Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/176/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201701 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201701.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky C. C., nar. X. H. XXXX, bytom M. K. K. H. č. XX, A. F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 26. júla 2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení a o jeho pokračujúcej výplate takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 26. júla 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na ust. § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 29 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení, konštatovala vznik nároku navrhovateľky na výplatu invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom poistení a s poukazom na ust. § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodla o trvajúcej výplate invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení vo výške 177,30 € mesačne s tým, že nárok na výplatu invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 174,50 € mesačne ako nižšej dôchodkovej dávky zaniká. V odôvodnení konštatovala, že navrhovateľka bola uznaná za čiastočne invalidnú podľa kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení a bol jej priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa tohto zákona. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke, realizovanej na žiadosť navrhovateľky z 18. februára 2013 posudkový lekár sociálneho zabezpečenia v lekárskej správe z 18. februára 2013 konštatoval, že nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré by podmieňovalo zmenu jej čiastočnej invalidity na invaliditu podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení (zákona č. 100/1988 Zb.), preto nebol naplnený zákonný predpoklad pre zvýšenie sumy čiastočného invalidného dôchodku (považovaného za invalidný dôchodok). Vzhľadom k tomu, že jej žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku sa považuje aj za žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z.z.), posúdil posudkový lekár jej aktuálny zdravotný stav vo vzťahu k jej zníženej pracovnej schopnosti aj podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených týmto zákonom a konštatoval, že navrhovateľka je od 18.februára 2013 invalidná so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Keďže popri vzniku invalidity splnila aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že pred vznikom invalidity získala viac ako potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia (45,0905 rokov) a zároveň jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok ani ku dňu vzniku invalidity nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok, bol jej priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 174,50 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konkretizovala výpočet sumy invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že dňom priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení došlo k súbehu nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok, aplikovala zákonné ust. § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení a rozhodla o pokračujúcej výplate doteraz vyplácaného invalidného dôchodku (pôvodne čiastočný invalidný dôchodok), pretože svojou výškou prevyšoval sumu novopriznaného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odvolala a žiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav - hluchotu, vysoký krvný tlak a cukrovku. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení neboli naplnené predpoklady pre zmenu jej čiastočnej invalidity na invaliditu, preto nebol naplnený zákonný predpoklad pre zvýšenie vyplácaného invalidného (pôvodne čiastočného invalidného) dôchodku. Pri posudzovaní jej aktuálneho zdravotného stavu podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení boli jej zdravotné ťažkosti zhodnotené maximálne. Pre obojstrannú úplnú hluchotu jej bol priznaný zákonom určený 50 % pokles pracovnej schopnosti a pre ďalšie zdravotné ťažkosti bolo uvedené navýšené o ďalších maximálne možných 10 %. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z 18. februára 2013, s jej žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových komisií sociálneho zabezpečenia a posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí posudzovali zdravotný stav navrhovateľky v čase vzniku jej čiastočnej invalidity, v nasledujúcom období i na základe aktuálne podanej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s písomnými podaniami účastníkov a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2, písm c) a d) Občianskeho súdneho poriadku, pretože zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie jeho vecnej správnosti a pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa ods.3 cit. zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Z ust. § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vyplýva, že občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky. Podľa § 29 ods. 3 cit. zákona je občan invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. Z