Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2Scud/5/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201736 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201736.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu Rail Cargo Wagon- Austria, GmbH, Erdberger Lände 40-48, 1030 Viedeň, Rakúsko, zastúpeného advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, 811 03 Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/377698/2013/885-r zo dňa 13. augusta 2013 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 12. 11. 2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/377698/2013/885-r zo dňa 13. augusta 2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102305/5/14965690/2013/Zel zo dňa 19. apríla 2013, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania vo veci právoplatne rozhodnutej rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9102305/1/737649/2012 zo dňa 2. apríla 2012 a tiež zrušenia a tohto prvostupňového rozhodnutia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že 24. októbra 2012 podal návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím o žiadosti žalobcu zo dňa 28. júla 2011, ktorou žiadal vrátenie dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 308 910,97 Eur za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím zo dňa 2. apríla 2012, ktoré doručoval dátovou správou dňa 10. apríla 2012 žalobcovi a ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. apríla 2012 žiadosti žalobcu nevyhovel z dôvodu, že žalobca nereagoval na výzvu správcu dane zo dňa 21. novembra 2011, ktorou správca dane žiadal doplniť žiadosť. Žalobca tvrdil, že zrejme z technických príčin mu výzva nebola doručená, preto sa s ňou nemal možnosť oboznámiť a takisto aj o rozhodnutí o žiadosti sa dozvedel až z internetového portálu rakúskeho správcu dane, na ktorom bol stav žiadosti uverejnený dňa 24. apríla 2012. O odôvodnení tohto rozhodnutia sa dozvedel až 25. apríla 2012, čo bol posledný deň lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu o žiadosti. Z tohto dôvodu nedodržal lehotu na odvolanie, a preto s odvolaním podal aj žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty. Tejto žiadosti nebolo vyhovené rozhodnutím správcu dane, pričom odvolanie bolo zamietnuté z dôvodu, že bolo podané po určenej lehote. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že neobstojí dôvod, na ktorom bolo založené napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a to, že nebola dodržaná „objektívna“ lehota 6 mesiacov na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko rozhodnutie vo veci bolo žalobcovi oznámené odoslaním na e-mailovú adresu dňa 10. apríla 2012. Skutočnosť, že žalobca sa o stave žiadosti dozvedel z internetového portálu rakúskeho správcu dane 24. apríla 2012 nie je preukázateľnou skutočnosťou o tom, že sa v dôvodoch obnovy konania dozvedel v tento deň. Podľa žalobcu 6 mesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 75 ods. 4 daňového poriadku je lehotou subjektívnou a pre začiatok jej plynutia je podstatné, kedy sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Nie je podstatné, kedy sa o nich mohol dozvedieť. Žalobca sa o dôvodoch na obnovu konania dozvedel až 25. apríla 2012, až keď sa oboznámil s odôvodnením rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o vrátenie DPH. Návrh na obnovu konania preto podal v zákonnej subjektívnej lehote 6 mesiacov, ktorá v zmysle § 27 ods. 3 daňového poriadku uplynula 25. októbra 2012. Podľa žalobcu pre posúdenie daného prípadu je podstatné, že rozhodnutie o žiadosti bolo doručované len elektronicky, pričom na rozhodnutie o takejto žiadosti sa vzťahuje § 31 a 34 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.) a rozhodnutie malo byť doručované do vlastných rúk. Podľa § 