo dňa 18. septembra 2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica č. V 360/2012-19 zo dňa 18. septembra 2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35.-Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Správa katastra Banská Bystrica, ktorej kompetencie prešli podľa zákona č. 180/2013 Z. z. ku dňu 1. 10. 2013 na odporcu, svojím rozhodnutím V 360/2012 zo dňa 18. septembra 2013 odporca podľa § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) zamietol návrh na povolenie vkladu záložnej zmluvy uzavretej dňa 04.01.2012, pretože bola uzavretá neplatne. Zmluvu podpísal za záložcu L. T., predseda ProHelp združenie občiansko-právnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, na základe plnej moci udelenej záložcom - dlžníkom Y. W. v dohode o splnomocnení dňa 20.04.2011. Správny orgán ďalej uviedol, že dlžník splnomocnil uzavrieť záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré boli do dohody dopísané ručne, pričom dohoda je vyhtovená tak, že je možné do nej dodatočne dopisovať ďalšie nehnuteľnosti. Hodnota nehnuteľností je pritom neprimerane vysoká k výške poskytnutého úveru. Podľa správneho orgánu je dôvodná pochybnosť o tom, že záložca skutočne udelil plnú moc, teda záložná zmluva nebola uzavretá podľa jeho vôle. Zástupca nekonal podľa jeho pokynov a vôle, hájil záujmy druhej strany (veriteľa), ktorá vo forme predtlače na dohode vnútila záložcovi - dlžníkovi osobu zástupcu, pričom možno usudzovať, že využila jeho nepozornosť a neskúsenosť. Záložca - dlžník Zmluvu o úvere uzatváral vo finančnej tiesni. Takto uzavretá záložná zmluva je podľa správneho orgánu neplatná pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná je i Zmluva o úvere, ktorá obsahuje ustanovenia rozporné so zákonom a dobrými mravmi. Správny orgán ďalej uviedol, že dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že vlastník nehnuteľnosti nemal možnosť slobodného výberu zástupcu. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalším dôvodom neplatnosti právneho vzťahu je podľa správneho orgánu rozpor s dobrými mravmi, spočívajúci v tom, že dlžník sa zaviazal za poskytnutý úver zaplatiť aj neprimerane vysoký poplatok. V rozpore s dobrými mravmi je aj to, že keď veriteľ zneužije tieseň, neskúsenosť, rozrušenosť. Správny orgán na záver uviedol, že dohoda o splnomocnení je neplatná, dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu, správny orgán návrh na vklad zamietol, pričom vychádzal aj zo skutočností, ktoé sú mu známe z jeho činnosti a činnosti súdov, ktoré netreba dokazovať podľa § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok v zákonom stanovenej lehote a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s návrhom a jeho prílohami, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil plnomocenstvo. Podľa navrhovateľky dohoda o splnomocnení bola uzatvorená riadne v súlade s občianskym zákonom. Tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ vopred určil zástupcu pre dlžníka je len ničím nepodloženým predpokladom a nevychádza z objektívne zisteného skutkového stavu, čo je v rozpore s § 3 ods. 5 a § 46 správneho poriadku. Odporca vychádzal len z predpokladov, čo vyplýva aj z odôvodnenia. Veriteľ sa nepodieľal sa uzatváraní dvojstranného právneho úkonu medzi dlžníkom a jeho zástupcom. Ak odporca z toho, že dohoda o plnej moci bola uzavretá na predtlačenom formulári, kde bol uvedený zástupca vyvodil to, že dlžníkovi zástupcu určil záložný veriteľ, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah spisu. Naopak, medzi dlžníkom a jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je platné. Okrem toho nestačí pochybnosť o objektivite zastupovania, ale rozpor medzi záujmami zástupcov a zastúpeného musí reálne existovať. Preto je námietka o rozpore medzi záujmami zástupcu a zastúpeného nesprávnym právnym posúdením vychádzajúcim z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Naopak, medzi dlžníkom a jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je platné a rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné. Navrhovateľ tiež uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nemá náležitosti § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nie je z odôvodnenia zrejmé, čo konkrétne z úverovej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi. Či je to výška poplatku za úver alebo výška úroku z omeškania a tiež nie je uvedené, prečo by výška poplatku za úver ako aj úroky z omeškania mali byť v rozpore s dobrými mravmi. Odplata za poskytnutie úveru nie je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy a ak by táto bola postihnutá neplatnosťou, išlo by len o čiastočnú neplatnosť. Správny orgán situáciu komplexne neposudzoval, nezisťoval spoľahlivo skutkový stav. Poukázal tiež na to, že súčasná rozhodovacia prax ustálila, že výška úroku pri poskytovaní peňažných prostriedkov nebankovými subjektami nemôže byť odvodzovaná od výšky úroku požadovaného bankami, pričom poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005, podľa ktorého je logické, že vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie, ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenia obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola považovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke o úvere v určitom období. Takisto hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania bolo predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednania ako platné, napr. rozhodnutie NSSR sp. zn. 1Obdo 34/2004, sp. zn. 2Obdo 26/2004. Preto správny orgán nielenže nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ale nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28. januára 2014 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4. januára 2012, ktorá bola doručená správe katastra dňa 26.01.2012, zmluva o zriadení záložného práva č. XX/ XXXX-ŠTE zo dňa 4.01.2012 podpísaná za záložcu Y. W. ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, dohodou o splnomocnení podpísanou pred obcou X. 20.4.2011 záložcom ako splnomocniteľom a datovanou v Bratislave 4.1.2012 ProHelp združením občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ - odvolateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-ŠTE, ktorú za záložcom Y. W., X. - C. B. V. podpísalo ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §-u 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu bol už predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Táto dohoda bola podpísaná splnomocniteľom v Brusne 20.4.2011 a datovaná splnomocneným zástupcom v Bratislave 4.1.2012. Dátum podpisu dohody o plnomocenstve dlžníkom je zhodný s dátumom podpisu úverovej zmluvy, ako vyplýva z bodu II záložnej zmluvy. Ďalší účastník na pojednávaní pred súdom uviedol, že podpísal listiny a dal overiť podpisy na listinách, ktoré mu boli predložené pracovníkom oprávneného pri uzatváraní úverovej zmluvy, pričom nedostal kópiu dohody o splnomocnení, túto tam uvedenému zástupcovi neodosielal ani tým pracovníka Pohotovosti nepoveril. Uviedol, že s pracovníkom Pohotovosti sa rozprával len o tom, že čo stane, ak nebude môcť splácať, pričom bol upovedomený o tom, že v takom prípade sa mu budú splátky zrážať zrážkou zo mzdy. Ďalej uviedol, že nedostal od združenia ProHelp žiadnu korešpondenciu. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 43a) Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžník dostal a teda aj disponoval vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžník odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poveril navrhovateľa. Podľa jeho vyjadrenia dohoda bola ním podpísaná v súvislosti s uzatváraním úverovej zmluvy bez toho, aby ju sám odosielal druhej zmluvnej strane a bez toho, aby druhá zmluvná strana akýmkoľvek spôsobom s ním komunikovala a akceptáciu mu doručila. K návrhu nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas a z dátumu prijatia návrhu vyplýva, že tomu tak nebolo. To znamená, dôkazy o tom, že dlžník bol v čase prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou - ProHelp - združením občiansko-právnej pomoci ešte svojím návrhom (za podmienky, že by išlo o právny úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný. Dokonca, ani že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu kedy boli obe zmluvy dlžníkom podpísané. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t.j. že dlžníci podpisujú v súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného. Správa katastra Banská Bystrica preto postupovala správne, keď posúdila predložené listiny ako nedostatok prezentácie existencie zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako aj nevyhnutné náležitosti platnosti právneho úkonu v zmysle §-u 37 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica potvrdil. K ďalším odvolacím dôvodom, pre ktoré odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za výsledok nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že i keď by išlo o dôvody relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Je tomu tak z dôvodu, že stačí jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad, aby vklad nemohol byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že navrhovateľ vo vkladovom konaní nepredložil platnú dohodu o splnomocnení, dokonca nepreukázal ani že by vznikla, a preto nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní a to zmluva o zriadení záložného práva, ktorú mal uzatvoriť zástupca. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 250l ods. 2, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia druhej hlavy s výnimkou § 250a. Navrhovateľ nebol v konaní v konaní úspešný, preto mu v zmysle citovaného ustanovenia o trovách konania súd náhradu trov konania nepriznal. Takisto ďalší účastník v zmysle uvedeného ustanovenia nemá právo na náhradu trov konania. Uvedená úprava náhrady trov konania je odlišná od úpravy podľa § 142 a nasl. O.s.p., ktorá platí v sporových konaniach, kedy úspešný účastník má právo na náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý úspešný nebol. Odlišnosť úpravy náhrady trov konania v konaniach podľa V. časti O.s.p. je založená práve na tom, že v správnom súdnictve sa nerieši spor medzi účastníkmi správneho konania navzájom. Samozrejme nejde ani o spor medzi tým účastníkom správneho konania, ktorý sa nedovoláva nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a správnym orgánom, ale len medzi tým účastníkom, ktorý sa zákonnou cestou dovoláva zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, ktorým sa cíti ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch z dôvodu jeho nezákonnosti a správnym orgánom. Z uvedeného vyplýva, že osobitá úprava náhrady trov konania obsiahnutého v § 250k O.s.p. je úplná a aplikácia § 142 O.s.p. v zmysle § 246c O.s.p. je na konania podľa V. časti O.s.p. vylúčená. Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi, ktorý sa stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona. Vzhľadom na to, že správny orgán správa katastra bola zákonom č. 180/2013 Z.z. zrušená a jej pôsobnosť prešla na okresné úrady, pričom štátnu správu vykonávajú jeho odbory alebo organizačný útvar odboru, súd na strane žalovaného konal s uvedeným nástupcom správneho orgánu. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.