Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/194/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201796 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201796.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky H. Y., nar. XX. M. XXXX, bytom Q. XXXX/XX X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31. októbra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31. októbra 2013 potvrdzuje. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 3.októbra 2013, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola navrhovateľka pri konštatovanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s poukazom na svoj nepriaznivý fyzický aj psychický zdravotný stav, ktorý ju spoločensky znevýhodňuje a žiadala, aby bol jej zdravotný stav opäť preskúmaný. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že zmenila ošetrujúceho psychiatra, prvýkrát ho navštívila v auguste 2014, s plánovanými kontrolami 1x mesačne. Došlo k zmene jej psychiatrickej liečby. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože ani po podaní odvolania navrhovateľky nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru ohľadom toho, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a posudkový záver zostal nezmenený aj po dodatočnom posudkovom vyhodnotení psychologického nálezu z apríla 2014. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 1, 6,7 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické, ich stredne ťažké formy) vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Konkrétne percento sa určuje s ohľadom na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 2.júla 2013 žiadosťou z 3.októbra 2013. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 3.októbra 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z psychiatrických, psychologických, interných a chirurgických vyšetrení z priebehu roka 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil bipolárnu afektívnu poruchu, tj. duševné ochorenie so zaradením pod kapitolu V., pol. 3, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 22- ročná navrhovateľka je dispenzarizovaná psychiatrom pre bipolárnu afektívnu poruchu, zatiaľ bez liečby. Bola vyšetrená psychológom, ktorý konštatoval narušenie kognitívnych funkcií, slabší organický terén centrálnej nervovej sústavy a znížený úsudok bez potreby ústavného liečenia. Liečba navrhovateľky je len sporadická. Pridružené diagnózy a to obezita, arteriálna hypertenzia, hyperurikemia, či chronická venózna insuficiencia dosahovali len ľahký stupeň závažnosti, preto ich považoval za posudkovo nevýznamné. Konštatoval, že invalidita navrhovateľky nevznikla. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľky a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 31.januára 2014 vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ aj z doplnených psychiatrických, psychologických, interných a chirurgických vyšetrení a z MR vyšetrenia ľavého členka z priebehu roku 2013, 2014 a 2009. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky sú v popredí psychické problémy bez pravidelného odborného sledovania a liečby. Prvýkrát bola psychiatrom vyšetrená v roku 2011 pre poruchy emócií počas dospievania s úzkostne depresívnymi známkami, následne bola bez pravidelnej liečby. K dispozícii bolo jediné psychiatrické vyšetrenie v ktorom bolo konštatované, že odborné kontroly neabsolvuje, jej liečba je len sporadická bez ordinovania chronickej psychiatrickej liečby. Predložené psychologické vyšetrenie dokumentovalo narušenie kognitívnych funkcií, tj. schopnosť učenia sa novému, prispôsobovanie sa a pod. a zhoršenie krátkodobej pamäte u mentálne subnormnej osobnosti. Pri akceptovaní odborného nálezu, avšak bez chronickej pravidelnej liečby a využitia iných liečebných možností považoval stanovený pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia za maximálny. Jej pridružené zdravotné ťažkosti somatického charakteru neodôvodňovali percentuálne zvýšenie, pretože kŕčové žily dolných končatín sú ľahkého stupňa, na vyššie hodnoty kyseliny močovej užíva lieky, porucha krvného tlaku a porucha tukov sú na liečbe kompenzované, astma je v pokoji, bez pravidelnej liečby. Stav po úraze ľavého členka je konsolidovaný. Uviedol, že môže vykonávať jednoduché pomocné práce podľa svojho vzdelania. Svoj posudkový záver nezmenil ani po dodatočnom posudkovom vyhodnotení psychologického vyšetrenia zo 7.apríla 2014 na žiadosť krajského súdu. Uviedol, že toto vyšetrenie potvrdzuje známy psychický status navrhovateľky bez zistenia mentálnej retardácie, s prítomnými poruchami osobnosti. Naďalej konštatoval, že navrhovateľka nie je v pravidelnej odbornej starostlivosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na základe predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej pracovnej schopnosti, pretože podľa zákonných kritérií invalidita predpokladá pokles pracovného potenciálu pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky a ich závažnosti považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie, ktoré s ohľadom na prejavy ochorenia správne zaradil pod príslušnú položku 4 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a vzhľadom na krátkodobosť a nepravidelnosť liečby priznal jej pokles pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil možnosť navýšenia percenta jej zníženej pracovnej schopnosti aj pre ďalšie ochorenia, ktorými trpí, pretože podľa odborných lekárskych nálezov nebol ani u jedného z nich zistený taký stupeň závažnosti, ktorý mal zákonom predpokladaný vplyv na jej pracovnú schopnosť. Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani odborné lekárske nálezy predložené na pojednávaní pred krajským súdom, pretože psychologický nález z 8.septembra 2014 obsahoval nezmenený diagnostický záver v porovnaní s psychologickým nálezom zo 7.apríla 2014, ktorý bol posudkovo vyhodnotený. Psychiatrickým nálezom z 23.augusta 2014, po zmene ošetrujúceho psychiatra bola u navrhovateľky v diagnostickom závere konštatovaná recidivujúca depresívna porucha s terajšou miernou epizódou, čo nie je posudkovo významné a bipolárna afektívna porucha, terajšia manická epizóda bez psychotických príznakov, tzn. nejde o horší stav jej zdravotných ťažkostí než ten, z ktorého posudkoví lekári doposiaľ vychádzali. Priebeh liečby a jej účinnosť, ako aj prípadný vplyv na jej pracovnú schopnosť v posudkovo významnom rozsahu bude možné vyhodnotiť až s dostatočne dlhým časovým odstupom, pretože vznik invalidity predpokladá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v zásade trvajúci viac ako 1 rok v takom stupni závažnosti, ktorý znižuje pracovnú schopnosť poistenca o viac ako o 40 %. Splnenie týchto zákonných predpokladov nebolo možné konštatovať ani po predložení citovaného psychiatrického nálezu. V nadväznosti na vyššie správne zistené skutkové okolnosti, týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu zisteniu, že jej invalidita nevznikla, v dôsledku čoho jej nevznikol ani nárok na invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok je dávka dôchodkového zabezpečenia, ktorá sa odvíja od invalidity poistenca. Pokiaľ poistenec nie je uznaný invalidným, nárok na invalidný dôchodok mu nevzniká. Uvedené odporkyňa správne vyhodnotila tak, že žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku s ohľadom na neexistenciu jej invalidity zamietla. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.