55d ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa oznámenie o rozhodnutí o žiadosti o vrátenie DPH doručuje odoslaním dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane. To však neplatí pre samotné rozhodnutie, ktorým sa žiadosť zamieta, nakoľko takéto rozhodnutie nie je uvedené v § 55d ods. 12 zákona o DPH, ktorý stanovuje výnimočný zjednodušený režim doručovania oznámení v konaní o vrátenie DPH. Rozhodnutie o žiadosti preto nebolo riadne doručené a lehota na odvolanie ani nezačala plynúť. Žalobca nesúhlasil, ani s ďalším dôvodom, pre ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené prvostupňové rozhodnutie a to, že faktúry a popis činnosti nie sú novými skutočnosťami alebo dôkazmi, nakoľko žalobca ich mal k dispozícii už v čase podania žiadosti. Neuplatnil si ich z vlastnej viny. Žalobca tvrdil, že svoju žiadosť podal elektronickými prostriedkami v zmysle zákona o DPH avšak o výzve správcu dane a ani o vydanom rozhodnutí nemal vedomosť, nakoľko tieto boli doručované dátovou správou. Podľa žalobcu zo smernice Rady 2008/9/ES z 12.2.2008 vyplýva, že žiadosť ako aj výzva správcu dane sa zasielajú elektronickými prostriedkami. Pre schválenie žiadosti alebo jej odmietnutie už takýto priamy odkaz na elektronické prostriedky chýba. Žalobca z toho vyvodil, že európsky zákonodarca nepripúšťa, aby sa konečné rozhodnutie o žiadosti doručovalo zjednodušeným spôsobom, ktorý nemusí zabezpečiť primeranú ochranu jeho práv. Zákon o DPH treba preto vykladať v súlade so zachovaním primeranej ochrany účastníkov daňového konania a v súlade s európskymi predpismi. Žalobca poukázal na rozhodnutie ESD vo veci Simmenthal (C-106/77,ECR629) podľa ktorého: „Každý vnútroštátny súd je povinný v plnej miere aplikovať právo spoločenstva a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, pričom musí prípadne neaplikovať akékoľvek vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je s ním v rozpore“. Správca dane mal preto povinnosť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vrátenie DPH alebo jej časti doručovať do vlastných rúk podľa § 31 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku. Podľa žalobcu z dôvodov, že sa nedozvedel včas o obsahu rozhodnutia o žiadosti a o tomto sa dozvedel až 25.4.2012, pričom deň predtým sa dozvedel o existencii tohto rozhodnutia z internetového portálu rakúskeho správcu dane, tiež, že nemohol včas reagovať na výzvu správcu dane a to ako správca dane a žalovaný vykladá § 55d ods. 12 zákona o DPH má za následok odňatie možnosti žalobcu poskytnúť správcovi dane nevyhnutnú súčinnosť. Nedošlo teda k zavinenému konania žalobcu. To sú dôvody, prečo je potrebné na dôkazy a skutočnosti, ktoré žalobca označil a predložil po právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti a to faktúry a údaje, ktoré vyžaduje zákon o DPH prihliadať ako na nové skutočnosti a dôkazy. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v žalobe, trvá na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že návrh na obnovu konania bol podaný po uplynutí lehoty uvedenej v § 75 ods. 4 daňového poriadku a žalobca nepreukázal dôvody na obnovu konania uvedené v § 75 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku, na základe ktorých žiadal o obnovu konania. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na zákon č. 471/2009 Z. z. ktorým bol s účinnosťou od 1.1.2010 novelizovaný zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Touto novelizáciou bol zmenený spôsob vrátenia dane zahraničným osobám z iných členských štátov, ktoré nie sú usadané v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte. Táto zmena súvisela s implementáciou smernice Rady 2008/9/ES z 12.2.2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty stanovené v smernici 2006/112/ES. Cieľom smernice bolo zjednodušiť proces vrátenia dane elektronickou komunikáciou, čo znamenalo, zároveň aj skrátenie lehoty na vrátenie dane. S vracaním dane elektronicky sa vyžaduje väčšia spolupráca medzi daňovými orgánmi členských štátov a to štátu usadenia ako aj štátu vrátenia dane. V tejto súvislosti bolo prijaté Nariadenie Rady ES č. 143/2008, ktorým sa doplnilo Nariadenie Rady č. ES 1798/2003. Vrátenie dane zahraničným osobám je v zákone o DPH upravené v § 55a až § 55e. Žalobca bol povinný k žiadosti o vrátenie dane pripojiť kópie faktúr, ktoré mali základ dane vyšší ako 1 000 Eur a pri kúpe pohonných látok 250 Eur a to podľa § 55b ods. 5 zákona o DPH. Žalobca si túto povinnosť nesplnil a preto bol vyzvaný v zmysle § 55d ods. 1 a 2 zákona o DPH výzvou odoslanou elektronicky 24.11.2011 na predloženie faktúr a tiež na doplnenie informácií o činnosti žiadateľa. Žalobca na výzvu nereagoval, napriek tomu, že zo žiadosti o vrátenie dane vyplýva, že všetky faktúry, z ktorých žiadal žalobca vrátiť daň okrem jednej mali vyšší základ dane ako 1 000 Eur. Správca dane rozhodol tak, že žiadosti nevyhovel a rozhodnutie odoslal na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti dňa 10.4.2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.4.2012. Tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodnutie o nevyhovení žiadosti malo byť doručované inak ako elektronicky nemá oporu v zákone o DPH. Rozhodnutie sa oznamuje odoslaním dátovej správy na elektronickú adresu v zmysle § 55d ods. 12 zákona o DPH a vzťahuje sa to aj na rozhodnutie, ktorým sa žiadosti nevyhovie, resp. na všetky rozhodnutia súvisiace s vybavením žiadosti na vrátenie DPH zahraničných osôb z iných členských štátov. Podľa žalovaného zákon o DPH je v súlade so smernicou. Celá komunikácia medzi žiadateľom a správnym orgánom prebieha elektronicky a preto je povinnou náležitosťou žiadosti podľa článku 8 písm. b/ smernice uvedenie elektronickej adresy žiadateľa. Dôkazom o zaslaní výzvy ako aj rozhodnutia na elektronickú adresu žalobcu je zoznam dokumentov, vytlačený z daňového systému, ktorý žalovaný pripojil k svoju vyjadreniu. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že tým, že žalobca podal návrh na obnovu konania sám uznal, že rozhodnutie o nevyhovení žiadosti nadobudlo právoplatnosť, aj keď žalobca tvrdí, že nebolo riadne doručené a lehota na odvolanie nezačala plynúť. Pre nové skutočnosti alebo dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia a účastník konania ich v pôvodnom konaní vôbec nepoznal, alebo ich bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť, napr. faktúra, alebo iný doklad, alebo vec, ako dôkaz boli nedostupné a boli získané až po právoplatnosti rozhodnutia. Z toho vyplýva, že dôvodom na obnovu konania sú nové skutočnosti, alebo dôkazy iba vtedy, ak vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia, ale existovali už v čase, keď sa vec prejednávala v pôvodnom konaní, ale účastník konania o nových skutočnostiach a dôkazoch nevedel, bez vlastného zavinenia ich nemohol uplatniť. Pre posúdenie nových skutočností alebo dôkazov je rozhodujúce, že ich účastník konania nemohol včas uplatniť v pôvodnom konaní, to je do okamihu, než mu márne uplynula lehota na odvolanie, resp. do doby, kým nebolo rozhodnuté o odvolaní. Podľa názoru žalovaného, dôvodom na obnovu konania nie je, ak žalobca ako účastník konania poznal skutočnosti alebo dôkazy už v čase, keď prebiehalo pôvodné konanie a z vlastnej viny ich neuplatnil. Nemožnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v konaní alebo nemožnosť označiť alebo predložiť skutočnosti a dôkazy správcovi dane. Žalovaný nepovažoval faktúry, z ktorých žalobca žiadal vrátiť daň vo svojej žiadosti a popis činnosti za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 