Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/289/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201727 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201727.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcov 1/ Y.. I. K., X.. T. XX, XXX XX P. a 2/ SPV ABEA 4, s.r.o., IČO: 46 405 119, 9. mája 20, 985 59 Vidiná, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Faludi proti žalovanému Okresnému úradu Lučenec, katastrálny odbor, Námestie republiky 26, Lučenec o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prerušení konania o návrhu na vklad záložného práva V 2355/13 a o návrhu na uloženie žalovanému povinnosť konať takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Žalobu o uloženie povinnosti konať z a m i e t a . Žalobcom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 11. 11. 2013 domáhal zrušenia rozhodnutia o prerušení konania a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie, alebo alternatívne uložiť správnemu orgánu povinnosť konať bez prerušenia konania a žiadal priznať náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že správa katastra prerušila konanie o návrhu na vklad záložného práva V 2355/13 s odôvodnením, že návrh bude vybavený po skončení súdneho sporu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica ohľadom návrhu na vylúčenie majetku zo súpisu sp. zn. 24Cbi 13/2012. Ďalej tým, že návrh bol vrátený na opravu a do vydania rozhodnutia nebol doručený opravený správe katastra. Žalobcovia podávajú návrh z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci alebo alternatívne, aby súd konal o nečinnosti správneho orgánu v prípade, že bude názoru, že predmetné rozhodnutie je vylúčené z preskúmavacej právomoci súdu v rámci druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Poukázali na to, že sa stotožňujú s názorom Ústavného súdu SR uvedenom v jeho náleze PL ÚS 26/01 a to, že rozhodnutím o prerušení vkladového konania sa zasahuje do základných práva slobôd vlastníka vzhľadom na translačný účinok vkladového konania. Podľa žalobcov sa proti nim žiadne súdne konanie nevedie. Navrhli zrušiť napadnuté rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov s tým, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu alebo je nedostatočné pre posúdenie veci. Podľa žalobcov nesprávny postup spočíval v tom, že v čase podania návrhu nebola zapísaná na liste vlastníctva poznámka a na správu katastra nebol ani doručený žiadny kvalifikovaný návrh na zápis poznámky. Nebola tam vyznačená akákoľvek plomba. Návrh na zápis poznámky bol podaný 30. januára 2013, pričom návrh na vklad záložného práva bol podaný 12. Októbra 2013. Poukázali na to, že z rozhodnutia vôbec nie je jasné, na základe čoho bez vyznačenej poznámky a bez kvalifikovaného návrhu na zápis poznámky, bolo prerušené vkladové konanie k predmetným nehnuteľnostiam. Správa katastra použila nezákonnú správnu úvahu, keď na prerušené katastrálne konanie jej postačovala okolnosť, že malo začať predbežné konanie o predbežnej otázke. Ďalej namietal, že nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom licitátora je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a v danom prípade bez ohľadu na výsledok konania o vylúčenie veci z majetkovej podstaty nie je možné navrátiť vec do pôvodného stavu, pričom poukázali na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 289/08. V danom prípade podľa žalobcov neexistoval dôvod na aplikáciu § 35 katastrálneho zákona, a preto napadnutým rozhodnutím bolo porušené ústavou garantované právo na nedotknuteľnosť vlastníckeho práva a s ním spojeného práva vec držať, užívať a požívať alebo ňou disponovať. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie alebo alternatívne navrhol, aby príslušný súd uložil správnemu orgánu povinnosť konať bez prerušenia konania a navrhol priznať navrhovateľom náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 250t O. s. p. a dospel k záveru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť. Podľa § 244 ods. 1 a 2, 3 O. s. p. (1) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 248 O. s. p. súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Podľa § 3 ods. 1, písm. a) a b) zákona č. 9/2010 Z. z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 21 ods. 2 zákona o prokuratúre právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú: a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. 14) Podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Podľa § 31 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre (1) Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. (2) Podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "podávateľ podnetu"), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. V danom prípade má byť predmetom preskúmania procesné rozhodnutie žalovaného, ktorým nebolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o návrhu na vklad žalobcu, ale je to rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na vklad. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť všetky rozhodnutia správnych orgánov s výnimkou tých, o ktorých to stanoví zákon. V citovanom § 248 Občiansky súdny poriadok vyňal z preskúmavacej právomoci súdov rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Rozhodnutie o prerušení konania nepochybne je procesným rozhodnutím, ktoré nie je konečné a ktorým sa upravuje vedenie konania pred správnym orgánom. V zmysle § 250d ods.3 O. s. p. tu bol teda dôvod na zastavenie konania, nakoľko podľa tohto ustanovenia súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. V tomto prípade žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu, ktoré § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku vylúčil zo súdneho prieskumu, a preto tu bol dôvod na zastavenie konania. Žalobca sa alternatívne domáhal aj súdnej ochrany pred nečinnosťou žalovaného. Konanie proti nečinnosti orgánov verejnej správy je upravené v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. (§ 250t a § 250u). Konanie začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou podľa § 249 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250t ods. 8 O.s.p., podľa ktorého na konania podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p. primerane, ak v štvrtej hlave nie je ustanovené inak. Oprávnenie domáhať sa žalobou na súde, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť patrí tej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom ustanoveným právnym predpisom tým, že je nečinný. Súd v takomto konaní skúma z dôvodov uvedených v žalobe, či postup správneho orgánu je alebo nie je v súlade so zákonmi, pričom skúma najmä to, či správny orgán vykonal predpísané úkony, alebo odmietol alebo opomenul vykonať takéto úkony. V zmysle § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p. žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy je prípustná len vtedy, ak žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Domáhať sa ochrany proti nečinnosti správneho orgánu je teda poslednou s právom upravených možností dosiahnuť nápravu v prípade, že správny orgán je nečinný. V prípade, že žalobca nevyčerpá prostriedky, ktoré mu právny poriadok dáva na to, aby dosiahol nápravu, nie je možné domáhať sa úspešne nápravy prostredníctvom súdu. Žalobcovia v žalobe ani netvrdili, že vyčerpali možnosti, ktoré umožňuje právny predpis. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o sťažnostiach, zákona o prokuratúre vyplýva, že právny poriadok obsahuje prostriedky nápravy, ktoré žalobcovia ani netvrdili, že pred podaním žaloby na súd využili. Na základe vyššie uvedeného tu bol dôvod na zamietnutie žaloby o nečinnosť správneho orgánu v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p. a to z dôvodu neprípustnosti. Na návrh žalobcov súd rozhodoval aj o trovách konania. V konaniach podľa piatej časti O.s.p. má podľa § 250k O.s.p. právo na náhradu trov v konaní celkom alebo čiastočne úspešný žalobca. V tomto prípade žalobca nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu o zastavení konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na na NS SR. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby o nečinnosť odvolanie nie je prípustné (250t ods. 7 O.s.p.).