ust. § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Z ust. § 70 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona je organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia povinná postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci (§ 196 ods. 1 cit. zákona). Podľa § 209 ods. 1-4 cit. zákona musí byť rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou podľa § 37 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení od 14.októbra 1991, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Jej zdravotný stav bolo považovaný za dlhodobo nepriaznivý s poklesom jej schopnosti vykonávať doterajšiu prácu pre hypacúsis perceptiva bilat. gravis s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera 76 %, tympanosclerosis, chronický vertebrogénny algický syndróm C a LS chrbtice pri skolióze s poruchou hybnosti stredne ťažkého stupňa a mentálnu subnormu s prejavmi nerurotickej nadstavby. Jej totožný status bol zachovaný aj pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach. Od 15.októbra 2003 bolo konštatované trvanie jej čiastočnej invalidity, avšak podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení pre značne sťažené životné podmienky. Posudkovo zohľadnené boli hypacusis perceptiva bilat. ťažkého stupňa s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera 97 %, jednoduchá dorzalgia v Th a L úseku, gonartrosis 1.sin. a mentálna retardácia v ľahkom pásme - debilita stredného stupňa. Bola poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení a k 18.februáru 2013 ho poberala vo výške 177,30 € mesačne, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné a vyplynulo aj z rozhodnutia odporkyne zo 6.decembra 2012. 18.februára 2013 požiadala navrhovateľka o prehodnotenie svojho zdravotného stavu, pretože sa od poslednej kontrolnej lekárskej prehliadky zhoršil a žiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Na základe uvedenej žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Žiari nad Hronom podľa posudkových kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení aj v zákone o sociálnom poistení a konštatoval, že u navrhovateľky je pracovný potenciál naďalej redukovaný na polovicu, čo podmieňuje naďalej trvanie jej čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení pre všeobecne sťažené životné podmienky. Podľa zákona o sociálnom poistení označil za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie obojstrannú úplnú hluchotu s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera 97,9 %, pre ktorú jej priznal 50 % pokles pracovnej schopnosti a uvedené navýšil o ďalších, maximálne možných 10 % pre cukrovku II. typu na PAD s diabetickou polyneuropatiou a diabetickou nefropatiou v zmysle kapitoly IV., pol. 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že u navrhovateľky s ľahkou duševnou zaostalosťou, ktorá je od ranného detstva v sledovaní pre postupne progredujúcu nedočujnosť, ide naďalej o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pre obojstrannú prakticky úplnú nedočujnosť a pre cukrovku s pridruženými komplikáciami, s kolísavými hodnotami glykémií. Dátum vzniku invalidity podľa zákona o sociálnom poistení stanovil dňom posúdenia, tj. 18.februárom 2013. K pridruženým zdravotným ťažkostiam navrhovateľky a to ľahkej duševnej zaostalosti i esenciálnej hypertenzii, cefalei a dorzalgiám sa vyjadril tak, že táto chorobnosť nie je percentuálne významnejšia ako jej rozhodujúce zdravotné postihnutie a pridružené ochorenie. Konštatoval, že je schopná uplatniť sa na trhu práce v prostredí bez rizika hluku a nutnosti verbálnej komunikácie, bez nočných zmien a nadčasov, s telesnými a časovými úľavami a s možnosťou pravidelného stravovania. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní opravného prostriedku a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle vyššieho zhodnotenia poklesu jej pracovnej schopnosti, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 29.októbra 2013 vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z diabetologických, nefrologických, neurologických, psychiatrických, psychologických, ORL vyšetrení, z CT vyšetrenia mozgu, EMG vyšetrenia a USG vyšetrenia a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V zhode s jeho posudkovým záverom konštatoval, že u navrhovateľky trvá naďalej čiastočná invalidita podľa kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení a zároveň dňom posúdenia jej zdravotného stavu na základe podanej žiadosti vznikla jej invalidita podľa posudkových kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení. Rovnakým spôsobom označil rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, jej pridružené ochorenie, s totožným zaradením pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a s totožným percentuálnym zhodnotením jej zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že 59-ročná žena so základným vzdelaním ukončeným v osobitnej škole bola uznaná za čiastočne invalidnú od 14.októbra 1991 pre nedoslýchavosť a ľahkú mentálnu retardáciu. V tom období vykonávala prácu V. na 6-hodinový pracovný úväzok. Od roku 