75 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku. Žalobca mal tieto doklady k dispozícii už vtedy, keď podával žiadosť na vrátenie dane, pričom bol povinný ich priložiť k žiadosti. Teda neboli novou skutočnosťou ani dôkazom a neboli predložené správcovi dane zavinením žalobcu. Žalobca nereagoval ani na výzvu správcu dane. Žalobcovi bolo oznámené rozhodnutie o nevyhovení žiadosti elektronicky 10.4.2012. Zverejnenie tohto rozhodnutia na rakúskom finančnom portáli 24.4.2012 nepreukazuje, že v tento deň bolo rozhodnutie doručené žalobcovi resp., že sa v tento deň dozvedel o tomto rozhodnutí a o jeho dôvodoch 25.4.2012. Žalobca nepredložil žiadne dôvody, dôkazy a skutočnosti, ktoré preukazujú odôvodnenie podania návrhu na obnovu konania. Žalobca nedodržal lehotu, ktorú zákon vyžaduje na podanie návrhu na obnovu konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca podaním, doručením Daňovému úradu v Bratislave 24.10.2012 podal návrh na obnovu konania vo veci jeho žiadosti o vrátenie DPH za rok 2010 o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 9102305/1/737549/2012 zo dňa 2. apríla 2012 tak, že žiadosti nebolo vyhovené. Návrh odôvodnil tým, že žiadosti o vrátenie DPH za rok 2010 nebolo vyhovené s takým odôvodnením, že žalobca v jednomesačnej lehote od doručenia výzvy správcu dane na doplnenie žiadosti, ktorá bola doručovaná elektronickými prostriedkami na túto výzvu neodpovedal. Tvrdil, že žalobca nemal informáciu o tejto výzve a preto na ňu nereagoval. Podľa žalobcu preto správca dane rozhodol, o nevyhovení žiadosti len na základe nedodržania administratívnych povinností žalobcu. Žalobca tým, že mu nebola doručená výzva na doplnenie podkladov nemohol tieto podklady a to kópie faktúr a popis svojej činnosti správnemu orgánu predložiť. Preto faktúry a popis svojej činnosti považuje za nové skutočnosti a dôkazy, ktorých nezohľadnenie malo rozhodujúci vplyv na rozhodnutie. V návrhu na obnovu konania žalobca ďalej tvrdil, že o dôvodoch obnovy sa dozvedel 25.4.2012, čo je deň, kedy sa dozvedel o dôvodoch rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti. Tvrdil, že o tom, že správca dane vydal rozhodnutie sa dozvedel z portálu rakúskeho správcu dane 24.4.2012 a o obsahu odôvodnenia 25.4.2012. Ďalej zo správneho spisu vyplýva, že žalobca podal 28.7.2011 žiadosť o vrátenie DPH za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 v celkovej výške 308 910,97 Eur. Správca dane vyzval žalobcu výzvou odosielanou elektronicky 24.11.2011 na poskytnutie dodatočných informácii o činnosti žalobcu a predloženie kópií faktúr, z ktorých žiada vrátiť DPH. Žalobca na túto výzvu nereagoval. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím 9102305/1/737549/2012 zo dňa 2. apríla 2012 rozhodol tak, že žiadosti nevyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadosť nebola v stanovenej lehote doplnená a preto s poukazom na § 55d ods. 1, 3, 4, 5 a § 55b ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH žiadosť zamietol. Rozhodnutie bolo doručované elektronicky a odoslané bolo podľa zoznamu dokumentov k žiadosti č. AT20110728285983 žalobcu odoslané emailom 10.4.2012. Žalobca doručil správcovi dane 4.5.2012 žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty spolu s odvolaním voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nebolo vyhovené a odvolanie bolo odmietnuté, pretože bolo oneskorene podané. O žalobcovom návrhu na obnovu konania prvostupňový správny orgán Daňový úrad Bratislava rozhodol tak, že rozhodnutím č. 9102305/5/1496590/2013/Zl zo dňa 19. apríla 2013 (rozhodnutie trpí zrejmou chybou v dátume vydania - rok 2012) tak, že návrh na obnovu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že faktúry, z ktorých si žalobca žiadal vrátiť daň a ktoré dodatočne