Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/61/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201706 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201706.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Revúca, katastrálny odbor, Remeselnícka 1, 050 01 Revúca za účasti: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Revúca č. V-803/13 zo dňa 03.09.2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Revúca č. V-803/13 zo dňa 03.09.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Revúca (ďalej aj „správny orgán“ alebo „odporca“) č. V-803/13 zo dňa 03.09.2013. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR uzavretej dňa 21.06.2013 medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom M. E., M. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k.ú. M.. Dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je odporcom zistený rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zmysle § 22 ods. 2 OZ, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom M. E. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Odporca v odôvodnení poukázal na to, že dohoda o splnomocnení priložená k návrhu na vklad je formulárovým typom zmluvy, kde je splnomocnenec uvedený priamo v texte zmluvy a splnomocniteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber. Táto skutočnosť sa podľa odporcu javí ako skutočnosť majúca vplyv na obhajobu práv a záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca a spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. V dohode o splnomocnení je uvedené, že bola uzavretá na žiadosť splnomocniteľa za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov a to po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dňa 07.08.2013 bolo správe katastra doručené vyjadrenie M. E., v ktorom uvádza, že zastupujúcu spoločnosť ProHelp nepozná a nikdy s nimi nič nemal, nesúhlasí s uzavretím záložnej zmluvy. Uvedené vyjadrenie je v rozpore s bodom 1 dohody o splnomocnení, v ktorom sa uvádza, že dohoda bola uzavretá na žiadosť splnomocniteľa. Základným prejavom vôle pri splnomocnení je podľa odporcu slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať právne náležitosti. Z obsahu dohody o splnomocnení podľa odporcu nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Z dohody skôr vyplýva, že má hájiť záujmy záložného veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom je podľa odporcu zrejmý aj zo skutočnosti, že samotná záložná zmluva bola uzavretá a splnomocnencom podpísaná až 21.06.2013, takmer rok a pol po uzavretí Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Je teda zrejmé, že k uzavretiu zmluvy došlo až potom, ako si záložca ako dlžník prestal plniť záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, z čoho vyplýva, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení D. G., predsedom združenia ako zástupca záložcu, uzatvoril záložnú zmluvu účelovo na obhajobu záujmov záložného veriteľa ako formu zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa. Odporca poukázal na to, že záložný veriteľ opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dáva klientom podpisovať takúto dohodu o bezplatnom zastupovaní, pričom v predtlači dohody figuruje ako splnomocnenec stále rovnaký subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Aj táto skutočnosť vyvracia podľa odporcu možnosť, že by išlo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Dohodu o splnomocnení preto odporca vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. V odôvodnení odporca ďalej uviedol, že podľa predloženej zmluvy pohľadávka záložného veriteľa vznikla na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 18.01.2013 a to na istinu 200,- Eur a poplatok v sume 196,- Eur. Samotná zmluva o úvere je podľa odporcu neplatná s poukazom na § 39 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi spočíva podľa odporcu v tom, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200,- Eur a na druhej strane dlžník má zaplatiť veriteľovi túto poskytnutú sumu zvýšenú o poplatky vo výške 196,- Eur, celkovo má dlžník zaplatiť 396,- Eur, pričom predmetom zálohu je rodinný dom záložcu. Medzi samotným úverom a hodnotou zálohu je veľký nepomer. Odporca poukázal na ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Odporca s poukazom na § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39 OZ návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol v zmysle § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil so záverom správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odporca rovnako nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že plnomocenstvo bolo uzatvorené v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Dohoda bola podľa tvrdenia odvolateľa uzatvorená na žiadosť záložcu po osobnom prerokovaní a po príslušnom poučení. Pre konštatáciu rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami navrhovateľa musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Odvolateľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou jeho zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Podľa odvolateľa predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohoda o splnomocnení podľa odvolateľa spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, pričom tento nepomer následne podľa názoru správneho orgánu je v rozpore s dobrými mravmi a má vplyv na platnosť zmluvy o úvere. Takéto odôvodnenie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže nie je odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nie je zrejmé, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku. Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 30.10.2013 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a žiada ho potvrdiť. Zároveň uviedol, že 21.10.2013 bolo odporcovi doručené vyjadrenie účastníka konania M. E., v ktorom uvádza, že plne súhlasí s rozhodnutím odporcu a s dôvodmi zamietnutia návrhu. Z písomného vyjadrenia ďalšieho účastníka konania k odvolaniu zo dňa 20.10.2013 vyplýva, že ďalší účastník navrhuje potvrdiť správne vydané rozhodnutie odporcu, pretože zistenia odporcu sú presné a úplné. Uviedol, že bol veriteľom (navrhovateľom) podvedený, resp. oklamaný, o žiadnom právnom zastúpení ani netušil a nemohol si ani vyberať. Poukázal na to, že bolo zneužité jeho zrakové postihnutie, keďže je invalidný dôchodca a nemal inú možnosť, než veriť sprostredkovateľovi, ktorý sa o právnom zastúpení ani slovom nezmienil. Ďalší účastník uviedol, že pokiaľ by len tušil, že zakladá nehnuteľnosť, tak si žiadnu pôžičku nezoberie. Pokúšal sa s veriteľom dohodnúť na splácaní dlhu v nižších splátkach, avšak veriteľ s tým nesúhlasil a žiadal vyplatiť celý dlh. Je si vedomý, že spoločnosť navrhovateľa takýmto spôsobom už pripravila o strechu nad hlavou viacerých občanov, a preto žiadal súd, aby odvolanie zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, zmluvu o úvere, dohodu o splnomocnení, vyjadrenia ďalšieho účastníka konania a napadnuté rozhodnutie. Z overenej fotokópie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 18.01.2012 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a M. E., M. ako dlžníkom súd zistil, že mandatár spoločnosti p. C. R. vypísal záhlavie uvedenej zmluvy o úvere, pričom písmo v záhlaví uvedeného mandatára veriteľa je zhodné s písmom, ktoré je uvedené v záhlaví dohody o splnomocnení. Z písomného vyjadrenia ďalšieho účastníka konania zo dňa 07.08.2013, ktoré je súčasťou správneho spisu vyplýva, že bol rozhorčený a prekvapený snahou spoločnosti Pohotovosť s.r.o. zriadiť záložné právo, ktoré mal údajne s touto spoločnosťou uzatvoriť a to v zastúpení spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Uviedol, že o ničom nevie a kategoricky nesúhlasí so zriadením záložného práva. Uviedol, že zastupujúcu spoločnosť nepozná, nikdy s ňou nemal nič a je presvedčený, že ide o podvod s cieľom pripraviť ho o strechu nad hlavou. Poukázal na to, že súčasne podáva trestné oznámenie a žiadal zamietnuť návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva. Poukázal aj na skutočnosť, že nie je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, spoluvlastníkom je aj jeho brat. Zdôraznil, že medzi ním a spomínanou spoločnosťou nikdy nedošlo k uzavretiu dohody. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 04.07.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 21.06.2013. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o., Bratislava a záložcom M. E. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu bol podiel vo výške 1/2 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX nachádzajúcej sa v k.ú. M.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.01.2012. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi M. E., M. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľom (ďalší účastník) dňa 18.01.2012 v M. (s overeným podpisom na Meste Revúca dňa 18.01.2012) vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje splnomocniteľ združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 19.01.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 18.01.2012 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom v M.. Samotný dlžník (ďalší účastník) vo svojich písomných vyjadreniach, ktoré sú súčasťou správneho i súdneho spisu uviedol, že o uzavretí dohody o splnomocnení nevedel, spoločnosť ProHelp nepozná a nikdy s ňou nemal nič spoločné. Uviedol, že o zastúpení netušil, nevybral si zástupcu a má pocit, že bol zneužitý, keďže veril sprostredkovateľovi, ktorý mu o právnom zastúpení nič nepovedal. Porovnaním písma uvedeného v záhlaví zmluvy o úvere ako aj v záhlaví dohody o splnomocnení je zrejmé, že údaje uvedené v záhlaví týkajúce sa dlžníka, resp. splnomocniteľa sú vypísané tým istým typom písma, pričom zmluvu o úvere vypisoval mandatár veriteľa Pohotovosť s.r.o. (navrhovateľ - odvolateľ a záložný veriteľ). Ostatné údaje týkajúce sa nehnuteľností ako aj písma uvedeného v dohode o splnomocnení sú vyplnené evidentne iným druhom písma. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 5, 6 a 7 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. (7) Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle § 2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 04.07.2013 na Správe katastra Revúca návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 21.06.