2004 je dlhodobo nezamestnaná. Od ranného detstva bola opakovane vyšetrovaná psychológom aj psychiatrom, stav bol hodnotený ako ľahká mentálna retardácia v strednom pásme pri IQ 64. Tiež bola sledovaná pre zhoršujúcu sa nedoslýchavosť, v súčasnosti je jej celková strata sluchu podľa Fowlera na úrovni 97,9 %, čo prakticky znamená úplnú nedoslýchavosť. Pri uvedených zdravotných ťažkostiach je jej pracovný potenciál znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení. Podľa zákona o sociálnom poistení stanovil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie a to obojstrannú úplnú hluchotu, pre ktorý jej priznal 50 % pokles jej pracovnej schopnosti a pre pridruženú cukrovku s komplikáciami (diabetická polyneuropatia potvrdená EMG vyšetrením a diabetická nefropatia dokumentovaná nefrologickým vyšetrením) uvedené percento navýšil o ďalších maximálne možných 10 % s tým, že v percentuálnom navýšení zohľadnil aj ľahkú duševnú zaostalosť, vysoký krvný tlak a bolesti chrbtice. Uviedol, že psychiatrickým vyšetrením z júna 2013 psychiater u navrhovateľky popísal organický psychosyndróm ťažkého stupňa, čo však nebolo v súlade s opakovanými psychiatrickými vyšetreniami, ktorými psychológ popísal len známky organického poškodenia mozgu. Z predloženej zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, z psychiatrického vyšetrenia z júna 2013 krajský súd zistil, že bol u nej diagnostikovaný organický psychosyndróm ťažkého stupňa a ľahká mentálna retardácia v strednom stupni s emočnými a behaviorálnymi poruchami, vyžadujúcimi liečbu. V lekárskej správe bolo uvedené, že u navrhovateľky ide o vrodené a následne aj získané ochorenie pri organickom poškodení centrálnej nervovej sústavy, ktoré je liečbou v základe neovplyvniteľné. Nie je schopná samostatnej existencie, je odkázaná na doživotnú opateru a starostlivosť druhou osobou. Nie je a nebude schopná trvalej systematickej zárobkovej činnosti, je schopná vykonávať len veľmi jednoduché mechanické činnosti aj to len pod dozorom zdravej osoby vzhľadom na jej intelektový deficit a organický postih mozgu. Jej pracovný potenciál označil za nulový. Toto psychiatrické vyšetrenie bolo realizované s ročným odstupom po poslednom psychologickom vyšetrení (25.júla 2012), v ktorom boli popisované u navrhovateľky známky organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Na základe tohto psychologického nálezu nezobral posudkový lekár do úvahy psychiatrický nález z júna 2013 s odôvodnením, že nemá kolerát s opakovanými psychologickými vyšetreniami bez toho, aby sa s rozdielnymi diagnostickými závermi vysporiadal odbornými, vecnými, logickými a presvedčivými argumentami. Zvlášť, ak medzi obidvoma nálezmi je takmer ročný časový odstup a v rámci anamnézy navrhovateľky bolo popisované zvýrazňovanie porúch jej správania. Nijakým spôsobom sa tiež nevysporiadal s vyjadrením psychiatra ohľadom nulového pracovného potenciálu navrhovateľky a tiež s tvrdením, že navrhovateľka nie je schopná samostatnej existencie a je odkázaná na doživotnú opateru a starostlivosť druhou osobou. Uvedené okolnosti však majú posudkový význam, pretože majú priamy vzťah k schopnosti navrhovateľky zúčastňovať sa pracovného procesu, a to podľa posudkových kritérií obidvoch aplikovaných právnych noriem. V tejto súvislosti je posudkový záver, na ktorom bolo založené napadnuté rozhodnutie nepresvedčivé a pochybné, pokiaľ nie je podložené iným relevantným dôkazom (aktuálne psychologické vyšetrenie). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V. predpokladá ťažký organický psychosyndróm poistenca pokles pracovnej schopnosti v rozpätí 50-80 %. EMG vyšetrením dolných končatín navrhovateľky bola preukázaná demyelinizačná senzitívno-motorická polyneuropatia na horných končatinách len incipientná, akcentovaná na dolných končatinách s postihnutím stredne ťažkého stupňa už aj s prejavmi axonopatie. Polyneuropatia dolných končatín patrí k diabetickým komplikáciám v zmysle kapitoly IV., bodu 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a spolu s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a objektívne preukázanou diabetickou nefropatiou s evidovanou proteinúriou potencovanou vaskulárnou nefrosklerózou predpokladá pokles pracovnej schopnosti poistenca v rozpätí 50-75 %. Z hľadiska rozsahu a stupňa preukázaných komplikácií cukrovky by mohol pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pri posudzovaní jej zdravotných ťažkostí podľa zákona o sociálnom poistení presiahnuť striktne stanovený 50 % pokles jej pracovnej schopnosti pre označené rozhodujúce zdravotné postihnutie, obojstrannú úplnú hluchotu, preto nie je možné prehliadnuť nedostatok odbornej vecnej argumentácie posudkového lekára vo vzťahu k objektívne preukázaným komplikáciám cukrovky navrhovateľky. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa pre účely invalidizácie poistenca a určenia stupňa invalidity posudzuje zdravotný stav komplexne, tzn. vo vzťahu ku všetkým zdravotným ťažkostiam poistenca. Posudkoví lekári na pobočke ani na ústredí Sociálnej poisťovne však pred vydaním napadnutého rozhodnutia ďalšie zdravotné postihnutie navrhovateľky a to cukrovku II. stupňa, nesporne zistenú spolu s pridruženými komplikáciami nijakým spôsobom posudkovo nevyhodnotili. Uvedené nedostatky v posúdení zdravotného stavu navrhovateľky lekárskou správou posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá bola zásadným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2, písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku. Na základe posudkových kritérií obsiahnutých v zákone o sociálnom poistení aj v zákone o sociálnom zabezpečení musel krajský súd po oboznámení sa s lekárskou správou posudkového lekára z 18.februára 2013 a so zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky zistenými odbornými vyšetreniami konštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a tiež bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nedostatočnosť zistenia skutkového stavu veci sa dotýka najmä duševných ťažkostí navrhovateľky, keď nebol odstránený rozpor medzi psychologickým diagnostickým záverom, konštatujúcim u navrhovateľky známky organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy a psychiatrickým nálezom potvrdzujúcim u navrhovateľky ťažký organický psychosyndróm. Vzhľadom na časový odstup medzi obidvoma vyšetreniami je odvolanie sa na rozhodujúce psychologické vyšetrenie nedostatočné a nepresvedčivé zvlášť, ak z anamnestických údajov vyplynulo zhoršovanie prejavov duševného postihnutia navrhovateľky. Odporkyňa postupovala nesprávne, keď sa v tejto súvislosti uspokojila s neúplným posudkom posudkového lekára a rozhodla tak na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Úlohou odporkyne preto v ďalšom konaní bude, pokiaľ naďalej nezoberie do úvahy nález z psychiatrického vyšetrenia z júla 2013, aby svoje stanovisko podporila vecnými, logickými a presvedčivými medicínskymi argumentami a zároveň ich podložila relevantným dôkazom, tj. aktuálnym psychologickým vyšetrením navrhovateľky, ktorým bude jej diagnóza ťažkého organického psychosyndrómu buď potvrdená, alebo vyvrátená. Nie je možné akceptovať rozhodnutie odporkyne, ktoré je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, pretože zákonnou povinnosťou odporkyne je pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, tj. všetky aktuálne zdravotné ťažkosti poistenca bez ohľadu na to, či jej zistenia budú v jeho prospech alebo v neprospech. Vada napadnutého rozhodnutia, spočívajúca v nedostatočne zistenom skutočnom stave veci sa týka aj nekomplexného zhodnotenia zdravotných ťažkostí navrhovateľky tak, ako to predpokladá zákon o sociálnom zabezpečení. Konštatovala, že oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou podľa posudkových kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení nedošlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, hoci v minulosti nebola liečená pre cukrovku v štádiu komplikácií a pri aktuálnom posudzovaní jej zdravotných ťažkostí uvedené ochorenie vôbec posudkovo nezohľadnila. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Uvedené sa dotýka predovšetkým posudkového vyhodnotenia aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky podľa kritérií daných zákonom o sociálnom poistení. Odporkyňa konštatovala, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je obojstranná úplná hluchota so striktne stanoveným 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti a žiadne z jej pridružených zdravotných ťažkostí uvedené percento nepresahuje. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení však vyššie zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca predpokladá jednak duševné postihnutie navrhovateľky, pokiaľ bude ťažký organický syndróm nepochybne preukázaný a tiež cukrovka II. typu, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a so zistenými diabetickými komplikáciami. Ich závažnosť však posudkoví lekári nijakým spôsobom neozrejmili, hoci by uvedené mohlo ovplyvniť priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky i označenie jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia. S poukazom na vyššie uvedené bude v ďalšom konaní povinnosťou odporkyne posúdiť zdravotný stav navrhovateľky komplexne, vychádzajúc zo všetkých odborných lekárskych nálezov s náležitým odôvodnením vysloveného posudkového záveru podľa kritérií daných zákonom o sociálnom poistení i zákonom o sociálnom zabezpečení. Podľa potreby doplní ďalšie odborné vyšetrenia navrhovateľky tak, aby bol skutkový stav veci riadne a úplne zistený (duševné postihnutie navrhovateľky, závažnosť komplikácií cukrovky). Nové rozhodnutie odôvodní spôsobom, ktorý jej vyplýva z ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby bolo jednoznačné, logické, zrozumiteľné a presvedčivé pre účastníka konania a aj pre prípadné preskúmanie krajským súdom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, napriek jej úspechu vo veci, pretože si žiadne trovy neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku vo veci samej odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o náhrade trov konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.