predložil spolu s návrhom na obnovu konania mal k dispozícii už v čase podania žiadosti. Tieto faktúry mali byť priložené k žiadosti v zmysle § 55b ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca ich nepredložil ani na výzvu správcu dane. Žalobca nepredložil tieto dôkazy z vlastnej viny, preto tieto dôkazy nie sú dôvodom na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku. Korešpodenciu týkajúcu sa žiadosti o vrátenie dane z priadnej hodnoty správca dane zasielal žalobcovi na elektronickú adresu [email protected] <mailto:[email protected]>, ktorú si uviedol v žiadosti. Rozhodnutie o žiadosti bolo oznámené na túto adresu 10.4.2012. Návrh na obnovu konania preto mal byť podaný najneskoršie do 10.10.2012. Uverejnenie stavu žiadosti na portáli rakúskeho správcu dane 24.4.2012 má len informatívny charakter a nezakladá dôvod na plynutie lehôt podľa zákona č. 222/2004 Z. z. a ani podľa zákona č. 563/2009 Z. z. Nebola dodržaná lehota podľa § 75 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a ani neboli preukázané dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Na základe odvolania žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca za nové skutočnosti a dôkazy považoval faktúry, z ktorých žiadal vrátiť daň a popis činnosti žalobcu. Podľa § 75 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku sa ukončené daňové konanie obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci len v prípade, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Žalovaný ani faktúry a ani popis činnosti žalobcu nepovažuje za nové skutočnosti alebo dôkazy. Faktúry z ktorých žalobca žiadal vrátiť daň mal k dispozícii už v čase, keď žiadosť o vrátenie DPH podával. Bolo jeho povinnosťou priložiť ich k žiadosti nakoľko išlo o faktúry, ktorých základ dane prevyšoval 1 000 Eur a pri pohonných látkach 250 Eur. Žalobca si tieto povinnosti nesplnil a preto bol vyzvaný na doplnenie čo nesplnil tak isto. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil dôvodmi, ktoré preukazujú, že neboli splnené podmienky § 75 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, na základe, ktorých by bolo možné konanie obnoviť. Dôvodom obnovy konania sú nové skutočnosti, alebo dôkazy len vtedy, ak vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia, ale ktoré existovali už v čase, keď sa daňová vec prejednávala v pôvodnom konaní, ale účastník daňového konania o nich nevedel, alebo bez vlastného zavinenia ich nemohol uplatniť. Tieto podmienky na obnovu neboli splnené. Podľa žalovaného nebola splnená ani lehota šiestich mesiacov na podanie návrhu na obnovu konania odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, pretože žalobca mal možnosť predložiť doklady v priebehu konania o žiadosti na vrátenie dane, prípadne po oznámení rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o vrátenie dane, ktoré mu bolo elektronicky odoslané 10.4.2012 a nadobudlo právoplatnosť 26.4.2012. Zverejnenie rozhodnutia správcu dane na rakúskom finančnom portáli 24.4.2012 nie je preukázateľnou skutočnosťou o doručení rozhodnutia žalobcovi a o tom, že sa žalobca dozvedel v tento deň o dôvodoch na obnovu konania. Odôvodnenie uzavrel tým, že prvostupňový správny orgán správne posúdil skutkový a právny stav veci, keď dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, pretože žalobca nepreukázal existenciu dôvodov na obnovu konania a svoj návrh nepodal včas. Podľa § 75 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku (1) daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. (4) Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. (5) V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. Žalobca postavil svoje tvrdenie o existencii dôvodov obnovy konania na tom, že dôkazy faktúry a popis svojej činnosti nemohol bez