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľom Pohotovosť s.r.o. ako záložným veriteľom a M. E. zastúpeným subjektom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako záložcom. K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu podpísal predseda občianskeho združenia ProHelp D. G.. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu o splnomocnení, z ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľ je v nej označený M. E., ktorý túto dohodu podpísal v M. dňa 18.01.2012, kedy bol overený aj jeho podpis a ako splnomocnenec je označené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení D. G. - predseda združenia, ktorý predmetnú dohodu o splnomocnení podpísal až nasledujúci deň, t.j. 19.01.2012 v Bratislave. Správa katastra Revúca preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného práva na základe predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietla. Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom Katastrálny zákon upravuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovení vyhl. č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v danej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami za účelom zistenia, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky na udelenie plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v zastúpení na základe predloženej dohody o splnomocnení, pričom správny orgán vychádzal aj zo skúseností zo svojej rozhodovacej praxe. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka („OZ“) zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v M. dňa 18.01.2012 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom a M. E. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná až dňa 19.01.2012, ako aj porovnaním listín - zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení, ktoré boli splnomocniteľom podpísané v ten istý deň (dňa 18.01.2012) vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp D. G. nebol osobne prítomný pri podpise dohody v M. dňa 18.01.2012. Skutočnosť, že ďalší účastník nemá vedomosť o podpísaní dohody o splnomocnení so spoločnosťou ProHelp vyplýva aj z jeho písomných vyjadrení. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa M. E. dňom 18.01.2012), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že nemal vedomosť o podpísaní takejto dohody so spoločnosťou ProHelp, túto spoločnosť nepozná a o tejto skutočnosť ho mandatár veriteľa Pohotovosť s.r.o. (sprostredkovateľ) nepoučil, z čoho je možné vyvodiť, že uvedená dohoda mu bola predložená mandatárom veriteľa Pohotovosť súčasne s predložením tlačiva zmluvy o úvere dňa 18.01.2012. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, resp. jej štatutárneho zástupcu, nemohol odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka je evidentné, že o uzavretí dohody o splnomocnení nemal vedomosť, resp. nebol na podpísanie takejto dohody upozornený a neboli mu ani vysvetlené následky jej podpísania. Okolnosti uzavretia zmluvy nasvedčujú tomu, že uvedené tlačivo mu bolo predložené pri podpise zmluvy o úvere mandatárom veriteľa. Z uvedeného potom vyplýva, že správny orgán postupoval správne, keď dohodu o splnomocnení predloženú odvolateľom k návrhu na vklad posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu, že takýto právny úkon nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ. Neplatnosť právneho úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), bolo podľa zistených okolností uzatvorenej zmluvy predložené mandatárom záložného veriteľa, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere, zhodné písmo v záhlaví zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení) nasvedčujú tomu, že dlžník (záložca) ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jeho záujmy, keďže tlačivo dohody o plnomocenstve s vopred určeným a vyznačeným splnomocnencom bolo dlžníkovi predložené zrejme mandatárom veriteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatár disponuje takýmto tlačivom a predložil ho dlžníkovi pri podpise zmluvy o úvere, nasvedčuje tomu, že medzi ním a splnomocnencom je, alebo bol nejaký kontakt alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom skutočne nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani zo správneho spisu a odvolateľ ich ani inak nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj tieto odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospela správa katastra. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou a nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenoval všetkým odvolacím argumentom odvolateľa. Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že podľa predloženej zmluvy pohľadávka záložného veriteľa vznikla na základe zmluvy o úvere, pričom medzi výškou poskytnutého úveru a hodnotou zálohu je veľký nepomer. V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia §§ 52-54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. V takomto prípade je potrebné postupovať v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, pričom je potrebné prihliadnuť aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola predložená mandatárom veriteľa, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca, mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.