svojho zavinenia predložiť v správnom konaní a preto ide o dôkazy, ktoré sú dôvodom obnovy konania. Z citovaného § 75 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že dôvodom obnovy konania je len taký dôkaz, alebo skutočnosť, ktorý spĺňa súčasne štyri následné atribúty: 1. že ide o nový dôkaz, novú skutočnosť t. j. v správnom konaní neoznačený, nepredložený a ani nenavrhnutý dôkaz alebo netvrdenú skutočnosť, 2. že dôkaz, skutočnosť vyšli najavo po tom, ako správne konanie skončilo, 3. že dôkaz, skutočnosť mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, 4. že dôkaz, skutočnosť sa nemohli bez zavinenia účastníka konania uplatniť v správnom konaní. Nie je pochybné, že žalobcom predkladané dôkazy ako dôvody obnovy konania boli v správnom konaní označené ale neboli predložené a ani to, že mohli mať vplyv na výrok správneho rozhodnutia. Nepochybné je tiež to, že nejde o dôkazy, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko z výrazu vyšli najavo vyplýva, že aby dôkaz nepoužitý v správnom konaní mohol byť dôvodom na obnovu konania, muselo by ísť o dôkaz ktorý bol pre účastníka konania v čase tohto konania nedostupný, alebo neznámy, resp. pre neho minimálne skrytý. Takýmto dôkazom povinná príloha k žiadosti o vrátenie DPH, podaním ktorej konanie začína logicky byť nemôže. Potom je zbytočné tvrdiť, že účastník konania takýto dôkaz nepredložil v daňovom konaní bez svojej viny. Žalobca sa zameral len na tvrdenie, že faktúry nepredložil bez svojho zavinenia, pretože sa o tom, že správca dane ich požaduje nedozvedel bez toho aby zároveň tvrdil a preukazoval, že ide o nové dôkazy, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Okrem toho žalobca tak v návrhu na obnovu konania ako aj v žalobe svoje tvrdenie o tom, že dôkaz nepredložil bez svojej viny založil len na nepodloženom tvrdení, že sa o výzve, ktorá mu bola v súlade so zákonom odoslaná elektronicky nedozvedel. Konštrukcia, že žalobca sa o tom, že faktúry a popis činnosti sú v konaní o vrátenie DPH zahraničnej osobe dôkazom mohol dozvedieť až z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nemá oporu v zákone o DPH, keď podľa § 55 ods. 2 a ods. 5 sú povinnou prílohou a náležitosťou žiadosti, a preto neobstojí. Žalobca ani svoje tvrdenie, že o rozhodnutí, ktoré mu bolo odoslané na jeho emailovú adresu sa nedozvedel včas a teda, že o dôvodoch zamietavého rozhodnutia sa nedozvedel v takom čase, aby mohol podať odvolanie ničím nepreukazoval. Takéto tvrdenie nemá žiadny právny význam pre posudzovanie splnenia podmienok obnovy konania. Inak povedané, inštitút obnovy konania neslúži ako náprava zmeškania lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nesprávneho posúdenia plynutia subjektívnej šesť mesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania medzi účastníkmi nebolo sporné, že táto plynie od vtedy, kedy sa účastník konania preukázateľne o dôvode obnovy dozvedel. Žalobca považuje za začiatok plynutia lehoty moment, kedy sa dozvedel o obsahu odôvodnenia rozhodnutia o nevyhovení žiadosti. Obsah odôvodnenia ale nemôže byť dôvodom obnovy konania. Takýmto dôvodom môže byť len skutočnosť, alebo dôkaz uvedený v § 75 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku. Žalobca namietal aj to, že rozhodnutie, právoplatnosťou ktorého skončilo konanie, ktoré žiadal obnoviť, nebolo doručované v súlade so zákonom. Táto námietka nesmeruje proti preskúmavanému rozhodnutiu. Nejde ani o rozhodnutie, ktoré by súd mohol preskúmať v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. v rámci konania, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania. Súd sa preto touto námietkou nemohol zaoberať. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní ani v časti úspešný náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.